Literárna bašta strana 5 z 10

Román o dospievaní od autora bestsellera Staré odrody. Friederove vyhliadky na leto nie sú práve najlepšie. Prepadá z matematiky a latinčiny, a tak ho namiesto rodinnej dovolenky čaká tvrdá príprava na reparát. To znamená stráviť šesťtýždňové letné prázdniny s mimoriadne prísnym starým otcom a záhadnou starou mamou. Našťastie má Almu, Johanna a Beate, dievča v zelených plavkách. Napriek temným predtuchám zažije pätnásťročný Frieder veľké priateľstvá, prvú lásku, ale aj pochybnosti a smútok. Veľké leto, po ktorom nebude nič také ako predtým. Veľké leto Ewalda Arenza zvolili nezávislé nemecké kníhkupectvá za najobľúbenejšiu knihu roku 2021. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Medziplanetárny príbeh pre deti od 9 do 99 rokov Známy vedec a laureát Nobelovej ceny Pterodactylus Kôstka si sám postaví raketoplán a vydáva sa do kozmu. Len čo pristane na planéte zvanej Orech, zistí, že jeho vesmírna expedícia má jedného člena navyše. Nepozvaný astronaut nie je dvakrát zhovorčivý, dokonca ho nefascinujú ani zázraky vesmíru. Podarí sa im spoločne nadviazať kontakt s miestnymi obyvateľmi? Pterodactylus Kôstka pochopí, že treba pristúpiť k radikálnemu kroku: prvý raz v živote bude musieť venovať pozornosť nielen svojim geniálnym myšlienkam, ale aj svojim pocitom... A aby toho nebolo málo, aj pocitom ostatných.

Román o dospievaní od autora bestsellera Staré odrody Friederove vyhliadky na leto nie sú práve najlepšie. Prepadá z matematiky a latinčiny, a tak ho namiesto rodinnej dovolenky čaká tvrdá príprava na reparát. To znamená stráviť šesťtýždňové letné prázdniny s mimoriadne prísnym starým otcom a záhadnou starou mamou. Našťastie má Almu, Johanna a Beate, dievča v zelených plavkách. Napriek temným predtuchám zažije pätnásťročný Frieder veľké priateľstvá, prvú lásku, ale aj pochybnosti a smútok. Veľké leto, po ktorom nebude nič také ako predtým. Veľké leto Ewalda Arenza zvolili nezávislé nemecké kníhkupectvá za najobľúbenejšiu knihu roku 2021. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Príbeh nezabudnuteľného priateľstva z fašistického Talianska, ktorý preložili do 32 jazykov ešte pred jeho oficiálnym vydaním. Monza, 1935. Francesca každý deň z mosta pozoruje dievča, ktoré sa hrá pri rieke s dvomi chlapcami. V meste ju volajú Špina, je vraj prekliata a prináša nešťastie. Francesca, ktorá pochádza z buržoáznej rodiny, obdivuje jej voľnosť. Uprostred severného Talianska, kde vládne fašizmus a silná mužská ruka, spojí dve celkom odlišné hrdinky nečakané priateľstvo, s ktorým nik nesúhlasí. Tvárou v tvár zneužívaniu a pokrytectvu sa Francesca od svojej novej priateľky učí, aké je dôležité nemlčať a neposlúchať. Spoločne musia čeliť každodenným nástrahám provinčného dospievania, aby napokon obstáli v rozhodujúcej skúške ich puta a dokázali odporovať násiliu a krutosti. Beatrice Salvioni živým a metaforickým jazykom sleduje nielen príbeh svojich hrdiniek, ale aj osud talianskej spoločnosti a postavenia žien v 30. rokoch. Od taliansko-etiópskej vojny až po všadeprítomný sexizmus Špina odhaľuje odvrátenú tvár dejín jednej krajiny a necháva prehovoriť tiché hlasy.

