N Press, s.r.o. strana 17 z 25

Je mier iba anomáliou? Autorka Margaret MacMillan ponúka provokatívnu perspektívu založenú na tvrdení, že vojna predstavuje elementárnu súčasť ľudského bytia. Ľudia možno prichádzajú na svet s vrodeným inštinktom bojovať, no vojnu organizované násilie dokáže viesť len plnohodnotne usporiadaná spoločnosť. Bojové konflikty ovplyvnili históriu ľudstva, jeho spoločenské a politické inštitúcie, hodnoty aj ideály. Veľkoleposť vojny, ale aj útrapy, ktoré spôsobuje, nájdeme v jazyku, vo verejnom priestore, vo svojich súkromných spomienkach a zároveň sú nevyčerpateľnou témou najzásadnejších svetových umeleckých diel. Skúmanie fenoménu vojny je neľahké a komplikované: odhaľuje totiž naše najhoršie, ale aj najlepšie vlastnosti. Margaret MacMillan analyzuje, ako vojna ovplyvnila ľudskú spoločnosť a ako politická organizácia, technológie a ideológie zmenili to, ako a prečo bojujeme. Kniha Vojna: Ako nás formoval konflikt sa venuje diskutovaným a kontroverzným otázkam, ako napríklad: Kedy sa zrodila vojna? Naozaj sme odsúdení na neustály boj medzi sebou? Prečo je vojna najzorganizovanejšou ľudskou činnosťou? Dokážeme niekedy stanoviť jej pravidlá? Prečo sú medzi bojovníkmi takmer výlučne muži? Na príkladoch od antiky až po súčasnosť MacMillan odhaľuje mnohé podoby vojny a jej vplyv na našu minulosť, budúcnosť, naše videnie sveta a samotnú podstatu človeka.

S príchodom pandémie sa na jar 2020 zatvorili prakticky všetky divadlá, kiná, kluby, kultúrne centrá, múzeá a galérie na Slovensku. Spomienky na krátke letné uvoľnenie prekryla mohutná jesenná vlna, ktorá sa skončila prakticky až na začiatku ďalšieho leta. Pre hudobníkov, divadelníkov, výtvarníkov, filmárov či spisovateľov to bol zvláštny rok. Rok bez divákov. Rok bez živých vystúpení, bez stretnutí v zákulisí, bez potlesku a neraz aj bez výplaty. Fotograf Peter Korček spolu s redaktorkou Denníka N Janou Močkovou vtedy oslovili tridsaťtri umelcov a umelkýň, divadelníkov, filmárov, hudobníkov a ľudí pracujúcich v oblasti kultúry, ktorí ich vpustili do svojho sveta aby sa s nimi mohli porozprávať o tom, ako tento čas strávili. Ocitli sa v zašitých ateliéroch, hudobných skúšobniach ukrytých uprostred sídlisk, v prázdnych šatniach a na prázdnych javiskách zatvorených divadiel aj v obývačkách a kuchyniach pri varení nedeľného obeda. Hovorili o získanom čase aj o stratených ilúziách. O deťoch, dlhoch, partnerských krízach a životnej neistote. O chudnutí a priberaní. Ale najviac hovorili o tom, prečo vôbec robia to, čo robia, a čo na tom zmenila pandémia. Ostanú nám z tohto roka filmy ľudí s rúškami, pesničky o očkovaní a inscenácie o antivaxeroch? Ostane nám aj krásna kniha plná čiernobielych analógových fotografií a rozhovorov, ktorá nám bude pripomínať ako rok pandémie prežili umelci. Aj vďaka ich hudbe, filmom či knihám sme pandémiu prežili my ostatní.

