Perfekt strana 46 z 64

Publikácia príťažlivým spôsobom približuje súčasnému čitateľovi počiatky našich národných dejín od sťahovania národov cez Veľkomoravskú ríšu až po tragickú bitku pri Moháči roku 1526. Dozviete sa, akí boli Slovania, ako žili a pracovali, kto im vládol a na čo môžeme byť právom hrdí. Predstavu o stredovekom Slovensku dotvára bohatý obrazový materiál.

Poviedky - krátke príbehy pre deti a násťročných, ktoré sa neodohrávajú niekde ďaleko, ale tu vedľa, možno len o ulicu ďalej. Zobrazujú svet plný fantázie, humoru, snov, túžby po šťastí i problémy, ktoré majú aj násťroční. Poviedky sú skvelé aj na súťažný prednes, niektoré sa objavili aj v učebniciach, ale to už viete. Toto sú najlepšie poviedky 12. ročníka súťaže o najlepšiu poviedku pre deti a násťročných. Poviedkové knihy čítajú aj dospelí, často sa z nich dozvedia všeličo o myslení svojich detí. Poviedkové knihy patria na popredné miesta v požičiavanosti v knižniciach. Na túto zbierku poviedok už deti čakajú. Slovenskí spisovatelia napísali a dvesto detí vybralo tie naj poviedky na tento rok.

Viedenská maľovaná kronika (po latinsky Chronicon Pictum) bola napísaná v latinčine v rokoch 1358 – 1370. Vo dvore kráľa Ľudovíta Veľkého sa neznámemu autorovi podarilo zaznamenať a spracovať naše dejiny v tak bohatej a širokej miere ako dovtedy azda nikomu. Rúško tajomstva sa však po čase podarilo poodhaliť a autorstvo veľdiela sa začalo pripisovať farárovi budinského kostola, Marekovi z Káltu (po latinsky Marcus de Kalt). Či už to bol skutočne Marek z Káltu, ktorý sa zaslúžil o zachovanie historických dokumentov, alebo ktokoľvek iný, jeho čin je ohromne významný. Veď predsa, nebudeme preháňať, keď povieme, že urobil obrovskú „službu“ vede. Zdokumentoval a uchoval nesmierne množstvo údajov, dát, epizód a mýtov pre budúce generácie. Dielo, doteraz celistvo nikdy nepreložené do slovenčiny, obsahuje okrem slovenského prekladu aj pôvodnú latinskú textovú časť doplnenú až 147 autentickými obrazmi zachovanými zo 14. storočia. Viedenská maľovaná kronika (po latinsky Chronicon Pictum) bola napísaná v latinčine v rokoch 1358 – 1370. Vo dvore kráľa Ľudovíta Veľkého sa neznámemu autorovi podarilo zaznamenať a spracovať naše dejiny v tak bohatej a širokej miere ako dovtedy azda nikomu. Rúško tajomstva sa však po čase podarilo poodhaliť a autorstvo veľdiela sa začalo pripisovať farárovi budinského kostola, Marekovi z Káltu (po latinsky Marcus de Kalt). Či už to bol skutočne Marek z Káltu, ktorý sa zaslúžil o zachovanie historických dokumentov, alebo ktokoľvek iný, jeho čin je ohromne významný. Veď predsa, nebudeme preháňať, keď povieme, že urobil obrovskú „službu“ vede. Zdokumentoval a uchoval nesmierne množstvo údajov, dát, epizód a mýtov pre budúce generácie. Dielo, doteraz celistvo nikdy nepreložené do slovenčiny, obsahuje okrem slovenského prekladu aj pôvodnú latinskú textovú časť doplnenú až 147 autentickými obrazmi zachovanými zo 14. storočia.