Príbeh nezabudnuteľného priateľstva z fašistického Talianska, ktorý preložili do 32 jazykov ešte pred jeho oficiálnym vydaním. Monza, 1935. Francesca každý deň z mosta pozoruje dievča, ktoré sa hrá pri rieke s dvomi chlapcami. V meste ju volajú Špina, je vraj prekliata a prináša nešťastie. Francesca, ktorá pochádza z buržoáznej rodiny, obdivuje jej voľnosť. Uprostred severného Talianska, kde vládne fašizmus a silná mužská ruka, spojí dve celkom odlišné hrdinky nečakané priateľstvo, s ktorým nik nesúhlasí. Tvárou v tvár zneužívaniu a pokrytectvu sa Francesca od svojej novej priateľky učí, aké je dôležité nemlčať a neposlúchať. Spoločne musia čeliť každodenným nástrahám provinčného dospievania, aby napokon obstáli v rozhodujúcej skúške ich puta a dokázali odporovať násiliu a krutosti. Beatrice Salvioni živým a metaforickým jazykom sleduje nielen príbeh svojich hrdiniek, ale aj osud talianskej spoločnosti a postavenia žien v 30. rokoch. Od taliansko-etiópskej vojny až po všadeprítomný sexizmus Špina odhaľuje odvrátenú tvár dejín jednej krajiny a necháva prehovoriť tiché hlasy.

Mladá žena sa počas vyšetrenia u istého doktora Seligmana spovedá z osobných strastí. Hoci na neho ledva dovidí, prezrádza mu všetko o svojej minulosti, túžbach, či zápase s vlastnou sexualitou a identitou. Už pár rokov žije v Londýne, kde sa snaží odpútať od predkov a prekliatej nemeckej domoviny. Vo svojej spovedi si nedáva servítku na ústa, a pozýva nás na cestu ku koreňom svojich sexuálnych fantázií; k panovačným matkám, rodinnej traume a liečivým účinkom veveričích chvostov. Vo svojom provokatívnom debute Katharina Volckmer mení zaužívané predstavy o tom, čo môže byť v našich životoch premenlivé, a čo v nich, naopak, bude mať vždy pevné miesto.

Leo Gazzarra sa túla uličkami Ríma ako vystrihnutými z Felliniho. Nádejný mladík, takmer vždy bez práce a ambícii, sa v alkoholovom opare necháva unášať večným mestom, medzi barmi a príbytkami bohatších priateľov, bez ktorých by asi umrel od hladu. Keď v deň svojich tridsiatych narodenín stretne zvodnú Ariannu, svet sa mu obráti hore nohami. Celú noc jazdia ospalým Rímom, popíjajú, raňajkujú a zase popíjajú. Netrvá to však dlho a osudová kráska sa mu začne pred očami strácať v záhyboch milovaného mesta, ktoré s každým ránom páli spomienky na včerajší večer. Posledné leto v meste medzi prvými objavila talianska spisovateľka Natalia Ginzburg. Román spisovateľa a scenáristu Gianfranca Calligaricha prvýkrát vyšiel už v roku 1973, ale až po takmer päťdesiatich rokoch sa z neho stala literárna senzácia, ktorú čitatelia a čitateľky na celom svete zaraďujú medzi klasiky ako Veľký Gatsby alebo Kto chytá v žite. Doslov k aktuálnemu vydaniu knihy napísal André Aciman.

Predloha rovnomenného filmu Lucu Guadagnina podľa scenára Davida Kajganicha. V hlavných úlohách Taylor Russell, Timothée Chalamet a Mark Rylance. Maren Yearlyová nechce viac než ostatní: túži len po rodičovskej láske a domove. Ťaží ju však desivé tajomstvo. Robí zlé veci, a hoci sa za ne nenávidí, nedokáže si pomôcť. Keď mala dva roky, mama jej našla v ústach ušný bubienok. Patril Mareninej opatrovateľke. Okolo Maren mizli ľudia a jej mame neostávalo nič iné, len zakaždým zbaliť skromný majetok do auta a utekať s ňou preč. Až do šestnástich Maren chránila pred svetom (alebo svet pred ňou?). Aj materinská láska má však svoje hranice... Ak sa má Maren popasovať s vlastným osudom, potrebuje v prvom rade zistiť, kto alebo čo vlastne je. Preto sa vydáva hľadať svojho otca a na tejto démonickej ceste sa v jej živote po prvýkrát objavia nejasné vyhliadky na lásku. Camille DeAngelis (1980) je autorkou viacerých románov a populárno-náučných kníh pre dospelých a mladistvých. Za román Bones and All jej Asociácia amerických knižníc v roku 2016 udelila prestížne ocenenie Alex Award.

