Pectus strana 9 z 9

Obaja autori, ktorí sa zoznámili so Sartrom v šesťdesiatych rokoch, zachytili v knihe existencializmus svojej mladosti a boj proti alžírskej vojne, rozvinuli pútavú románovú zápletku o Sartrovom živote a diele, o jeho priateľstvách, vzburách a politi ckej angažovanosti, o deštruktívnom vplyve voľného až anarchistického zväzku Sartra a Simone na ľúbostný vzťah fiktívnej dvojice Frédérica a Carly i o dôsledkoch sartrovského stanoviska na revolučnú mládež, ktorej chýbala rozvaha, lebo slepo zbožňova la svoj idol, zakladateľa revue Les Temps Modernes.

Autorov prozaický debut Dajte Sizyfovi elevátor! prináša neúprosne realistické príbehy rôznych postáv - od bezdomovca cez zamilovaného vojaka či svojského milovníka opery po drogovo závislú modelku. Svet, v ktorom hrdinovia poviedok žijú, nepôsobí zakaždým milo a šťastne. Autor nementoruje, skôr sucho konštatuje nemilosrdné fakty. Odkazy na každodenný život sú očividné, výstižné a primerané - pred realitou sa nedá utiecť ani schovať. Štýlovo vyzreté a pútavé poviedky bez príkras rozpráva skúsený narátor. Svoje postavy necháva kráčať vlastnými cestami, často k záveru s tragickou podobou. Hoci väčšina ľudí by sa stvárneným situáciám najradšej vyhla, ide o príbehy, ktoré do svojich sietí môžu vtiahnuť kohokoľvek.

Litteriáda je medzinárodný literárny festival organizovaný v Košiciach. Antológia Litteriáda 2010 vznikla z potreby priblížiť čo najširšiemu čitateľskému publiku tvorbu účastníkov 2. ročníka tohto podujatia. V časoch spolitizúvania kultúry sa bezradn ý čitateľ v záplave komerčných titulov často dostáva do situácie, keď sa pýta, aká je kvalita mnohých kníh a aký význam spoznávania ich obsahu. Publikácia mu svojím, hoci priúzkym výberom z hornej poličky umožňuje zorientovať sa, aby si vedel vybrať a čítaním nestrácal čas. Kým poéziu v antológii reprezentujú Poliaci (Marek Wawrzkiewicz, Elbieta Musiaé, Marta widerska-Pelinko) a Litovčan (Vladas Braziunas), prózu ponúkajú Litovčanka (Birute Jonuškaite), Rakúšan (Beppo Beyerl), Nemec (Martin Becker) a dvaja Slováci (Ľudovít Petraško, Peter Karpinský). Texty sú rôzne, tak ako spisovatelia, no spája ich jedno: autori sa usilujú o trvalé hodnoty v literatúre, dbajú o umeleckú úrove vlastných diel, skôr než sa dostanú na knižný trh v ich krajine. Srdečne vás pozývajú na hostinu, na akej nároční a citliví labužníci dokážu oceniť jedinečné chody, pretože im každodennosť menia na poéziu, zmysel ich existencie.

Peter Karpinský sa predstavuje druhou knihou pre dospelých Nanebonevzatie po dvanástich rokoch od vydania debutu Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov (1997). Autorovi aj čitateľovi sa však oplatilo tak dlho čakať: Nanebonevzatie je vyzretou, koncepčne premyslenou zbierkou próz. V porovnaní s debutom sa v nej prejavuje Karpinského zmysel pre iróniu, do tragických situácií prenikajú komické prvky. Nespochybniteľná kultivovanosť druhej knihy súvisí s erudíciou autora, ktorá sa prejavuje najmä alúzia mi na bibliu, mýty i svetovú literatúru. V jeho poviedkach sa prelínajú a vzájomne súvisia viaceré plány, realita s irealitou, transformovaný mýtus s príbehom zo súčasnosti. Rovnako komplikovaná je sémantika najnovších próz autora, pretože Karpinský vie vytvoriť a do konca textu uchovať tajomstvo. V každodennom prostredí paneláka, nemocnice, novinového stánku, mesta i zapadnutého vidieka sa začnú diať čudné veci, keďže autorove postavy majú často nadpr irodzené schopnosti - niektoré javy (ani nášho života) nie je možné pochopiť. Nanebonevzatie je pútavou, nie však oddychovou knihou, pričom otvorené závery poviedok ponecháva Karpinský na čitateľskú konkretizáciu.

