Ikar strana 426 z 948

Kto by chcel za manželku hašterivú starú dievku, ešte k tomu intelektuálku? Slečna Jane Lowndesová však ani o manželstvo nestojí, a aby ani náhodou neskončila v manželskom chomúte, skrýva sa za knihou a okuliarmi v striebornom ráme ako za bojovým štítom. Janina matka by však rada dcéru čo najskôr dostala pod čepiec. Preto sa Jane s priateľkami musí uchýliť k zinscenovanému škandálu. Len tak sa vyhne nielen oltáru, ale aj tomu protivnému zhýralcovi Garrettovi Uptonovi, s ktorým sa v jednom kuse háda. Po prežitých hrôzach vojny Garrett plnými dúškami užíva radosti života. S potešením prijíma pozvanie na vidiek, kde sa v rámci príprav na svadbu jeho najlepších priateľov stretne veselá spoločnosť. Treba sa zmieriť s tým, že tam bude aj namyslená a uštipačná Jane Lowndesová, bojovníčka za práva žien. Maškarný ples a tajný bozk však všetko zmenia a Garrett spozná, že za otvorenou knihou Jane ukrýva srdce plné vášne. Nikto však netuší, či mocné čaro lásky zapôsobí aj na dvoch tvrdohlavcov, ktorí sa kedysi skalopevne rozhodli, že svoj život nemienia s nikým zviazať.

Malá Rose sa bicykluje neďaleko svojho domu v Deadwoode v Južnej Dakote, keď sa odrazu prepadne pod zem. Preberie sa na dne štvorcovej jamy, na ktorej stenách žiaria tajomné symboly. Hasičom, ktorí ju prídu zachrániť, sa zhora naskytne ešte zvláštnejší pohľad: dievčatko leží na dlani obrovskej kovovej ruky. Prejde sedemnásť rokov a záhada bizarného artefaktu zostáva nevyriešená, jeho pôvod, tvorcovia a význam sú stále neznáme. Určenie veku uhlíkovou metódou sa vzpiera logike, vojenské správy sú cenzurované, nové teórie zamietané. No istí ľudia neúnavne pátrajú po odpovediach. Rose Franklinová, v súčasnosti už vyštudovaná fyzička, vedie tajný tím, ktorého úlohou je rozlúštiť kód na obrovskej ruke. Spolu s kolegami ju spovedá bezmenný vyšetrovateľ, ktorého moc a právomoci sú rovnako tajuplné ako hľadaný artefakt. Isté je, že Rose a jej spolupracovníci sú na ceste k odhaleniu najzáhadnejšieho objavu v dejinách a jeho významu pre ľudstvo. Len čo budú kúsky skladačky na svojich miestach, získajú nástroj na nastolenie dlhotrvajúceho mieru. Alebo skôr zbraň hromadného ničenia?

Scenárista Jonas Crane doufá, že v osamělém domě v yorkshirských slatinách unikne hrozícímu syndromu vyhoření. Doprovází ho manželka a jejich malý syn. Trojice však netuší, že ve stejnou dobu hledá jistý nebezpečný kriminálník na útěku před policií bezpečnou skrýš: Denis Shove je v podezření, že brutálně zavraždil policistu Richarda Linvilla. Kate Linvillová, dcera oběti a vyšetřovatelka ze Scotland Yardu, ztratila v otci jedinou osobu v životě, k níž měla citový vztah. Na vlastní pěst se pokouší zločin objasnit. Přitom zjišťuje, že její milovaný otec nebyl tím mužem, za kterého ho považovala. Přichází dramatické pravdě na stopu – a netuší, že rodině Cranových již začal závod s časem.

Scenárista Jonas Crane doufá, že v osamělém domě v yorkshirských slatinách unikne hrozícímu syndromu vyhoření. Doprovází ho manželka a jejich malý syn. Trojice však netuší, že ve stejnou dobu hledá jistý nebezpečný kriminálník na útěku před policií bezpečnou skrýš: Denis Shove je v podezření, že brutálně zavraždil policistu Richarda Linvilla. Kate Linvillová, dcera oběti a vyšetřovatelka ze Scotland Yardu, ztratila v otci jedinou osobu v životě, k níž měla citový vztah. Na vlastní pěst se pokouší zločin objasnit. Přitom zjišťuje, že její milovaný otec nebyl tím mužem, za kterého ho považovala. Přichází dramatické pravdě na stopu – a netuší, že rodině Cranových již začal závod s časem.

