OZ Krásny Spiš

Exody na Slovensku v 20. storočí nám opakovane dokazujú, že žiadna generácia nie je dokonalá, neomylná a imúnna voči pokušeniu ku kolektívnym a definitívnym riešeniam svojich problémov na úkor menšín. Pred každou generáciou stojí jednoduchá a ťažká úloha zároveň: nepodľahnúť týmto pokušeniam.

Obrazková publikácia viac/menej ne/vážnou formou odľahčene reaguje na súčasnú situáciu. 91 obrázkov Fera Guldana na motívy Mira Polláka pomáha rozoznať dôležité a podstatné od falošného a nepravdivého na Slovensku pred voľbami aj po voľbách.

Básnický denník z obdobia Putinovej "špeciálnej operácie" na Ukrajine. Ľubomír Feldek zostavil skoro deň po dni od 24. februára 2022 facebookové statusy, svoje i prekladané básne ruských a ukrajinských autorov (aj Jána Kollára so Slávy dcerou) ktoré napriek svojmu veku sú stále a mimoriadne teraz aktuálne. Slovenský text

Rozprávka je, ked niekto niekomu rozpráva príbeh... Je to krátky prozaický útvar /niekedy môže byť veľmi, veĺmi krátky, inokedy zas veľmi, veľmi dlhý/, pričom môže byť prípadne aj veršovaný. Rozprávky majú rady hlavne deti, najmenej však dospelí: napokon, tí rozprávky pre deti vymýšľajú. Nielen pre deti, určite tak trochu aj pre seba. Ale krásne sú aj tie rozprávky, ktoré si vymýšľajú deti. Nebudem o tom príliš veľa mudrovať, už iba dodám, že súhlasím s tým, čo povedal Hans Christian Andersen, že najzázračnejšou rozprávkou je samotný život. Od sedenia na nočníku až po tú najstaršiu zo všetkých starôb.

Príbehy zo Spiša v 20. storočí.

Kniha je voľným pokračovaním predchádzajúceho prvého dielu s rovnakým názvom a je pohľadom autorov na ľudí, fakty i udalosti v našej spoločnosti. Viac či menej vážne odzrkadľuje jej stav. 245 kresieb je vlastne súhrnom správ o Slovensku, ktoré zaznamenali počas druhej polovice roku 2020, pričom irónia až absurdita sú pomôckou pre pochopenie toho, čo sa deje a kam smerujeme...

Ľubomír Feldek prispieval do rubriky Dnes píše v denníku Sme spravidla raz mesať 14 rokov. Fejtóny z odobia 2006-2017 mu vyšli už niekoľkých knihách. Teraz máte v rukách zbierku fejtónov z posledného obdobia 2017-2020. Kniha zrelých postrehov a nadhľadu, doplnená o Feldekove preklady Shakespearovho sonetu 66, Vysockého básne Pravda a lož, vyšla pri príležitosti autorových 80-ich narodením. A tak namiesto doslovu ju príznačne ukončuje báseň Rudolfa Dobiáša Jubilantovi venovaná práve jubilantovi Ľ. Feldekovi.

Divadelná hra Ľubomíra Feldeka Skúška mala premiéru v roku 1988, tesne pred Nežnou revolúciou. Autor v nej nastavil zrkadlo vtedajšej vládnej moci. V niekoľkostranovom úvode vysvetľuje okolnosti vzniku tejto hry s ohľadom na historické súvislosti od roku 1968 po atmosféru nasledujúcej normalizácie. V hlavnej úlohe vtedajšej inscenácie bol Milan Kňažko, ktorý účinkovanie ukončil nástupom do politického života počas Nežnej revolúcie.

Po svojej premiére v januári 1988 sa divadelná hra Umenie neodísť hrala v období končiaceho socializmu a prichádzajúceho Novembra 89. Názov hry v sebe skrýva trošku iróniu, trošku paradox a trošku metaforu svojej doby. Divák aj čitateľ vedia svoje. Vedia, že za umením neodísť sa skrýva neochota až neschopnosť odísť. Autor zasa vie, že názov Neschopnosť odísť by nikoho nezaujal a hra by prehrala hneď na začitku. Neschopnosť odísť sme videli naživo v Novembri 89 a potom opakovane znovu a znovu, či už boli ľaví, praví, strední alebo obojživelní. A dnes tú neschopnosť vidíme opäť, opakovane a na pokračovanie. Hra je nadčasová a kniha vychádza preto, aby nás udržiavala v kondícii a schopnosti rozlíšiť neschopnosť odísť od umenia neodísť aj v budúcnosti.

Kniha je neformálnou učebnicou predmetu občianskej zrelosti a podporou kritického myslenia. Príspevky sú širokou ponukou pre každého čitateľa. Autori zastupujú rôzne profesie (teológia, filozofia, história, právo, publicistika, umenie, ) a texty sú rôznych žánrov (úvaha, spomienky, svedectvo, štúdia, báseň, esej, analýza, kresby, ).

