Literárna bašta strana 5 z 9

Predloha rovnomenného filmu Lucu Guadagnina podľa scenára Davida Kajganicha. V hlavných úlohách Taylor Russell, Timothée Chalamet a Mark Rylance. Maren Yearlyová nechce viac než ostatní: túži len po rodičovskej láske a domove. Ťaží ju však desivé tajomstvo. Robí zlé veci, a hoci sa za ne nenávidí, nedokáže si pomôcť. Keď mala dva roky, mama jej našla v ústach ušný bubienok. Patril Mareninej opatrovateľke. Okolo Maren mizli ľudia a jej mame neostávalo nič iné, len zakaždým zbaliť skromný majetok do auta a utekať s ňou preč. Až do šestnástich Maren chránila pred svetom (alebo svet pred ňou?). Aj materinská láska má však svoje hranice... Ak sa má Maren popasovať s vlastným osudom, potrebuje v prvom rade zistiť, kto alebo čo vlastne je. Preto sa vydáva hľadať svojho otca a na tejto démonickej ceste sa v jej živote po prvýkrát objavia nejasné vyhliadky na lásku. Camille DeAngelis (1980) je autorkou viacerých románov a populárno-náučných kníh pre dospelých a mladistvých. Za román Bones and All jej Asociácia amerických knižníc v roku 2016 udelila prestížne ocenenie Alex Award.

Každého z nás raz prepadne pocit, že život je iný, ako sme si ho predstavovali. Ale iba niektorí majú odvahu predstaviť si ho nanovo. Milovi ťahá na štyridsať a cíti nutkanie svoj život manžela a otca obrátiť naruby. Do cesty sa mu pripletie dávna priateľka Žaneta, ktorá si nevie dať rady s vyšetrovaním jednej nepravdepodobnej vraždy. Z minulosti všetko pozorujú dvaja významní muži slovenských dejín, ktorí zažili dosť veľkých životných zvratov aj bez zbytočnej predstavivosti. Pavel Siblya vo svojej tretej knihe, ktorej príbeh sa odohráva v nedávnej minulosti, pútavo opisuje, k akým neočakávaným rozhodnutiam dokáže ľudí priviesť pandémia vnútornej osamelosti. Napísanie a vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Predloha rovnomenného filmu Lucu Guadagnina podľa scenára Davida Kajganicha. V hlavných úlohách Taylor Russell, Timothée Chalamet a Mark Rylance. Maren Yearlyová nechce viac než ostatní: túži len po rodičovskej láske a domove. Ťaží ju však desivé tajomstvo. Robí zlé veci, a hoci sa za ne nenávidí, nedokáže si pomôcť. Keď mala dva roky, mama jej našla v ústach ušný bubienok. Patril Mareninej opatrovateľke. Okolo Maren mizli ľudia a jej mame neostávalo nič iné, len zakaždým zbaliť skromný majetok do auta a utekať s ňou preč. Až do šestnástich Maren chránila pred svetom (alebo svet pred ňou?). Aj materinská láska má však svoje hranice... Ak sa má Maren popasovať s vlastným osudom, potrebuje v prvom rade zistiť, kto alebo čo vlastne je. Preto sa vydáva hľadať svojho otca a na tejto démonickej ceste sa v jej živote po prvýkrát objavia nejasné vyhliadky na lásku.

Spoveď o dedičstve predkov a skúmaní osobnej sexuality ostrá ako Bernhardove žiletky Mladá žena sa počas vyšetrenia u istého doktora Seligmana spovedá z osobných strastí. Hoci na neho ledva dovidí, prezrádza mu všetko o svojej minulosti, túžbach, či zápase s vlastnou sexualitou a identitou. Už pár rokov žije v Londýne, kde sa snaží odpútať od predkov a prekliatej nemeckej domoviny. Vo svojej spovedi si nedáva servítku na ústa, a pozýva nás na cestu ku koreňom svojich sexuálnych fantázií; k panovačným matkám, rodinnej traume a liečivým účinkom veveričích chvostov. Vo svojom provokatívnom debute Katharina Volckmer mení zaužívané predstavy o tom, čo môže byť v našich životoch premenlivé, a čo v nich, naopak, bude mať vždy pevné miesto.

