Literárna bašta strana 3 z 6

Kultový francúzsky román z 90. rokov, ktorý publikum rozdelil na bezvýhradných fanúšikov a zúrivých odporcov Michela Houellebecqa. Hlavný hrdina jeho románového debutu, tridsaťročný IT špecialista, so suchou iróniou rozpráva o svojom banálnom živote bez ambícií, bez priateľov a bez lásky. Zatiaľ čo jeho kolegovia bojujú o zvýšenie platu a uzurpujú si čoraz viac rozkoše, on upadá do depresie. Rozšírenie bojového poľa zachytáva pocit mestských ľudí stratených medzi pracovnými povinnosťami a rastúcou nezrozumiteľnosťou vzťahov dávno pred nástupom sociálnych sietí.

Boulevard Ring, jeden z centrálnych okruhov ruskej metropoly. Fabian Saul ako flanér krúži po tomto prstenci Moskvy a skladá kúsok po kúsku obraz mesta, v ktorom sa stretáva minulosť s budúcnosťou a všetky cesty končia niekde v bludisku. Objavuje mikrokozmos mesta, kde každé zastavenie prináša nové objavy. Fabian Saul (1986) je hudobný skladateľ a šéfredaktor magazínu Flaneur, ktorý každé svoje číslo venuje jedinej ulici v niektorej zo svetových metropol. Spolu s ďalšími autormi odtiaľ prináša originálne príbehy poznamenané nomádstvom a interdisciplinaritou. Žije v Berlíne.

O ich význame pre slovenskú populárnu hudbu nikto nepochybuje. Pesničky, za ktorými stojí trio Milan Lasica, Jaro Filip a Július Satinský, prekročili hranice televízneho a rozhlasového vysielania, divadla, nosičov a v tom najlepšom zmysle slova zľudoveli. Po Spevníku Deža Ursinyho prichádza vydavateľstvo Literárna bašta s knihou tohto piesní slávneho tria. Medzi tridsiatimi skladbami s presným akordovým zápisom nebudú chýbať piesne z albumu Bolo nás jedenásť, hymna My, porevoluční Sťahovaví vtáci či ich posledná a menej známa pesnička Aj to sa klaunom stáva. Piesne budú v knihe sprevádzať autorské ilustrácie Eleny Čániovej, malú históriu veľkých piesní doplní v autentických spomienkach sám Milan Lasica. Zostavovateľ Spevníka Juraj Gažmerčík zas v doslove ponúkne pohľad na fenomén pesničiek tohto tria, ale aj na skladateľský rukopis Jara Filipa v priebehu jeho tvorby.

Anna Grusková vo svojej umeleckej reportáži hľadá stopy Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej v archívoch, múzeách, knižniciach, súkromných zbierkach, rozpráva sa s pamätníkmi a vedkyňami. Priamo v starobylej Banskej Štiavnici vytvára živý portrét modernej prvorepublikovej ženy, priekopníčky demokracie na Slovensku.

Leyla chcela iba jedno: tancovať. Po svojom zranení sa však môže s Boľšoj teatrom v Moskve rozlúčiť. Altay je psychiater. Po tom, čo sa zabil jeho priateľ, nedovolí nikomu, aby sa k nemu priblížil. Altay a Leyla uzatvárajú manželstvo, len aby ich rodiny nemali zbytočné otázky a zachovali ilúziu heteronormatívnej rodiny. Chcú začať odznova v Berlíne, ale do ich života vstúpi nepredvídateľná Jonoun. Olga Grjasnowa rozpráva o dvoch ženách a mužovi, ktorí túžia po láske a zároveň netušia, ako s láskou žiť. Nezastaviteľný milostný trojuholník v románe o šťastí a nešťastí v časoch, keď sa všetko javí ako možné. Olga Grjasnowa (1984) sa ako jedenásťročná presídlila s rodičmi z Azerbajdžanu do Nemecka. Študovala dejiny umenia, neskôr navštevovala Nemecký literárny inštitút v Lipsku. Počas štúdia absolvovala mnoho zahraničných akademických a tvorivých pobytov. Jej debutový román Rus je ten, ktorý miluje brezy vyšiel v desiatich jazykoch a aj po slovensky (Premedia 2014, tiež v preklade Paulíny Čuhovej). Po domácom úspechu druhej knihy Právna nejasnosť jedného manželstva (2014) vydala v Nemecku už ďalšie dva romány: Gott ist nicht schüchtern (2017) a Der verlorene Sohn (2020). Podľa jej kníh vznikli aj divadelné hry. Momentálne žije v Berlíne.