Literárna bašta strana 8 z 10

Príbeh o manipulácii, ktorú možno zažívate aj vy Daniela dospieva v rodine, kde ju namiesto blízkych objímajú úzkosti. Vracajú sa so zvláštnou pravidelnosťou – vždy v auguste. Slnečné dni pre ňu nie sú pôžitkom, ale skôr utrpením. Keď na univerzite stretne Štěpána, myslí si, že pred nepríjemným obdobím života sa jej podarí uniknúť. Netuší však, že pred touto minulosťou sa utiecť nedá. Český spisovateľ Jakub Stanjura vo svojom mrazivom debute otvára dôležitú tému gaslightingu – špecifickej formy manipulácie, ktorá v obetiach vyvoláva pochybnosti o vlastnom uvažovaní, pamäti a celkovom vnímaní reality.

Inšpirované príbehom skutočných žien, ktoré pracovali pre Hitlera Nemecko, jeseň 1943. Rosa po smrti rodičov odchádza na vidiek, aby unikla vojne. Jej manžel bojuje na ruskom fronte a ich berlínsky dom bol zbombardovaný. Netuší, že len kúsok od jej nového domova sa nachádza tajné sídlo Vlčí brloh, z ktorého Hitler sleduje priebeh vojny na východnom fronte. Rosu odvezú spolu s ďalšími ženami do kasární, aby pracovali ako ochutnávačky jedál podávaných Führerovi. Dvakrát denne im hrozí smrť otravou. V neustálom strachu medzi ženami vzniká spojenectvo, priateľstvo i súperenie. Nejednoznačný je aj Rosin vzťah k nadporučíkovi Zieglerovi, ktorý v mladej žene vzbudí okrem strachu aj nečakanú túžbu. Ako ďaleko môže zájsť, keď jej ide o život? Rosella Postorino sa v románe Ochutnávačky ponára do nejednoznačnosti ľudských vzťahov a pýta sa, čo znamená byť a zostať človekom. Kniha vznikla na základe skutočného príbehu Margot Wölkovej a bola preložená do viac ako 30 jazykov. Preklad a vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

V matkinom tele sa ešte dlhé roky po pôrode nachádzajú bunky dieťaťa a platí to aj naopak. Materstvo robí zo žien príšery – spája čiastočky niekoľkých stvorení do jedného prapodivného organizmu. Šesťdesiatnička Marie ovdovela, žije v prenajatom byte a privyrába si strážením detí. Vo chvíli, keď vydáva svoju dcéru Rózu, má pocit, že o ňu definitívne prichádza. Dôchodkový vek, nedostatok peňazí, a najmä pocit, že sa stáva neviditeľnou, ju nútia hľadať spôsoby, ako sa znovu začať brať vážne. Róza sa zatiaľ pripravuje na vlastné materstvo, a zároveň zisťuje, že svojich blízkych pochopíme až vtedy, keď o nich začneme rozprávať. Spisovateľka Klára Vlasáková pozoruhodne spracovala tému starnutia, telesnosti, materstva a medzigeneračných vzťahov. Román Telá sa v ankete českého Deníka N stal Knihou roka 2022.