Univerzálny základný príjem. Pätnásťhodinový pracovný týždeň. Otvorené hranice. Neznie to až príliš dobre na to, aby to bola pravda? Jeden z najvýznamnejších mladých európskych mysliteľov ukazuje, ako môžeme budovať ideálny svet. Celý deň trávime v práci, ktorú často neznášame, potom ideme nakúpiť veci, ktoré nepotrebujeme. Holandský historik Rutger Bregman nám pripomína, že takto to nemusí byť – a na niektorých miestach ani nie je. Keď mal Rutger Bregman v roku 2014 príspevok o univerzálnom základnom príjme na konferencii TED, zdalo sa, že je príliš radikálny. Stačilo však, aby tento príspevok dosiahol štvrť milióna pozretí, a vedúci svetoví ekonómovia a vládni predstavitelia po celom svete začali o tejto téme seriózne uvažovať. Toto je však len jedna z utopických myšlienok, ktoré môžeme, ako ukazuje Bregman, realizovať už dnes. Každý významný míľnik civilizácie – od ukončenia otroctva až k počiatkom demokracie – sa považoval za utopickú fantáziu. Bregmanova kniha znepokojuje a zároveň inšpiruje. Ukazuje, že nové utopické myšlienky, ako skoncovanie s chudobou a zavedenie pätnásťhodinového pracovného týždňa, sa môžu uskutočniť ešte počas nášho života. Ak budeme nerealistickí a nerozumní, naozaj môžeme premeniť nemožné na nevyhnutné – to je jediný spôsob, ako budovať ideálny svet. Utópia pre realistov je jednou zo vzácnych kníh, ktoré vás prekvapia a spochybnia vaše presvedčenia o tom, čo je nemožné. Od kanadského mesta, ktoré celkom skoncovalo s chudobou, až po Richarda Nixona, ktorý takmer zaviedol základný príjem pre milióny Američanov, Bregman vás vezme na zaujímavý výlet do dejín, v ktorom opúšťa tradičné delenie na pravicu a ľavicu, a hlása myšlienky, na ktoré nadišiel ten správny čas.

Čo sa stane, ak sa neobmedzená moc spojí s neobmedzeným kapitálom? Renomovaní investigatívni reportéri denníka The Wall Street Journal prinášajú nevšedný pohľad na to, ako funguje najmocnejšia kráľovská rodina na svete, a opisujú, ako z boja o nástupníctvo vzišiel charizmatický, no nemilosrdný saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ktorý ohromil celý svet. Bradley Hope a Justin Scheck využili svoje spravodajské kontakty a získali množstvo cenných informácií z utajených vládnych dokumentov a finančných spisov o prevažne neúspešných obchodných aktivitách saudskoarabského korunného princa. Prinášajú vám pohľad do zákulisia života Muhammada bin Salmána, ktorý sa chopil moci na Blízkom východe a vytvoril sieť spojencov na Západe vrátane známych amerických bankárov, hollywoodskych osobností a politikov. Keď sa však objavili správy o koncentrácii moci v jeho rukách, ale aj obvinenia z násilia, despotizmu a chamtivosti, vzťah Saudskej Arábie a Spojených štátov, ktorý je už viac než osemdesiat rokov založený na výmene ropy za vojenskú ochranu, sa začal pomaly, ale isto trieštiť. Kniha Krv a ropa je pútavou reportážou z Blízkeho východu, ktorý stále patrí k nestabilným regiónom. Ak sa na scéne objaví ambiciózny princ s výnimočnými schopnosťami, túžbou po peniazoch, blízkym vzťahom s Bielym domom a so zjavnou ochotou poraziť každého, kto sa mu postaví do cesty, Saudská Arábia by sa onedlho mohla stať ľahkým terčom islamistických extrémistov.

