Poradca s.r.o.

V publikácii nájdete úplné znenia zákonov, rozsiahly komentár, tlačivá aj vykonávacie vyhlášky. Titul obsahuje aj nový Zákon o poplatkoch za uloženie odpadov a Zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje. Novela zákona o odpadoch prináša viacero zmien, ktoré sa dotýkajú podnikateľov, obcí, miest ale i samotných občanov. Zmeny sú platné od januára 2020, ale niektoré zmeny nadobudnú účinnosť postupne až do 1. 1. 2023. Aj po novom platí, že ak máte vedľajší produkt, mali by ste ho mať schválený na Okresnom úrade, ale ak budete mať napríklad piliny z dreva, železných, neželezných kovov či ústrižky z textilu, tento súhlas nebudete potrebovať. Nakladanie s odpadmi bude po novom zahŕňať aj zhodnocovanie odpadov vrátane triedenie odpadov, čo doposiaľ nebolo. Bude zakázané skládkovanie neupravených odpadov. Sú vymenované dve výnimky. Inertný odpad a odpad pri ktorom by úprava neprospela k zníženiu množstva odpadu. Reálne by to malo priniesť odklon časti odpadu od skládkovania, smerom k úprave odpadov, teda k triedeniu odpadov a ich inému využitiu. Po novom sa budú môcť mobilné zariadenia na zhodnocovanie a zneškodňovanie prevádzkovať v mieste vzniku, na inom mieste toho istého pôvodcu alebo v akomkoľvek zariadení na zber odpadov. Povinnosť vypracovávať Programy odpadového hospodárstva sa zrušila pre všetky obce a mestá. Mení sa definícia toho, s akými odpadmi môže nakladať občan, fyzická osoba. V skratke sú to klasické komunálne odpady a aj stavebné odpady. Novela priniesla oveľa viac zmien, ktoré sa dočítate v novej publikácii. Titul obsahuje: 1. Zákon o odpadoch s komentárom – účinnosť 27. 12. 2019, 1. 1. 2020, 1. 7. 2020, 1. 9. 2020, 1. 1. 2021, 3. 7. 2021, 1. 1. 2022, 1. 1. 2023, 2. Zákon o poplatkoch za uloženie odpadov – nový zákon 3. Zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje – nový zákon 4. Vyhlášky k odpadovému hospodárstvu

V praxi boli identifikované viaceré problémy súvisiace s tým, že deťom a žiakom nemal kto v škole a školskom zariadení poskytovať potrebnú pomoc spojenú s ich zdravotným stavom. Z toho dôvodu sa ostatnou novelou zákona ustanovila možnosť zdravotnej starostlivosti v škole a školskom zariadení vybranými zdravotníckymi pracovníkmi, konkrétne lekárom, sestrou, pôrodnou asistentkou alebo zdravotníckym záchranárom, ktorí budú v škole alebo v školskom zariadení zamestnaní v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Aké ďalšie zmeny priniesli novely v roku 2022, sa dočítate v novej publikácii. K zmenám v školskom zákone od roku 2022 patrí: zefektívnenie procesu prijímacieho konania na vzdelávanie v stredných školách,zosúladenie terminológie a systému hodnotenia žiakov v základných školách a v stredných školách,rozšírenie dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia ako systémové opatrenie,otvorenie trhu s edukačnými publikáciami,úprava zdravotnej spôsobilosti žiaka,spresnenie postupov vo výchove a vzdelávaní v školách s medzinárodným programom,zmena spôsobu získavania nižšieho stredného vzdelania,komplexná zmena systému poradenstva a prevencie,zavedenie pojmu národnostné školy a národnostné školské zariadenia,zníženie množstva zákonnej úpravy vo vzťahu k pedagogickej dokumentácii a ku komisiám pri ukončovaní výchovy a vzdelávania v stredných školách,vytvorenie rámca pre väčšiu variabilitu pôsobenia škôl s organizačnými zložkami.