L. N. Tolstoj písal Vojnu a mier v r. 1863 – 1869. Kompletné štvorzväzkové vydanie vyšlo v r. 1869. Dobová kritika najprv román odsúdila, ale čitateľský úspech bol obrovský. Dve vydania sa rozpredali veľmi rýchlo, r. 1873 vyšlo tretie, podstatne prepracované vydanie, ktoré sa vydáva a vychádza v prekladoch dodnes. Ide o klasický veľkoromán zo života ruskej spoločnosti v prvých desaťročiach 19. storočia. Popri množstve realisticky zobrazených postáv zasadených do historických udalostí plnokrvne zobrazuje postavy generála Kutuzova a Napoleona. Nájdeme tu opis napoleonských rusko-francúzskych vojen, prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (detailne je v románe opísaná bitka pri Slavkove 1805, ale aj bitka pri Borodine a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, ako aj členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy. Román bol niekoľkokrát úspešne sfilmovaný. V Ikare – Odeone vychádza prvý raz v dvojzväzkovom vydaní.

Obľúbený Belgičan z pera Agathy Christie je jedným z najznámejších fiktívnych detektívov všetkých čias. Preslávil sa nielen geniálnymi deduktívnymi schopnosťami, ale aj čiernymi lakovkami, cvikrom a výraznými fúzmi. Boli sme svedkami jeho neuveriteľnej efektívnosti, zdĺhavých logických myšlienkových postupov, nezvyčajných záľub a ohromného apetítu. Svojrázny detektív inšpiroval vznik knihy, ktorá prináša výzvu v podobe vyše stovky náročných hádaniek, hlavolamov a nevyriešených prípadov. Pokúste sa vyrovnať Poirotovi – odhaľte kľúčové stopy a prinúťte svoje sivé mozgové bunky vyriešiť zopár naozaj náročných rébusov. Úlohy majú rozličnú úroveň náročnosti a nájdete tu aj odpovede a vysvetlenia.

Obľúbený Belgičan z pera Agathy Christie je jedným z najznámejších fiktívnych detektívov všetkých čias. Preslávil sa nielen geniálnymi deduktívnymi schopnosťami, ale aj čiernymi lakovkami, cvikrom a výraznými fúzmi. Boli sme svedkami jeho neuveriteľnej efektívnosti, zdĺhavých logických myšlienkových postupov, nezvyčajných záľub a ohromného apetítu. Svojrázny detektív inšpiroval vznik knihy, ktorá prináša výzvu v podobe vyše stovky náročných hádaniek, hlavolamov a nevyriešených prípadov. Pokúste sa vyrovnať Poirotovi – odhaľte kľúčové stopy a prinúťte svoje sivé mozgové bunky vyriešiť zopár naozaj náročných rébusov. Úlohy majú rozličnú úroveň náročnosti a nájdete tu aj odpovede a vysvetlenia.

L. N. Tolstoj písal Vojnu a mier v r. 1863 – 1869. Kompletné štvorzväzkové vydanie vyšlo v r. 1869. Dobová kritika najprv román odsúdila, ale čitateľský úspech bol obrovský. Dve vydania sa rozpredali veľmi rýchlo, r. 1873 vyšlo tretie, podstatne prepracované vydanie, ktoré sa vydáva a vychádza v prekladoch dodnes. Ide o klasický veľkoromán zo života ruskej spoločnosti v prvých desaťročiach 19. storočia. Popri množstve realisticky zobrazených postáv zasadených do historických udalostí plnokrvne zobrazuje postavy generála Kutuzova a Napoleona. Nájdeme tu opis napoleonských rusko-francúzskych vojen, prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (detailne je v románe opísaná bitka pri Slavkove 1805, ale aj bitka pri Borodine a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, ako aj členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy. Román bol niekoľkokrát úspešne sfilmovaný. V Ikare – Odeone vychádza prvý raz v dvojzväzkovom vydaní.