Univerzálny základný príjem. Pätnásťhodinový pracovný týždeň. Otvorené hranice. Neznie to až príliš dobre na to, aby to bola pravda? Jeden z najvýznamnejších mladých európskych mysliteľov ukazuje, ako môžeme budovať ideálny svet. Celý deň driememe v práci, ktorú často neznášame, potom ideme nakúpiť veci, ktoré nepotrebujeme. Holandský historik Rutger Bregman nám pripomína, že takto to nemusí byť - a na niektorých miestach ani nie je. Keď mal Rutger Bregman v roku 2014 príspevok o univerzálnom základnom príjme na konferencii TED, zdalo sa, že je príliš radikálny. Stačilo však, aby tento príspevok dosiahol štvrť milióna pozretí, a vedúci svetoví ekonómovia a vládni predstavitelia po celom svete začali o tejto téme seriózne uvažovať. Toto je však len jedna z utopických myšlienok, ktoré môžeme, ako ukazuje Bregman, realizovať už dnes. Každý významný míľnik civilizácie - od ukončenia otroctva až k počiatkom demokracie - sa považoval za utopickú fantáziu. Bregmanova kniha znepokojuje a zároveň inšpiruje. Ukazuje, že nové utopické myšlienky, ako skoncovanie s chudobou a zavedenie pätnásťhodinového pracovného týždňa, sa môžu uskutočniť ešte počas nášho života. Ak budeme nerealistickí a nerozumní, naozaj môžeme premeniť nemožné na nevyhnutné - to je jediný spôsob, ako budovať ideálny svet. Utópia pre realistov je jednou zo vzácnych kníh, ktoré vás prekvapia a spochybnia vaše presvedčenia o tom, čo je nemožné. Od kanadského mesta, ktoré celkom skoncovalo s chudobou, až po Richarda Nixona, ktorý takmer zaviedol základný príjem pre milióny Američanov, Bregman vás vezme na zaujímavý výlet do dejín, v ktorom opúšťa tradičné delenie na pravicu a ľavicu, a hlása myšlienky, pre ktoré nadišiel ten správny čas.

Urob ťah len vtedy, ak máš z toho výhody; neposielaj vojakov do boja, ak nie je čo získať; nebojuj, pokiaľ nie je pozícia kritická. Sun-c', Umenie vojny Umenie obchodných vojen je kompiláciou postrehov z najväčších obchodných sporov v dejinách. Necháva sa inšpirovať učením obsiahnutým v knihe Umenie vojny, ktorej autorom je legendárny čínsky generál Sun-c', a zároveň populárnym podcastom Business Wars. Umenie obchodných vojen rozpráva príbehy a poučenia z najväčších obchodných konfliktov v histórii, ktoré odhaľujú, prečo sú niektoré firmy úspešné, zatiaľ čo iné sa rozpadajú. Podnikanie je boj o prežitie. Podobne ako vo vojne, tak aj v biznise prejavujú nezmieriteľní lídri rovnakú húževnatosť a silu v honbe za výsledkami, navrhujú stratégie a mobilizujú zdroje, aby zvíťazili. Úspech môže závisieť od tých najmenších detailov; jediná chyba môže potopiť celé impérium. Napokon víťazí jedna strana - a víťazstvo je to jediné, na čom záleží. V Umení obchodných vojen David Brown majstrovsky opisuje niektoré z najväčších obchodných bitiek v dejinách. Robí tak na pozadí postrehov a pragmatických odporúčaní uznávaného čínskeho vojenského stratéga majstra Suna. Každý spor rivalov je príbehom kombinácie rozumu, taktiky a zdrojov. Brown zachytáva vzostup firiem, ako porážajú súperov, zostavujú inovatívne plány a prispôsobujú sa meniacim sa požiadavkám. Cieľ? Udržať si náskok pred konkurenciou a dosiahnuť víťazstvo. Brown zhrnul všetky poznatky, ktoré odkryl v stovkách epizód podcastu a hĺbkovým výskumom trvajúcim vyše roka. Takýmto spôsobom vytvoril vzorec obchodných intríg, ktorých je v historiografii neúrekom. Príbehy v Umení obchodných vojen vás inšpirujú a ponaučenia, ktoré si z nich môžete vziať - o odhodlaní, vynaliezavosti, trpezlivosti, statočnosti, vnímavosti a ďalších vlastnostiach, ktoré prispievajú k víťaznému podnikaniu - , sú neoceniteľné. A to či už ste kreatívec na voľnej nohe, alebo riaditeľ v nadnárodnej firme. David Brown moderuje populárne podcasty Business Wars a Business Wars Daily. Zároveň je bývalým moderátorom programu o biznise Marketplace, ktorý získal ocenenie Peabody Award (čo je národná cena, ktorá sa udeľuje novinárom z elektronických a online médií). Brown pôsobí na pozícii novinára v rádiu už viac ako tri desaťročia. Vyhral viaceré ocenenia za reportáže a komentáre z oblasti biznisu, politiky a medzinárodných vzťahov. Má akademický titul PhD. zo žurnalistiky z University of Texas v Austine a titul doktor práv (JD) získal na Lee University School of Law vo Washingtone. Často sa pre médiá vyjadruje k otázkam z oblasti podnikania a médií, prispieval do relácie All Things Considered vysielanej na National Public Radio (NPR) a tiež do relácie Power Lunch televíznej stanice CNBC. S manželkou a dvomi deťmi žije v Austine v severoamerickom štáte Texas.