Prvá antológia slovenského haiku, ktorá komplexne mapuje pestrosť tejto japonskej básnickej formy v našom domácom variante. Editorská dvojica Eva Urbanová a Dalfar do nej vybrala básne autoriek a autorov, ktorí ako prví priniesli haiku do slovenského literárneho prostredia, ako aj tých, ktorí ho systematicky tvoria a prispievajú k jeho popularizácii v posledných dvoch desaťročiach. Kniha sprevádzaná symbolickými ilustráciami Radky Čabrádi Tvrdoňovej predstavuje tridsať autorských prístupov, ktoré spája kľúč jednej básnickej hry. Pridáte sa? V antológii nájdete haiku autoriek a autorov: Jela Abasová, Jaroslava Antalová, Miroslav Bartoš, Daniela Bojnanská, Ivan Čičmanec, Miroslav Daniš, Etela Farkašová, Oľga Gluštíková, Daniel Hevier, Peter Hotra, Karol Chmel, Ivan Kadlečík, Andrea Kočalková, Zuzana Konopásková, Peter Kovalik, Juraj Kuniak, Štefan Kuzma, Matúš Nižňanský, Oleg Pastier, Robert Pospiš, Stanislava Chrobáková Repar, Angela Repka, Peter Repka, Tomáš Straka, Viktor Suchý, Eka Šipöczová, Ján Štrasser, Jozef Tatár, Michal Tatár, Ján Zambor Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Anna Grusková vo svojej umeleckej reportáži (creative non-fiction) hľadá stopy Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej v archívoch, múzeách, knižniciach, súkromných zbierkach, rozpráva sa s pamätníkmi a vedkyňami. Priamo v starobylej Banskej Štiavnici vytvára živý portrét modernej prvorepublikovej ženy, priekopníčky demokracie na Slovensku. Alžbeta Gwerková-Göllnerová (1905 – 1944), rodáčka z Čierneho Balogu, literárna vedkyňa, historička a prekladateľka. Spoločne s Jarmilou Zikmundovou boli autorkami a editorkami vyše šesťstostranovej knihy pre výchovu demokratickej ženy Žena novej doby (1938 a 1939). Bola účastníčkou Slovenského národného povstania. Kniha získala ocenenie Najkrajšie knihy Slovenska 2022 (Cena Ministerstva kultúry SR za vynikajúcu grafickú úpravu pre dizajnérku Ester Mládenkovú). Vznik rukopisu knihy formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Peter Karvaš pátra v hlbinách vlastnej pamäti, z ktorej sa vynárajú spomienky na rodičov, najmä na milovanú mamu, starú mamu, spolužiakov a učiteľov, na život v Banskej Bystrici. Farbisto opisuje ulice a zákutia mesta v 20. a 30. rokoch: novorenesančnú vilu na Hornej ulici s ateliérom starého otca Dominika Skuteckého, námestie (vtedy ešte Masarykovo) s lákavými obchodíkmi, Benického a Ebnerov dom, Dolnú ulicu či proletársky Hušták a tiež živú tetu Vansovú v dome pri Bystričke. Mesto v spomienkach vytvára citové a sociálne zázemie pre generáciu, ktorá napokon dospela v Slovenskom národnom povstaní, a hoci Karvaš oživuje hlavne "svet včerajška", jeho krásy i tragédie, v rozprávaní môžeme rozoznať črty, ktoré nezostali iba minulým svedectvom. Nové vydanie knihy s fotografickou prílohou z rodinného albumu Karvašovcov a Skuteckých. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Kniha vyšla s finanćnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Vydanie knihy bolo realizované s podporou Mesta Banská Bystrica.

Weinberger ovláda umenie esejistiky v jej najčistejšej forme. Ako nikto iný píše o banálnych veciach, ktoré sú zároveň zázračné, o ďalekých miestach ležiacich na dosah ruky, ale aj o fenoménoch, ktoré sa zdajú byť komplikované, a pritom sú také obyčajné: vietor, nosorožce, kresťanskí svätci, oriešky, víry, dlhý zástup ľudí s menom Čang, Mandejci na iránsko-irackej hranici alebo kmeň Kaluli v horách Novej Guiney. Základné prvky nášho sveta. Eliot Weinberger (1949) je americký spisovateľ, esejista a prekladateľ (do angličtiny preložil napríklad diela J. L. Borgesa či Octavia Paza). Známy je taktiež ako publicista a komentátor spoločenského diania. Bol veľkým kritikom americkej vojny v Iraku, o ktorej napísal knihu What I Heard About Iraq (Čo som počul o Iraku, 2005). Weinberger napísal viacero pozoruhodných esejistických kníh, napríklad Karmic Traces (Karmické stopy, 2000), The Ghosts of Birds (Duchovia vtákov, 2016) či Angels & Saints (Anjeli a svätí, 2020). Weinbergerove eseje tvoria sugestívny a múdry materiál so silným príbehovým nábojom. Kniha Základné prvky je prvým prekladom jeho diela do slovenčiny.