Každého z nás raz prepadne pocit, že život je iný, ako sme si ho predstavovali. Ale iba niektorí majú odvahu predstaviť si ho nanovo. Milovi ťahá na štyridsať a cíti nutkanie svoj život manžela a otca obrátiť naruby. Do cesty sa mu pripletie dávna priateľka Žaneta, ktorá si nevie dať rady s vyšetrovaním jednej nepravdepodobnej vraždy. Z minulosti všetko pozorujú dvaja významní muži slovenských dejín, ktorí zažili dosť veľkých životných zvratov aj bez zbytočnej predstavivosti. Pavel Siblya vo svojej tretej knihe, ktorej príbeh sa odohráva v nedávnej minulosti, pútavo opisuje, k akým neočakávaným rozhodnutiam dokáže ľudí priviesť pandémia vnútornej osamelosti. Napísanie a vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Predloha rovnomenného filmu Lucu Guadagnina podľa scenára Davida Kajganicha. V hlavných úlohách Taylor Russell, Timothée Chalamet a Mark Rylance. Maren Yearlyová nechce viac než ostatní: túži len po rodičovskej láske a domove. Ťaží ju však desivé tajomstvo. Robí zlé veci, a hoci sa za ne nenávidí, nedokáže si pomôcť. Keď mala dva roky, mama jej našla v ústach ušný bubienok. Patril Mareninej opatrovateľke. Okolo Maren mizli ľudia a jej mame neostávalo nič iné, len zakaždým zbaliť skromný majetok do auta a utekať s ňou preč. Až do šestnástich Maren chránila pred svetom (alebo svet pred ňou?). Aj materinská láska má však svoje hranice... Ak sa má Maren popasovať s vlastným osudom, potrebuje v prvom rade zistiť, kto alebo čo vlastne je. Preto sa vydáva hľadať svojho otca a na tejto démonickej ceste sa v jej živote po prvýkrát objavia nejasné vyhliadky na lásku.

Spoveď o dedičstve predkov a skúmaní osobnej sexuality ostrá ako Bernhardove žiletky Mladá žena sa počas vyšetrenia u istého doktora Seligmana spovedá z osobných strastí. Hoci na neho ledva dovidí, prezrádza mu všetko o svojej minulosti, túžbach, či zápase s vlastnou sexualitou a identitou. Už pár rokov žije v Londýne, kde sa snaží odpútať od predkov a prekliatej nemeckej domoviny. Vo svojej spovedi si nedáva servítku na ústa, a pozýva nás na cestu ku koreňom svojich sexuálnych fantázií; k panovačným matkám, rodinnej traume a liečivým účinkom veveričích chvostov. Vo svojom provokatívnom debute Katharina Volckmer mení zaužívané predstavy o tom, čo môže byť v našich životoch premenlivé, a čo v nich, naopak, bude mať vždy pevné miesto.

Spoveď o dedičstve predkov a skúmaní osobnej sexuality ostrá ako Bernhardove žiletky Mladá žena sa počas vyšetrenia u istého doktora Seligmana spovedá z osobných strastí. Hoci na neho ledva dovidí, prezrádza mu všetko o svojej minulosti, túžbach, či zápase s vlastnou sexualitou a identitou. Už pár rokov žije v Londýne, kde sa snaží odpútať od predkov a prekliatej nemeckej domoviny. Vo svojej spovedi si nedáva servítku na ústa, a pozýva nás na cestu ku koreňom svojich sexuálnych fantázií; k panovačným matkám, rodinnej traume a liečivým účinkom veveričích chvostov. Vo svojom provokatívnom debute Katharina Volckmer mení zaužívané predstavy o tom, čo môže byť v našich životoch premenlivé, a čo v nich, naopak, bude mať vždy pevné miesto.

Weinberger ovláda umenie esejistiky v jej najčistejšej forme. Ako nikto iný píše o banálnych veciach, ktoré sú zároveň zázračné, o ďalekých miestach ležiacich na dosah ruky, ale aj o fenoménoch, ktoré sa zdajú byť komplikované, a pritom sú také obyčajné: vietor, nosorožce, kresťanskí svätci, oriešky, víry, dlhý zástup ľudí s menom Čang, Mandejci na iránsko-irackej hranici alebo kmeň Kaluli v horách Novej Guiney. Základné prvky nášho sveta.