Čo sa stane, ak sa neobmedzená moc spojí s neobmedzeným kapitálom? Renomovaní investigatívni reportéri denníka The Wall Street Journal prinášajú nevšedný pohľad na to, ako funguje najmocnejšia kráľovská rodina na svete, a opisujú, ako z boja o nástupníctvo vzišiel charizmatický, no nemilosrdný saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ktorý ohromil celý svet. Bradley Hope a Justin Scheck využili svoje spravodajské kontakty a získali množstvo cenných informácií z utajených vládnych dokumentov a finančných spisov o prevažne neúspešných obchodných aktivitách saudskoarabského korunného princa. Prinášajú vám pohľad do zákulisia života Muhammada bin Salmána, ktorý sa chopil moci na Blízkom východe a vytvoril sieť spojencov na Západe vrátane známych amerických bankárov, hollywoodskych osobností a politikov. Keď sa však objavili správy o koncentrácii moci v jeho rukách, ale aj obvinenia z násilia, despotizmu a chamtivosti, vzťah Saudskej Arábie a Spojených štátov, ktorý je už viac než osemdesiat rokov založený na výmene ropy za vojenskú ochranu, sa začal pomaly, ale isto trieštiť. Kniha Krv a ropa je pútavou reportážou z Blízkeho východu, ktorý stále patrí k nestabilným regiónom. Ak sa na scéne objaví ambiciózny princ s výnimočnými schopnosťami, túžbou po peniazoch, blízkym vzťahom s Bielym domom a so zjavnou ochotou poraziť každého, kto sa mu postaví do cesty, Saudská Arábia by sa onedlho mohla stať ľahkým terčom islamistických extrémistov.

Žijeme v dobe prostriedkov. Sú všade: dopravné prostriedky, informačné prostriedky, čistiace prostriedky. Sme úplne obkolesení vlastnými výtvormi. Takmer všetok svoj čas trávime v budovách. A strop veru nie je nebo. Svetlo nie je slnko. A klíma nie je vietor. Ba čo viac, približne polovicu svojho bdelého času strávime pred obrazovkami počítačov, mobilov alebo televízorov. Hodiny a hodiny venujeme svoju pozornosť virtuálnej realite, informáciám, ktoré nám dôkladne predžuli a pripravili iní ľudia. Chýba nám príroda: voda, lesy, oblaky, vietor. Chýba nám aj tichý vesmír ukrývajúci sa v našom vnútri: v hluku médií a v každodennom pracovnom zhone často nedokážeme začuť jemné signály svojho tela. Potrebujeme sa opäť dostať bližšie k sebe samým. Ako to však urobiť? Odpovedať na túto otázku sa snaží kniha, ktorú práve držíte v rukách. Ján Markoš, šachový veľmajster, lektor kritického myslenia a autor bestselleru Sila rozumu je výnimočným autorom, ktorý zrozumiteľným jazykom spája filozofiu, históriu a vedecké experimenty. V ôsmych kapitolách skúma kľúčové témy, týkajúce sa tela, zázraku empatie, spánku a vedomia, hraníc ľudskej slobody, času. Dotýka sa aj ťažkých tém. Skúma, aké to je, keď človek vážne ochorie. Aké to je, keď človeku niekto blízky zomrie. A napokon hľadá, či je vo svete niečo, čo máme právo nazývať posvätným. Na stránkach knihy sa pred nami postupne vynárajú kontúry ľudského sveta, sféry, v ktorej veda nemá absolútnu autoritu. Tento svet je naším domovom.