Mladý vojak Joe Bonham sa po zásahu granátom na fronte prvej svetovej vojny prebúdza na nemocničnom lôžku. Stal sa väzňom vlastného tela. Prišiel o ruky, nohy a celú tvár, ale jeho myseľ funguje dokonale. Vynára sa mu v nej celá minulosť: rodina, práca v pekárni, kamaráti a hlavne Karen. Neodbytne a sarkasticky sa ako moderný Lazár pozastavuje nad krutosťou a nezmyselnosťou vojny, vysmieva sa vyprázdneným ideálom vlastenectva a bitiek, z ktorých odchádzajú porazení všetci. Od prvého vydania knihy Daltona Trumba Johnnymu dali pušku uplynulo už takmer osemdesiatpäť rokov. Sugestívny protivojnový román vyšiel dva dni po začiatku druhej svetovej vojny a neskôr sa stal symbolom odporu proti vojne vo Vietname. Rozprávanie plné vzbury proti násiliu ovplyvnilo generácie v desiatkach krajín a ani vo svetle dneška nestráca nič zo svojej intenzity.  Dalton Trumbo (1905 - 1976) bol americký filmový scenárista a spisovateľ. V roku 1947 ho obvinili zo spiknutia s komunistami, stal sa členom známej Hollywoodskej desiatky a bol odsúdený na jedenásť mesiacov väzenia. Dostal sa na čiernu listinu a nemohol písať pod vlastným menom. Scenár k filmu Prázdniny v Ríme vytvoril pod pseudonymom a v roku 1954 zaň dostal Oscara. Začiatkom 60. rokov bolo jeho meno očistené. Román Johnnymu dali pušku z roku 1939 sfilmoval ako svoj režijný debut až v roku 1971 a v tom istom roku zaň získal hlavnú cenu poroty v Cannes.

Anna Grusková vo svojej umeleckej reportáži hľadá stopy Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej v archívoch, múzeách, knižniciach, súkromných zbierkach, rozpráva sa s pamätníkmi a vedkyňami. Priamo v starobylej Banskej Štiavnici vytvára živý portrét modernej prvorepublikovej ženy, priekopníčky demokracie na Slovensku.

Kalmann, 34 rokov. Samozvaný raufarhöfnský šerif. Deň čo deň brázdi zasnežené pláne Melrakkaslétty, loví polárne líšky a vyrába hákarl. V jeden chladný deň objaví pri potulkách v snehu čerstvú kaluž krvi. Stala sa vražda? Kalmann je odhodlaný za každú cenu pomôcť s vyšetrovaním v kovbojskom klobúku, so šerifskou hviezdou a starou mauserkou. Aj keď sa mu smejú, že má o koliesko menej, veľmi dobre vie, ako sa vyrovnať s ponižovaním. A hlavne: musí vyriešiť tento prípad. Nie je dôvod na obavy.

Ako horí lebka? Dá sa od mŕtvoly nakaziť smrteľnou chorobou? Koľko nebožtíkov sa vojde do jednej dodávky? Hoci dnešná spoločnosť rada predstiera, že smrť sa jej netýka, predsa len sú medzi nami jedinci, ktorí vyslovene túžia pracovať v krematóriu. Caitlin Doughty sa rozhodla otvoriť trinástu komnatu pre nezasvätených a pozýva nás na fascinujúcu morbídnu cestu plnú bizarných stretnutí a nepravdepodobných zážitkov. Po šiestich rokoch práce v americkom pohrebníctve teraz s čiernym humorom a zároveň smrteľne vážne píše o tom, čoho sa všetci bojíme a stránime až tak, že to deformuje našu kultúru. Alebo sme prvou nesmrteľnou generáciou? Kdeže! Jedno máme spoločné: Všetci raz zomrieme.

Ako horí lebka? Dá sa od mŕtvoly nakaziť smrteľnou chorobou? Koľko nebožtíkov sa vojde do jednej dodávky? Hoci dnešná spoločnosť rada predstiera, že smrť sa jej netýka, predsa len sú medzi nami jedinci, ktorí vyslovene túžia pracovať v krematóriu. Caitlin Doughty sa rozhodla otvoriť trinástu komnatu pre nezasvätených a pozýva nás na fascinujúcu morbídnu cestu plnú bizarných stretnutí a nepravdepodobných zážitkov. Po šiestich rokoch práce v americkom pohrebníctve teraz s čiernym humorom a zároveň smrteľne vážne píše o tom, čoho sa všetci bojíme a stránime až tak, že to deformuje našu kultúru. Alebo sme prvou nesmrteľnou generáciou? Kdeže! Jedno máme spoločné: Všetci raz zomrieme.