Mladý vojak Joe Bonham sa po zásahu granátom na fronte prvej svetovej vojny prebúdza na nemocničnom lôžku. Stal sa väzňom vlastného tela. Prišiel o ruky, nohy a celú tvár, ale jeho myseľ funguje dokonale. Vynára sa mu v nej celá minulosť: rodina, práca v pekárni, kamaráti a hlavne Karen. Neodbytne a sarkasticky sa ako moderný Lazár pozastavuje nad krutosťou a nezmyselnosťou vojny, vysmieva sa vyprázdneným ideálom vlastenectva a bitiek, z ktorých odchádzajú porazení všetci. Od prvého vydania knihy Daltona Trumba Johnnymu dali pušku uplynulo už takmer osemdesiatpäť rokov. Sugestívny protivojnový román vyšiel dva dni po začiatku druhej svetovej vojny a neskôr sa stal symbolom odporu proti vojne vo Vietname. Rozprávanie plné vzbury proti násiliu ovplyvnilo generácie v desiatkach krajín a ani vo svetle dneška nestráca nič zo svojej intenzity. Dalton Trumbo (1905 – 1976) bol americký filmový scenárista a spisovateľ. V roku 1947 ho obvinili zo spiknutia s komunistami, stal sa členom známej Hollywoodskej desiatky a bol odsúdený na jedenásť mesiacov väzenia. Dostal sa na čiernu listinu a nemohol písať pod vlastným menom. Scenár k filmu Prázdniny v Ríme vytvoril pod pseudonymom a v roku 1954 zaň dostal Oscara. Začiatkom 60. rokov bolo jeho meno očistené. Román Johnnymu dali pušku (1939) sfilmoval ako svoj režijný debut až o tri dekády neskôr a získal zaň hlavnú cenu poroty v Cannes. Preklad knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Leo Gazzarra sa túla uličkami Ríma ako vystrihnutými z Felliniho. Nádejný mladík, takmer vždy bez práce a ambícii, sa v alkoholovom opare necháva unášať večným mestom, medzi barmi a príbytkami bohatších priateľov, bez ktorých by asi umrel od hladu. Keď v deň svojich tridsiatych narodenín stretne zvodnú Ariannu, svet sa mu obráti hore nohami. Celú noc jazdia ospalým Rímom, popíjajú, raňajkujú a zase popíjajú. Netrvá to však dlho a osudová kráska sa mu začne pred očami strácať v záhyboch milovaného mesta, ktoré s každým ránom páli spomienky na včerajší večer. Posledné leto v meste medzi prvými objavila talianska spisovateľka Natalia Ginzburg. Román spisovateľa a scenáristu Gianfranca Calligaricha prvýkrát vyšiel už v roku 1973, ale až po takmer päťdesiatich rokoch sa z neho stala literárna senzácia, ktorú čitatelia a čitateľky na celom svete zaraďujú medzi klasiky ako Veľký Gatsby alebo Kto chytá v žite. Doslov k aktuálnemu vydaniu knihy napísal André Aciman. Preklad a vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Preklad tejto knihy vyšiel vďaka podpore talianskeho Ministerstva zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce.

Anna Grusková vo svojej umeleckej reportáži hľadá stopy Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej v archívoch, múzeách, knižniciach, súkromných zbierkach, rozpráva sa s pamätníkmi a vedkyňami. Priamo v starobylej Banskej Štiavnici vytvára živý portrét modernej prvorepublikovej ženy, priekopníčky demokracie na Slovensku. Alžbeta Gwerková-Göllnerová (1905 – 1944), rodáčka z Čierneho Balogu, literárna vedkyňa, historička a prekladateľka. Spoločne s Jarmilou Zikmundovou boli autorkami a editorkami vyše šesťstostranovej knihy pre výchovu demokratickej ženy Žena novej doby (1938 a 1939). Bola účastníčkou Slovenského národného povstania. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je jeho hlavným partnerom.