Spoveď o dedičstve predkov a skúmaní osobnej sexuality ostrá ako Bernhardove žiletky Mladá žena sa počas vyšetrenia u istého doktora Seligmana spovedá z osobných strastí. Hoci na neho ledva dovidí, prezrádza mu všetko o svojej minulosti, túžbach, či zápase s vlastnou sexualitou a identitou. Už pár rokov žije v Londýne, kde sa snaží odpútať od predkov a prekliatej nemeckej domoviny. Vo svojej spovedi si nedáva servítku na ústa, a pozýva nás na cestu ku koreňom svojich sexuálnych fantázií; k panovačným matkám, rodinnej traume a liečivým účinkom veveričích chvostov. Vo svojom provokatívnom debute Katharina Volckmer mení zaužívané predstavy o tom, čo môže byť v našich životoch premenlivé, a čo v nich, naopak, bude mať vždy pevné miesto.

Weinberger ovláda umenie esejistiky v jej najčistejšej forme. Ako nikto iný píše o banálnych veciach, ktoré sú zároveň zázračné, o ďalekých miestach ležiacich na dosah ruky, ale aj o fenoménoch, ktoré sa zdajú byť komplikované, a pritom sú také obyčajné: vietor, nosorožce, kresťanskí svätci, oriešky, víry, dlhý zástup ľudí s menom Čang, Mandejci na iránsko-irackej hranici alebo kmeň Kaluli v horách Novej Guiney. Základné prvky nášho sveta.

Mladý vojak Joe Bonham sa po zásahu granátom na fronte prvej svetovej vojny prebúdza na nemocničnom lôžku. Stal sa väzňom vlastného tela. Prišiel o ruky, nohy a celú tvár, ale jeho myseľ funguje dokonale. Vynára sa mu v nej celá minulosť: rodina, práca v pekárni, kamaráti a hlavne Karen. Neodbytne a sarkasticky sa ako moderný Lazár pozastavuje nad krutosťou a nezmyselnosťou vojny, vysmieva sa vyprázdneným ideálom vlastenectva a bitiek, z ktorých odchádzajú porazení všetci. Od prvého vydania knihy Daltona Trumba Johnnymu dali pušku uplynulo už takmer osemdesiatpäť rokov. Sugestívny protivojnový román vyšiel dva dni po začiatku druhej svetovej vojny a neskôr sa stal symbolom odporu proti vojne vo Vietname. Rozprávanie plné vzbury proti násiliu ovplyvnilo generácie v desiatkach krajín a ani vo svetle dneška nestráca nič zo svojej intenzity. Dalton Trumbo (1905 – 1976) bol americký filmový scenárista a spisovateľ. V roku 1947 ho obvinili zo spiknutia s komunistami, stal sa členom známej Hollywoodskej desiatky a bol odsúdený na jedenásť mesiacov väzenia. Dostal sa na čiernu listinu a nemohol písať pod vlastným menom. Scenár k filmu Prázdniny v Ríme vytvoril pod pseudonymom a v roku 1954 zaň dostal Oscara. Začiatkom 60. rokov bolo jeho meno očistené. Román Johnnymu dali pušku (1939) sfilmoval ako svoj režijný debut až o tri dekády neskôr a získal zaň hlavnú cenu poroty v Cannes. Preklad knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Leo Gazzarra sa túla uličkami Ríma ako vystrihnutými z Felliniho. Nádejný mladík, takmer vždy bez práce a ambícii, sa v alkoholovom opare necháva unášať večným mestom, medzi barmi a príbytkami bohatších priateľov, bez ktorých by asi umrel od hladu. Keď v deň svojich tridsiatych narodenín stretne zvodnú Ariannu, svet sa mu obráti hore nohami. Celú noc jazdia ospalým Rímom, popíjajú, raňajkujú a zase popíjajú. Netrvá to však dlho a osudová kráska sa mu začne pred očami strácať v záhyboch milovaného mesta, ktoré s každým ránom páli spomienky na včerajší večer. Posledné leto v meste medzi prvými objavila talianska spisovateľka Natalia Ginzburg. Román spisovateľa a scenáristu Gianfranca Calligaricha prvýkrát vyšiel už v roku 1973, ale až po takmer päťdesiatich rokoch sa z neho stala literárna senzácia, ktorú čitatelia a čitateľky na celom svete zaraďujú medzi klasiky ako Veľký Gatsby alebo Kto chytá v žite. Doslov k aktuálnemu vydaniu knihy napísal André Aciman. Preklad a vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Preklad tejto knihy vyšiel vďaka podpore talianskeho Ministerstva zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce.