Po úspešnej ,,Najkrajšej knihe Slovenska 2013“ V rukavičkách z vlastnej kože prichádza na trh druhé spoločné dielo a generačná výpoveď názorovo blízkych umelcov, básnika Juraja Žemberu a výtvarníka Petra Uchnára, Rana po štepárskom noži Rímske a rýnske s rovnako vysokými ambíciami. Opäť ide o knihu určenú náročným čitateľom, milovníkom poézie a výtvarného umenia. Lásku, ľúbostnú lyriku knihy V rukavičkách z vlastnej kože vystriedal život vo svojej filozofickej hĺbke. Žembera aj v reflexívnej lyrike Rany po štepárskom noži zostáva verný kultivovanej vysokej poézii, založenej na imaginácii a bohatom vnútornom svete autora a jeho obraznosti, na silných obrazoch – metaforách. Obsahuje päť cyklov (Krajina do každého počasia, Rozpínavosť kože, Gombíkom do kominára, Prekročiť prah a..., V objatí letokruhov ebenu), inšpirovaných kúzlom a mágiou vesmíru, genius loci bermudského trojuholníka, antický aj súčasný Rím, Praha a trnavské juvenílie a to aj cez prizmu tvorby českých a slovenských básnikov a výtvarníkov: Jan Werich, Vladimír Holan, Josef Kainar, Jiří Trnka, Albín Brunovský, Igor Piačka, Júlia Piačková, Peter Uchnár, ale aj Federico Fellini a Dante Alighieri. Viacvrstvová poézia využíva celé inštrumentárium a register formy voľného aj viazaného verša, od krátkych tvarov po báseň, pásmo a sonet. Za pozornosť určite stojí zaradenie Juraja Žemberu do webovej viacjazyčnej literárnej antológie Babelmatrix a preklady básní z predchádzajúcej knihy, ako aj z knihy Rana po štepárskom noži do maďarčiny.

Miroslav Saniga, náš popredný ornitológ, vedec, autor takmer 60 kníh prichádza s novou témou. Kniha upriami čitateľa na vtáčika najmenšieho, najväčšieho, najspevavejšieho i na najväčšieho zlodeja. Niektoré vtáky sú držiteľmi viacerých prvenstiev, a tak niet divu, že sa s nimi čitateľ stretne na viacerých miestach knihy. Štýl, ktorý autor zvolil, zaujme deti, ale určite si na svoje prídu i stredoškoláci aj dospelý čitateľ. Chcete vedieť viac? Kliknite na adresu www.stromzivota.sk/spev a určite nájdete vtáka, ktorý lieta vo vašej záhrade či v parku, a začujete i jeho hlas.

Rovnako ako v predošlých ročníkoch, tak aj v tom roku sa v Literárnej súťaži o detskú poviedku zišli veľmi dobré texty. Najlepšie z nich vám predstavujeme v tomto zborníku. Ak by sme literatúru vnímali ako zrkadlo reality, v tom prípade môžeme tvrdiť, že autori súťažných poviedok najväčšie problémy súčasných detí vidia v samote, v odcudzení. V mnohých textoch sa objavujú motívy outsiderov, detí, ktoré sa akosi nezaradili do kolektívu ostatných, či už vďaka tomu, že sú v niečom iné, zvláštne, málo populárne, sociálne znevýhodnené a podobne. Prípadne prežívajú krízu v rodine, spolu s rodičmi sa presťahovali do iného mesta alebo sú samé preto, že jednoducho zlyháva medziľudská komunikácia. Veľmi zaujímavé sú poviedky odohrávajúce sa v školskom prostredí, práve sú väčšinou zobrazované malé-veľké problémy detských hrdinov – zrady v priateľstvách, ale aj prvé lásky, starosti so známkami a učiteľmi, snaha byť úspešným a populárnym. S tým sa spája aj využitie médií, ako je internet, počítačové hry a obľúbený facebook, ktorý momentálne funguje ako alternatívna realita – kto nie je na facebooku, ako keby neexistoval. Čo je veľmi dôležité, v poviedkach nechýba humor, ktorý nám tak často chýba v skutočnom živote. Práve humorom, vtipom a zábavou sa literatúra pre deti najväčšmi líši od literatúry pre dospelých. Zatiaľ čo dospelácka literatúra je často vážna, smutná, tváriaca sa dôležito (tak ako väčšina dospelých), detská literatúra sa vie smiať, zabávať. A to je dobre. Detský svet je plný prekvapení a tajomstiev. Poviedky nás vťahujú do deja, sú pútavé, prepracované. V takmer všetkých sa objavuje fantázia a hravosť i túžba po šťastí. Je povzbudzujúce vnímať to, že detský svet je ešte čistý a nedotknutý.