Súčasťou odpisovaného hmotného majetku je aj iný majetok. Od roku 2026 sa táto kategória rozširuje o nové druhy a tiež sa upravuje aj spôsob odpisovania vymedzeného majetku. Uvedené sa týka budov, ktoré slúžia na poskytovanie ubytovacích služieb a s nimi spojených služieb a budov pre šport a športových stavieb využívaných výlučne na účel výkonu športu. Akú vznikajú povinnosti v súvislosti s iným majetkom a akým spôsobom sa iný majetok odpisuje? Daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam sú závažným problémom krajín celého sveta. Kľúčovým prvkom spolupráce daňových správ všetkých krajín je výmena informácií. Automatická výmena informácií predstavuje systematické a pravidelné oznamovanie vopred určených informácií a po zavedení automatickej výmeny informácií o finančných účtoch a informácií o príjmoch dosahovaných prostredníctvom digitálnych platforiem sa na globálnej úrovni upriamila pozornosť na výzvy súvisiace so vznikom alternatívnych spôsobov platby a investovania, ako sú kryptoaktíva a elektronické peniaze. K akým zmenám dochádza po novele, ktorá nadobudne účinnosť 1. 1. 2026? Do schválenia účtovnej závierky je možné uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva, pričom účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Z uvedeného vyplýva, že opätovné otvorenie účtovných kníh závisí od toho, či účtovná závierka bola schválená alebo nebola. Účtovné jednotky môžu opätovne otvoriť účtovné knihy len v prípade, že účtovná závierka nebola schválená, aj keď bola v registri účtovných závierok uložená. Zákon o účtovníctve upravuje presný postup otvorenia účtovných kníh. Titul obsahuje príspevky k zmenám v právnych predpisoch z oblastí daní, účtovania a zdaňovania miezd a odvodov. Iný majetok po novele ZDP Výmena informácií o finančných účtoch - nový zákon Daňové výdavky po zaplatení Oslobodené príjmy PO podľa ZDP Ručenie za daň z pridanej hodnoty DPH v daňových výdavkoch - príklady Opätovné otvorenie neschválenej účtovnej závierky Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky DPH v daňových výdavkoch z pohľadu účtovníctva Nevykonanie dôkazov správcom dane Určenie dane podľa pomôcok Podklady pre rozhodnutie správcu dane v daňovom procese Zmena životného minima - dopad na daň z príjmov Dohoda o brigádnickej práci študentov a štatút študenta Výsledok ročného zúčtovania poistného z hľadiska dane z príjmov Dotácie, podpory, príspevky poskytnuté FO Daňovník s výkonom kreatívneho slobodného povolania – zdaňovanie

Poslední novela zákoníku práce s účinností od 1. června 2025 patří mezi „radikální,“ neboť řadu ustanovení mění zásadním způsobem. O dané problematice se dočtete v příspěvcích Výpočet průměrného výdělku – změna, Pracovní poměr na zkoušku – po novele zákoníku práce, Mzdové a platové problémy po novele zákoníku práce. Doplňující informace nabízí 1000 řešení – Zákoník práce – flexibilní novela a těšit se můžete na Poradce 1-2/2026 – Zákoník práce s komentářem... Titul obsahuje: • Mzdové a platové problémy – po novele zákoníku práce Novela zákoníku práce a dalších pracovněprávních předpisů přinesla od 1. června 2025 změny do právní úpravy mezd a platů. Vedle těchto změn je vysoce aktuální nová směrnice EU k zajištění k rovnosti v odměňování. Způsob sjednání nebo stanovení mzdy je důležitý zejména při jednostranných úkonech zaměstnavatele, např. při jeho snaze o snížení mzdy. ZP stanoví, že zaměstnavatel je povinen před začátkem výkonu práce předat zaměstnanci písemný mzdový výměr, který obsahuje údaje o způsobu odměňování, o termínu a místě výplaty mzdy, jestliže to není v kolektivní smlouvě nebo vnitřním předpise... • Místo plnění u služeb – změna Novelou zákona o DPH byla s účinností od 1. 1. 2025 provedena celá řada dílčích i legislativně-technických změn. Dílčí změny byly provedeny i v pravidlech pro určení místa plnění u služeb. Místo plnění přitom určuje v systému DPH „místo zdanění“, tj. stát, v němž má být přiznána daň či přiznáno uskutečnění plnění, a to podle předpisů platných v zemi, kde je místo plnění. Pravidla pro stanovení místa plnění u služeb jsou v návaznosti na předpisy EU stanovena v § 9 až § 10i zákona o DPH. V článku jsou nejprve vysvětlena základní pravidla pro stanovení místa plnění u služeb, která vyplývají z § 9 zákona o DPH, a která se novelou zákona o DPH nezměnila. Návazně jsou vysvětlena speciální pravidla pro stanovení místa plnění u služeb, která vyplývají z navazujících § 9a až § 10i zákona o DPH. Podrobněji s využitím příkladů jsou vysvětlena některá specifická pravidla, která byl novelou zákona o DPH s účinností od 1. 1. 2025 upravena... • Cestovní služba – zvláštní režim Novelou zákona o DPH, která nabyla účinnosti od 1. 1. 2022, byla v § 89 zákona o DPH provedena řada změn. Na tuto novelizaci prakticky navázaly dílčí změny provedené s účinností od 1. 1. 2025, kterými se upravují zejména podmínky pro osvobození cestovní služby. V článku jsou s využitím příkladů vysvětlena pravidla pro uplatnění zvláštního režimu pro cestovní službu, a to podle § 89 zákona o DPH účinného od 1. 1. 2025 s upozorněním na změny oproti dřívější právní úpravě…