Ďaleko od domova, v Kanade dokončil Karol Manik svoje spomienky: na detstvo prežité v hornom Šariši, na prvú svetovú vojnu a taliansky front, na prevrat i vysťahovaleckú anabázu. S Anuškou, autorovou starou matkou, s jeho starými otcami či otcom, pro tagonistami druhej línie rozprávania, sa nikdy nestretol, jednako ich spája obdobná skúsenosť. Rodinná kronika sa začína v lete 1914 a zahrnuje premeny, aké odvtedy podstúpila história: obe svetové vojny, prvú i druhú ČSR a medzi tým Slovenský štát, krátke obdobie relatívnej demokracie po vojne i jej zlikvidovanie po februári 1948. Petraško čerpá zo spomienok, cudzích aj vlastných, z dobovej tlače aj spisov štátnej bezpečnosti. Národnostný útlak za Uhorska a národnostné napätie v ČSR, židovské d eportácie a povstanie, po vojne zas deportácie do Sovietskeho zväzu a prenasledovanie politických protivníkov - tento čas očividne nebol človeku žičlivo naklonený. Usiloval sa v ňom zariadiť, ale konfront ácii sa nakoniec nevyhol. Rozprávanie o zlomových okamihoch v toku času sa miestami nevyhýba ani riziku politickej nekorektnosti. Pretože dejiny nie sú chorál, ale zmes hlasov, v ktorej má každý svoje miesto aj oprávnenie - raz polyfónia, inokedy kak ofónia.

Ďaleko od domova, v Kanade dokončil Karol Manik svoje spomienky: na detstvo prežité v hornom Šariši, na prvú svetovú vojnu a taliansky front, na prevrat i vysťahovaleckú anabázu. S Anuškou, autorovou starou matkou, s jeho starými otcami či otcom, pro tagonistami druhej línie rozprávania, sa nikdy nestretol, jednako ich spája obdobná skúsenosť. Rodinná kronika sa začína v lete 1914 a zahrnuje premeny, aké odvtedy podstúpila história: obe svetové vojny, prvú i druhú ČSR a medzi tým Slovenský štát, krátke obdobie relatívnej demokracie po vojne i jej zlikvidovanie po februári 1948. Petraško čerpá zo spomienok, cudzích aj vlastných, z dobovej tlače aj spisov štátnej bezpečnosti. Národnostný útlak za Uhorska a národnostné napätie v ČSR, židovské d eportácie a povstanie, po vojne zas deportácie do Sovietskeho zväzu a prenasledovanie politických protivníkov - tento čas očividne nebol človeku žičlivo naklonený. Usiloval sa v ňom zariadiť, ale konfront ácii sa nakoniec nevyhol. Rozprávanie o zlomových okamihoch v toku času sa miestami nevyhýba ani riziku politickej nekorektnosti. Pretože dejiny nie sú chorál, ale zmes hlasov, v ktorej má každý svoje miesto aj oprávnenie - raz polyfónia, inokedy kak ofónia.

Litteriáda je medzinárodný literárny festival organizovaný v Košiciach. Antológia Litteriáda 2010 vznikla z potreby priblížiť čo najširšiemu čitateľskému publiku tvorbu účastníkov 2. ročníka tohto podujatia. V časoch spolitizúvania kultúry sa bezradn ý čitateľ v záplave komerčných titulov často dostáva do situácie, keď sa pýta, aká je kvalita mnohých kníh a aký význam spoznávania ich obsahu. Publikácia mu svojím, hoci priúzkym výberom z hornej poličky umožňuje zorientovať sa, aby si vedel vybrať a čítaním nestrácal čas. Kým poéziu v antológii reprezentujú Poliaci (Marek Wawrzkiewicz, Elbieta Musiaé, Marta widerska-Pelinko) a Litovčan (Vladas Braziunas), prózu ponúkajú Litovčanka (Birute Jonuškaite), Rakúšan (Beppo Beyerl), Nemec (Martin Becker) a dvaja Slováci (Ľudovít Petraško, Peter Karpinský). Texty sú rôzne, tak ako spisovatelia, no spája ich jedno: autori sa usilujú o trvalé hodnoty v literatúre, dbajú o umeleckú úrove vlastných diel, skôr než sa dostanú na knižný trh v ich krajine. Srdečne vás pozývajú na hostinu, na akej nároční a citliví labužníci dokážu oceniť jedinečné chody, pretože im každodennosť menia na poéziu, zmysel ich existencie.

Yann Andréa sa narodil v roku 1952. Bol doživotným spoločníkom jednej z najvýznamnejších francúzskych spisovateliek Marguerity Durasovej. V knihe denníkovou formou podrobne opisuje ťažké obdobie svetoznámej spisovateľky, ktorá tesne pred sedemdesiatk ou bola nútená podstúpiť protialkoholickú liečbu. Autor zachytáva dramatický zápas slávnej osobnosti s blížiacou sa smrťou, jej lakonické životné postrehy, za ktorými sa schováva bezradnosť, a často bizarné výpovede. Jeho ďalšie knihy sú taktiež veno vané tejto spisovateľke.

