Poradca s.r.o. strana 3 z 7

Vzhľadom na dve podstatné novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj prinášame komentár k tomuto zákonu. Výstavba nových domov a bytových domov v tomto období výrazne napreduje, čo predstavuje nielen pre mestá ale i obce zvýšené nároky a náklady na vybudovanie sociálnej a technickej infraštruktúry. Poradca 10/2020 obsahuje úplné znenie zákonov po ostatnej novele s komentárom a príspevky k aktuálnym zmenám. • Zákon o miestnom poplatku za rozvoj – komentár • Kataster nehnuteľností • Ochrana spotrebiteľa • Zmeny v sociálnom poistení • Sponzorské a reklamy v ZDP Potreba miest a obcí mať finančný nástroj bola v minulosti deklarovaná zástupcami územnej samosprávy, predovšetkým predstaviteľmi krajských miest. Narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách Slovenska vyvoláva potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv. Vo viacerých prípadoch sa objavoval nátlak na podnikateľov, ktorý nie je vždy bol v súlade s právnym poriadkom, zásadami výkonu verejnej správy a nariadenia obcí a miest spôsobovalo podnikateľom výdavky, ktorých výška sa nie vždy dala vopred aspoň približne odhadnúť. Navyše, náklady boli často ešte vyššie, spočívajúce v umelom predlžovaní stavebného konania, kým príslušná obec alebo mesto ako stavebný úrad nedosiahli svoje. V tejto oblasti dochádzalo ku korupčnému konaniu a celá oblasť developingu bola stavaná do dosť neprehľadného svetla. Preto bolo vo všeobecnom záujme, verejnom aj podnikateľskom, aby daná oblasť dostala aspoň rámcovú právnu úpravu, ktorá ustanovila základné pravidlá pre zavedenie finančného nástroja pre samosprávu, jeho správy, vyberania a platenia. Navyše obce, ktoré sa rozhodnú daný poplatok zaviesť, budú nútené vypracovať základnú „ekonomiku“ územia, ktoré bude určené na zastavanie a dostanú tak prehľad o tom, čo môžu ponúkať alebo očakávať a aké následky to môže vyvolať. Z týchto dôvodov bol zavedený miestny poplatok za rozvoj.

Mesačník obsahuje aktuálne príspevky, ktoré reflektujú aktuálne legislatíve zmeny a prinášajú praktické vysvetlenie jednotlivých noviel. Témy sa týkajú oblasti zákonníka práce, miezd, personalistiky, odvodov, sociálneho a zdravotného poistenia, bezpečnosti a ochrany zdravia a tiež oblastí týkajúcich sa verejnej správy, školstva a obcí. Upozorní čitateľa aj na jednotlivé sankcie, ktoré hrozia pri nedodržiavaní právnych predpisov. V príspevkoch titulu nájdete nasledujúce témy: - Ošetrovné a koronavírus - Zamestnávanie cudzincov - povinnosti zamestnávateľa - Náhrada mzdy v krízovej situácii - Zákaz výpovede a PN v roku 2020 - Výpoveď zo strany zamestnanca - Nepretržitá prevádzka - práca nadčas, odmeňovanie - Sociálny fond - tvorba a využitie - Práca z domu a cestovné náhrady - Stravné lístky pre zamestnancov - Zrážky zo mzdy - komplexne - Vzor dohody o zrážkach zo mzdy - Agentúra dočasného zamestnávania - Úroky z omeškania pri nevyplatení mzdy - Vysielania zamestnancov - zmeny - Konkurenčná doložka v pracovnej zmluve - Kontrola a vymáhanie pracovno-právnych nárokov - Rodičovský príspevok - Zamestnanecké benefity - Dovolenka v školstve - Poukázanie podielu zaplatenej dane - Dobrovoľnícka činnosť v obci - Doklady o vzdelaní – novela zákona - Ako bojovať s vírusmi - Nepríjemná ostroha - Riadenie času Koronavírus a ošetrovné Ošetrovné je nemocenská dávka poskytovaná z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa (vlastného, osvojeného alebo zvereného do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu), chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky). Ako si možno uplatniť nárok na ošetrovné? Dozviete sa v rubrike Aktuálne. Zamestnávanie cudzincov Podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je, že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Poukázanie podielu zaplatenej dane Daňovník dane z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby je podľa § 50 ods. 1 zákona o dani z príjmov oprávnený po skončení zdaňovacieho obdobia vyhlásiť, že podiel jeho zaplatenej dane sa má poukázať ním určenému prijímateľovi zapísanému v zozname prijímateľov zverejnenom notárskou komorou.