Publikácia obsahujúca najdôležitejšie právne predpisy z oblasti trestného práva, exekúcii, správneho práva a riešenia súdnych sporov je učená právnikom, policajtom, podnikateľom, exekútorom, osobách, ktoré riešia súdne spory a tiež študentom vysokých škôl a policajných akadémii. Všetky právne predpisy obsahujú zmeny k 1. 1. 2025. Trestné právo je jedno z odvetvia verejného práva. Poskytuje ochranu spoločenským záujmom uvedeným v Trestnom zákone pred protiprávnymi konaniami tým, že určuje, čo je trestným činom, vymedzuje podmienky a predpoklady trestnej zodpovednosti, ustanovuje tresty a ochranné opatrenia a vedie subjekty k plneniu zákonných povinností a zachovaniu pravidiel spolužitia. Titul obsahuje úplné znenie zákonov a súvisiacich predpisov: Civilný proces (1. kapitola) Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výber z registra trestov Vyhláška č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku Zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov Exekučný poriadok (2. kapitola) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) Zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní Trestné právo (3. kapitola) Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok Zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov Zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti Zákon č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach Zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku Zákon č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii Vyhláška MS SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi Vyhláška MS SR č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu Vyhláška MV SR č. 275/2022 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní Správne právo (4. kapitola) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Zákon NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore Trestné právo procesné upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní a prejednávaní trestných činov a pri výkone rozhodnutí, ako aj práva a povinnosti osôb zúčastňujúcich sa v trestnom konaní. Základnými prameňmi trestného práva a Trestnný zákon a Trestný poriadok. Trestné právo upravuje základy trestnej zodpovednosti, druhy trestov, druhy ochranných opatrení (protidrogové, protialkoholické), skutkové podstaty trestných činov a porovnanie trestného zákona s trestným poriadkom. Civilný sporový poriadok je základný civilný kódex občianskeho práva procesného Slovenskej republiky. Samotný civilný sporový poriadok pôsobí ako všeobecný predpis upravujúci tzv. sporové konania, mimosporové civilné konania sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku a problematika správneho súdnictva je vyčlenená do Správneho súdneho poriadku. Takéto rozčlenenie prispieva k sprehľadneniu právnej úpravy, nakoľko nie je nutné upravovať množstvo podobných inštitútov zvlášť pre každé osobitné mimosporové či správne konanie.

V souvislosti s novelou zákona o DPH došlo ke zrušení dvou snížených sazeb DPH. I v důsledku toho došlo k úpravám elektronického formuláře kontrolního hlášení a daňového přiznání k DPH. V čem úpravy formulářů spočívají? • Dodání knih, novin, časopisů a DPH Při uplatňování DPH u dodání knih, novin, časopisů a dalších publikací je třeba postupovat podle příslušných ustanovení zákona o DPH. Dodání knih, novin, časopisů a dalších publikací v tištěné podobě nebo ve formě zvukového záznamu jejich obsahu na hmotném nosiči je pro účely DPH chápáno jako dodání zboží. Jsou-li však knihy, noviny, časopisy a další publikace poskytovány zákazníkům v elektronické podobě, jedná se pro účely DPH o poskytnutí služby. Novelou zákona o DPH byly s účinností od 1. 1. 2024 provedeny změny v oblasti sazeb daně a zavedeno osvobození od daně s nárokem na odpočet daně při dodání knihy a poskytnutí obdobné služby. V článku jsou s využitím příkladů vysvětlena aktuálně platná základní pravidla pro uplatňování DPH při poskytnutí knih, novin, časopisů a dalších publikací jak ve formě zboží, tak i služby. Podrobněji jsou vysvětleny zejména dopady změn sazeb daně s účinností od 1. 1. 2024 na dodání novin, časopisů a dalších periodik a zavedení osvobození od daně s nárokem na odpočet daně při dodání knihy a poskytnutí obdobně služby… • Závazné posouzení určení sazby DPH Zdaňovacím období pro plátce daně je podle § 99 zákona o DPH kalendářní měsíc. Za splnění stanovených podmínek může plátce podle § 99a zákona o DPH změnit zdaňovací období na kalendářní čtvrtletí. V daňovém přiznání, které plátce podává do 25 dnů po skončení zdaňovacího období, uvádí skutečnosti rozhodné pro stanovení daně za příslušné zdaňovací období, tj. daň na výstupu a odpočet daně. Jestliže plátce uvede skutečnosti rozhodné pro stanovení daně do daňového přiznání za jiné zdaňovací období, než do kterého příslušely, a tuto skutečnost zjistí správce daně, postupuje podle § 104 zákona o DPH, jako specifického ustanovení, v němž jsou stanoveny podmínky pro postup správce daně v případě nesprávného uvedení daně za jiné zdaňovací období. V článku jsou nejprve krátce vysvětlena obecná pravidla pro přiznávání DPH a návazně s využitím příkladů vysvětleny praktické aplikace postupu podle § 104 zákona o DPH podle aktuálně platné právní úpravy… • DPP a zdravotní pojištění V současné době je v podstatě jedinou přetrvávající návazností zdravotního pojištění na nemocenské pojištění výše částek rozhodných pro účast na zdravotním pojištění u obou typů dohod. Konkrétně u dohody o pracovní činnosti (DPČ) je v roce 2024 osoba ve zdravotním pojištění zaměstnancem, pokud u jednoho zaměstnavatele příjem u DPČ (jedné či více) činí alespoň 4 000 Kč. Pro povinnost zaměstnavatele plnit zákonné povinnosti ve zdravotním pojištění, tedy přihlásit osobu jako zaměstnance a odvádět pojistné podle zákona, rozhoduje pouze a jedině výše příjmu zúčtovaná zaměstnanci zaměstnavatelem za rozhodné období kalendářního měsíce, fakticky bez ohledu na délku trvání dohody v tomto měsíci...