Táto baladická novela nadväzuje na najlepšie tradície slovenskej lyrizovanej prózy. Zobrazuje ľúbostný príbeh odohrávajúci sa v prvých povojnových rokoch na severe Slovenska. Príbeh je vyrozprávaný z dvojitého rozprávačského pohľadu - z pohľadu dieťaťa, ktorý je korigovaný súčasným postojom rozprávačky. Vďaka autorkinej znalosti reči a myslenia ľudí z jej rodného kraja, má novela neopakovateľnú atmosféru a čaro. Ukážka z knihy: Včera, keď som večer o šiestej odchádzala z roboty, zažila som takú peknú chvíľku pri pohľade na oblohu, že kto ju nezažil so mnou, môže žiarliť. Na západe stáli mraky tuhočervenej farby a pomedzi ne presvitala silná, ale pekná modrá. Bola veľmi, veľmi hlboká. A cez tie červené mraky tiahol sa pás tmavomodrých, skoro čiernych obláčikov, ktoré boli celkom pri mne. A tam, kde sa všetko tratilo, celkom, celkom ďaleko, bolo nebo zelené.

Táto monografia je mimoriadne vydarená a prospešná z hľadiska výskumu právnych dejín regiónu Spiša, ktorý vykazuje v porovnaní s ostatným územím Slovenska výrazné špecifiká. Prvá kapitola Prehľad vývoja verejnej správy na Spiši sa venuje podrobnému rozboru verejnosprávnych jednotiek existujúcich na Spiši do konca uhorských dejín. V kapitole je podaný mimoriadne plastický obraz skúmaného regiónu. Azda najlepšou časťou práce z hľadiska právneho historika je druhá kapitola nazvaná Spišské právo Zipser Willkur. Je nesmierne záslužné publikovať preklad stredovekého nemeckého textu právnej knihy, ktorá v minulosti slúžila ako základný právny kódex v oblasti spišských miest a dnes práve z dôvodu jej ťažkej jazykovej dostupnosti je pre právnych historikov u nás menej známa. Tretia kapitola Organizácia a Funkcie cechov v Kežmarku sa venuje cechom len jedného mesta (ale zato najviac rozvinutým cechom na Spiši, pozn. MP). Veľmi zaujímavé je čítať jednotlivé cechové štatúty a porovnávať ich napr. so štatútmi z východného Slovenska. V zverečnej kapitole Rómovia na Spiši, represie a prevencie sa čitateľ dozvedá o spôsoboch represií rómskeho obyvateľstva v oblasti Spiša, čo je zaujímavým spestrením predkladaného diela. V tejto kapitole je najviac akcentovaná otázka porušovania ľudských práv v minulosti. Publikácia je veľkým prínosom pre výskum právnej histórie na území Slovenska.

Žena dievča, žena dospelá, žena matka, žena manželka, žena rozvedená a žena starnúca. Hlavne žena neustále pochybujúca o sebe a o svete, ktorý ju obklopuje. Žena v trysku desaťročí. Hrdinkou týchto poviedok, ktoré vznikli v rokoch 1987 až 2017, je skrátka žena. Trápia ju problémy finančné, vzťahové aj filozofické. Ako hovorí názov jednej americkej telenovely, tak plynie čas. A čas plynie neúprosne aj našej hrdinke.

Básnická zbierka. Zuzana Szatmáry: Pôvodným povolaním vychovávateľka v polepšovni a technická prekladateľka, publicistka, redaktorka; venuje sa ochrane ľudských práv.

Chceli sme a chceme sa brániť pred živelnými pohromami, voľne žijúcimi zvieratami, ale najmä pred vlastnými a cudzími ľuďmi, ktorí sú niekedy vyhladovaní s holými rukami a inokedy nadopovaní a ozbrojení po zuby. Preto sme stavali ohrady, zábrany, zákopy, valy, zábradlia, priekopy, hradby, ploty, múry a hranice. Úmysly našej obrany nie sú vždy čisté a obranné, ale aj chamtivé a útočné. Výsledkom je, že naše správanie a naše stavby podnecujú živelné pohromy, ubližujú voľne žijúcim zvieratám a niekedy ľuďom pomáhajú, ale až príliš často ich zabíjajú. Treba vedieť, že ploty, múry a hranice majú dve strany. Nie vždy si stranu môžeme vybrať. História strednej Európy nás učí, že na druhej strane sa môžeme ocitnúť napriek tomu, že sme sa celý život nepohli z miesta. Predtým, ako budeme stavať nové ploty, múry a hranice, viac ako v iných častiach sveta platí: trikrát meraj a raz strihaj. Lepšie povedané: stokrát premysli a raz stavaj. Kniha je „neformálnou učebnicou" predmetu „občianskej zrelosti" a podporou kritického myslenia. Príspevky sú širokou ponukou pre každého čitateľa. Autori zastupujú rôzne profesie (teológia, filozofia, história, právo, publicistika, umenie, ...) a texty sú rôznych žánrov (úvaha, spomienky, svedectvo, poviedka, rozprávka, ...). Nech sa páči.