Literárna bašta

V minulosti bolo mesto dôležitým centrom priemyslu. Miestni muži celé dni dreli v temnote pod zemou, v prachu a v špine dolovali uhlie. Náročná a nebezpečná práca, po ktorej všetko bolí, no jej význam nikto nespochybňuje. Mesto tak malo čo ponúknuť, bolo dôležité, malo význam. Ale teraz? Bratia Alex a Brian v meste prežili celý život, pred nimi tu žil aj ich otec a jeho otec. Dnes je Alex v strednom veku, spamätáva sa z krachu osobného života a snaží sa vyrovnať s identitou, ktorú pred svetom tak dlho skrýval. Simon, jeho jediný syn, už banícku slávu mesta nezažil. Má čosi po dvadsiatke, pracuje v callcentre, vo voľnom čase nakrúca erotické videá a cez víkendy vystupuje ako drag queen. Debutový román Andrewa McMillana sleduje tri generácie baníckej rodiny zo severoanglického grófstva South Yorkshire. Je žalospevom za životom, ktorý prestal existovať, a zároveň oslavou životaschopnosti a viery v možnú zmenu. "Hlboko precítené a bohaté svedectvo lásky, osamelosti a malých súkromných radostí, ktoré dnes utvárajú podobu kvír života." – Ocean Vuong

Hriech sa nezrodil v deň, keď Eva odtrhla jablko. V ten deň sa zrodila úžasná sila nazývaná neposlušnosť. Toto je spoveď ženy, ktorej meno, tvár, vek ani pôvod nepoznáme. Vieme si ju však predstaviť, pretože je to žena našej doby – slobodná, nezávislá, pracujúca. Stretávame ju vo chvíli, keď si uvedomí, že je tehotná, a kladie si zložitú otázku: Stačí túžba po dieťati na to, aby ho priviedla na svet? Bude tu šťastné? V snahe získať odpovede sa žena prihovára dieťaťu vo svojom vnútri a vysvetľuje mu, aká náročná realita ho čaká vo svete, kde prežitie je násilím, sloboda iba túžbou a láska slovom s nejasným významom. Stojí pred neľahkým rozhodnutím – má sa vzdať svojej slobody, práce a individuality? Monológ ženy, ktorá sa na materstvo nepozerá ako na povinnosť, ale ako na osobnú a zodpovednú voľbu, napísala talianska spisovateľka Oriana Fallaci už pred päťdesiatimi rokmi a doposiaľ nestratil nič zo svojej naliehavosti. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Preklad tejto knihy vyšiel vďaka podpore talianskeho Ministerstva zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce.

Prvý slovenský prekladový výber z poézie slovinského básnika Braneho Mozetiča. Knihu zostavil a preložil Andrej Peric. Kniha Cmúľam mangovú kôstku zachytáva Mozetičovu básnickú tvorbu od kultovej knihy Banálie (2013), ktorá bola preložená do trinástich jazykov, až po jeho ostatnú zbierku Sny v inom jazyku (2020). Za obe tieto knihy dostal prestížnu Jenkovu cenu. Mozetičova poézia je podvratná svojou vznešenou angažovanosťou a existenciálnou pravdivosťou. V jeho zbierkach z tretieho tisícročia možno pozorovať stieranie rozhrania medzi verejným a súkromným. Brane Mozetič (1958) je básnik, aktivista, spisovateľ, prekladateľ, redaktor, antologista. Študoval komparatívnu literatúru na filozofickej fakulte v Ľubľane a rok na parížskej Sorbonne (1984/85). Od roku 1986 je v slobodnom povolaní. Vydal šestnásť básnických zbierok, dva romány, zbierku poviedok a šesť kníh pre deti. Svoju básnickú prvotinu Modrina dotika (Modro dotyku) vydal v roku 1986. Píše aj pre deti a prekladá z francúzštiny. (A. Rimbaud, J. Genet, M. Foucault, N. Brossard, N. Gassel). Patrí k zakladajúcim osobnostiam slovinskej kvír scény. Andrej Peric (1979 — 2024) bol slovinský umelecký prekladateľ zo slovenčiny, angličtiny a francúzštiny. Slovinskú literatúru prekladal do angličtiny a slovenčiny. Bol tiež zostavovateľom antológií, redaktorom, publicistom, moderátorom literárnych podujatí, autorom sprievodných štúdií k prekladom. Študoval prekladateľstvo na filozofickej fakulte v Ľubľane. Uverejnil okolo tridsať knižných prekladov, veľa publikoval i časopisecky, svoje preklady tiež prezentoval v rozhlasových reláciách, ktoré pripravoval. Celkovo preložil diela vyše päťdesiatich slovenských autoriek a autorov (napr. D. Tatarku, J. Johanidesa, Š. Strážaya, U. Kovalyk, J. Bodnárovej, M. Haugovej). Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Preklad vychádza s podporou Slovinskej knižnej agentúry (JAK). Vydanie knihy podporila Slovinská knižná agentúra (JAK).

