Literárna bašta strana 8 z 9

Ako horí lebka? Dá sa od mŕtvoly nakaziť smrteľnou chorobou? Koľko nebožtíkov sa vojde do jednej dodávky? Hoci dnešná spoločnosť rada predstiera, že smrť sa jej netýka, predsa len sú medzi nami jedinci, ktorí vyslovene túžia pracovať v krematóriu. Caitlin Doughty sa rozhodla otvoriť trinástu komnatu pre nezasvätených a pozýva nás na fascinujúcu morbídnu cestu plnú bizarných stretnutí a nepravdepodobných zážitkov. Po šiestich rokoch práce v americkom pohrebníctve teraz s čiernym humorom a zároveň smrteľne vážne píše o tom, čoho sa všetci bojíme a stránime až tak, že to deformuje našu kultúru. Alebo sme prvou nesmrteľnou generáciou? Kdeže! Jedno máme spoločné: Všetci raz zomrieme.

Ako horí lebka? Dá sa od mŕtvoly nakaziť smrteľnou chorobou? Koľko nebožtíkov sa vojde do jednej dodávky? Hoci dnešná spoločnosť rada predstiera, že smrť sa jej netýka, predsa len sú medzi nami jedinci, ktorí vyslovene túžia pracovať v krematóriu. Caitlin Doughty sa rozhodla otvoriť trinástu komnatu pre nezasvätených a pozýva nás na fascinujúcu morbídnu cestu plnú bizarných stretnutí a nepravdepodobných zážitkov. Po šiestich rokoch práce v americkom pohrebníctve teraz s čiernym humorom a zároveň smrteľne vážne píše o tom, čoho sa všetci bojíme a stránime až tak, že to deformuje našu kultúru. Alebo sme prvou nesmrteľnou generáciou? Kdeže! Jedno máme spoločné: Všetci raz zomrieme.

Britskú novinárku prestalo baviť, že musí všetkým vysvetľovať pocity ľudí s inou ako bielou farbou pleti. Jej priama esej berie diskusiu o rase z rúk nezainteresovaných, kritizuje dominanciu bielych politík, ale aj bieleho feminizmu. Ostro polemizuje, no zároveň hľadá riešenia, ako pristúpiť k rasizmu a priblížiť sa k spoločnej zodpovednosti za spravodlivejšiu spoločnosť. Reni Eddo-Lodge (1989) je publicistka na voľnej nohe. Vyštudovala anglickú literatúru na Univerzite v Strednom Lancashire. Vo svojich textoch sa venuje predovšetkým štrukturálnemu rasizmu. Písala pre New York Times, Daily Telegraph, Guardian a je členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti. Kniha vychádza v preklade Zuzany Szabóovej a s predslovom vedca Milana Hrabovského.

Britskú novinárku prestalo baviť, že musí všetkým vysvetľovať pocity ľudí s inou ako bielou farbou pleti. Jej priama esej berie diskusiu o rase z rúk nezainteresovaných, kritizuje dominanciu bielych politík, ale aj bieleho feminizmu. Ostro polemizuje, no zároveň hľadá riešenia, ako pristúpiť k rasizmu a priblížiť sa k spoločnej zodpovednosti za spravodlivejšiu spoločnosť. Reni Eddo-Lodge (1989) je publicistka na voľnej nohe. Vyštudovala anglickú literatúru na Univerzite v Strednom Lancashire. Vo svojich textoch sa venuje predovšetkým štrukturálnemu rasizmu. Písala pre New York Times, Daily Telegraph, Guardian a je členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti. Kniha vychádza v preklade Zuzany Szabóovej a s predslovom vedca Milana Hrabovského.

Môže jedna mŕtvola súvisieť s podstatou literatúry? Na prechádzke so psom nájde Vesta v lese pod kameňom rukou napísaný odkaz: „Volala sa Magda. Nikto nikdy nezistí, kto ju zabil. Nebol som to ja. Tu je jej mŕtve telo.“ Nijaké telo naokolo nevidieť. Je otrasená. V meste je nová, prišla sem po smrti manžela a nikoho nepozná. Riešenie záhady sa pre ňu stáva novým koníčkom. Bez toho, aby sa mala o čo oprieť, vytvára zoznam podozrivých a skúma možné motívy zločinu. Vestine domnienky o smrti ženy začínajú postupne nadobúdať reálne kontúry a tajomná hmla nad prípadom sa rozplýva, až kým na povrch nevyplávajú temné súvislosti s jej vlastnou minulosťou. Román Smrť v jej rukách je brilantnou zmesou napätia a čierneho humoru. Pri jeho pozornom čítaní môžeme prísť na to, že príbehy, ktoré sme sa naučili rozprávať o vlastných životoch, nemusia byť úplne pravdivé.

