Literárna bašta strana 2 z 6

Nahliadnite za zamknuté dvere kliniky, kde sa lieči sklamanie zo sveta. Sveta, v ktorom môžete snívať o čomkoľvek, skutočné je však len násilie. Olga Hund prináša surový pohľad na život ženského oddelenia krakovskej psychiatrickej liečebne, ale aj obžalobu pomätenej spoločnosti, ktorá ho obklopuje zvonku. Debutová próza poľskej autorky získala Cenu Witolda Gombrowicza aj prestížnu Conradovu cenu. Olga Hund (1991) v detstve chodila na prázdniny do Rabky a Krynice-Zdroju pri slovenských hraniciach. Momentálne býva v Prahe a snaží sa nevychádzať za hranice Žižkova. Vychutnáva si úspech z literárnych cien Gombrowicza a Conrada a venuje sa recenzovaniu ázijských bistier na Google Maps. Pri spomienke na to, čo študovala, jej prišlo ľúto. Páčilo sa jej na Eyehategod vo varšavskom klube Pogłos. V srdci má čierne nebo a doma teraz už troch psíkov (Betty, Calvina a Pinata).

Leyla chcela iba jedno: tancovať. Po svojom zranení sa však môže s Boľšoj teatrom v Moskve rozlúčiť. Altay je psychiater. Po tom, čo sa zabil jeho priateľ, nedovolí nikomu, aby sa k nemu priblížil. Altay a Leyla uzatvárajú manželstvo, len aby ich rodiny nemali zbytočné otázky a zachovali ilúziu heteronormatívnej rodiny. Chcú začať odznova v Berlíne, ale do ich života vstúpi nepredvídateľná Jonoun. Olga Grjasnowa rozpráva o dvoch ženách a mužovi, ktorí túžia po láske a zároveň netušia, ako s láskou žiť. Nezastaviteľný milostný trojuholník v románe o šťastí a nešťastí v časoch, keď sa všetko javí ako možné. Olga Grjasnowa (1984) sa ako jedenásťročná presídlila s rodičmi z Azerbajdžanu do Nemecka. Študovala dejiny umenia, neskôr navštevovala Nemecký literárny inštitút v Lipsku. Počas štúdia absolvovala mnoho zahraničných akademických a tvorivých pobytov. Jej debutový román Rus je ten, ktorý miluje brezy vyšiel v desiatich jazykoch a aj po slovensky (Premedia 2014, tiež v preklade Paulíny Čuhovej). Po domácom úspechu druhej knihy Právna nejasnosť jedného manželstva (2014) vydala v Nemecku už ďalšie dva romány: Gott ist nicht schüchtern (2017) a Der verlorene Sohn (2020). Podľa jej kníh vznikli aj divadelné hry. Momentálne žije v Berlíne.

Doba neustálych technologických zmien pretvára aj naše videnie sveta. James Bridle nám ukazuje, ako sa tomuto vývoju oddávame aj bez hlbšieho poznania, a zároveň kritizuje matematické myslenie, ktoré zvádza k viere, že každý problém je možné vyriešiť výpočtami. Temný novovek je volaním po technologickej gramotnosti a nových metaforách, ktoré nám ponúknu iný pohľad na to, ako technológie naozaj fungujú.

Môže jedna mŕtvola súvisieť s podstatou literatúry? Na prechádzke so psom nájde Vesta v lese pod kameňom rukou napísaný odkaz: Volala sa Magda. Nikto nikdy nezistí, kto ju zabil. Nebol som to ja. Tu je jej mŕtve telo. Nijaké telo naokolo nevidieť. Je otrasená. V meste je nová, prišla sem po smrti manžela a nikoho nepozná. Riešenie záhady sa pre ňu stáva novým koníčkom. Bez toho, aby sa mala o čo oprieť, vytvára zoznam podozrivých a skúma možné motívy zločinu. Vestine domnienky o smrti ženy začínajú postupne nadobúdať reálne kontúry a tajomná hmla nad prípadom sa rozplýva, až kým na povrch nevyplávajú temné súvislosti s jej vlastnou minulosťou. Román Smrť v jej rukách je brilantnou zmesou napätia a čierneho humoru. Pri jeho pozornom čítaní môžeme prísť na to, že príbehy, ktoré sme sa naučili rozprávať o vlastných životoch, nemusia byť úplne pravdivé.