Lukavické zápisky mapujú osobný a spoločenský život Hany Ponickej počas roka 1977, v ktorom sa stala nepohodlnou autorkou nielen pre kritický príspevok na zjazde slovenských spisovateľov, ale aj pre podporu novovzniknutej Charty 77. Kniha verne zachytáva prenasledovanie odporcov totality, boj s "vnútorným nepriateľom" a zároveň rázne odmietanie poslušnosti voči akejkoľvek moci. Dobové reflexie strieda atmosféra stredoslovenského vidieka, v ktorom našla Ponická útočisko pre rodinný život i autentické úvahy. Zápisky však nie sú iba záznamom jej zamyslení, ale aj vzácnou kronikou intelektuálnych konfrontácií a v neposlednom rade správou o súperení s vlastným strachom, ktorý považovala za najväčšieho nepriateľa aj vtedy, keď ju režim pripravil o všetky možnosti publikovať. Napokon aj osud tejto knihy bol dlhé roky pohnutý tak, ako osud autorky – do verejného priestoru sa vracia po dvadsaťročnej odmlke. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Kniha vyšla s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Keď bol Philippe malým chlapcom, matka mu stále opakovala, aby si nevymýšľal. Rozprávanie príbehov sa však stalo jeho remeslom, dnes je etablovaným spisovateľom. Keď raz v hoteli v Bordeaux stretne neznámeho mladého muža, pripomenie mu Thomasa, jeho prvú veľkú lásku. Písal sa rok 1984, obaja mali sedemnásť a boli v poslednom ročníku na strednej škole v Barbezieux. Pred zrakmi všetkých museli skrývať, ako dôverne sa poznajú. Hoci ich osudový vzťah trval iba pol roka, navždy ich zmenil. Philippe sa pustí do spomínania a prvýkrát poslúchne mamu: v tejto knihe konečne povie pravdu. Dosť bolo lží je dojemná autobiografická kniha o objavovaní inakosti a neúprosnom plynutí času. Po veľkom úspechu vo Francúzsku bola preložená do viac ako pätnástich jazykov a dočkala sa aj filmového spracovania. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Preklad knihy formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Sarajevo, jar 1992. Desaťročný Omar stojí celé dni pri okne detského domova v nádeji, že sa jeho matka raz vráti. Upokojiť ho dokáže len modrooká kamarátka Nada, ktorú ťaží vlastné tajomstvo. Jej starší brat Ivo musí čoskoro narukovať. V jedno júlové ráno odvezie deti z domova humanitárny autobus do Talianska. Ak je Omarova matka stále nažive, ako ho teraz nájde? A čo ak Ivo zomrie v boji? Na ceste do exilu Nada spoznáva trinásťročného Danila, ktorý jej prisľúbi, že sa o ňu postará. Vojna však zmení viac ako len ulice ich rodného mesta. Kým je Európa zmietaná najväčšou tragédiou pred koncom storočia, tieto tri deti spojí túžba po živote a nezvyčajné puto, ktoré sa neprelomí ani po dvadsiatich rokoch. V nepriaznivých podmienkach človeku zostáva len jedno: niekoho milovať. Len som ťa miloval je veľký román o dospievaní, vojne a láske s mimoriadnou intímnou silou, inšpirovaný skutočnými osudmi. Kniha bola v roku 2023 nominovaná na prestížnu taliansku literárnu cenu Strega. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Preklad tejto knihy vyšiel vďaka podpore talianskeho Ministerstva zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce.

SEXBOOK – prináša výnimočnú a vzrušujúcu sondu do dejín sexuality a rodových identít od erotických príručiek staroveku až po sex v čase pandémie. Bohato ilustrovaná kniha vás prevedie japonským erotickým umením, sexuálnym životom filozofov, transvestizmom v starom Ríme, lesbizmom v stredoveku, gay barmi 18. storočia, konverziou, tabletkami, AIDS, asexualitou či tuppersexom. Zastavíme sa aj pri míľnikoch z veľmi odlišných kultúr a postáv, akými sú Svätý Augustín, Markíz de Sade, Joséphine Baker, Chavela Vargas, Shere Hite, Elvis Presley, Brad Pitt alebo Madonna. Autormi knihy sú ilustrátorka a komiksová výtvarníčka CRISTINA DAURA, oceňovaná spisovateľka MARÍA BASTARÓS a historik umenia NACHO M. SEGARRA. Zo španielskeho originálu knihu preložila Mária Koscelníková.

