KK Bagala strana 23 z 27

Päť baladických poviedok s očistnou silou vody. Smädný čitateľ si nemôže priať viac.

Po prvej časti sa k základnej zostave, ktorú tvoria Maroš Hečko, Marcel Buntaj a Martin Gašpar, pridal gitarista Maťko Zajko a Marián Čekovský. Druhá časť je oproti predchádzajúcej celá v slovenskom a českom jazyku a ten, kto dáva prednosť akustickej formácii pred elektronikou nájde na albume Pitbull Report 13 skladieb od renomovaných slovenských hudobníkov.

Kniha Mareka Vadasa Malý román je súborom próz, ktorých hlavným námetom je nemožnosť pomenovať absurditu, do ktorej nás dostáva náš vlastný jazyk. Nosným motívom každej z próz je neurčitosť, ktorá sa prejavuje rozpadnutím príbehovej kostry, absurdnými či surrealistickými motívmi, prelínaním niekoľkých snových vrstiev. Medzi veľmi zvláštne črty patrí aj výrazná bezčasovosť, akési zakotvenie vo svete mimo bežných časo-priestorových súradníc. Silnou stránkou textu nie je jeho celkové vyznenie, či posolstvo – to sa skladá z množstva drobných paradoxov a kalambúrov skrytých vo vetách, na mikropláne textov. Práve na tejto úrovni možno vystopovať myslenie Mareka Vadasa a jeho čudesných postáv.

Memoáre izraelského žurnalistu slovenského pôvodu. Ako jediný člen rodiny sa iba zázrakom vyhol holokaustu, ako pätnásťročný sprevádzal Červenú armádu pri jej ťažení na Berlín, po vzniku Izraela sa prihlásil do kibucu budovať svoju novú vlasť. Celý život pracoval v novovzniknutých izraelských novinách a stal sa spravodajcom z Blízkeho východu. Po odchode do dôchodku napísal zaujímavú knihu spomienok.

Veľmi pútavá novela nasýtená lyrickou atmosférou a obraznosťou.

Básnik sa vracia a súčasne aj po prvýkrát prichádza. Nie, to si neprotirečí, stáva sa to, keď písanie protirečí moci svojej doby. A tak s výnimkou Sliepky v katedrále táto kniha obsahuje básne doteraz knižne vôbec nepublikované – predovšetkým v dôsledku dlhého komunistického zákazu aj nekrátkej postkomunistickej ignorancie. Kniha prináša (okrem strateného cyklu Vnútorné okno) to podstatné z básní osamelého bežca Petra Repku (nar. 14. januára 1944 v Bratislave) od jeho začiatkov v šesťdesiatych rokoch až po pád komunizmu r. 1989, ba ešte aj kúsok ďalej. Po tom, čo nachádzame chronologicky zoradené v tomto zväzku, nasleduje už jeho jedinečná veľká séria (dosiaľ) štyroch kníh Že-lez-ni-ce. Ten nový megacelok bude potrebovať vlastnú objemnú knihu s obrovským množstvom kombinácií. Toto zobrané vydanie Básní Petra Repku nám predovšetkým znovu ponúka nezabudnuteľný, nonkonformný, mnohé tradície búrajúci a pre slovenskú poéziu druhej polovice XX. storočia profilujúci a iniciujúci debut Sliepka v katedrále z roku 1969, ktorý stihol ešte uniknúť padajúcej gilotíne normalizačno-okupačnej cenzúry, ale vzápätí na dlhé roky celkom vypadol z verejnej literárnej scény, vygumovaný prstom "veľkého brata". Knižnému debutu predchádzajú rané básne z čias formovania sa skupiny Osamelí bežci, publikované predovšetkým v časopise Mladá tvorba od roku 1962 – a po ňom nasledujú "pookupačné" cykly a rukopisy, ktoré už nemali šancu vyjsť knižne: cykly Med-itácie a Pálenie hračiek (1970) boli určené pre Mladú tvorbu, ale ten druhý už stihol iba zhorieť spolu s posledným, zničeným číslom práve zakázaného časopisu. Rukopis zbierky Obdobie podnebia a cykly Luminal, Hurtovňa, Pútnické haiku a Abeceda vznikli postupne už v Nemecku, kam sa Peter vysťahoval roku 1973 za svojou manželkou Angelou (známou prekladateľkou) a kde pracuje a žije dodnes.

Stanislav Rakús v tomto súbore próz uplatňuje na rozdiel od svojej doterajšej tvorby nový typ poetiky. Ide zväčša o príbehy, v ktorých prostredníctvom motívov choroby, ohrozenia, osamelosti, smrti, ale i konfrontáciou staroby s mladosťou a detstvom vznikajú vypäté obrazy zo života obyčajných ľudí. Cez postavu protagonistu, jeho spomienky a prežívanie sa tu v rodinných väzbách tematizuje aj teritoriálna vzdialenosť medzi západným a východným Slovenskom. Závery príbehov sa vyznačujú tým, že do nich prenikajú neurčité a transcendentné prvky, ktoré dodávajú prózam nádych modelovosti. V knihe nechýba ani komická tonalita, charakteristická pre autorovu predchádzajúcu tvorbu. O AUTOROVI Stanislav Rakús (*1940) vydal prozaické knihy Žobráci (1976), Pieseň o studničnej vode (1979), Temporálne poznámky (1993), Nenapísaný román (2004), Excentrická univerzita (2008), Telegram (2009) a Fáza uvoľnenia (2013). Pre deti napísal knihu humorne ladených rozprávok Mačacia krajina (1986). Z oblasti literárnej vedy vydal knihy Próza a skutočnosť (1982), Epické postoje (1988), Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou (1993), Poetika prozaického textu (1995), Z rozprávaní, úvah a rozhovorov (2003), Hovoriť niečím iným (2010), Medzi látkou a témou (2011) a Text a dielo (2019). Za svoju tvorbu získal viacero ocenení (Cena Dominika Tatarku, Cena Anasoft litera, Cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, Cena Jána Johanidesa, Cena Nadácie Tatra banky) a mnohé z jeho kníh boli preložené. V súčasnosti pôsobí ako emeritný profesor na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Prešovskej univerzity. Žije v Košiciach.

Zbierka jasných, múdrych, vážnych i hravých veršov, ktoré prezrádzajú bohatosť myšlienky a básnický výraz autorky. Sú vzletmi i pádmi v duši modernej ženy, sú jej výkrikom, aby človek žil naplno, ako sa len dá, bez podlžností, bez rezerv... No najmä sú príspevkom k tomu málu slovenskej poézie, ktorá dnes vychádza.

Autorka bestselleru Samko Tále: Kniha o cintoríne, opäť prichádza s excelentným príbehom, ktorému samozrejme nechýba štipka humoru a fantázie. Daniela Kapitáňová tentoraz siahla po detektívnom žánri. Dej situovala do prostredia súkromnej televíznej spoločnosti, ktorá pripravuje reality šou. Nejde o drsný, krvilačný príbeh, typický pre moderné prózy napísané pod inonárodným vplyvom, ale o pútavé čítanie blízke ľuďom akejkoľvek vekovej kategórie.