Ukrajina, divoké 90. roky. Samira uteká z detského domova, kde nemá žiadnu šancu na adopciu a už viac nedokáže znášať tamojšiu brutalitu. Túži sa dostať Nemecka, kam bola adoptovaná jej jediná kamarátka. Namiesto toho sa ocitá na ulici, kde si ju spolu s ďalšími deťmi osvojí muž, ktorí ich využíva na pouličné žobranie a krádeže. Samirin sen o emigrácii do Nemecka je stále živý, na ceste za ním však bude musieť zaplatiť vysokú cenu. Nemilosrdný román o vykorisťovaní, násilí a živote na okraji spoločnosti z čias, keď celý východný blok oslavoval nástup demokracie, no nikto si s ňou nevedel dať rady. Lana Lux bez sentimentu rozpráva o hrôzach postsovietskej reality z perspektívy dieťaťa, ktoré zo dňa na deň muselo dospieť.

Britskú novinárku prestalo baviť, že musí všetkým vysvetľovať pocity ľudí s inou ako bielou farbou pleti. Jej priama esej berie diskusiu o rase z rúk nezainteresovaných, kritizuje dominanciu bielych politík, ale aj bieleho feminizmu. Ostro polemizuje, no zároveň hľadá riešenia, ako pristúpiť k rasizmu a priblížiť sa k spoločnej zodpovednosti za spravodlivejšiu spoločnosť. Reni Eddo-Lodge (1989) je publicistka na voľnej nohe. Vyštudovala anglickú literatúru na Univerzite v Strednom Lancashire. Vo svojich textoch sa venuje predovšetkým štrukturálnemu rasizmu. Písala pre New York Times, Daily Telegraph, Guardian a je členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti. Kniha vychádza v preklade Zuzany Szabóovej a s predslovom vedca Milana Hrabovského.

Kalmann, 34 rokov. Samozvaný raufarhöfnský šerif. Deň čo deň brázdi zasnežené pláne Melrakkaslétty, loví polárne líšky a vyrába hákarl. V jeden chladný deň objaví pri potulkách v snehu čerstvú kaluž krvi. Stala sa vražda? Kalmann je odhodlaný za každú cenu pomôcť s vyšetrovaním - v kovbojskom klobúku, so šerifskou hviezdou a starou mauserkou. Aj keď sa mu smejú, že má o koliesko menej, veľmi dobre vie, ako sa vyrovnať s ponižovaním. A hlavne: musí vyriešiť tento prípad. Nie je dôvod na obavy. Joachim B. Schmidt, spisovateľ a sprievodca po Islande, napísal príbeh o živote na mrazivom konci sveta s hlavným hrdinom, na ktorého len tak ľahko nezabudnete. Peng!

Toto je kniha o tom, ako sa cítime, keď sme trebárs v ateliéri alebo len v triede, pri hrnčiarskom kruhu alebo za klavírom, pred maliarskym stojanom či za fotoaparátom, a snažíme sa robiť to, čo musíme. Hľadáme v nej odpoveď na otázku, ako môžeme naložiť s vlastnou budúcnosťou, ak uprednostíme slobodnú vôľu pred determinizmom a vlastné rozhodnutie pred náhodou. Preskúmajte spolu s nami, ako tento proces prebieha, prečo sa nám niekedy nedarí a z akých dôvodov to už veľa z nás zavesilo na klinec. Toto je kniha o tom, ako sa robí umenie. David Bayles & Ted Orland

Výber z poviedkovej tvorby súčasných ruských spisovateliek a spisovateľov v preklade študentiek a študentov prekladateľstva z projektu Samyzdat. Spomienky, prelínanie minulosti s prítomnosťou. Traumy, s ktorými sa treba vysporiadať. A jediným liekom je zase len plynutie času. Kde vzniká nostalgia? Autorkami a autormi poviedok v knihe sú Andrej Astvacaturov, Denis Dragunskij, Linor Goralik, Jevgenija Nekrasova, Maxim Osipov a Dina Rubina. Záverečnú esej napísala Maria Stepanova. Poviedky preložili Magdaléna Durkáčová, Veronika Goldiňáková, Beáta Koššová, Ivana Roháčová, Peter Rusina a Michaela Vinczeová.