Sarajevo, jar 1992. Desaťročný Omar stojí celé dni pri okne detského domova v nádeji, že sa jeho matka raz vráti. Upokojiť ho dokáže len modrooká kamarátka Nada, ktorú ťaží vlastné tajomstvo. Jej starší brat Ivo musí čoskoro narukovať. V jedno júlové ráno odvezie deti z domova humanitárny autobus do Talianska. Ak je Omarova matka stále nažive, ako ho teraz nájde? A čo ak Ivo zomrie v boji? Na ceste do exilu Nada spoznáva trinásťročného Danila, ktorý jej prisľúbi, že sa o ňu postará. Vojna však zmení viac ako len ulice ich rodného mesta. Kým je Európa zmietaná najväčšou tragédiou pred koncom storočia, tieto tri deti spojí túžba po živote a nezvyčajné puto, ktoré sa neprelomí ani po dvadsiatich rokoch. V nepriaznivých podmienkach človeku zostáva len jedno: niekoho milovať. Len som ťa miloval je veľký román o dospievaní, vojne a láske s mimoriadnou intímnou silou, inšpirovaný skutočnými osudmi. Kniha bola v roku 2023 nominovaná na prestížnu taliansku literárnu cenu Strega. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Preklad tejto knihy vyšiel vďaka podpore talianskeho Ministerstva zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce.

Keď bol Philippe malým chlapcom, matka mu stále opakovala, aby si nevymýšľal. Rozprávanie príbehov sa však stalo jeho remeslom, dnes je etablovaným spisovateľom. Keď raz v hoteli v Bordeaux stretne neznámeho mladého muža, pripomenie mu Thomasa, jeho prvú veľkú lásku. Písal sa rok 1984, obaja mali sedemnásť a boli v poslednom ročníku na strednej škole v Barbezieux. Pred zrakmi všetkých museli skrývať, ako dôverne sa poznajú. Hoci ich osudový vzťah trval iba pol roka, navždy ich zmenil. Philippe sa pustí do spomínania a prvýkrát poslúchne mamu: v tejto knihe konečne povie pravdu. Dosť bolo lží je dojemná autobiografická kniha o objavovaní inakosti a neúprosnom plynutí času. Po veľkom úspechu vo Francúzsku bola preložená do viac ako pätnástich jazykov a dočkala sa aj filmového spracovania. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Preklad knihy formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Keď Seán stretne Eliasa, bezhlavo sa do seba zamilujú. Idylka však netrvá dlho a spoločne sa musia vyrovnať s Eliasovou ťažkou depresiou. Pár je nútený čeliť osudovej skúške. Autofikcia írskeho básnika Seána Hewitta je odvážnou úvahou nad bremenom existencie vo svete, v ktorom šťastné prežívanie kvír vzťahov nie je ani zďaleka samozrejmosťou. Čo všetko láska vydrží a čo už nie? pýta sa Hewitt vo svojom prozaickom debute a zároveň sa ponára hlboko do osobnej histórie plnej vášne i temna. Kniha v roku 2022 získala Rooneyho cenu pre írsku literatúru. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Preklad tejto knihy vychádza s podporou Literature Ireland.

Príbeh dvoch súrodencov o dospievaní v socialistickom Československu a ťažkých začiatkoch na Západe. Napriek totalite prežili Miša s Alanom šťastné detstvo. Je tesne pred pádom železnej opony a Alanovi je socialistická Žilina príliš tesná. Rozhodne sa utiecť, ale príchod do západného Nemecka nie je jednoduchý. Miša zisťuje, že brata vôbec nepoznala. Po čase sa celá rodina stretáva vo Viedni. Z rebela Alana je chirurg a žije v zdanlivo šťastnom vzťahu, kým Miša sa bezcieľne túla životom a Európou. Chceli by si byť bližší, ale každý z nich sa vzďaľuje iným smerom. Podarí sa im opäť nájsť spoločné puto? Susanne Gregor, rakúska spisovateľka so slovenským pôvodom, empaticky rozpráva o migrácii a integrácii na prelome 80. a 90. rokov. Silný súrodenecký portrét odhaľuje históriu našej krajiny tesne po nežnej revolúcii a zároveň nastavuje zrkadlo rakúskej spoločnosti. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Keď Seán stretne Eliasa, bezhlavo sa do seba zamilujú. Idylka však netrvá dlho a spoločne sa musia vyrovnať s Eliasovou ťažkou depresiou. Pár je nútený čeliť osudovej skúške. Autofikcia írskeho básnika Seána Hewitta je odvážnou úvahou nad bremenom existencie vo svete, v ktorom šťastné prežívanie kvír vzťahov nie je ani zďaleka samozrejmosťou. Čo všetko láska vydrží a čo už nie? pýta sa Hewitt vo svojom prozaickom debute a zároveň sa ponára hlboko do osobnej histórie plnej vášne i temna. Kniha v roku 2022 získala Rooneyho cenu pre írsku literatúru. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Preklad tejto knihy vychádza s podporou Literature Ireland.