Anna Grusková vo svojej umeleckej reportáži hľadá stopy Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej v archívoch, múzeách, knižniciach, súkromných zbierkach, rozpráva sa s pamätníkmi a vedkyňami. Priamo v starobylej Banskej Štiavnici vytvára živý portrét modernej prvorepublikovej ženy, priekopníčky demokracie na Slovensku. Alžbeta Gwerková-Göllnerová (1905 – 1944), rodáčka z Čierneho Balogu, literárna vedkyňa, historička a prekladateľka. Spoločne s Jarmilou Zikmundovou boli autorkami a editorkami vyše šesťstostranovej knihy pre výchovu demokratickej ženy Žena novej doby (1938 a 1939). Bola účastníčkou Slovenského národného povstania. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je jeho hlavným partnerom.

Písanie Andrewa McMillana je surové a naliehavé. Jeho básne fungujú ako chválospevy mužského tela - mužského priateľstva a mužskej lásky -, sú plné svalov, občas šokujú, vždy sú však hlboko dojemné. Vo svojich intímnych, niekedy až bolestivo úprimných básňach nás autor vracia do obdobia detstva a skorého dospievania. Zisťuje, akými cestami dospievame a ako dorastáme do svojich sexuálnych a dospelých identít. Uvažuje o prechodových rituáloch, o dilemách a traumách, ktoré nás tvarujú - či už ide o poruchy príjmu potravy, masturbáciu, alebo stratu panenstva. Zároveň skúma, ako prostredníctvom tela mapujeme cestu k nájdeniu vlastného ja. Andrew McMillan (1988) je jeden z najvýraznejších autorov súčasnej mladej britskej poézie. Vydal tri zbierky básní - telo (2015), čas hier (2018) a pandemonium (2021). Za svoju tvorbu získal množstvo významných cien. V súčasnosti pripravuje vydanie svojho debutového románu. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Písanie Andrewa McMillana je surové a naliehavé. Jeho básne fungujú ako chválospevy mužského tela - mužského priateľstva a mužskej lásky -, sú plné svalov, občas šokujú, vždy sú však hlboko dojemné. Vo svojich intímnych, niekedy až bolestivo úprimných básňach nás autor vracia do obdobia detstva a skorého dospievania. Zisťuje, akými cestami dospievame a ako dorastáme do svojich sexuálnych a dospelých identít. Uvažuje o prechodových rituáloch, o dilemách a traumách, ktoré nás tvarujú - či už ide o poruchy príjmu potravy, masturbáciu, alebo stratu panenstva. Zároveň skúma, ako prostredníctvom tela mapujeme cestu k nájdeniu vlastného ja. Andrew McMillan (1988) je jeden z najvýraznejších autorov súčasnej mladej britskej poézie. Vydal tri zbierky básní - telo (2015), čas hier (2018) a pandemonium (2021). Za svoju tvorbu získal množstvo významných cien. V súčasnosti pripravuje vydanie svojho debutového románu. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Americká spisovateľka, legendárna vojnová reportérka, vášnivá a nespútaná cestovateľka, ktorá sa nebála lietajúcich granátov, milovala nedotknuté pláže a dobrú whisky. Martha Gellhorn (1908 – 1998) počas svojej novinárskej kariéry nechýbala pri žiadnom veľkom konflikte 20. storočia. Písala o španielskej občianskej vojne, vylodení v Normandii, ako prvá informovala o oslobodení koncentračného tábora Dachau. Nevynechala ani Vietnam, vojny na Blízkom východe či konflikty v Strednej Amerike. V spomienkach sa vracia k najlepším zo svojich najhorších ciest, ktoré aj po rokoch zaujmú vykreslením situácií, miest či charakterov. S ironickým nadhľadom a svojským zmyslom pre spravodlivosť nás pozýva do Moskvy medzi sovietskych disidentov, nedávno dekolonizovanej Afriky, vojnového Karibiku, ale aj na návštevu Čankajšekovej Číny. Či už cestovala sama, alebo ju sprevádzal jej manžel Ernest Hemingway (v knihe ako N. S. – neochotný spoločník), bola mimoriadne otvorenou a výstižnou pozorovateľkou, a hoci ľudí považovala za najškodlivejší druh na planéte, vždy pevne stála na strane slabších a utláčaných.

