Literárna bašta strana 9 z 10

Doba neustálych technologických zmien pretvára aj naše videnie sveta. James Bridle nám ukazuje, ako sa tomuto vývoju oddávame aj bez hlbšieho poznania, a zároveň kritizuje matematické myslenie, ktoré zvádza k viere, že každý problém je možné vyriešiť výpočtami. Temný novovek je volaním po technologickej gramotnosti a nových metaforách, ktoré nám ponúknu iný pohľad na to, ako technológie naozaj fungujú.

Doba neustálych technologických zmien pretvára aj naše videnie sveta. James Bridle nám ukazuje, ako sa tomuto vývoju oddávame aj bez hlbšieho poznania, a zároveň kritizuje matematické myslenie, ktoré zvádza k viere, že každý problém je možné vyriešiť výpočtami. Temný novovek je volaním po technologickej gramotnosti a nových metaforách, ktoré nám ponúknu iný pohľad na to, ako technológie naozaj fungujú.

Planéta sa prehrieva a my žijeme v dobe globálnej krízy. Lepšie povedané: kríz, ktoré sa prekrývajú. Eriksen ponúka priekopnícky pohľad na problémy antropocénu, skúma problémy životného prostredia, ekonomiky a identity antropologickou optikou. Na podklade etnografických výskumov interpretuje vzťahy medzi lokálnymi udalosťami a globálnymi procesmi, ktoré neustále vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, a naopak. Dá sa ešte vystúpiť z tohto kolotoča, ak chceme žiť inak? Thomas Hylland Eriksen (1962) je profesorom sociálnej antropológie na Univerzite v Osle a známy publicista. Napísal a zostavil viac ako pätnásť kníh, v ktorých sa venuje etnicite, globalizácii a multikulturalizmu. Patrí k ostrým kritikom nórskeho nacionalizmu, vystúpil tiež ako svedok obhajoby v procese s Andersom Breivikom.

Planéta sa prehrieva a my žijeme v dobe globálnej krízy. Lepšie povedané: kríz, ktoré sa prekrývajú. Eriksen ponúka priekopnícky pohľad na problémy antropocénu, skúma problémy životného prostredia, ekonomiky a identity antropologickou optikou. Na podklade etnografických výskumov interpretuje vzťahy medzi lokálnymi udalosťami a globálnymi procesmi, ktoré neustále vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, a naopak. Dá sa ešte vystúpiť z tohto kolotoča, ak chceme žiť inak? Thomas Hylland Eriksen (1962) je profesorom sociálnej antropológie na Univerzite v Osle a známy publicista. Napísal a zostavil viac ako pätnásť kníh, v ktorých sa venuje etnicite, globalizácii a multikulturalizmu. Patrí k ostrým kritikom nórskeho nacionalizmu, vystúpil tiež ako svedok obhajoby v procese s Andersom Breivikom.

Leyla chcela iba jedno: tancovať. Po svojom zranení sa však môže s Boľšoj teatrom v Moskve rozlúčiť. Altay je psychiater. Po tom, čo sa zabil jeho priateľ, nedovolí nikomu, aby sa k nemu priblížil. Altay a Leyla uzatvárajú manželstvo, len aby ich rodiny nemali zbytočné otázky a zachovali ilúziu heteronormatívnej rodiny. Chcú začať odznova v Berlíne, ale do ich života vstúpi nepredvídateľná Jonoun. Olga Grjasnowa rozpráva o dvoch ženách a mužovi, ktorí túžia po láske a zároveň netušia, ako s láskou žiť. Nezastaviteľný milostný trojuholník v románe o šťastí a nešťastí v časoch, keď sa všetko javí ako možné. Olga Grjasnowa (1984) sa ako jedenásťročná presídlila s rodičmi z Azerbajdžanu do Nemecka. Študovala dejiny umenia, neskôr navštevovala Nemecký literárny inštitút v Lipsku. Počas štúdia absolvovala mnoho zahraničných akademických a tvorivých pobytov. Jej debutový román Rus je ten, ktorý miluje brezy vyšiel v desiatich jazykoch a aj po slovensky (Premedia 2014, tiež v preklade Paulíny Čuhovej). Po domácom úspechu druhej knihy Právna nejasnosť jedného manželstva (2014) vydala v Nemecku už ďalšie dva romány: Gott ist nicht schüchtern (2017) a Der verlorene Sohn (2020). Podľa jej kníh vznikli aj divadelné hry. Momentálne žije v Berlíne.