Morgan Vinová snívala o kariére veľkej novinárky, ale osud chcel inak. Na vysokej škole otehotnela a vychovala dcéru Lissu, ale manželstvo skrachovalo. Teraz sa živí upratovaním domov a býva sama. Osemnásťročná Lissa si lepšie rozumie s otcom a jeho extravagantnou partnerkou. Matku navštívi práve v čase, keď verejnosť ostro sleduje odvolací proces s Dannym Kilcannonom, matkinou detskou láskou. Usvedčili ho z vraždy jeho nevlastnej štrnásťročnej dcéry, čo Morgan považuje za justičný omyl a obetavo sa angažuje za jeho prepustenie. Súd napokon Dannyho oslobodí. Morgan potajomky dúfa v obnovenie starého romantického vzťahu a aj Lissa príťažlivému Dannymu začína dôverovať. Lenže o niekoľko dní krásne dievča bez stopy zmizne. Kto a najmä prečo má záujem na ututlaní zločinu? Majú spomienky z detstva aj po rokoch význam? Komu možno veriť? Boj o čas a dôveru sa začína.

Diablov denník je výnimočný pohľad na druhú svetovú vojnu doplnený o strhujúci detektívny príbeh. Autori knihy nielenže pátrajú po zmiznutom súkromnom denníku Hitlerovho „hlavného ideológa“ Alfreda Rosenberga, ale vďaka objavu týchto dlhé roky nezvestných zápisov ponúkajú aj nový pohľad na obdobie nástupu nacistov k moci a na genézu holokaustu. Alfred Rosenberg patril od samého začiatku do najužšieho okruhu Hitlerových spolupracovníkov. Meno si získal jedovatými teóriami o Židoch, ktoré šíril po celom Nemecku. Už v ranom období Tretej ríše sa jeho dielo Mýtus 20. storočia stalo najpredávanejšou knihou v krajine a bolo „skúšobným kameňom“ nacistického myslenia. Robert K. Wittman – jeden z najpredávanejších autorov New York Times a bývalý agent FBI, ktorý sa špecializoval na pátranie po zmiznutých umeleckých dielach nevyčísliteľnej historickej hodnoty – sa o stratenom denníku dozvedel v roku 2001. Kontaktoval ho hlavný archivár Múzea holokaustu vo Washingtone s tým, že niekto sa snaží predať denník za viac ako milión dolárov. Tento telefonát odštartoval desaťročie komplikovaného pátrania plného zvratov, v ktorom zohrali úlohu dve osemdesiatročné sekretárky, excentrický profesor aj oportunistický šéf smetiarskej firmy. Všetci, ktorí prišli s denníkom do kontaktu – od norimberského žalobcu, ktorého život pripomínal križiacku výpravu proti nacizmu a ktorý denník prepašoval von z Nemecka, až po muža, ktorý ho nakoniec odovzdal agentovi Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť USA mali dôvod skrývať pravdu. Zápisy v Diablovom denníku, kde Rosenberg opísal svoju úlohu pri krádeži umeleckých diel nevyčísliteľnej ceny aj zverstvá, čo nacisti páchali počas okupácie Sovietskeho zväzu, zachytil rozhovory s Hitlerom aj svoje nekonečné súperenie s Göringom, Goebbelsom a Himmlerom, poskytujú mimoriadne široký a intímny pohľad do najvnútornejšieho mechanizmu fungovania nacistického režimu a do psychiky muža, ktorého radikálne vízie splodili „konečné riešenie“ -židovskej otázky.

V rozprávkach často býva všetko naopak. Slimák je bezdomovec, princezná Plaška má prísť o hlavu, trpaslíci napadnú kráľovstvo a zelená obluda Ľuda je v skutočnosti niekto celkom iný. Autor originálnych a vtipných rozprávkových príbehov nás zavedie k jazerným vážkam, do sály sto lakťov pod zemou aj do fazuľového Neapola. Tam si chudobného ryšavého chlapca vyberie za muža rovnako ryšavá princezná. Pravda, ako v každej správnej rozprávke musí Fausto splniť isté podmienky... nie, viac už neprezradíme. Táto knižka je predsa určená pre múdre hlavičky, ktoré určite uhádnu, ako sa rozprávky skončia. Ilustrovala Katarína Ilkovičová Tento projekt finančne podporil