Britskú novinárku prestalo baviť, že musí všetkým vysvetľovať pocity ľudí s inou ako bielou farbou pleti. Jej priama esej berie diskusiu o rase z rúk nezainteresovaných, kritizuje dominanciu bielych politík, ale aj bieleho feminizmu. Ostro polemizuje, no zároveň hľadá riešenia, ako pristúpiť k rasizmu a priblížiť sa k spoločnej zodpovednosti za spravodlivejšiu spoločnosť. Reni Eddo-Lodge (1989) je publicistka na voľnej nohe. Vyštudovala anglickú literatúru na Univerzite v Strednom Lancashire. Vo svojich textoch sa venuje predovšetkým štrukturálnemu rasizmu. Písala pre New York Times, Daily Telegraph, Guardian a je členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti. Kniha vychádza v preklade Zuzany Szabóovej a s predslovom vedca Milana Hrabovského.

Britskú novinárku prestalo baviť, že musí všetkým vysvetľovať pocity ľudí s inou ako bielou farbou pleti. Jej priama esej berie diskusiu o rase z rúk nezainteresovaných, kritizuje dominanciu bielych politík, ale aj bieleho feminizmu. Ostro polemizuje, no zároveň hľadá riešenia, ako pristúpiť k rasizmu a priblížiť sa k spoločnej zodpovednosti za spravodlivejšiu spoločnosť. Reni Eddo-Lodge (1989) je publicistka na voľnej nohe. Vyštudovala anglickú literatúru na Univerzite v Strednom Lancashire. Vo svojich textoch sa venuje predovšetkým štrukturálnemu rasizmu. Písala pre New York Times, Daily Telegraph, Guardian a je členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti. Kniha vychádza v preklade Zuzany Szabóovej a s predslovom vedca Milana Hrabovského.

Môže jedna mŕtvola súvisieť s podstatou literatúry? Na prechádzke so psom nájde Vesta v lese pod kameňom rukou napísaný odkaz: „Volala sa Magda. Nikto nikdy nezistí, kto ju zabil. Nebol som to ja. Tu je jej mŕtve telo.“ Nijaké telo naokolo nevidieť. Je otrasená. V meste je nová, prišla sem po smrti manžela a nikoho nepozná. Riešenie záhady sa pre ňu stáva novým koníčkom. Bez toho, aby sa mala o čo oprieť, vytvára zoznam podozrivých a skúma možné motívy zločinu. Vestine domnienky o smrti ženy začínajú postupne nadobúdať reálne kontúry a tajomná hmla nad prípadom sa rozplýva, až kým na povrch nevyplávajú temné súvislosti s jej vlastnou minulosťou. Román Smrť v jej rukách je brilantnou zmesou napätia a čierneho humoru. Pri jeho pozornom čítaní môžeme prísť na to, že príbehy, ktoré sme sa naučili rozprávať o vlastných životoch, nemusia byť úplne pravdivé.

Ukrajina, divoké 90. roky. Samira uteká z detského domova, kde nemá žiadnu šancu na adopciu a už viac nedokáže znášať tamojšiu brutalitu. Túži sa dostať Nemecka, kam bola adoptovaná jej jediná kamarátka. Namiesto toho sa ocitá na ulici, kde si ju spolu s ďalšími deťmi osvojí muž, ktorí ich využíva na pouličné žobranie a krádeže. Samirin sen o emigrácii do Nemecka je stále živý, na ceste za ním však bude musieť zaplatiť vysokú cenu. Nemilosrdný román o vykorisťovaní, násilí a živote na okraji spoločnosti z čias, keď celý východný blok oslavoval nástup demokracie, no nikto si s ňou nevedel dať rady. Lana Lux bez sentimentu rozpráva o hrôzach postsovietskej reality z perspektívy dieťaťa, ktoré zo dňa na deň muselo dospieť.