Prečo by naša hrdinka nemala byť šťastná? Veď je mladá, pekná, nedávno skončila univerzitu, dostala dobré miesto v galérii a býva vo vlastnom byte na Manhattane, ktorý zaplatila z dedičstva. Napriek tomu v jej srdci zostáva temné prázdno. Asi to nebude len smrťou rodičov, sadistickým putom s najlepšou kamarátkou či nefungujúcim vzťahom s priateľom z Wall Street. Je predsa rok 2000 a ona žije v meste neobmedzených možností. Čo také strašné by sa tu mohlo stať? Môj rok pokoja a odpočinku prináša naozaj vyčerpávajúcu odpoveď. V rozprávaní s nebezpečnou dávkou sedatív a irónie nám americká spisovateľka Ottessa Moshfegh vysvetľuje, aké dôležité je hľadať zmysel života v rýchlom a náročnom svete, kde záleží predovšetkým na tých nepodstatných veciach.

Čo pre ženy znamená obdobie po roku 1989? Etnografka Kristen R. Ghodsee niekoľko rokov skúmala životy žien vo východnej Európe a prináša nový pohľad na to, čo im priniesol kapitalizmus. Vo svojej štúdii zdôvodňuje, prečo majú dnešné ženy nižšie mzdy, sú častejšie diskriminované a obťažované alebo vedú nekvalitný sexuálny život. Hľadá spôsoby, ako môžu opäť získať svoj stratený čas, emocionálnu energiu a sebavedomie. Kristen R. Ghodsee (1970) je profesorkou ruských a východoeurópskych štúdií na Pensylvánskej univerzite. Napísala šesť kníh, v ktorých sa venuje rodovej problematike, socializmu a postsocializmu vo východnej Európe. Skúma každodenný život ľudí po páde železnej opony a otrasy, ktoré tento historický míľnik spôsobil.

Príbeh neobyčajnej rodiny z horiaceho domu, plný lásky, odvahy a odhodlania, otvorený pre všetkých, ktorým záleží na budúcnosti našej planéty a neboja sa začať od seba. Keď mala klimatická aktivistka Greta Thunberg jedenásť rokov, spolu so svojimi rodičmi a mladšou sestrou prežívali obrovskú krízu. Greta prestala jesť, prestala rozprávať a žiadne volanie o pomoc nepomáhalo. Pri zúfalom hľadaní riešenia si uvedomili, že hlavným dôvodom jej nepokoja môže byť práve rastúce riziko klimatickej katastrofy. Scény zo srdca, ktoré zaznamenala Gretina matka, slávna švédska operná speváčka Malena Ernman, sú inšpiratívnym svedectvom o tom, ako jej rodina začala zápasiť nielen s osobnými, ale aj globálnymi problémami. Prevádzajú nás celou kľukatou cestou od prijatia diagnóz svojich dvoch dcér až po Gretino rozhodnutie začať svoj školský štrajk za klímu, ktorý vyvolal obrovský ohlas po celom svete.

Sedem smrteľných hriechov v pestrej interpretácii výnimočných autorov a autoriek. Spisovateľka Jana Juráňová, kultúrny teoretik Juraj Malíček, filozof Peter Michalovič, básnik a kurátor Boris Ondreička, spisovateľka Veronika Šikulová, filmová dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová a novinárka Saša Uhlová v spoločnej kolekcii esejí nazerajú na dnešný svet cez základný kameň európskej morálky a zároveň tejto nadkonfesijnej tradícii nastavujú nemilosrdné zrkadlo. Pomôže nám ešte z tejto špiny nejaký očistec, alebo sme boli trochu nepozorní a už sa dávno smažíme v pekle?

Intelektuál a prvotriedny provokatér vo svojej kritickej príručke inšpiruje budúce generácie rebelov a rebeliek. Skúma formy odporu od vznešeného disentu po bezdôvodné odvrávanie a predstavuje myšlienky tých, ktorí nezapadli do spoločnosti a stali sa jeho vlastnými vzormi. S otvorenou hlavou nám predstavuje návod, ako sa čo najlepšie vyhýbať politickým a kultúrnym pasciam, ktoré vedú do záhuby. Christopher Hitchens (1949-2011) bol populárny autor, stĺpčekár a jeden z predstaviteľov nového ateizmu. Medzi jeho najznámejšie diela patrí kritická esej o Matke Tereze Misionárska poloha a štúdia o zhubnej sile náboženstva Boh nie je veľký. Pravidelne písal pre niekoľko novín a časopisov vrátane The Atlantic, Vanity a Harper`s.