Žijeme v dobe prostriedkov. Sú všade: dopravné prostriedky, informačné prostriedky, čistiace prostriedky. Sme úplne obkolesení vlastnými výtvormi. Takmer všetok svoj čas trávime v budovách. A strop veru nie je nebo. Svetlo nie je slnko. A klíma nie je vietor. Ba čo viac, približne polovicu svojho bdelého času strávime pred obrazovkami počítačov, mobilov alebo televízorov. Hodiny a hodiny venujeme svoju pozornosť virtuálnej realite, informáciám, ktoré nám dôkladne predžuli a pripravili iní ľudia. Chýba nám príroda: voda, lesy, oblaky, vietor. Chýba nám aj tichý vesmír ukrývajúci sa v našom vnútri: v hluku médií a v každodennom pracovnom zhone často nedokážeme začuť jemné signály svojho tela. Potrebujeme sa opäť dostať bližšie k sebe samým. Ako to však urobiť? Odpovedať na túto otázku sa snaží kniha, ktorú práve držíte v rukách. Ján Markoš, šachový veľmajster, lektor kritického myslenia a autor bestselleru Sila rozumu je výnimočným autorom, ktorý zrozumiteľným jazykom spája filozofiu, históriu a vedecké experimenty. V ôsmych kapitolách skúma kľúčové témy, týkajúce sa tela, zázraku empatie, spánku a vedomia, hraníc ľudskej slobody, času. Dotýka sa aj ťažkých tém. Skúma, aké to je, keď človek vážne ochorie. Aké to je, keď človeku niekto blízky zomrie. A napokon hľadá, či je vo svete niečo, čo máme právo nazývať posvätným. Na stránkach knihy sa pred nami postupne vynárajú kontúry ľudského sveta, sféry, v ktorej veda nemá absolútnu autoritu. Tento svet je naším domovom.

Prečo sa v dospelosti prestávame snažiť získať nové zručnosti? Máme strach, že zlyháme? Zabudli sme, akú radosť nám prináša, keď sa niečo musíme naučiť od úplného začiatku? Alebo máme skôr pocit, že starého psa novým kúskom nenaučíme? Poslednú novú zručnosť sme získali azda ešte v detstve. Máme síce úctu k profesionálnym znalostiam, no na tých, ktorí sa pokúšajú naučiť niečo nové, hľadíme zhora. Vstupom do dospelosti prestávame skúšať nové veci a radšej sa zašívame v pohodlnom kútiku bežnej rutiny. Tí, ktorí sa usilujú naučiť sa niečo nové, si však kladú otázku: prečo by sme sa nemohli tešiť z každodenných výziev tak ako deti? Dokážeme si osvojiť nové spôsobilosti, aj keď si spočiatku nevieme rady? Pod vplyvom svojej nesmierne zvedavej dcéry sa Tom Vanderbilt snaží nájsť odpovede na tieto otázky. Nadobúda päť základných nových zručností, ktoré si zvolil pre ich náročnosť a nedostatok uplatnenia na pracovnom trhu - šach, spev, surfovanie, kreslenie a žonglovanie, a postupne odhaľuje, že cesta k ich osvojeniu je uspokojivejšia než získavanie ďalších poznatkov. Čoskoro totiž zistí, akú radosť mu prináša spievanie pesničiek Spice Girls v amatérskom zbore, prehry v šachu s osemročnými deťmi či uhýbanie škorpiónom pri surfovaní v Kostarike. Popritom vedie rozhovory s desiatkami odborníkov, aby preskúmal, čo hovorí veda a ako funguje psychické nastavenie ľudí, ktorí sa neúnavne púšťajú do nových zážitkov. Kniha Začíname je úžasnou cestou skúmania plasticity mozgu a dokazuje, že nikdy nie je neskoro začať.