Diablov denník je výnimočný pohľad na druhú svetovú vojnu doplnený o strhujúci detektívny príbeh. Autori knihy nielenže pátrajú po zmiznutom súkromnom denníku Hitlerovho „hlavného ideológa“ Alfreda Rosenberga, ale vďaka objavu týchto dlhé roky nezvestných zápisov ponúkajú aj nový pohľad na obdobie nástupu nacistov k moci a na genézu holokaustu. Alfred Rosenberg patril od samého začiatku do najužšieho okruhu Hitlerových spolupracovníkov. Meno si získal jedovatými teóriami o Židoch, ktoré šíril po celom Nemecku. Už v ranom období Tretej ríše sa jeho dielo Mýtus 20. storočia stalo najpredávanejšou knihou v krajine a bolo „skúšobným kameňom“ nacistického myslenia. Robert K. Wittman – jeden z najpredávanejších autorov New York Times a bývalý agent FBI, ktorý sa špecializoval na pátranie po zmiznutých umeleckých dielach nevyčísliteľnej historickej hodnoty – sa o stratenom denníku dozvedel v roku 2001. Kontaktoval ho hlavný archivár Múzea holokaustu vo Washingtone s tým, že niekto sa snaží predať denník za viac ako milión dolárov. Tento telefonát odštartoval desaťročie komplikovaného pátrania plného zvratov, v ktorom zohrali úlohu dve osemdesiatročné sekretárky, excentrický profesor aj oportunistický šéf smetiarskej firmy. Všetci, ktorí prišli s denníkom do kontaktu – od norimberského žalobcu, ktorého život pripomínal križiacku výpravu proti nacizmu a ktorý denník prepašoval von z Nemecka, až po muža, ktorý ho nakoniec odovzdal agentovi Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť USA mali dôvod skrývať pravdu. Zápisy v Diablovom denníku, kde Rosenberg opísal svoju úlohu pri krádeži umeleckých diel nevyčísliteľnej ceny aj zverstvá, čo nacisti páchali počas okupácie Sovietskeho zväzu, zachytil rozhovory s Hitlerom aj svoje nekonečné súperenie s Göringom, Goebbelsom a Himmlerom, poskytujú mimoriadne široký a intímny pohľad do najvnútornejšieho mechanizmu fungovania nacistického režimu a do psychiky muža, ktorého radikálne vízie splodili „konečné riešenie“ -židovskej otázky.

Diablov denník je výnimočný pohľad na druhú svetovú vojnu doplnený o strhujúci detektívny príbeh. Autori knihy nielenže pátrajú po zmiznutom súkromnom denníku Hitlerovho „hlavného ideológa“ Alfreda Rosenberga, ale vďaka objavu týchto dlhé roky nezvestných zápisov ponúkajú aj nový pohľad na obdobie nástupu nacistov k moci a na genézu holokaustu. Alfred Rosenberg patril od samého začiatku do najužšieho okruhu Hitlerových spolupracovníkov. Meno si získal jedovatými teóriami o Židoch, ktoré šíril po celom Nemecku. Už v ranom období Tretej ríše sa jeho dielo Mýtus 20. storočia stalo najpredávanejšou knihou v krajine a bolo „skúšobným kameňom“ nacistického myslenia. Robert K. Wittman – jeden z najpredávanejších autorov New York Times a bývalý agent FBI, ktorý sa špecializoval na pátranie po zmiznutých umeleckých dielach nevyčísliteľnej historickej hodnoty – sa o stratenom denníku dozvedel v roku 2001. Kontaktoval ho hlavný archivár Múzea holokaustu vo Washingtone s tým, že niekto sa snaží predať denník za viac ako milión dolárov. Tento telefonát odštartoval desaťročie komplikovaného pátrania plného zvratov, v ktorom zohrali úlohu dve osemdesiatročné sekretárky, excentrický profesor aj oportunistický šéf smetiarskej firmy. Všetci, ktorí prišli s denníkom do kontaktu – od norimberského žalobcu, ktorého život pripomínal križiacku výpravu proti nacizmu a ktorý denník prepašoval von z Nemecka, až po muža, ktorý ho nakoniec odovzdal agentovi Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť USA mali dôvod skrývať pravdu. Zápisy v Diablovom denníku, kde Rosenberg opísal svoju úlohu pri krádeži umeleckých diel nevyčísliteľnej ceny aj zverstvá, čo nacisti páchali počas okupácie Sovietskeho zväzu, zachytil rozhovory s Hitlerom aj svoje nekonečné súperenie s Göringom, Goebbelsom a Himmlerom, poskytujú mimoriadne široký a intímny pohľad do najvnútornejšieho mechanizmu fungovania nacistického režimu a do psychiky muža, ktorého radikálne vízie splodili „konečné riešenie“ -židovskej otázky.

