Literárna bašta strana 6 z 9

Kalmann, 34 rokov. Samozvaný raufarhöfnský šerif. Deň čo deň brázdi zasnežené pláne Melrakkaslétty, loví polárne líšky a vyrába hákarl. V jeden chladný deň objaví pri potulkách v snehu čerstvú kaluž krvi. Stala sa vražda? Kalmann je odhodlaný za každú cenu pomôcť s vyšetrovaním - v kovbojskom klobúku, so šerifskou hviezdou a starou mauserkou. Aj keď sa mu smejú, že má o koliesko menej, veľmi dobre vie, ako sa vyrovnať s ponižovaním. A hlavne: musí vyriešiť tento prípad. Nie je dôvod na obavy. Joachim B. Schmidt, spisovateľ a sprievodca po Islande, napísal príbeh o živote na mrazivom konci sveta s hlavným hrdinom, na ktorého len tak ľahko nezabudnete. Peng!

Výber z poviedkovej tvorby súčasných ruských spisovateliek a spisovateľov v preklade študentiek a študentov prekladateľstva z projektu Samyzdat. Spomienky, prelínanie minulosti s prítomnosťou. Traumy, s ktorými sa treba vysporiadať. A jediným liekom je zase len plynutie času. Kde vzniká nostalgia? Autorkami a autormi poviedok v knihe sú Andrej Astvacaturov, Denis Dragunskij, Linor Goralik, Jevgenija Nekrasova, Maxim Osipov a Dina Rubina. Záverečnú esej napísala Maria Stepanova. Poviedky preložili Magdaléna Durkáčová, Veronika Goldiňáková, Beáta Koššová, Ivana Roháčová, Peter Rusina a Michaela Vinczeová.

Britskú novinárku prestalo baviť, že musí všetkým vysvetľovať pocity ľudí s inou ako bielou farbou pleti. Jej priama esej berie diskusiu o rase z rúk nezainteresovaných, kritizuje dominanciu bielych politík, ale aj bieleho feminizmu. Ostro polemizuje, no zároveň hľadá riešenia, ako pristúpiť k rasizmu a priblížiť sa k spoločnej zodpovednosti za spravodlivejšiu spoločnosť.

Môže jedna mŕtvola súvisieť s podstatou literatúry? Na prechádzke so psom nájde Vesta v lese pod kameňom rukou napísaný odkaz: Volala sa Magda. Nikto nikdy nezistí, kto ju zabil. Nebol som to ja. Tu je jej mŕtve telo. Nijaké telo naokolo nevidieť. Je otrasená. V meste je nová, prišla sem po smrti manžela a nikoho nepozná. Riešenie záhady sa pre ňu stáva novým koníčkom. Bez toho, aby sa mala o čo oprieť, vytvára zoznam podozrivých a skúma možné motívy zločinu. Vestine domnienky o smrti ženy začínajú postupne nadobúdať reálne kontúry a tajomná hmla nad prípadom sa rozplýva, až kým na povrch nevyplávajú temné súvislosti s jej vlastnou minulosťou. Román Smrť v jej rukách je brilantnou zmesou napätia a čierneho humoru. Pri jeho pozornom čítaní môžeme prísť na to, že príbehy, ktoré sme sa naučili rozprávať o vlastných životoch, nemusia byť úplne pravdivé.

Ukrajina, divoké 90. roky. Samira uteká z detského domova, kde nemá žiadnu šancu na adopciu a už viac nedokáže znášať tamojšiu brutalitu. Túži sa dostať Nemecka, kam bola adoptovaná jej jediná kamarátka. Namiesto toho sa ocitá na ulici, kde si ju spolu s ďalšími deťmi osvojí muž, ktorí ich využíva na pouličné žobranie a krádeže. Samirin sen o emigrácii do Nemecka je stále živý, na ceste za ním však bude musieť zaplatiť vysokú cenu. Nemilosrdný román o vykorisťovaní, násilí a živote na okraji spoločnosti z čias, keď celý východný blok oslavoval nástup demokracie, no nikto si s ňou nevedel dať rady. Lana Lux bez sentimentu rozpráva o hrôzach postsovietskej reality z perspektívy dieťaťa, ktoré zo dňa na deň muselo dospieť.

Planéta sa prehrieva a my žijeme v dobe globálnej krízy. Lepšie povedané: kríz, ktoré sa prekrývajú. Eriksen ponúka priekopnícky pohľad na problémy antropocénu, skúma problémy životného prostredia, ekonomiky a identity antropologickou optikou. Na podklade etnografických výskumov interpretuje vzťahy medzi lokálnymi udalosťami a globálnymi procesmi, ktoré neustále vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, a naopak. Dá sa ešte vystúpiť z tohto kolotoča, ak chceme žiť inak? Thomas Hylland Eriksen (1962) je profesorom sociálnej antropológie na Univerzite v Osle a známy publicista. Napísal a zostavil viac ako pätnásť kníh, v ktorých sa venuje etnicite, globalizácii a multikulturalizmu. Patrí k ostrým kritikom nórskeho nacionalizmu, vystúpil tiež ako svedok obhajoby v procese s Andersom Breivikom.