Úplné znenie uvedených zákonov po novele. Publikácia je prehľadne štruktúrovaná a zmeny v zákonoch sú v texte zreteľne vyznačené. 1.Zákon č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) – po novele zákonom č. 46/2020 2.Nariadenie č. 48/2020 Z. z. o zániku daňového nedoplatku 3.Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov – po novele zákonom č. 46/2020 Nariadenie č. 48/2020 Z. z. o zániku daňového nedoplatku Vláda Slovenskej republiky podľa § 160 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 269/2015 Z. z. nariaďuje: § 1 (1) Dňa 1. januára 2021 zaniká daňový nedoplatok, ktorým je nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z príjmov, za oneskorené podanie daňového priznania k dani z príjmov za nezaplatenie dane z príjmov v zákonom ustanovenej lehote za podmienok podľa odseku 2. (2) Daňový nedoplatok podľa odseku 1 zaniká daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynie 31. marca 2020, 30. apríla 2020 alebo 31. mája 2020...... (3) Dňa 1. januára 2021 zaniká daňový nedoplatok na dani z príjmov, ktorým je nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z príjmov za oneskorené podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane z príjmov ....... (4) Daňový nedoplatok podľa odseku 3 zaniká daňovému subjektu, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý mal povinnosť predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane z príjmov v lehote do 31. marca 2020 za zdaňovacie obdobie roku 2019,......

Prinášame Vám zmeny v Zákone o verejnom obstarávaní – zákon č. 343/2015 Z. z., ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia. Dané zmeny sú v texte prehľadne vyznačené. Zákon je publikovaný v úplnom znení. Účelom zmeny zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní je uľahčiť situáciu pri obstarávaní tovarov a služieb, prípadne stavebných prác počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu (momentálne koronavírus) na účely ochrany života a zdravia, a to tým spôsobom, že ak sú zároveň splnené podmienky – pri inej zákazke ako tej s nízkou hodnotu – pre priame rokovacie konanie, tak sa nebude vyžadovať ako podmienka pre uzatvorenie zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy zápis v registri partnerov verejného sektora. Zmeny zákona nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo je odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom spočívajúcim v snahe minimalizovať v čase pandémie vírusového ochorenia Covid-19 nutnosť návštev súdu alebo právneho zástupcu a vytvoriť tak predpoklady pre obmedzenie šírenia tejto nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Vydavateľstvo PORADCA Vám prináša titul Účtovná závierka pre podnikateľov v JÚ a PÚ za rok 2020. Keďže povinnosť zostaviť účtovnú závierku, má každá účtovná jednotka, ktorá vedie účtovníctvo. Táto povinnosť jej vyplýva z § 6 ods. 4 a 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n. p. Titul obsahuje: • 1. Účtovná závierka v PÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020 • 2. Účtovná závierka v JÚ pre podnikateľov k 31. decembru 2020 Každá účtovná jednotka, ktorá vedie účtovníctvo, je povinná zostaviť účtovnú závierku. Táto povinnosť jej vyplýva z § 6 ods. 4 a 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), podľa ktorého je účtovná jednotka povinná zostavovať riadnu, mimoriadnu, priebežnú alebo konsolidovanú účtovnú závierku, ktorá sa zostavuje za skupinu účtovných jednotiek (konsolidovaný celok). Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky. Priebežná účtovná závierka sa zostavuje v prípade konkurzu alebo likvidácie účtovnej jednotky. To, či sa bude účtovná závierka zostavovať k 31. 12. kalendárneho roka alebo k inému dátumu, záleží od skutočnosti, či účtovná jednotka má účtovné obdobie kalendárny rok, alebo nie. Ak má účtovné obdobie kalendárny rok, zostavovať bude účtovnú závierku k 31. 12. kalendárneho roka. Ak má účtovné obdobie hospodársky rok, teda iné obdobie po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov ako kalendárny rok, zostavovať bude účtovnú závierku k inému dňu, než k 31. 12., napr. k 30. 6. Bez ohľadu na dátum, ku ktorému bude účtovná jednotka zostavovať účtovnú závierku, môže pri jej zostavovaní postupovať podľa tohto príspevku, aj keď je zameraný na zostavenie účtovnej závierky k 31. 12. kalendárneho roka, pretože pri zostavovaní účtovnej závierky za hospodársky rok platia rovnaké princípy a pravidlá.