Peter Karpinský sa predstavuje druhou knihou pre dospelých Nanebonevzatie po dvanástich rokoch od vydania debutu Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov (1997). Autorovi aj čitateľovi sa však oplatilo tak dlho čakať: Nanebonevzatie je vyzretou, koncepčne premyslenou zbierkou próz. V porovnaní s debutom sa v nej prejavuje Karpinského zmysel pre iróniu, do tragických situácií prenikajú komické prvky. Nespochybniteľná kultivovanosť druhej knihy súvisí s erudíciou autora, ktorá sa prejavuje najmä alúzia mi na bibliu, mýty i svetovú literatúru. V jeho poviedkach sa prelínajú a vzájomne súvisia viaceré plány, realita s irealitou, transformovaný mýtus s príbehom zo súčasnosti. Rovnako komplikovaná je sémantika najnovších próz autora, pretože Karpinský vie vytvoriť a do konca textu uchovať tajomstvo. V každodennom prostredí paneláka, nemocnice, novinového stánku, mesta i zapadnutého vidieka sa začnú diať čudné veci, keďže autorove postavy majú často nadpr irodzené schopnosti - niektoré javy (ani nášho života) nie je možné pochopiť. Nanebonevzatie je pútavou, nie však oddychovou knihou, pričom otvorené závery poviedok ponecháva Karpinský na čitateľskú konkretizáciu.

Litteriáda je medzinárodný literárny festival organizovaný v Košiciach. Antológia Litteriáda 2010 vznikla z potreby priblížiť čo najširšiemu čitateľskému publiku tvorbu účastníkov 2. ročníka tohto podujatia. V časoch spolitizúvania kultúry sa bezradn ý čitateľ v záplave komerčných titulov často dostáva do situácie, keď sa pýta, aká je kvalita mnohých kníh a aký význam spoznávania ich obsahu. Publikácia mu svojím, hoci priúzkym výberom z hornej poličky umožňuje zorientovať sa, aby si vedel vybrať a čítaním nestrácal čas. Kým poéziu v antológii reprezentujú Poliaci (Marek Wawrzkiewicz, Elbieta Musiaé, Marta widerska-Pelinko) a Litovčan (Vladas Braziunas), prózu ponúkajú Litovčanka (Birute Jonuškaite), Rakúšan (Beppo Beyerl), Nemec (Martin Becker) a dvaja Slováci (Ľudovít Petraško, Peter Karpinský). Texty sú rôzne, tak ako spisovatelia, no spája ich jedno: autori sa usilujú o trvalé hodnoty v literatúre, dbajú o umeleckú úrove vlastných diel, skôr než sa dostanú na knižný trh v ich krajine. Srdečne vás pozývajú na hostinu, na akej nároční a citliví labužníci dokážu oceniť jedinečné chody, pretože im každodennosť menia na poéziu, zmysel ich existencie.

Zatiaľ posledná nová básnická zbierka Anny Valcerovej Letný sneh prináša motivicky rôznorodé básne reflektujúce ďalší úsek poetkinho života. Nemilosrdne ho poznamenáva smrť životného partnera. Lyrická aktérka sprítomňuje chvíle s ním, najmä pred jeho odchodom, vyzdvihuje jeho starostlivosť o najbližších, ktorú zastupuje vlastnoručne postavený zrub z kameňa a dreva ako symbol spoločného domova, s decentnou vďačnosťou rekapituluje manželov význam vo svojom živote. Na pozadí tejto straty záujem o i né ľudské osudy, najmä ženské, v tejto zbierke nadobúda inú príchuť. Autorka zvýrazňuje silu žien, ich schopnosť vyrovnať sa s náročnou životnou situáciou po strate muža...

Yann Andréa sa narodil v roku 1952. Bol doživotným spoločníkom jednej z najvýznamnejších francúzskych spisovateliek Marguerity Durasovej. V knihe denníkovou formou podrobne opisuje ťažké obdobie svetoznámej spisovateľky, ktorá tesne pred sedemdesiatk ou bola nútená podstúpiť protialkoholickú liečbu. Autor zachytáva dramatický zápas slávnej osobnosti s blížiacou sa smrťou, jej lakonické životné postrehy, za ktorými sa schováva bezradnosť, a často bizarné výpovede. Jeho ďalšie knihy sú taktiež veno vané tejto spisovateľke.

Rafaé Wojaczek, jeden z najvýznamnejších poľských básnikov druhej polovice dvadsiateho storočia, sa narodil 6. 12. 1945 v Mikolove, zomrel v noci z 10. na 11. mája 1971 vo Vroclave. Kniha je reprezentatívnym výberom básní z celej Wojaczkovej tvorby. Nachádzajú sa v nej básne zo všetkých piatich básnických zbierok. V poslednej časti Na smiech a výsmech Boha sú verše z básnikovej pozostalosti, buď pripravované na vydanie samotným autorom, alebo odsunuté cenzúrou z predošlých zbierok.