Intelektuál a prvotriedny provokatér vo svojej kritickej príručke inšpiruje budúce generácie rebelov a rebeliek. Skúma formy odporu od vznešeného disentu po bezdôvodné odvrávanie a predstavuje myšlienky tých, ktorí nezapadli do spoločnosti a stali sa jeho vlastnými vzormi. S otvorenou hlavou nám predstavuje návod, ako sa čo najlepšie vyhýbať politickým a kultúrnym pasciam, ktoré vedú do záhuby. Christopher Hitchens (1949 – 2011) bol populárny autor, stĺpčekár a jeden z predstaviteľov nového ateizmu. Medzi jeho najznámejšie diela patrí kritická esej o Matke Tereze Misionárska poloha a štúdia o zhubnej sile náboženstva Boh nie je veľký. Pravidelne písal pre niekoľko novín a časopisov vrátane The Atlantic, Vanity a Harper's.

Ktorá generácia bude tou poslednou? Prosperita uprostred Európy trvá len pár desiatok rokov. Z dnešného pohľadu sa to môže zdať ako dlhý čas, ale z historického hľadiska ide o krátke obdobie – a z geologického len o okamih. Žijeme na hrane pokroku a slobody, ale bez radikálneho zvýšenia povedomia o rizikách, ktoré môžu postihnúť už naše deti a ich potomstvo, je budúcnosť ľudstva veľmi otázna. Analytik globálnych rizík Juraj Mesík píše o hrozbách, ktoré na nás striehnu za každým rohom, a vo svojich predapokalyptických textoch ukazuje predovšetkým to, aké dôležité je myslieť na nemysliteľné a zvyšovať tak šance na život aj pre nasledujúce generácie našej civilizácie.

Čo pre ženy znamená obdobie po roku 1989? Etnografka Kristen R. Ghodsee niekoľko rokov skúmala životy žien vo východnej Európe a prináša nový pohľad na to, čo im priniesol kapitalizmus. Vo svojej štúdii zdôvodňuje, prečo majú dnešné ženy nižšie mzdy, sú častejšie diskriminované a obťažované alebo vedú nekvalitný sexuálny život. Hľadá spôsoby, ako môžu opäť získať svoj stratený čas, emocionálnu energiu a sebavedomie.

Kultový francúzsky román z 90. rokov, ktorý publikum rozdelil na bezvýhradných fanúšikov a zúrivých odporcov Michela Houellebecqa. Hlavný hrdina jeho románového debutu, tridsaťročný IT špecialista, so suchou iróniou rozpráva o svojom banálnom živote bez ambícií, bez priateľov a bez lásky. Zatiaľ čo jeho kolegovia bojujú o zvýšenie platu a uzurpujú si čoraz viac rozkoše, on upadá do depresie. Rozšírenie bojového poľa zachytáva pocit mestských ľudí stratených medzi pracovnými povinnosťami a rastúcou nezrozumiteľnosťou vzťahov dávno pred nástupom sociálnych sietí.

Čo nám napovedá minulosť, ktorú už nezmeníme? Pre Jána Púčeka je téma pamäti a historického dedičstva kľúčová. Svoju novú knihu s názvom Med pamäti venoval osudom, ktoré (ne)stihol poznačiť masaker s názvom 20. storočie. Cez príbehy nenarodených a hmlisté rodinné spomienky oživuje traumatizujúce udalosti dejín starého kontinentu, pričom v intímnom monológu formuluje otázky, na ktoré môže byť už zajtra neskoro.

Prečo by naša hrdinka nemala byť šťastná? Veď je mladá, pekná, nedávno skončila univerzitu, dostala dobré miesto v galérii a býva vo vlastnom byte na Manhattane, ktorý zaplatila z dedičstva. Napriek tomu v jej srdci zostáva temné prázdno. Asi to nebude len smrťou rodičov, sadistickým putom s najlepšou kamarátkou či nefungujúcim vzťahom s priateľom z Wall Street. Je predsa rok 2000 a ona žije v meste neobmedzených možností. Čo také strašné by sa tu mohlo stať? Môj rok pokoja a odpočinku prináša naozaj vyčerpávajúcu odpoveď. V rozprávaní s nebezpečnou dávkou sedatív a irónie nám americká spisovateľka Ottessa Moshfegh vysvetľuje, aké dôležité je hľadať zmysel života v rýchlom a náročnom svete, kde záleží predovšetkým na tých nepodstatných veciach.