Niekto z nás nemôže zaspať, ktosi sa zase budí priskoro. V detskej rýmovanej knižke si musia deti po svojom poradiť s každodennými výzvami. Ako zaspať, keď vám nedá pokoj príliš hravý psík a oteckovia sú už príliš unavení? Čo s tým, keď vstanete ráno skôr a mamičky so sestričkou ešte spia, ale vy s mačkou ste príšerne hladní? Vo veršovaných príbehoch nájdete rodiny, ktoré síce majú dvoch oteckov a dve mamičky, ale trápia ich rovnaké problémy ako všetkých ostatných. Hlavné je predsa to, že sa majú navzájom radi.

Americká spisovateľka, legendárna vojnová reportérka, vášnivá a nespútaná cestovateľka, ktorá sa nebála lietajúcich granátov, milovala nedotknuté pláže a dobrú whisky. Martha Gellhorn (1908 – 1998) počas svojej novinárskej kariéry nechýbala pri žiadnom veľkom konflikte 20. storočia. Písala o španielskej občianskej vojne, vylodení v Normandii, ako prvá informovala o oslobodení koncentračného tábora Dachau. Nevynechala ani Vietnam, vojny na Blízkom východe či konflikty v Strednej Amerike. V spomienkach sa vracia k najlepším zo svojich najhorších ciest, ktoré aj po rokoch zaujmú vykreslením situácií, miest či charakterov. S ironickým nadhľadom a svojským zmyslom pre spravodlivosť nás pozýva do Moskvy medzi sovietskych disidentov, nedávno dekolonizovanej Afriky, vojnového Karibiku, ale aj na návštevu Čankajšekovej Číny. Či už cestovala sama, alebo ju sprevádzal jej manžel Ernest Hemingway (v knihe ako N. S. – neochotný spoločník), bola mimoriadne otvorenou a výstižnou pozorovateľkou, a hoci ľudí považovala za najškodlivejší druh na planéte, vždy pevne stála na strane slabších a utláčaných.

Ako horí lebka? Dá sa od mŕtvoly nakaziť smrteľnou chorobou? Koľko nebožtíkov sa vojde do jednej dodávky? Hoci dnešná spoločnosť rada predstiera, že smrť sa jej netýka, predsa len sú medzi nami jedinci, ktorí vyslovene túžia pracovať v krematóriu. Caitlin Doughty sa rozhodla otvoriť trinástu komnatu pre nezasvätených a pozýva nás na fascinujúcu morbídnu cestu plnú bizarných stretnutí a nepravdepodobných zážitkov. Po šiestich rokoch práce v americkom pohrebníctve teraz s čiernym humorom a zároveň smrteľne vážne píše o tom, čoho sa všetci bojíme a stránime až tak, že to deformuje našu kultúru. Alebo sme prvou nesmrteľnou generáciou? Kdeže! Jedno máme spoločné: Všetci raz zomrieme.

Kalmann, 34 rokov. Samozvaný raufarhöfnský šerif. Deň čo deň brázdi zasnežené pláne Melrakkaslétty, loví polárne líšky a vyrába hákarl. V jeden chladný deň objaví pri potulkách v snehu čerstvú kaluž krvi. Stala sa vražda? Kalmann je odhodlaný za každú cenu pomôcť s vyšetrovaním v kovbojskom klobúku, so šerifskou hviezdou a starou mauserkou. Aj keď sa mu smejú, že má o koliesko menej, veľmi dobre vie, ako sa vyrovnať s ponižovaním. A hlavne: musí vyriešiť tento prípad. Nie je dôvod na obavy.