Kniha V ženskom rode je výberom najlepších rozhovorov rovnomenného podcastu, ktoré od roku 2018 doteraz nahrávala Katarína Strýčková pre Denník N. Čitateľom prináša výnimočné ženské príbehy a predovšetkým inšpiratívnu, obohacujúcu ženskú životnú skúsenosť. Dozviete sa, ako pracuje historička Daniela Dvořáková, o čom sníva rómska omama Alexandra Giňová, čo hnevá speváčku Katarziu aj ako prezidentka Zuzana Čaputová uvažuje nad tým, komu má udeliť milosť. „Keď mi povedia, že mám sklapnúť, to je presne ten moment, keď sa naštvem a just nebudem ticho,“ hovorí nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie. Podľa nej sa to deje ženám vždy, keď začnú hovoriť o sebe, o ženských veciach. „Povedia nám, aby sme boli ticho. Že to, čo hovoríme, nikoho nezaujíma. Snaha umlčať ženy je veľká,“ vysvetľuje v rozhovore, ktorý je súčasťou tejto knihy. Ženy v nej rozhodne nemlčia. Hovoria o svojej bezmocnosti a frustrácii, ale aj o hneve, odhodlanosti a sile. Kniha ponúka priestor vnímať a prijímať ženský pohľad na svet, učiť sa akceptovať rôznorodosť a tiež nebáť sa postaviť za hodnoty ľudskosti, slušnosti a čestnosti v slovenskej spoločnosti. Ženy rozprávajú svoje mimoriadne životné príbehy a snažia sa svojou skúsenosťou odpovedať aj na tie najťažšie otázky: Ako sa vyrovnať s chorobou dieťaťa? Ako prežiť stratu najbližších? Ako nájsť silu ísť ďalej? Naša spoločnosť je plná inšpirujúcich žien, ktoré sa často nedostanú k slovu. V tejto knihe sa k nemu dostali a hovoria otvorene, úprimne a autenticky. Tak, aby mohli inšpirovať aj iné. V knihe V ženskom rode nájdete rozhovory s nasledujúcimi ženami: Eva Borušovičová, Chimamanda Ngozi Adichie, Elena Gallo Kriglerová, Anita Kardum, Veronika Homolová Tóthová, Alexandra Giňová, Monika Podolinská, Denisa Nešťáková, Stanislava Schenck, Iva Mrvová, Michaela Trizuljaková, Elena Martinčoková, Michaela Suríniová Saleh, Marta Ličková, Zuzana Szatmáry, Zuzana Medzay, Daniela Dvořáková, Diana Fabiánová, Valentína Sedileková, Kristína Križanová, Aňa Ostrihoňová, Jana Juráňová, Katarína Štrbová Bieliková, Katarzia, Zlatica Maarová, Darina Malová, Magda Vášáryová, Iveta Radičová, Zuzana Čaputová, Zuzana Kiczková

Keď o sebe poviem, že som feministka, k čomu sa vlastne hlásim? Ako si poradiť so systémovou diskrimináciou žien? Aké obete majú zmysel v mene vyššieho dobra? Aká je to problémová žena? Problémová znamená v prvom rade komplikovaná a táto kniha je plná komplikovaných žien. V tejto knihe sa zoznámite so ženami, ktorých názory sú pre dnešné feministky a feministov ťažko stráviteľné. Zoznámite sa so ženami, ktorých názory boli ťažko stráviteľné už pre ich súčasníkov. Dejiny feminizmu by sa nemali snažiť obrúsiť hrany priekopníčok tohto hnutia či ich z histórie vymazať úplne, ak sa ich hriechy považujú za priveľké. Novinárka Helen Lewis ponúka nový, nevšedný pohľad na dejiny feminizmu ako sériu bojov, ktoré zvádzali aktivistky v rozličných historických obdobiach a príbehov žien, ktoré sa nikdy neprispôsobili zavedeným spoločenským konvenciám. Spoznáte Marie Stopesovú, bojovníčku za interrupcie, ktorá zároveň presadzovala myšlienky eugeniky, ale aj Erin Pizzeyovou, ktorá poskytovala útočisko ženám v núdzi, no v súčasnosti podporuje aktivistov za práva mužov. Helen Lewis tak spochybňuje presvedčenie, že hrdinky a hrdinovia feminizmu musia byť nevyhnutne príjemnými a nekomplikovanými ľuďmi. Autorka siahla do archívnych záznamov a rozhovorov a v knihe Problémové ženy mapuje odvážne a často šokujúce feministické myšlienky v perspektíve patriarchálneho naratívu. V roku 2020 bola nominovaná na politicko-literárne ocenenie Parliamentary Book Awards.