Zákon o daních z příjmů s komentářem – Změny v zákoně od 1. ledna 2025 se týkají zejména zvýšení dani z příjmů právnických osob, výpočtu progresivní daně, osvobození nepeněžních benefitů, zavedení limitu pro osvobození příjmů z prodeje podílů v obchodních korporacích a cenných papírů, zvýšení daňového zvýhodnění pro přispívání zaměstnavatele na stravné, zvýšení minimální a průměrné mzdy a dalších oblastí. Titul obsahuje: Měsíčník přináší 12x ročně novelizované zákony s komentářem. Přináší také rady z oblasti účetnictví, daní, personalistiky, pracovního práva, ekonomiky a řízení. - Zákon o daních z příjmů s komentářem Zákon o daních z příjmů s komentářem V zákoně o daních z příjmů došlo ke změnám, na které upozorňujeme v komentáři. Komentář k zákonu respektuje platné pokyny a stanoviska Generální ho finančního ředitelství zveřejněná na webových stránkách Finanční správy ČR. Podrobná stanoviska k zákonu o daních z příjmů zveřejnilo Generální finanční ředitelství na webových stránkách Finanční správy v pokynu D-59 a metodickou informaci GFŘ k zaměstnaneckým benefitům. V komentáři jsou uvedena k příslušným ustanovením týkajícím se některých změn, odůvodnění obsažená v důvodových zprávách k návrhu předmětného zákona. Od 1. ledna 2025 se kromě jiného zvýšila daň z příjmů právnických osob, mění se výpočet progresivní daně, osvobození nepeněžních benefitů, zavádí se limit pro osvobození příjmů z prodeje podílů v obchodních korporacích a cenných papírů, zvýšilo se daňové zvýhodnění pro přispívání zaměstnavatele na stravné, změny souvisí i ze zvýšením minimální a průměrné mzdy.

V trestnom práve dochádza k zásadným a podstatným zmenám, ktoré sú v texte vyznačené tučným písmom. Titul obsahuje Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o trestnej zodpovednosti, Zákon o Policajnom zbore v úplnom znení po novelách a upozornenia na zmenu v Zákone o registri trestov a v Zákone priestupkoch. Novela zákona obsahuje zásadné zmeny, ktoré menia nastavenie trestnej politiky štátu. Verejné zdroje a zdroje EÚ sú „chránené“ menej, páchateľovi hrozia celkovo nižšie tresty, ak sa obohatí na úkor štátu a EÚ. Upravujú sa podmienky prerušenia premlčania, zatiaľ čo doposiaľ bola podmienka buď vznesenie obvinenia alebo ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin. Novela ustanovuje ako prerušenie plynutia premlčacej doby buď vznesenie obvinenia (okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené), alebo ak páchateľ bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Ak teda vyšetrovanie a súdne konanie trvá dlhšie, potom k prerušeniu premlčania nedôjde ani, ak páchateľ trestného činu pácha trestnú činnosť opakovane. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách: Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon po novele zákonom č. 40/2024 Z. z., po novele zákonom č. 47/2024 Z. z., po novele zákonom č. 214/2024 Z. z., Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z. Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok po novele zákonom č. 40/2024 Z. z., Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z. Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb po novele zákonom č. 40/2024 Z. z., Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z. Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore po novele zákonom č. 166/2024 Z. z. UPOZORNENIE NA ZMENU: Zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov po novele zákonom č. 161/2024 Z. z. a po novele zákonom č. 179/2024 Z. z. Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch po novele zákonom č. 166/2024 Z. z. Od 6. 8. 2024 sa menia hranice škody, ktoré majú vplyv na to, čo sa považuje za trestný čin a čo je postihované miernejšie ako priestupok. Zároveň sa prostredníctvom hranice škôd posudzuje aj závažnosť činu, ktorá má potom vplyv na to, či je čin posudzovaný miernejšie alebo prísnejšie a teda, či súd uloží v prípade preukázania viny páchateľovi trest v rámci nižšej trestnej sadzby, alebo pôjde o tzv. kvalifikovaný trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, kde súd musí uložiť vyšší trest. Vo väčšine majetkových trestných činov sa zároveň znižuje celková výška trestu, ktorá páchateľovi môže byť uložená, a to tak v základnej trestnej sadzbe, ako aj pri kvalifikovaných trestných činoch. Skracujú sa doby premlčania pri niektorých trestných činoch. Zvyšuje sa hranica trestnej sadzby, pri ktorej sudca môže uložiť podmienečný odklad trestu odňatia slobody, a zároveň navrhovaná zmena ukladá sudcovi povinnosť uprednostniť iný trest ako trest odňatia slobody, ak je to možné. Kombinácia týchto zmien spôsobí podstatnú zmenu v tom, ako sa bude posudzovať majetková a hospodárska trestná činnosť, aké maximálne tresty odňatia slobody bude môcť súd uložiť, a ešte sa aj skracuje premlčacia doba, po ktorú bude potrebné trestný čin vôbec odhaliť a začať trestné stíhanie. Okrem dopadu na to, že páchateľom trestných činov súdy budú ukladať nižšie tresty, táto zmena bude mať podstatný vplyv na práva poškodených. Pretože ak orgány činné v trestnom konaní neodhalia včas páchateľa, potom budú musieť často zastaviť trestné stíhanie, pretože dôjde k premlčaniu tohto trestného stíhania. Za trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie, a ktorých horná hranica trestnej sadzby prevyšuje šesť rokov bude musieť súd uložiť trest odňatia slobody. Naopak pri trestných činoch, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie, a ktorých horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje šesť rokov, páchateľ bude môcť vyviaznuť s alternatívnym trestom (napr. peňažn