Pätnásťročná Greta Thunberg zo Švédska sa v auguste 2018 rozhodla, že prestane chodiť do školy a založila globálne hnutie Fridays for Future. V boji proti klimatickej kríze inšpirovala milióny mladých ľudí, prinútila vlády po celom svete, aby viac načúvali našej planéte, za čo získala nomináciu na Nobelovu cenu za mier. Gretine prejavy, ktoré nájdete v tejto knihe, zneli naprieč celou Európou, od OSN až po veľké verejné protesty, hovoria však priamo k nám: Bez ohľadu na to, akými bezmocnými sa cítime, vstaňme a bojujme za našu planétu, zmena je v nás.

Príbeh neobyčajnej rodiny z horiaceho domu, plný lásky, odvahy a odhodlania, otvorený pre všetkých, ktorým záleží na budúcnosti našej planéty a neboja sa začať od seba. Keď mala klimatická aktivistka Greta Thunberg jedenásť rokov, spolu so svojimi rodičmi a mladšou sestrou prežívali obrovskú krízu. Greta prestala jesť, prestala rozprávať a žiadne volanie o pomoc nepomáhalo. Pri zúfalom hľadaní riešenia si uvedomili, že hlavným dôvodom jej nepokoja môže byť práve rastúce riziko klimatickej katastrofy. Scény zo srdca, ktoré zaznamenala Gretina matka, slávna švédska operná speváčka Malena Ernman, sú inšpiratívnym svedectvom o tom, ako jej rodina začala zápasiť nielen s osobnými, ale aj globálnymi problémami. Prevádzajú nás celou kľukatou cestou od prijatia diagnóz svojich dvoch dcér až po Gretino rozhodnutie začať svoj školský štrajk za klímu, ktorý vyvolal obrovský ohlas po celom svete.

Leyla chcela iba jedno: tancovať. Po svojom zranení sa však môže s Boľšoj teatrom v Moskve rozlúčiť. Altay je psychiater. Po tom, čo sa zabil jeho priateľ, nedovolí nikomu, aby sa k nemu priblížil. Altay a Leyla uzatvárajú manželstvo, len aby ich rodiny nemali zbytočné otázky a zachovali ilúziu heteronormatívnej rodiny. Chcú začať odznova v Berlíne, ale do ich života vstúpi nepredvídateľná Jonoun. Olga Grjasnowa rozpráva o dvoch ženách a mužovi, ktorí túžia po láske a zároveň netušia, ako s láskou žiť. Nezastaviteľný milostný trojuholník v románe o šťastí a nešťastí v časoch, keď sa všetko javí ako možné. Olga Grjasnowa (1984) sa ako jedenásťročná presídlila s rodičmi z Azerbajdžanu do Nemecka. Študovala dejiny umenia, neskôr navštevovala Nemecký literárny inštitút v Lipsku. Počas štúdia absolvovala mnoho zahraničných akademických a tvorivých pobytov. Jej debutový román Rus je ten, ktorý miluje brezy vyšiel v desiatich jazykoch a aj po slovensky (Premedia 2014, tiež v preklade Paulíny Čuhovej). Po domácom úspechu druhej knihy Právna nejasnosť jedného manželstva (2014) vydala v Nemecku už ďalšie dva romány: Gott ist nicht schüchtern (2017) a Der verlorene Sohn (2020). Podľa jej kníh vznikli aj divadelné hry. Momentálne žije v Berlíne.

Nahliadnite za zamknuté dvere kliniky, kde sa lieči sklamanie zo sveta. Sveta, v ktorom môžete snívať o čomkoľvek, skutočné je však len násilie. Olga Hund prináša surový pohľad na život ženského oddelenia krakovskej psychiatrickej liečebne, ale aj obžalobu pomätenej spoločnosti, ktorá ho obklopuje zvonku. Debutová próza poľskej autorky získala Cenu Witolda Gombrowicza aj prestížnu Conradovu cenu. Olga Hund (1991) v detstve chodila na prázdniny do Rabky a Krynice-Zdroju pri slovenských hraniciach. Momentálne býva v Prahe a snaží sa nevychádzať za hranice Žižkova. Vychutnáva si úspech z literárnych cien Gombrowicza a Conrada a venuje sa recenzovaniu ázijských bistier na Google Maps. Pri spomienke na to, čo študovala, jej prišlo ľúto. Páčilo sa jej na Eyehategod vo varšavskom klube Pogłos. V srdci má čierne nebo a doma teraz už troch psíkov (Betty, Calvina a Pinata).