Matovičov rok vo funkcii premiéra a ako k nej desať rokov smeroval Reportér Denníka N Dušan Mikušovič sledoval politickú kariéru Igora Matoviča niekoľko rokov. Kniha vychádza z rozhovorov, ktoré absolvoval s politickými aktérmi a zo situácií, ktoré sa doteraz na verejnosť nedostali. Predstavuje Igora Matoviča v rôznych rolách, ktoré mu počas jeho pôsobenia v politike prischli: Matovič ako homo vulgaris, ako podcenený víťaz, poslanec s obrázkami, bojovník s hnusobou, vynálezca atómovky či minister bez titulu. Zo 150. miesta kandidátky neparlamentnej strany sa za desať rokov dostal na post najmocnejšieho človeka v štáte. Pohŕdal klasickou politikou, brojil proti štandardným politikom a vyhadzoval im na oči ich nesplnené sľuby. Porazil Smer a stal sa premiérom, no vo funkcii vydržal len rok. Ukázalo sa, že vládnuť bez politického remesla sa nedá a že voliči chcú, aby sa politici správali aspoň trochu štandardne. Nakoniec po ňom zostalo toľko nesplnených sľubov, nedotiahnutých nápadov a poprených vyhlásení, ako po máloktorom inom politikovi. Texty Dušana Mikušoviča dopĺňajú fotografie reportéra Denníka N Tomáša Benedikoviča.

Ivan Mikloš, bývalý podpredseda vlády, minister privatizácie aj financií sa celý život zaoberá reformami. Bol najdlhšie slúžiacim ministrom ponovembrového Slovenska, ktoré v čase, keď robil bolestivé zmeny v spoločnosti, označila Svetová banka za najreformnejšiu krajinu sveta. V rozhovoroch s editorom Denníka N Tomášom Gálisom však vysvetľuje nielen to, čím sme na Slovensku prešli za vyše 30 rokov, ale aj na akých princípoch fungovala socialistická ekonomika a akými zmenami prechádza Ukrajina. Nemá problém otvorene povedať, čo je podľa neho správne a kde urobili chyby nielen oni s Mikulášom Dzurindom, ale aj ostatné politické garnitúry v ponovembrovom Česko-Slovensku, na Slovensku a aj na Ukrajine, kde Mikloš pôsobil. Vďaka Miklošovej hlbokej znalosti problematiky, schopnosti zrozumiteľne vysvetliť zložité ekonomické procesy a aj vďaka encyklopedickým znalostiam Tomáša Gálisa je kniha vyčerpávajúcim sprievodcom našou ekonomikou. Kniha je doplnená fotografiami fotografa agentúry AFP a Denníka N Vladimíra Šimíčka, ktoré urobil počas pôsobenia Ivana Mikloša na Ukrajine. „Myslenie ľudí sa až tak zásadne nemení, čo je vlastne zásadný problém reforiem. Myslím, že to bol Ralf Dahrendorf, ktorý povedal, že politický systém sa dá zmeniť za šesť mesiacov, ekonomický za šesť rokov, ale hodnotový za šesťdesiat rokov. Myslenie ľudí sa mení len s generáciami, pretože je do značnej miery zotrvačné.“