Historický román s prvkami politického trileru je napínavé čítanie. Osloví čitateľa najmä nezaujatým hodnotením situácií a konfliktov hlavného protagonistu – nadporučíka slovenskej armády Juraja Schirmanna, absolventa Vojenskej akadémie, prieskumníka, polovičného Nemca, ktorý odchádza so svojou jednotkou na východný front. Autor zachytáva nielen pohnuté osudy a motivácie ľudí, ale aj politické dianie v priebehu II. svetovej vojny.

Vo svojom románe Poncius Pilát sa venuje chorvátsky autor Miro Gavran historickej téme a rozporuplnej postave Poncia Piláta, ktorého jedni zatracovali, iní velebili. Vďaka Gavranovmu citlivému spracovaniu jeho života od ranej mladosti až po obdobie desať rokov po ukrižovaní Krista sa Pilát objavuje v mnohých neľahkých životných situáciách, s ktorými sa musel vyrovnať ako každý iný smrteľník. Gavran Piláta nevníma iba ako historickú postavu – miestodržiteľa Judey, ktorý dal ukrižovať Ježiša Krista. Vidí v ňom predovšetkým človeka z mäsa a kostí, ktorý rovnako ako ostatní ľudia túžil po láske a porozumení svojich blízkych.

SUMERI sú prvým historicky doloženým národom na svete. Žili v oblasti medzi riekami Eufrat a Tigris na území dnešného Iraku, kde archeológovia vykopali z hlbín tisícročí trosky ich miest a poklady ich umenia. Kniha je doplnená časťou Pocta Vojtechovi Zamarovskému, ktorá prináša informácie o vykopávkach zo slávneho mesta UMMA z pera Drahoslava Hulínka.

Nadčasové zápisy výraznej osobnosti nášho hlavného mesta, bratislavského mestského archivára, Ovidia Fausta, prerozprával a doplnil Ivan Szabó. Kniha prináša ďalší kúsok histórie Bratislavy minulého storočia. Zábavné príhody, ale aj vážne epizódy zo života aj javy dnes už ťažko predstaviteľné, či rôzne kuriozity, ktoré sa dostali do mestských zápisníc čitateľa pobavia i poučia. Čítanie o tom, prečo sa nesmelo chodiť chytať ryby na Štedrý deň a počas vianočných sviatkov so sieťami, čo sa stalo s rybármi, ktorí zákon nedodržali, k čomu všetkému sa priznala žena z Biskupíc, ktorá bola obvinená z bosoráctva, či o prvom zázname zemetrasenia v Prešporku je plné dobových udalostí. Kniha ponúka podobu starej Bratislavy, známu už iba z archívnych záberov. Fotografie vdychujú nostalgiu a zachytávajú jedinečný okamih, za ktorým stojí príbeh, osud, dejinná udalosť. Publikácia voľne nadväzuje na predchádzajú dve diela autora, a to Prešporsko-bratislavské historky a Prešporsko-bratislavské strašidlá.

Viac ako tridsať vzácnych osobností, dnes známych z televíznej obrazovky, printových médií, literatúry či verejného života, žurnalistov, vedcov, pedagógov, umelcov a kultúrnych pracovníkov spomína na pôsobenie pedagóga a vedca, zakladateľa výskumu slovenskej žurnalistiky Fraňa Ruttkaya. Fraňo Ruttkay stál pri vysokoškolskom vzdelávaní troch generácií študentov novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Mozaika faktov, rôznorodých pohľadov, dávnych príbehov, letmých momentiek či polozabudnutých situácií vytvorila v tejto knihe originálny a azda i objektívny pohľad na nestora slovenskej žurnalistiky, ktorý svoj život zasvätil histórii a vzdelávaniu. V pokuse o skupinový portrét nájde čitateľ obraz pedagóga tak, ako si ho zapamätali autori spomienok. Vďaka rôznym uhlom pohľadu z rozličných období sa podarilo do veľkej miery zrekonštruovať obraz životnej reality generácií, ktoré vytvárali naše vysoké školstvo v 20. storočí. Náčrt portrétu zakladateľskej osobnosti Fraňa Ruttkaya sa prelína s osudmi skupiny výnimočných ľudí, ktorí naňho spomínajú. Obzreli sa o desiatky rokov späť a vďaka autentickým výpovediam spoločne vytvorili originálne svedectvo o slovenskej kultúre. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.