Iris strana 11 z 16

Publikácia predkladá mimoriadne aktuálnu tému, pretože realizácia transformácie vzdelávania sa nemôže uskutočniť bez zmien teórie vyučovania – didaktiky. Zaoberá sa takými prvkami teórie vyučovania, ktoré sú relatívne nové a pre niektorých pedagógov zatiaľ málo známe. Autori spracovali kvalitný pohľad na inovatívne prvky vzdelávania. Práca je rozdelená do ôsmich samostatných častí, ktoré pojednávajú o problémoch didaktiky súčasnosti a budúcnosti, o vzťahu hodnôt a vzdelávania, obsahu vzdelávania, cieľových kategóriach, rozvoji tvorivosti v podmienkach výchovno-vzdelávacieho procesu, o klíme školy, diferenciácii vo vyučovaní a o evalvácii v pedagogickej práci učiteľa. Je orientovaná na aktuálne oblasti vyučovania, vzdelávania, ale i výchovy. Spracováva aktuálne a kľúčové otázky súčasnej školy a vyučovania v nej, s využitím najnovšej našej i zahraničnej literatúry. Svojou odbornosťou, originálnosťou a celkovým spracovaním vhodne doplní a obohatí odbornú literatúru zameranú na riešenie problémov všeobecnej didaktiky, ktorá má uplatnenie v každodennej pedagogickej práci učiteľa.

Učebná pomôcka prezentuje vybrané state z finančnej a ekonomickej analýzy. Jej cieľom je poskytnúť všeobecné metodické východiská a poznatky z finančnej analýze. Rozsah skrípt predstvuje utriedený študijný materiál, ktorý sa nekryje s celým rozsahom predmetu.

Publikácia ponúka obraz o vývoji staviteľstva vo svete aj u nás. Autor v nej pútavo opisuje jednotlivé etapy, smery a slohy od ich prvopočiatkov až po dnešok. Text je doplnený viac ako 300 obrázkami významných stavieb. Z obsahu: Staviteľstvo a história, Vznik a rozvoj staviteľstva, Staviteľstvo prvých civilizácií, Staviteľstvo starovekej Indie a Číny, Staviteľstvo antického sveta, Staviteľstvo starovekej rímskej kultúry, Dejiny stredovekého staviteľstva, Západoeurópske stredoveké staviteľstvo, Renesančné staviteľstvo, Začiatky novovekého staviteľstva, Staviteľstvo epochy osvietenstva, Staviteľstvo 19. storočia, Staviteľstvo 20. storočia, Hľadanie štýlu.

Prehľadný prierez teóriami evolúcie.

Autor je popredný súčasný kresťansky orientovaný francúzsky f?ilozof (1913?–?2005) ovplyvnený fenomenológiou, štrukturalizmom a hermeneutikou. V tomto diele analyzuje stvárnenie času f?ikčným rozprávaním a v ňom čas z hľadiska teoretickonaračného i f?ilozof?ickohermeneutického. Analýza sa začína premenami tvorby zápletky, pokračuje štrukturalistickými „logickými“ modelmi, hrami s časom na základe dialektiky vypovedania a výpovede a napokon otvorením f?ikcie pre imaginárne svety. Dospieva tak k vzácnej syntéze, v ktorej sú zohľadnení nielen u nás stále nerovnako známi západní štrukturalisti a semiotici (A. J. Greimas, W. Booth, C. Bremond, E. Benveniste, G. Genette, S. Chatman), ale aj ruskí formalisti (V. Propp, M. Bachtin, J. Lotman, B. Uspenskij). Špecif?ický ráz f?iktívneho času je ilustrovaný rozbormi textov V. Woolfovej, Th. Manna a M. Prousta, rozbormi, ktoré možno pokladať v prístupe k literárnemu umeleckému dielu za vzorové. Dielo, ktoré je druhým knižným prekladom autora z francúzštiny do slovenčiny (písal a uverejňoval aj po anglicky), je určené literárnym vedcom, historikom a kritikom, ďalej f?ilozofom, študentom literatúry a f?ilozof?ie, ale bude poučným a inšpiratívnym čítaním aj pre mnohých ďalších.

Predložená práca nadväzuje na monografie Úvod do metodológie spoločenských vied (2011) a Empirické a teoretické postupy spoločenských vied (2014), ktoré autor napísal v spoluautorstve s prof. J. Viceníkom. Obsahujú analýzu diskusií o povahe a význame metodológie vied, ľudského sociálneho systému, konania a sociálnej zmeny, ich špeciálnovednom pozadí a pod. V centre pozornosti je analýza "konfliktu dvoch či troch kultúr" resp. istej priepasti, ktorá sa otvára medzi prírodnými, sociálnymi a humanitnými vedami. Druhá monografia bola pokusom o rekonštrukciu empirických a teoreticklých postupov, ktoré sa používajú v oblasti sociálnych a humanitných vied. Predložená monografia je pokusom o analýzu obratu v metóde. V centre pozornosti je problematika praktického usudzovania, pravidiel, noriem a normatívnych teórií, prakticko-projektívnych postupov, prognózovania a plánovania, riadenia a plánovania, ako aj statusu metodológie praktických vied.

Josip Mlaki je súčasný bosniansko-hercegovinský a chorvátsky autor. Narodil sa v roku 1967 v Bugojne. Literatúre sa výraznejšie začal venovať začiatkom nového milénia. Jeho romány Keď sa dvihnú hmly (2000, Kad magle stanu), Živí a mŕtvi (2002, Živi i mrtvi) a Po stopách hadej kože (2007, Tragom zmijske košuljice) boli viacnásobne ocenené. Svojou tvorbou zobrazuje súčasný život v Bosne a Hercegovine, predovšetkým jej národnostnú otázku. Dielo Mŕtve ryby plávajú hore bruchom je súborom pätnástich, na prvý pohľad navzájom nesúvisiacich poviedok o ľudských osudoch. Dej sa odohráva v malom bosniansko-hercegovinskom meste a odzrkadľuje tragickosť a nezmyselnosť vojny, ktorá sa netýka len jej priamych účastníkov, ale aj budúcich generácií. Myšlie nka neukončenej vojny je mementom, aby sa niečo podobné už nikdy viac nezopakovalo.

Predmetom knihy je realizmus vo filozofii 20. storočia a jeho tri varianty. Konkrétne, neorealizmus, kritický realizmus, intuitívny realizmus, s cieľom priblížiť, predstaviť filozofické koncepcie najvýznamnejších reprezentantov jednotlivých variantov realistickej platformy, ku ktorým bezpochyby patrí A. N. Whitehead, N. Hartmann, N. O. Losskij a poukázať na ich prínos do filozofického myslenia 20. storočia. Uvedený titul je určený predovšetkým (mladým) milovníkom filozofie...

Príbeh románu sa odohráva v časoch totality v prostredí bratislavských novinárov, spisovateľov a úradníkov mocenského aparátu v ich rozporných vzťahoch.

niha skúma hranice bulváru na Slovensku, ich prekročenie z etických princípov. Slovenský text