Publikácia obsahuje prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory. Od 1. 1. 2021 sa opäť upravujú sumy poistného plateného do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne. Mení sa najmä výška minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov a tým aj výška minimálnych a maximálnych poistných odvodov. Nový minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 546 eur. Nový maximálny vymeriavací základ na rok 2021 bude 7 644 eur. Minimálna mzda pre rok 2021 je ustanovená na 623 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca nie je upravený, avšak zamestnávateľ má naďalej podľa pracovnoprávnych predpisov povinnosť odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona o minimálnej mzde zamestnanca. Titul obsahuje nasledujúce témy: • Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy • Pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo PP • Samostatne zárobkovo činné osoby • Spoločníci, konatelia, členovia štatutárnych a iných orgánov právnických osôb Čo sa týka zdravotného poistenia, od 1. januára 2021 bude platiť mesačný preddavok najmenej 76,44 eura. Osoby so zdravotným postihnutím budú platiť najmenej polovicu z tejto sumy, čiže minimálne 38,22 eura. V porovnaní s rokom 2020, výška minimálnych preddavkov do zdravotnej poisťovne v roku 2021 tak vzrastie o 5,53 eur mesačne. V ďalšej časti publikácie prinášame aj prehľad povinností zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch, v ktorom sú zapracované už aj pripravované zmeny v Zákonníku práce. - Prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021 - Povinnosti zamestnávateľa - Vzory

Publikace obsahuje: Obecné otázky smluvního práva, Smlouvy o převedení věci do vlastnictví jiného, Smlouvy o přenechání věci k užívání jinému, Schovací smlouvy, Smlouvy příkazního typu, Smlouvy o přepravě, Pojištění, Dílo, Smlouvy o dispozicích s peněžními prostředky, Smlouvy sdružovací, Smlouvy ostatní.

Společnost s ručením omezeným v daních a účetnictví V České republice zcela dominují pouze dvě varianty právní formy podnikání: a) samostatně podnikající fyzická osoba neboli osoba samostatně výdělečně činná (dále jen „OSVČ“), b) společnost s ručením omezeným (dále také jen „s.r.o.“). Obecně lze říci, že první alternativa je spíše vhodnější pro málo rizikové a méně rozsáhlé podnikatelské aktivity zvládané jednotlivcem, případně několika spolupracujícími osobami z okruhu nejbližší rodiny. Zatímco s.r.o. je předurčena pro riskantnější a rozsáhlejší činnosti vyžadující manažerskou souhru více lidí. Obě právní formy sice mohou využívat síly a rozumu vlastních zaměstnanců nebo dávat zakázky jiným firmám, s čímž je ovšem rovněž spojeno nemalé riziko. Proto typická OSVČ pracuje pro svého zákazníka sama – jako např. řemeslník nebo auťák - naproti tomu zakladatel s.r.o. si jen výjimečně s provozní činností poradí sám. I když založení a „život“ s.r.o. není žádná velká věda, jak si postupně vyjevíme, je samozřejmě o řád náročnější, než varianta OSVČ – kde stačí jednou navštívit živnostenský úřad a ještě ten den se novopečený živnostník může směle pustit do díla. Přes nedávné snížení finanční bariéry zůstává pro mnohé zájemce o s.r.o. velkým strašákem – nutno poznamenat, že oprávněně – hlavně ze dvou důvodů. Zaprvé tuto právnickou osobu provází citelně vyšší administrativa: např. nutnost podvojného účetnictví, formální sepisování společenské, resp. zakladatelské smlouvy, vyhotovování zápisů z jednání společníků alias valné hromady, mnohá rozhodnutí se neobejdou bez posvěcení (drahého) notáře. Druhou velkou nepříjemností je povinné zveřejňování obchodně citlivých a dalších interních dokumentů, které je pod hrozbou nemalých sankcí potřeba ukládat do sbírky listin v rámci veřejně přístupného obchodního rejstříku. Přitom je nasnadě, že s odkrytými kartami se v konkurenčním tržním prostředí hraje podstatně obtížněji, nemluvě o riziku vydírání společníků více vydělávajících společností.