Príbeh dvoch súrodencov o dospievaní v socialistickom Československu a ťažkých začiatkoch na Západe Napriek totalite prežili Miša s Alanom šťastné detstvo. Je tesne pred pádom železnej opony a Alanovi je socialistická Žilina príliš tesná. Rozhodne sa utiecť, ale príchod do západného Nemecka nie je jednoduchý. Miša zisťuje, že brata vôbec nepoznala. Po čase sa celá rodina stretáva vo Viedni. Z rebela Alana je chirurg a žije v zdanlivo šťastnom vzťahu, kým Miša sa bezcieľne túla životom a Európou. Chceli by si byť bližší, ale každý z nich sa vzďaľuje iným smerom. Podarí sa im opäť nájsť spoločné puto? Susanne Gregor, rakúska spisovateľka so slovenským pôvodom, empaticky rozpráva o migrácii a integrácii na prelome 80. a 90. rokov. Silný súrodenecký portrét odhaľuje históriu našej krajiny tesne po nežnej revolúcii a zároveň nastavuje zrkadlo rakúskej spoločnosti. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Dve veľmi odlišné ženy, ktoré sa zoznámili na internete, spoločne vyrážajú na dovolenku v kúpeľoch. Do zanikajúcej osady ďaleko od civilizácie prichádza dokumentaristka. Po celom meste sa uprostred noci z ničoho nič zjavia záhadné stavby. Pár sa v malom byte stará o zvláštne telo. V cukrárni na predmestí pravidelne plačú muži. Toto sú poviedky o unavených ľuďoch bez mien kdesi na pomedzí reality a horúčkovitých snov – poviedky o neschopnosti uniknúť z miest, ktoré si nosíme všade so sebou. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Dve veľmi odlišné ženy, ktoré sa zoznámili na internete, spoločne vyrážajú na dovolenku v kúpeľoch. Do zanikajúcej osady ďaleko od civilizácie prichádza dokumentaristka. Po celom meste sa uprostred noci z ničoho nič zjavia záhadné stavby. Pár sa v malom byte stará o zvláštne telo. V cukrárni na predmestí pravidelne plačú muži. Toto sú poviedky o unavených ľuďoch bez mien kdesi na pomedzí reality a horúčkovitých snov – poviedky o neschopnosti uniknúť z miest, ktoré si nosíme všade so sebou. Michal Tallo (1993) je spisovateľ, prekladateľ a publicista. Vydal básnické zbierky Antimita (2016, Drewo a srd), ? (2018, Drewo a srd) a Kniha tmy (2022, Literárna bašta) a prozaickú knihu Všetko je v poriadku, všade je láska (2024, Literárna bašta). Jeho tvorba bola preložená do mnohých jazykov. Organizačne spolupracuje s niekoľkými filmovými a literárnymi festivalmi, pôsobí ako koordinátor súťaže Básne SK/CZ, vo vydavateľstve BRAK spoluvedie a rediguje básnickú edíciu Lentikular. Knižne mu tiež vyšli preklady Andrewa McMillana či Seána Hewitta. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

V matkinom tele sa ešte dlhé roky po pôrode nachádzajú bunky dieťaťa a platí to aj naopak. Materstvo robí zo žien príšery – spája čiastočky niekoľkých stvorení do jedného prapodivného organizmu. Šesťdesiatnička Marie ovdovela, žije v prenajatom byte a privyrába si strážením detí. Vo chvíli, keď vydáva svoju dcéru Rózu, má pocit, že o ňu definitívne prichádza. Dôchodkový vek, nedostatok peňazí, a najmä pocit, že sa stáva neviditeľnou, ju nútia hľadať spôsoby, ako sa znovu začať brať vážne. Róza sa zatiaľ pripravuje na vlastné materstvo, a zároveň zisťuje, že svojich blízkych pochopíme až vtedy, keď o nich začneme rozprávať. Spisovateľka Klára Vlasáková pozoruhodne spracovala tému starnutia, telesnosti, materstva a medzigeneračných vzťahov. Román Telá sa v ankete českého Deníka N stal Knihou roka 2022.