PhDr. Milan Štefanko - IRIS strana 3 z 3

Rozumieť metodológii výskumu, a teda aj spoľahlivosti výsledkov výskumu, je súčasťou vedeckej gramotnosti, ktorá sa v súčasnosti stáva čoraz nevyhnutnejšou. Núti nás to obracať pozornosť nielen k často fantastickej informácii, ale hlavne k otázke, ako bola táto informácia získaná, a teda nakoľko je spoľahlivá. Vedecká gramotnosť tak môže dopomôcť ku kritickému mysleniu vo všeobecnosti nejde totiž len o hodnotenie spoľahlivosti výskumných zistení, ale aj o hodnotenie spoľahlivosti informácií, ktoré sa dozvieme na Facebooku, v dennej tlači, správach alebo od známych. Učebnica je venovaná všetkým tým, ktorí sú zvedaví, ako vzniká psychologické poznanie.

Klasické dielo filozofickej literatúry. Kritika náboženstva, založená na princípoch nemeckej „filozofie života“. Kritika nie je ani tak cieľom racionálnej argumentácie alebo nebodaj vyvracania náboženstva, ale predmet psychologickej analýzy.

Nietzcheho dielo Tak vravel Zarathustra vychádza v slovenskom jazyku prvý raz. Obsahuje kritiky morálky založenej na kritike človeka ako indivídua s deformovanými vlastnosťami, ktoré z neho robia baránka namiesto dravého vtáka. Cieľom má by nadčlovek, ktorého obraz je filozofický mýtus individualistu konajúceho mimo akýchkoľvek noriem a princípov. Je krutý, nezhovievavý a tvrdý. Je to človek budúcnosti, ktorý sa vyznačuje predovšetkým vôľou k moci a ktorý stojí mimo dobra a zla. Jeho historickým prototypom je Cesare Borgia a Napoleon. Nietzsche v predloženej práci hlása príchod nadčloveka a ideu večného návratu: „Hlásam vám nadčloveka. Človek je čosi, čo má byť prekonané. Čo ste vykonali, aby bol prekonaný...?“ Mýtus o nadčloveku je evanjelium plnosti života, je protikladom predstavy o mase, otrokoch, slabých... Kniha je určená všetkým, ktorí vedia oceniť krásu filozofického textu zvýrazneného silou básnickej metafory.

Anotácia Klasické dielo filozofickej literatúry F. Nietzscheho, ktoré nie je súčasťou tzv. „akademickej filozofie.“ Ovplyvnilo filozofiu života a jeho reminiscencie možno nájsť aj v neskorších filozofických a socio-kultúrnych modeloch. Nietzsche si v Ecce homo uvedomuje svoj význam: „Poznám svoj údel. S mojím menom sa raz bude spájať spomienka na čosi nesmierne - na krízu ... na najhlbšiu kolíziu svedomia, na rozhodnutie vyvolané proti všetkému, čomu sa doposiaľ verilo, čo sa považovalo za posvätné. Nie som človek, som dynamit... Moja pravda ja strašná, lebo doteraz sa lož nazývala pravdou. Prehodnotenie všetkých hodnôt - to je moja formulka pre akt najvyššieho sebauvedomenia ľudstva, ktoré sa mnou stalo telom a géniom.“

„Vo svete je viac modiel ako skutočností: pre tie je určený môj „uhrančivý pohľad“ na tento svet, aj moje „uhrančivé ucho“ ... Tu raz klásť otázky kladivom, a, možno, ako odpoveď počuť ten slávny dutý tón, čo vychádza zo zdutých vnútorností - aká to rozkoš pre toho, čo má ešte uši za ušami, - pre mňa, starého psychológa a lapača potkanov, ktorému sa musí ohlásiť práve to, čo by chcelo ostať nemé ... Tento malý spis je veľké vyhlásenie vojny a čo sa týka výsluchu modiel, nie sú to tento raz súčasné modly, ale odveké...“ Ďalšie dielo F. Nietzscheho v preklade R. Škodu.

Didaktika ako veda, obsah vzdelania, teoretické základy vyučovacieho procesu, vyučovacie zásady, učebné pomôcky a didaktická technika.

Didaktika ako veda, obsah vzdelania, teoretické základy vyučovacieho procesu, vyučovacie zásady, učebné pomôcky a didaktická technika.