Pútavý, miestami láskavo komický a hlboko emocionálny pohľad na druhú svetovú vojnu a na dôsledky, ktoré doľahli nielen na tých, čo prežili, ale aj na budúce generácie. Hlavným hrdinom je Teddy, pilot Britského kráľovského letectva, na ktorého životných osudoch autorka vyrozprávala dramatický príbeh 20. storočia a zachytila obrovské zmeny, ktoré sa udiali v povojnovej Británii. Sleduje jeho život od detstva, opisuje jeho skúsenosti z vojny, manželský život s detskou láskou Nancy, výchovu jedinej dcéry Violy a napokon aj starostlivosť o vnúčatá. Napriek všetkému, čo Teddy zakúsil vo vojne, bude preňho najťažšie prežiť budúcnosť, v ktorú už ani nedúfal. Súčasný pokrok a rýchlo sa meniaci svet je preňho veľkou výzvou, ale vyrovnať sa s tým všetkým nie je ľahké. Vojnové zážitky sú síce hlavnou, no nie jedinou osou príbehu, ktorý je silný a dojímavý zároveň aj vďaka očarujúco využívanej autorskej fikcii a nečakaným situačným zvratom. Kate Atkinsonová svojím románom opäť dokázala, že patrí medzi najvýnimočnejšie spisovateľky našich čias.

Pútavý, miestami láskavo komický a hlboko emocionálny pohľad na druhú svetovú vojnu a na dôsledky, ktoré doľahli nielen na tých, čo prežili, ale aj na budúce generácie. Hlavným hrdinom je Teddy, pilot Britského kráľovského letectva, na ktorého životných osudoch autorka vyrozprávala dramatický príbeh 20. storočia a zachytila obrovské zmeny, ktoré sa udiali v povojnovej Británii. Sleduje jeho život od detstva, opisuje jeho skúsenosti z vojny, manželský život s detskou láskou Nancy, výchovu jedinej dcéry Violy a napokon aj starostlivosť o vnúčatá. Napriek všetkému, čo Teddy zakúsil vo vojne, bude preňho najťažšie prežiť budúcnosť, v ktorú už ani nedúfal. Súčasný pokrok a rýchlo sa meniaci svet je preňho veľkou výzvou, ale vyrovnať sa s tým všetkým nie je ľahké. Vojnové zážitky sú síce hlavnou, no nie jedinou osou príbehu, ktorý je silný a dojímavý zároveň aj vďaka očarujúco využívanej autorskej fikcii a nečakaným situačným zvratom. Kate Atkinsonová svojím románom opäť dokázala, že patrí medzi najvýnimočnejšie spisovateľky našich čias.

Sú krajiny, kde prejdete desiatky, ba aj stovky kilometrov bez toho, aby sa okolo vás niečo zmenilo. O Slovensku to však určite neplatí. Tu niekedy stačí neveľká pešia túra alebo krátky výlet a pred očami návštevníka sa otvorí pestrá mozaika meniacej sa krajiny poskladaná z jednotlivých obrazov predstavujúcich lesy, lúky, vinice, dediny, malé i väčšie mestá. Nechýbajú v nej prírodné zaujímavosti, ako sú národné parky, skalné mestá či jaskyne. Bohatým dedičstvom Slovenska sú nevšedné kultúrne a historické pamiatky ? hrady, zámky, kaštiele, kláštory, kostoly, kaplnky, historické mestá a aj živý autentický folklór. Krásy tejto krajiny očaria každého, kto ich vníma otvorenými očami.