Pätnásťročná Greta Thunberg zo Švédska sa v auguste 2018 rozhodla, že prestane chodiť do školy a založila globálne hnutie Fridays for Future. V boji proti klimatickej kríze inšpirovala milióny mladých ľudí, prinútila vlády po celom svete, aby viac načúvali našej planéte, za čo získala nomináciu na Nobelovu cenu za mier. Gretine prejavy, ktoré nájdete v tejto knihe, zneli naprieč celou Európou, od OSN až po veľké verejné protesty, hovoria však priamo k nám: Bez ohľadu na to, akými bezmocnými sa cítime, vstaňme a bojujme za našu platnétu, zmena je v nás.

Pätnásťročná Greta Thunberg zo Švédska sa v auguste 2018 rozhodla, že prestane chodiť do školy a založila globálne hnutie Fridays for Future. V boji proti klimatickej kríze inšpirovala milióny mladých ľudí, prinútila vlády po celom svete, aby viac načúvali našej planéte, za čo získala nomináciu na Nobelovu cenu za mier. Gretine prejavy, ktoré nájdete v tejto knihe, zneli naprieč celou Európou, od OSN až po veľké verejné protesty, hovoria však priamo k nám: Bez ohľadu na to, akými bezmocnými sa cítime, vstaňme a bojujme za našu platnétu, zmena je v nás.

Pätnásťročná Greta Thunberg zo Švédska sa v auguste 2018 rozhodla, že prestane chodiť do školy a založila globálne hnutie Fridays for Future. V boji proti klimatickej kríze inšpirovala milióny mladých ľudí, prinútila vlády po celom svete, aby viac načúvali našej planéte, za čo získala nomináciu na Nobelovu cenu za mier. Gretine prejavy, ktoré nájdete v tejto knihe, zneli naprieč celou Európou, od OSN až po veľké verejné protesty, hovoria však priamo k nám: Bez ohľadu na to, akými bezmocnými sa cítime, vstaňme a bojujme za našu platnétu, zmena je v nás.

Kultový francúzsky román z 90. rokov, ktorý publikum rozdelil na bezvýhradných fanúšikov a zúrivých odporcov Michela Houellebecqa. Hlavný hrdina jeho románového debutu, tridsaťročný IT špecialista, so suchou iróniou rozpráva o svojom banálnom živote bez ambícií, bez priateľov a bez lásky. Zatiaľ čo jeho kolegovia bojujú o zvýšenie platu a uzurpujú si čoraz viac rozkoše, on upadá do depresie. Rozšírenie bojového poľa zachytáva pocit mestských ľudí stratených medzi pracovnými povinnosťami a rastúcou nezrozumiteľnosťou vzťahov dávno pred nástupom sociálnych sietí.

Kultový francúzsky román z 90. rokov, ktorý publikum rozdelil na bezvýhradných fanúšikov a zúrivých odporcov Michela Houellebecqa. Hlavný hrdina jeho románového debutu, tridsaťročný IT špecialista, so suchou iróniou rozpráva o svojom banálnom živote bez ambícií, bez priateľov a bez lásky. Zatiaľ čo jeho kolegovia bojujú o zvýšenie platu a uzurpujú si čoraz viac rozkoše, on upadá do depresie. Rozšírenie bojového poľa zachytáva pocit mestských ľudí stratených medzi pracovnými povinnosťami a rastúcou nezrozumiteľnosťou vzťahov dávno pred nástupom sociálnych sietí.

Progresívny manifest slávneho intelektuála z roku 1940 inšpiroval znenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv a ešte aj dnes s nadčasovou platnosťou znie jeho volanie, aby sme sa k nášmu druhu postavili s patričnou zodpovednosťou a od politikov žiadali slobodu, rovnosť, spravodlivosť a jasnú víziu toho, za čo bojujeme. Alebo možno ešte lepšie, nech vypadnú. Kniha vychádza s predslovom britskej prozaičky Ali Smith a doslovom prekladateľa Mariána Gazdíka. Herbert George Wells (1866 1946) sa do dejín literatúry sa zapísal ako jeden z otcov sci-fi literatúry. Je autorom žánrových klasík Vojna svetov, Stroj času, no vo svojom diele reflektoval aj politický a sociálny vývoj sveta. K jeho odkazu sa hlásia literárni velikáni ako George Orwell, Isaac Asimov, ale aj mnohí súčasní autori a autorky.