Na Slovensku je dostatok odborných publikácií, ktoré sa zaoberajú myslením. Je však málo takých, ktoré by zrozumiteľne a na základe dôkazov pomáhali aplikovať metódy vedeckého myslenia v každodennom živote. Kolektív autorov ponúka túto „príručku zdravého rozumu“ nielen študentom a ich učiteľom, ale všetkým záujemcom o psychológiu. Ide o súbor esejí, ktoré prezentujú názory vedcov a pedagógov. Z rôznych pohľadov poukazujú na dôležitosť kultivovania racionality v bežnom živote a vzdelávaní. Autori presvedčivo ukazujú, že veda neochudobňuje veci o tajomstvá a „zázraky“, z čoho ju mnohí obviňujú. Veď otvorenosť voči kritickému mysleniu umožňuje odhaľovať stále viac a fascinujúcejších záhad než sú tie, ktoré sa nachádzajú v zjednodušených a jednoznačných výpovediach pseudovedeckých teórií. Realita je zložitejšia než si niekedy myslíme, alebo sme ochotní pripustiť. Kniha je „povinným čítaním“ pre všetkých, ktorí sa chcú vydať dobrodružnou cestou poznania, plnou rizík i neistoty.

Príbeh kultúry, tak ako ho podáva autor tejto knihy osloví aj širšie vedecké i laické spoločenstvo, a to svojou dôslednosťou a zmyslom pre detail. Vychádzajúc z antropologických predpokladov kultúry a jej historicky zakotvených koncepcií, interpretuje ju ako rámec pre ľudské bytie-vo-svete, skúma variácie spoločenskosti a genézu kultúrnych noriem.

V tejto príručke sa uvádzajú základné pravidlá kartárskej hry ,,mariáš" a v niektorých prípadoch aj samotná technika hry.

Publikácia je určená predovšetkým študentom spoločenskovedných vysokých škôl, odborníkom v oblasti teórie bezpečnosti, medzinárodných vzťahov a politológie, pracovníkom decíznej sféry v oblasti bezpečnosti a obrany. Publikácia nie je len syntézou dosiaľ spracovaných teoretických problémov bezpečnosti. Obsahuje aj nové pohľady, metodologické prístupy, informácie i riešenia.

Monografia "Sociálne služby v legislatíve a v praxi" má nadštandardnú odbornú a informačnú úroveň, má všetky predpoklady na pôsobenie v slovenskej sociálnej, pedagogickej literatúre i v ostatnej odbornej literatúre po vydaní ako kvalitná monografia v oblasti sociálnej politiky. Text je "nabitý" informáciami v zrozumiteľnej podobe, čitateľ nájde množstvo informácií pre svoju potrebu, pričom ťažiskom je komentovanie základného zákona v oblasti sociálnych služieb z roku 2008.

Monografia "Sociálne služby v legislatíve a v praxi" má nadštandardnú odbornú a informačnú úroveň, má všetky predpoklady na pôsobenie v slovenskej sociálnej, pedagogickej literatúre i v ostatnej odbornej literatúre po vydaní ako kvalitná monografia v oblasti sociálnej politiky. Text je "nabitý" informáciami v zrozumiteľnej podobe, čitateľ nájde množstvo informácií pre svoju potrebu, pričom ťažiskom je komentovanie základného zákona v oblasti sociálnych služieb z roku 2008.

František Novosád (1948), profesor v odbore „dejiny filozofie“, pôsobí ako vedúci vedecký pracovník Filozofického ústavu SAV a prorektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (BISLA). Zaoberá sa dejinami filozofie a sociálnych teórií. Najviac pozornosti venoval rozborom vývoja nemeckého myslenia druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia Publikoval štúdie o novokantovstve, austromarxizme, Maxovi Weberovi a Martinovi Heideggerovi. Je autorom viacerých monografií, naposledy to bola práca V zrkadle kultúry (IRIS 2016). V podaní F. Novosáda filozofia nie je odťažitá, nudná disciplína alebo slabý odvar umenia či náboženstva, ani z nej nerobí nezrozumiteľnú kabalu. Forma autorovho prezentovania problémov a tematizovania filozofie nemá u nás prešliapanú cestičku, a už to z týchto esejí robí výnimočnú kultúrnu udalosť. Novosád disponuje rozsiahlou erudíciou, kultivovaným vyjadrovaním, hlbokými znalosťami nielen dejín filozofie, ale aj dejín ideí – vedeckých, umeleckých a náboženských, pričom jeho reflexie krúžia okolo problémov, ktorými žije dnešná spoločnosť. Prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc. Zamýšľate sa nad tým, prečo sú niektoré idey úspešnejšie ako iné? Zaujíma vás ako vzniká vplyvná idea? Máte odpoveď na otázku, ktoré ideové iniciatívy určujú našu dobu a ktoré formovali 19. a 20. storočie? Súhlasíte s tým, že žijeme v dobe „konca ideológií“? František Novosád vo svojej najnovšej knihe do hĺbky i do šírky mapuje „život ideí“. Opisuje to, ako sa idey tvoria a združujú, ako spolu súperia a navzájom sa obohacujú, ako upadajú do zabudnutia. A nielen ako, ale aj prečo. Na základe ideových sporov a aliancií objasňuje premeny modernej filozofie, vedy, náboženstva, politiky a umenia. Doc. Mgr. Mgr. Peter Šajda, PhD.