Titul prináša úplné znenie Trestného zákona a Trestného poriadku a ďalších zákonov po novele s účinnosťou od 15.3.2024. Zmeny sú v texte prehľadne vyznačené. Doplnená Vyhláška č. 543/2005 Z.z. Pozastavenie účinnosti v prípade Trestného poriadku sa týka ustanovenia o zavedení procesného pravidla, podľa ktorého majú orgány činné v trestnom konaní a súd možnosť použiť dôkaz získaný nezákonným spôsobom v prípade, ak sa použije iba v prospech obvineného. Ďalšia pozastavená časť sa týka predĺženia lehoty na podanie dovolania v neprospech obvineného zo šiestich mesiacov na tri roky. Aké zmeny prináša novela Trestného poriadku nájdete v úplnom znení tohto zákona v novej publikácii. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Novely zákona č. 40/2024 Z. z. a č. 47/2024 Z. z. 1. TRESTNÉ PRÁVO ZÁKON č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon ZÁKON č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok ZÁKON č. 330/2007 Z. z. o registri trestov ZÁKON č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb ZÁKON č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov ZÁKON č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka ZÁKON č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ZÁKON č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach ZÁKON č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku ZÁKON č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii VYHLÁŠKA č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi VYHLÁŠKA č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu VYHLÁŠKA č. 275/2022 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní 2. SPRÁVNE PRÁVO ZÁKON č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ZÁKON č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore VYHLÁŠKA č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy

Titul, ktorý každoročne vychádza vo vydavateľstve PORADCA Vám odpovie aj na tieto otázky: Aký typ daňového priznania podáva podnikateľ, občan, zamestnanec, nezisková organizácia....? Aké postupy a pravidlá musia byť dodržané? Publikácia okrem vysvetlenia pojmov a postupov obsahuje aj príklady a vyplnené tlačivá daňových priznaní za rok 2024. Tiež sa dočítate, kto má aký typ daňového priznania podať a aké lehoty na podanie daňových priznaní sú záväzné. Príručka a vyplnené vzory a tlačivá k daňovému priznaniu k dani z príjmov právnickej osoby, fyzickej osoby a rozpočtových a príspevkových organizáciách za rok 2024. Taktiež ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2024. Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva zo zákona o dani z príjmov. Na podanie daňového priznania môže daňovníka vyzvať aj správca dane. Ak daňový subjekt opomenie povinnosť a nepodá daňové priznanie v lehote podľa hmotnoprávneho predpisu, správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na splnenie tejto povinnosti. Výzva musí obsahovať poučenie o následkoch spojených s nepodaním daňového priznania, a tým je určenie dane podľa pomôcok. Titul obsahuje príspevky: - Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2024 +vyplnené tlačivá - Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 + vyplnené tlačivá - Daňové priznanie k dani z príjmov v rozpočtových a príspevkových organizáciách za rok 2024 + vyplnené tlačivá - Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2024 + vyplnené tlačivá