Pemóni žijú v džungli na okraji savany vo Venezuele pri hraniciach s Brazíliou. Sú to šťúpli indiáni, kým Tomáš Forró je dvojmetrový beloch zo Slovenska. Ich osudy sa pretli, lebo Forró je novinár, ktorý sa vydáva vždy tam, kam sa iní reportéri už neodvážia ako keď sa vydal na Donbas, aby podal správu o hybridnej vojne priamo zo zákopov. Venezuela je krajina s najväčšími zásobami ropy na svete a napriek tomu dováža benzín z iných krajín, ľudia tu hladujú a v miliónoch utekajú do susedných krajín. Ropa je prekliatím, ale ako keby to nestačilo, Venezuelu prenasleduje ďalšie. Na dne riek v oblasti, kde žijú Pemóni, ležia tony zlata, ktoré priťahujú mužov so samopalmi. Na tomto území sa odohráva príbeh ako z filmu Apocalypse Now. Tomáš Forró je jeho svedkom aj účastníkom. Forróv silný literárny talent a slabý pud sebazáchovy sú výnimočnou kombináciou, bez ktorých by kniha Zlatá horúčka nemohla vzniknúť. Forró Venezuelu navštívil niekoľkokrát, posledný krát v marci 2020 - v čase kedy už v krajine neboli žiadni zahraniční reportéri ani neziskové organizácie. Po predčasnom a dramatickom útekom tesne pred uzavretím hraníc kvôli pandémii však v rozhovoroch s aktivistami, majiteľmi baní či utečencami pokračoval aj na diaľku. Kniha Zlatá horúčka je tak jedinečným svedectvom o krajine, ktorá sa za pätnásť rokov prepadla z blahobytu a prosperity do totálneho chaosu a nedostatku všetkého. Je svedectvom o obetiach aj páchateľoch, príčinách aj dôsledkoch, o histórii aj súčasnosti. Po prečítaní tejto knihy vám však začnú dávať zmysel aj mnohé iné vojnové konflikty - mechanizmus vojny je totiž takmer všade rovnaký.

Pemóni žijú v džungli na okraji savany vo Venezuele pri hraniciach s Brazíliou. Sú to šťúpli indiáni, kým Tomáš Forró je dvojmetrový beloch zo Slovenska. Ich osudy sa pretli, lebo Forró je novinár, ktorý sa vydáva vždy tam, kam sa iní reportéri už neodvážia – ako keď sa vydal na Donbas, aby podal správu o hybridnej vojne priamo zo zákopov. Venezuela je krajina s najväčšími zásobami ropy na svete a napriek tomu dováža benzín z iných krajín, ľudia tu hladujú a v miliónoch utekajú do susedných krajín. Ropa je prekliatím, ale ako keby to nestačilo, Venezuelu prenasleduje ďalšie. Na dne riek v oblasti, kde žijú Pemóni, ležia tony zlata, ktoré priťahujú mužov so samopalmi. Na tomto území sa odohráva príbeh ako z filmu Apocalypse Now. Tomáš Forró je jeho svedkom aj účastníkom. Forróv silný literárny talent a slabý pud sebazáchovy sú výnimočnou kombináciou, bez ktorých by kniha Zlatá horúčka nemohla vzniknúť. Forró Venezuelu navštívil niekoľkokrát, poslednýkrát v marci 2020 - v čase kedy už v krajine neboli žiadni zahraniční reportéri ani neziskové organizácie. Po predčasnom a dramatickom útekom tesne pred uzavretím hraníc kvôli pandémii však v rozhovoroch s aktivistami, majiteľmi baní či utečencami pokračoval aj na diaľku. Kniha Zlatá horúčka je tak jedinečným svedectvom o krajine, ktorá sa za pätnásť rokov prepadla z blahobytu a prosperity do totálneho chaosu a nedostatku všetkého. Je svedectvom o obetiach aj páchateľoch, príčinách aj dôsledkoch, o histórii aj súčasnosti. Po prečítaní tejto knihy vám však začnú dávať zmysel aj mnohé iné vojnové konflikty - mechanizmus vojny je totiž takmer všade rovnaký.