Americká spisovateľka, legendárna vojnová reportérka, vášnivá a nespútaná cestovateľka, ktorá sa nebála lietajúcich granátov, milovala nedotknuté pláže a dobrú whisky. Martha Gellhorn (1908 – 1998) počas svojej novinárskej kariéry nechýbala pri žiadnom veľkom konflikte 20. storočia. Písala o španielskej občianskej vojne, vylodení v Normandii, ako prvá informovala o oslobodení koncentračného tábora Dachau. Nevynechala ani Vietnam, vojny na Blízkom východe či konflikty v Strednej Amerike. V spomienkach sa vracia k najlepším zo svojich najhorších ciest, ktoré aj po rokoch zaujmú vykreslením situácií, miest či charakterov. S ironickým nadhľadom a svojským zmyslom pre spravodlivosť nás pozýva do Moskvy medzi sovietskych disidentov, nedávno dekolonizovanej Afriky, vojnového Karibiku, ale aj na návštevu Čankajšekovej Číny. Či už cestovala sama, alebo ju sprevádzal jej manžel Ernest Hemingway (v knihe ako N. S. – neochotný spoločník), bola mimoriadne otvorenou a výstižnou pozorovateľkou, a hoci ľudí považovala za najškodlivejší druh na planéte, vždy pevne stála na strane slabších a utláčaných.

Tretia básnická zbierka Michala Talla je mrazivým svedectvom zániku sveta, ktorý až príliš pripomína ten náš. Jej nezvyčajný formát niekoľkých nájdených dokumentov najrôznejších typov - od náboženských textov záhadnej sekty, reportážnych básní, záznamov rituálov či osobných výpovedí viacerých ľudí, entít a iných bytostí - premieňa čítanie na interaktívnu detektívnu prácu. Jednotlivé básne nemajú stanovené poradie, často však spolu súvisia, či si naopak protirečia. Ich postupným skúmaním a porovnávaním sa nám tak v hlave skladá obraz spoločnosti v bode zlomu; spoločnosti, v ktorej zlo koná v mene lásky a všetko živé kolabuje v mene samozvanej čistoty. Zbierka vychádza vo výnimočnom knižnom spracovaní dizajnérok Terezy Maco a Aurélie Garovej. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je jeho hlavným partnerom. Časť rukopisu tejto knihy vznikla počas pobytu na rezidencii Institutu umění v Prahe vďaka štipendiu Medzinárodného vyšehradského fondu.

Niekto z nás nemôže zaspať, ktosi sa zase budí priskoro. V detskej rýmovanej knižke si musia deti po svojom poradiť s každodennými výzvami. Ako zaspať, keď vám nedá pokoj príliš hravý psík a oteckovia sú už príliš unavení? Čo s tým, keď vstanete ráno skôr a mamičky so sestričkou ešte spia, ale vy s mačkou ste príšerne hladní? Vo veršovaných príbehoch nájdete rodiny, ktoré síce majú dvoch oteckov a dve mamičky, ale trápia ich rovnaké problémy ako všetkých ostatných. Hlavné je predsa to, že sa majú navzájom radi.

Toto je kniha o tom, ako sa cítime, keď sme trebárs v ateliéri alebo len v triede, pri hrnčiarskom kruhu alebo za klavírom, pred maliarskym stojanom či za fotoaparátom, a snažíme sa robiť to, čo musíme. Hľadáme v nej odpoveď na otázku, ako môžeme naložiť s vlastnou budúcnosťou, ak uprednostíme slobodnú vôľu pred determinizmom a vlastné rozhodnutie pred náhodou. Preskúmajte spolu s nami, ako tento proces prebieha, prečo sa nám niekedy nedarí a z akých dôvodov to už veľa z nás zavesilo na klinec. Toto je kniha o tom, ako sa robí umenie. David Bayles & Ted Orland