Povinnosť vykonať ročné zúčtovanie majú zdravotné poisťovne najneskôr do 30. septembra, resp. do 31. októbra 2024. Koho sa vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia týka, kedy vzniká preplatok, či nedoplatok? Fyzické osoby, ktoré vykonávajú u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v zmysle zákona o zdravotnom poistení považované za zamestnancov. Aké má povinnosti zamestnávateľ? Kalendárny rok sa v mzdovej učtárni považuje aj za zdaňovacie obdobie, ktoré je potrebné uzatvoriť a otvoriť nové obdobie so zohľadnením výstupov z predchádzajúceho kalendárneho roka. Aké úkony smerujúce k príprave ročnej mzdovej uzávierky treba vykonať? Pri zabezpečovaní bezpečnosti práce má zamestnanec možnosť kontaktovať príslušný inšpektorát práce. Inšpektori práce majú možnosť vykonávať u zamestnávateľa inšpekciu práce len v rozsahu danom platnou právnou úpravou. Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane znamená pre daňovníka daňové zvýhodnenie v zákonom stanovenej výške, o ktoré si môže znížiť svoj základ dane z príjmov po splnení stanovených podmienok. Čo pre daňovníka znamená zníženie základu dane? Čo sa predmetu darovania týka, tým môže byť všetko čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Čo všetko je teda považované za dar? Dozviete sa v rubrike Chyby a omyly. Jednotlivé obce vykonávajú správu miestnych daní danú právnou úpravou. Právnu povinnosť uhradiť miestnu daň, môže obec daňovému subjektu uložiť výlučne rozhodnutím. Čo musí obsahovať rozhodnutie obce popri sume vyrubenej miestnej dane? Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie Vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení”). Povinnosť vykonať ročné zúčtovanie majú zdravotné poisťovne najneskôr do 30. septembra, resp. do 31. októbra 2024. Koho sa vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia týka, kedy vzniká preplatok, či nedoplatok? Prihlášky a odhlášky dohodárov do zdravotnej poisťovne Fyzické osoby, ktoré vykonávajú u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení považované za zamestnancov. Zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť ich do príslušnej zdravotnej poisťovne ako zamestnancov, vypočítať, platiť a odvádzať za nich preddavok na poistné na zdravotné poistenie, a po skončení výkonu práce odhlásiť ich z príslušnej zdravotnej poisťovne. Povinnosti pri ročnej uzávierke v mzdovej učtárni za rok 2024 Kalendárny rok sa v mzdovej učtárni považuje aj za zdaňovacie obdobie, ktoré je potrebné uzatvoriť a otvoriť nové obdobie so zohľadnením výstupov z predchádzajúceho kalendárneho roka. V tejto súvislosti majú zamestnanci ako daňovníci s príjmami zo závislej činnosti a zamestnávatelia ako platitelia týchto príjmov povinnosť sa daňovo vysporiadať s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím a pripraviť sa na nové zdaňovacie obdobie. Pracovné a životné podmienky zamestnancov Prostredníctvom zamestnávateľa zabezpečené vyhovujúce pracovné a životné podmienky zamestnancov sú jedným z predpokladov riadneho, ničím nerušeného plnenia pracovných úloh vyplývajúcich zamestnancom z druhu práce dohodnutého v rámci pracovnoprávneho vzťahu. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. v rámci ustanovenia § 151 ods.1 ustanovuje zamestnávateľom za účelom zlepšovania kultúry práce a pracovného prostredia povinnosť vytvárať primerané pracovné podmienky a starať sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu. Priemerný a pravdepodobný zárobok Potreba výpočtu priemerného zárobku na pracovnoprávne účely vyplýva z pracovnoprávnych predpisov, v ktorých sa peňažné plnenie odvodzuje od priemerného zárobku. Ide najmä o stanovenie výšky náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, doplatku pri výkone inej práce po preradení, náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru, pri

Stavíte nebo se chystáte stavět, rekonstruovat? Pro vás jsme zpracovali aktualizovaný článek, v němž je komplexně vysvětlena problematika DPH ve stavebnictví podle aktuálně platné právní úpravy. Novela zákona o DPH navazující na nový stavební zákon přinesla v této oblasti dílčí změny, na které je v textu upozorněno. Poskytujete stavební a montážní práce i do zahraniční? Na příkladech vám vysvětlíme správný postup při uplatňování daně. Problémy v praxi přináší dlouhodobě u stavebních a montážních prací také režim přenesení daňové povinnosti na příjemce plnění. Pro poplatníka daně z příjmů fyzických osob je velmi důležité znát všechny své možnosti vedoucí k optimalizaci daňové povinnosti a to tak, aby tyto možnosti nepropadly v příslušném zdaňovacím období. Jednou z možností, jak snížit daňovou povinnost poplatníka daně z příjmů fyzických osob, je v plné míře využít všech nezdanitelných částí. V jednotlivých kapitolách a četných příkladech vycházíme z nejnovějšího znění zákona o daních z příjmů pro rok 2024. DPH ve stavebnictví, montážní a stavební práce V návaznosti na zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník (dále jen občanský zákoník) není od 1. 1. 2014 v zákoně o DPH používán pojem nemovitost a v terminologii občanského zákoníku je používán pojem „nemovitá věc“, která je zahrnuta pod pojem „zboží“, jak vyplývá z § 4 odst. 2 zákona o DPH. Návazně na to jsou používány pojmy „dodání nemovité věci“ a „nájem nemovité věci“. Podle § 4 odst. 2 písm. a) se pro účely zákona o DPH rozumí zbožím hmotná věc, s výjimkou peněz a cenných papírů. Podle občanského zákoníku se přitom věci dělí na hmotné a nehmotné a vzhledem k tomu, že hmotnou věcí je i nemovitá věc, pojem „zboží“ pro účely DPH zahrnuje i nemovitou věc. V terminologii občanského zákoníků se přitom nemovitou věcí rozumí pozemek, stavba, podzemní stavba se samostatným účelovým určením, inženýrská síť a jednotka. Jednotkou může být přitom jak byt, tak i nebytový prostor. Podle § 4 odst. 2 písm. b) se pro účely zákona o DPH za zboží výslovně prohlašuje i nemovitá nehmotná věc, kterou je právo stavby. V návaznosti na to je podle § 56 zákona o DPH právo stavby dodáním vybrané nemovité věci. Odpočty, slevy na dani, osvobození příjmů od daně u FO Pro poplatníka daně z příjmů fyzických osob je velmi důležité znát všechny své možnosti vedoucí k optimalizaci daňové povinnosti a to tak, aby tyto možnosti nepropadly v příslušném zdaňovacím období. Proto se v našem příspěvku detailně zabýváme nejdříve nezdanitelnými částmi základu daně (možnými odpočty od základu daně) dle § 15 až § 15c ZDP, tedy odpočty darů, odpočty úroků z úvěrů a daňovou podporou produktu spoření na stáří. Dalším okruhem naší pozornosti jsou slevy na dani u poplatníka daně z příjmů fyzických osob dle § 35 a § 35ba a § 35bb ZDP včetně uplatnění daňového zvýhodnění na dítě dle § 35c a § 35d ZDP. V této souvislosti si ukážeme rovněž možné odpočty a slevy uplatněné v případě úmrtí fyzické osoby. V závěrečném okruhu detailně rozebíráme možné případy osvobození příjmů u fyzické osoby ve smyslu znění § 4, § 4a (§ 4b) a § 10 ZDP. V jednotlivých kapitolách a četných příkladech vycházíme z nejnovějšího znění zákona o daních z příjmů pro rok 2024 ve smyslu změn obsažených především v zákonu č. 349/2023 Sb., č. 462/2023 Sb. a č. 163/2024 Sb.