Ukrajina, divoké 90. roky. Samira uteká z detského domova, kde nemá žiadnu šancu na adopciu a už viac nedokáže znášať tamojšiu brutalitu. Túži sa dostať Nemecka, kam bola adoptovaná jej jediná kamarátka. Namiesto toho sa ocitá na ulici, kde si ju spolu s ďalšími deťmi osvojí muž, ktorí ich využíva na pouličné žobranie a krádeže. Samirin sen o emigrácii do Nemecka je stále živý, na ceste za ním však bude musieť zaplatiť vysokú cenu. Nemilosrdný román o vykorisťovaní, násilí a živote na okraji spoločnosti z čias, keď celý východný blok oslavoval nástup demokracie, no nikto si s ňou nevedel dať rady. Lana Lux bez sentimentu rozpráva o hrôzach postsovietskej reality z perspektívy dieťaťa, ktoré zo dňa na deň muselo dospieť.

Doba neustálych technologických zmien pretvára aj naše videnie sveta. James Bridle nám ukazuje, ako sa tomuto vývoju oddávame aj bez hlbšieho poznania, a zároveň kritizuje matematické myslenie, ktoré zvádza k viere, že každý problém je možné vyriešiť výpočtami. Temný novovek je volaním po technologickej gramotnosti a nových metaforách, ktoré nám ponúknu iný pohľad na to, ako technológie naozaj fungujú.

Doba neustálych technologických zmien pretvára aj naše videnie sveta. James Bridle nám ukazuje, ako sa tomuto vývoju oddávame aj bez hlbšieho poznania, a zároveň kritizuje matematické myslenie, ktoré zvádza k viere, že každý problém je možné vyriešiť výpočtami. Temný novovek je volaním po technologickej gramotnosti a nových metaforách, ktoré nám ponúknu iný pohľad na to, ako technológie naozaj fungujú.

Planéta sa prehrieva a my žijeme v dobe globálnej krízy. Lepšie povedané: kríz, ktoré sa prekrývajú. Eriksen ponúka priekopnícky pohľad na problémy antropocénu, skúma problémy životného prostredia, ekonomiky a identity antropologickou optikou. Na podklade etnografických výskumov interpretuje vzťahy medzi lokálnymi udalosťami a globálnymi procesmi, ktoré neustále vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, a naopak. Dá sa ešte vystúpiť z tohto kolotoča, ak chceme žiť inak? Thomas Hylland Eriksen (1962) je profesorom sociálnej antropológie na Univerzite v Osle a známy publicista. Napísal a zostavil viac ako pätnásť kníh, v ktorých sa venuje etnicite, globalizácii a multikulturalizmu. Patrí k ostrým kritikom nórskeho nacionalizmu, vystúpil tiež ako svedok obhajoby v procese s Andersom Breivikom.

Planéta sa prehrieva a my žijeme v dobe globálnej krízy. Lepšie povedané: kríz, ktoré sa prekrývajú. Eriksen ponúka priekopnícky pohľad na problémy antropocénu, skúma problémy životného prostredia, ekonomiky a identity antropologickou optikou. Na podklade etnografických výskumov interpretuje vzťahy medzi lokálnymi udalosťami a globálnymi procesmi, ktoré neustále vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, a naopak. Dá sa ešte vystúpiť z tohto kolotoča, ak chceme žiť inak? Thomas Hylland Eriksen (1962) je profesorom sociálnej antropológie na Univerzite v Osle a známy publicista. Napísal a zostavil viac ako pätnásť kníh, v ktorých sa venuje etnicite, globalizácii a multikulturalizmu. Patrí k ostrým kritikom nórskeho nacionalizmu, vystúpil tiež ako svedok obhajoby v procese s Andersom Breivikom.

Leyla chcela iba jedno: tancovať. Po svojom zranení sa však môže s Boľšoj teatrom v Moskve rozlúčiť. Altay je psychiater. Po tom, čo sa zabil jeho priateľ, nedovolí nikomu, aby sa k nemu priblížil. Altay a Leyla uzatvárajú manželstvo, len aby ich rodiny nemali zbytočné otázky a zachovali ilúziu heteronormatívnej rodiny. Chcú začať odznova v Berlíne, ale do ich života vstúpi nepredvídateľná Jonoun. Olga Grjasnowa rozpráva o dvoch ženách a mužovi, ktorí túžia po láske a zároveň netušia, ako s láskou žiť. Nezastaviteľný milostný trojuholník v románe o šťastí a nešťastí v časoch, keď sa všetko javí ako možné. Olga Grjasnowa (1984) sa ako jedenásťročná presídlila s rodičmi z Azerbajdžanu do Nemecka. Študovala dejiny umenia, neskôr navštevovala Nemecký literárny inštitút v Lipsku. Počas štúdia absolvovala mnoho zahraničných akademických a tvorivých pobytov. Jej debutový román Rus je ten, ktorý miluje brezy vyšiel v desiatich jazykoch a aj po slovensky (Premedia 2014, tiež v preklade Paulíny Čuhovej). Po domácom úspechu druhej knihy Právna nejasnosť jedného manželstva (2014) vydala v Nemecku už ďalšie dva romány: Gott ist nicht schüchtern (2017) a Der verlorene Sohn (2020). Podľa jej kníh vznikli aj divadelné hry. Momentálne žije v Berlíne.