Zvýšenie sumy životného minima má dopad na viaceré mzdové veličiny. Výška nepostihnuteľných súm, ktorá sa používa pri výpočte exekučných zrážok, je odvodená od sumy životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky zo mzdy zamestnanca a menia sa vždy od 1. 7. príslušného kalendárneho roka. Ako má zamestnávateľ postupovať pri výpočte doplatku do minimálnej mzdy? Pokiaľ zamestnávateľ pri výkone závislej práce nerešpektuje normy bezpečnosti práce, môže dôjsť aj k prípadným rozporom. S kým má zamestnanec primárne riešiť tieto rozpory a požadovať zjednanie nápravy protiprávneho stavu? Viac v príspevku Ohrozenia bezpečnosti práce – riešenie rozporov. V súčasnosti je veľmi aktuálne nahradzovanie pracovnoprávnych vzťahov inými napr. obchodnoprávnymi vzťahmi. Dôvodom zámeny týchto vzťahov, kedy zamestnávateľ zamestná zamestnancov „na živnosť“ je vysoké daňové a odvodové zaťaženie zamestnávateľa aj zamestnanca. Kedy môže ísť o porušenie zákona? V prípade daňovej kontroly môže byť dorubená daň aj so sankciou? Pri nastavovaní internej dokumentácie je preto potrebné zamerať sa na whistleblowing aj z pohľadu GDPR. Čomu v tomto smere treba venovať najväčšiu pozornosť? Viac k tejto téme si prečítate v rubrike Chybovať znamená platiť. Pre právnu relevanciu doručovania písomností v správnom procese je podstatné, aby bol dodržaný zákonom ustanovený postup doručovania v danom prípade. Je dôležité, či sa doručuje fyzickej alebo právnickej osobe?

Zmena Zákonníka práce spočíva v doplnení a prepracovaní ustanovení o povinnosti dodávateľa služby na území Slovenskej republiky vyplatiť mzdu, ktorá nebola vyplatená zamestnancovi zamestnávateľom, ak ten je priamym subdodávateľom dodávateľa služby, a v spresnení podmienok, za ktorých takýto dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy. V zákone o službách zamestnanosti sa upravujú podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky. Zavádzajú sa zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Pre výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu zo štyroch na päť rokov. Pri vydávaní potvrdenia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonáva test trhu práce. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte EÚ a pre držiteľa modrej karty SR najmenej 12 mesiacov bez potreby vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce – po novele zákonom č. 172/2024 Z. z., po novele zákonom č. 178/2024 Z. z. Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti – po novele zákonom č. 160/2024 Z. z. Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov – po novele zákonom č. 160/2024 Z. z. Opatrenie č. 149/2024 Z. z. o úprave súm životného minima – nové nariadenie – mení nariadenie č. 220/2023 Z. z. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách – po novele zákonom č. 120/2024 Z. z. Nariadenie č. 136/2024 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení sociálnych služieb na rok 2025 – nové nariadenie – mení nariadenie č. 243/2023 Z. z. Nariadenie č. 135/2024 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výška peňažného príspevku na opatrovanie – nové nariadenie – mení nariadenie č. 232/2023 Z. z. UPOZORNENIE NA ZMENU! Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – po novele zákonom č. 145/2024 Z. z. Zákon o pobyte cudzincov rozširuje rozsah pôsobnosti o niektoré nové kategórie osôb, ako napr. osoby s udeleným azylom alebo s doplnkovou ochranou, o sezónnych pracovníkov alebo pracovníkov v rámci vnútropodnikového presunu. Zjednodušuje niektoré podmienky prijatia vysokokvalifikovaných zamestnancov na územie Slovenskej republiky, zavádza uznanie odbornej kvalifikácie (okrem vysokoškolského vzdelania) ako kritéria na vydanie modrej karty, čím rozširuje možnosti získania modrej karty aj u zručných pracovníkov na základe ich vysokej kvalifikácie, resp. odbornej praxe. Novela zákona ďalej upravuje výšku platového prahu v rámci mesačného príjmu vysokokvalifikovaného zamestnanca (znižuje ju), ktorý je potrebné dosiahnuť na získanie modrej karty, upravuje niektoré dôvody na zamietnutie žiadosti o modrú kartu, na odňatie modrej karty alebo na jej neobnovenie, tiež uľahčuje podmienky mobility vysokokvalifikovaných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov v rámci územia všetkých členských štátov a tiež upravuje podmienky na získanie dlhodobého pobytu na základe modrej karty.

Nová právna úprava umožní dopravným spoločnostiam usadeným v SR disponovať určitým počtom prenajatých nákladných vozidiel evidovaných v inom členskom štáte Európskej únie bez potreby ich evidencie v SR. Novela zákona upravuje aj ustanovenia týkajúce sa odborného dozoru a kontroly a zároveň upravuje aj oblasť taxislužby... Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: – Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch • Zákon o správnych poplatkoch Dopravcovia si môžu za výhodnejších podmienok prenajať vozidlo v inom členskom štáte. Konkurencieschopnosť môže byť znížená a to z dôvodu sťaženej kontroly podmienok pravidiel kabotáže. Umožnením disponovať vozidlami evidovanými v inom členskom štáte ako je štát usadenia podniku bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a zároveň aj na kontrolné orgány, ktorým sa sťaží kontrola určitých druhov prepráv – konkrétne kabotáže. Podľa novej úpravy si bude môcť zahraničný dopravca prenajať vozidlo so slovenskou EČV a vykonávať kabotážne prepravy napríklad na území SR nad rámec povolených kabotážnych prepráv. V prípade kontroly zameranej na dodržiavanie pravidiel kabotážnych prepráv bude pre kontrolné orgány náročnejšie kontrolovať pravidlá kabotáže. Zložitosť výkonu kontroly kabotážnych prepráv môže mať negatívny vplyv na slovenských dopravcov...

Změna zákona č. 586/1992 Sb., o daních z příjmu, ve znění pozdějších předpisů (dále též jako „ZDP“) reflektuje zejména možnost vytvářet podfondy i pro jiné subjekty, než jsou investiční fondy typu SICAV. Změnu archivního zákona vyvolala potřeba sjednotit podobu výkonu spisové služby a přejít na její vedení v příslušným požadavkům odpovídajících elektronických systémech spisové služby. Řádný výkon spisové služby totiž představuje jeden z předpokladů bezvadného plnění úkolů státu, územních samosprávných celků a dalších částí veřejného sektoru. Titul obsahuje úplné znění zákonů po novele: Zákon o daních z příjmů Zákon o archivnictví a spisové službě Upozornění na změnu: Zákona o dani z nemovitých věcí Ustanovení § 17b odst. 1 písm. a) ZDP stanoví podmínky, které musí být splněny, aby byl investiční fond přijatý k obchodování na organizovaném trhu cenných papírů základním investičním fondem. Vzhledem k tomu, že se v související novele ZISIF navrhuje rozšíření možností vytvářet podfondy investičních fondů, navrhuje se rozšíření tohoto ustanovení i na podfondy investičních fondů. Návazně na toto rozšíření se podfondy doplňují i do § 17b odst. 1 písm. a) bodu 1 ZDP, který stanoví podmínku maximálního podílu jednoho účastníka na základním kapitálu, přičemž pro akciovou společnost s proměnným kapitálem platí ustanovení § 155 ZISIF, že u těchto typů investičních fondů včetně jimi vytvářených podfondů se základní kapitál rovná fondovému kapitálu. Důvodem této nové úpravy je zajištění rovného daňového zacházení pro podfondy investičních fondů, které jsou z pohledu daně z příjmů samostatnými poplatníky, a měly by tak mít obdobný daňový režim jako ostatní srovnatelní poplatníci (investiční fondy). Zákon č. 261/2021 Sb., kterým se mění některé zákony v souvislosti s další elektronizací postupů orgánů veřejné moci, změnil mj. zákon č. 499/2004 Sb., o archivnictví a spisové službě a o změně některých zákonů, ve znění pozdějších předpisů, (dále jen „archivní zákon“), do něhož vložil pravidla atestace elektronických systémů spisové služby. Ta předpokládala, že od 1. ledna 2024, respektive 1. ledna 2025 budou veřejnoprávní původci (zejména stát, územní samosprávné celky a další části veřejného sektoru) povinni vykonávat spisovou službu v elektronickém systému spisové služby, jemuž byl udělen atest. Atest osvědčuje, že elektronický systém spisové služby splňuje požadavky právních předpisů upravujících výkon spisové služby [archivního zákona, vyhlášky upravující podrobnosti výkonu spisové služby a národního standardu pro elektronické systémy spisové služby (dále jen „národní standard“">. Atestaci elektronického systému spisové služby mají zajistit jejich objednatelé (zpravidla se jedná o dodavatele elektronických systémů spisové služby), přičemž proces atestace zabezpečuje buď externí atestační středisko pro elektronické systémy spisové služby určené Ministerstvem vnitra, případně samo Ministerstvo vnitra.