Prečo by naša hrdinka nemala byť šťastná? Veď je mladá, pekná, nedávno skončila univerzitu, dostala dobré miesto v galérii a býva vo vlastnom byte na Manhattane, ktorý zaplatila z dedičstva. Napriek tomu v jej srdci zostáva temné prázdno. Asi to nebude len smrťou rodičov, sadistickým putom s najlepšou kamarátkou či nefungujúcim vzťahom s priateľom z Wall Street. Je predsa rok 2000 a ona žije v meste neobmedzených možností. Čo také strašné by sa tu mohlo stať? Môj rok pokoja a odpočinku prináša naozaj vyčerpávajúcu odpoveď. V rozprávaní s nebezpečnou dávkou sedatív a irónie nám americká spisovateľka Ottessa Moshfegh vysvetľuje, aké dôležité je hľadať zmysel života v rýchlom a náročnom svete, kde záleží predovšetkým na tých nepodstatných veciach.

Čo pre ženy znamená obdobie po roku 1989? Etnografka Kristen R. Ghodsee niekoľko rokov skúmala životy žien vo východnej Európe a prináša nový pohľad na to, čo im priniesol kapitalizmus. Vo svojej štúdii zdôvodňuje, prečo majú dnešné ženy nižšie mzdy, sú častejšie diskriminované a obťažované alebo vedú nekvalitný sexuálny život. Hľadá spôsoby, ako môžu opäť získať svoj stratený čas, emocionálnu energiu a sebavedomie. Kristen R. Ghodsee (1970) je profesorkou ruských a východoeurópskych štúdií na Pensylvánskej univerzite. Napísala šesť kníh, v ktorých sa venuje rodovej problematike, socializmu a postsocializmu vo východnej Európe. Skúma každodenný život ľudí po páde železnej opony a otrasy, ktoré tento historický míľnik spôsobil.

Príbeh neobyčajnej rodiny z horiaceho domu, plný lásky, odvahy a odhodlania, otvorený pre všetkých, ktorým záleží na budúcnosti našej planéty a neboja sa začať od seba. Keď mala klimatická aktivistka Greta Thunberg jedenásť rokov, spolu so svojimi rodičmi a mladšou sestrou prežívali obrovskú krízu. Greta prestala jesť, prestala rozprávať a žiadne volanie o pomoc nepomáhalo. Pri zúfalom hľadaní riešenia si uvedomili, že hlavným dôvodom jej nepokoja môže byť práve rastúce riziko klimatickej katastrofy. Scény zo srdca, ktoré zaznamenala Gretina matka, slávna švédska operná speváčka Malena Ernman, sú inšpiratívnym svedectvom o tom, ako jej rodina začala zápasiť nielen s osobnými, ale aj globálnymi problémami. Prevádzajú nás celou kľukatou cestou od prijatia diagnóz svojich dvoch dcér až po Gretino rozhodnutie začať svoj školský štrajk za klímu, ktorý vyvolal obrovský ohlas po celom svete.

Sedem smrteľných hriechov v pestrej interpretácii výnimočných autorov a autoriek. Spisovateľka Jana Juráňová, kultúrny teoretik Juraj Malíček, filozof Peter Michalovič, básnik a kurátor Boris Ondreička, spisovateľka Veronika Šikulová, filmová dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová a novinárka Saša Uhlová v spoločnej kolekcii esejí nazerajú na dnešný svet cez základný kameň európskej morálky a zároveň tejto nadkonfesijnej tradícii nastavujú nemilosrdné zrkadlo. Pomôže nám ešte z tejto špiny nejaký očistec, alebo sme boli trochu nepozorní a už sa dávno smažíme v pekle?

Intelektuál a prvotriedny provokatér vo svojej kritickej príručke inšpiruje budúce generácie rebelov a rebeliek. Skúma formy odporu od vznešeného disentu po bezdôvodné odvrávanie a predstavuje myšlienky tých, ktorí nezapadli do spoločnosti a stali sa jeho vlastnými vzormi. S otvorenou hlavou nám predstavuje návod, ako sa čo najlepšie vyhýbať politickým a kultúrnym pasciam, ktoré vedú do záhuby. Christopher Hitchens (1949-2011) bol populárny autor, stĺpčekár a jeden z predstaviteľov nového ateizmu. Medzi jeho najznámejšie diela patrí kritická esej o Matke Tereze Misionárska poloha a štúdia o zhubnej sile náboženstva Boh nie je veľký. Pravidelne písal pre niekoľko novín a časopisov vrátane The Atlantic, Vanity a Harper`s.