Řešení dopadů mimořádných opatření, které byly přijaty v souvislosti s pandemií koronaviru, se dotýká rovněž pracovněprávních vztahů. Zaměstnavatelé i zaměstnanci mají v této souvislosti své povinnosti. Publikace přináší pohled na překážky v práci, odměňování během i po koronakrize, osobní ochranné pracovní prostředky, homeoffice, dohody během karantény, výdaje, sociální fond, kratší pracovní úvazek, nerovnoměrný rozvrh pracovní doby a úplná znění nových zákonů. Ekonomická situace po skončení období koronaviru bude pro zaměstnavatele znamenat řadu opatření. Bude docházet ke změně kvalifikační úrovně zaměstnanců, zaškolování nebo zvyšování jejich kvalifikace na jiný druh práce, přizpůsobování předmětu činnosti novým podmínkám. Zaměstnavatelé budou potřebovat nové zaměstnance a mnozí zaměstnanci novou práci. Přinášíme publikaci, která Vám pomůže při řešení legislativních otázek týkajících se pracovněprávní oblasti na nejbližší období roku 2020 a 2021. Publikaci jsem rozdělili do samostatných kapitol, které se týkají zákoníku práce, BOZP, mezd a kompenzačního bonusu, insolvenčního řízení, výdajů při práci doma, odvodů. Dále přinášíme novelizovaný zákon o organizaci a provádění sociálního zabezpečení a zákon o pojistném na sociální zabezpečení. V závěru publikace jsou uveřejněny úplná znění nových právních předpisů, které byly vydané právě z důvodu pandemie koronaviru tento rok a některé z nich jsou již novelizovány.

Zaměstnanecké benefity Poskytování zaměstnaneckých benefitů, tedy různých peněžních nebo nepeněžních plnění zaměstnancům jejich zaměstnavatelem nad rámec sjednané mzdy, přispívá k motivaci zaměstnanců, k jejich spokojenosti s pracovními podmínkami u zaměstnavatele a k posílení pozitivního vztahu zaměstnance k zaměstnavateli. Při posuzování daňového řešení poskytovaných zaměstnaneckých benefitů na straně zaměstnance je nutno vždy zkoumat, zda se jedná o příjem, který je u zaměstnance předmětem daně z příjmů ze závislé činnosti, a pokud odpovíme na tuto otázku kladně, pak nutno zkoumat, zda se jedná o příjem podléhající dani z příjmů ze závislé činnosti, anebo je od této daně osvobozen podle § 6 odst. 9 ZDP. V souvislosti s poskytováním benefitů je pro zaměstnavatele důležité ustanovení § 24 odst. 2 písm. j) bod 5 ZDP. Obchodování a podnikání Podle zákona č. 90/2012 Sb., o obchodních společnostech a družstvech (zákon o obchodních korporacích) – jsou obchodní korporací obchodní společnosti a družstva. Při podnikání obchodní korporace často nakupují majetek nebo služby v cizích měnách. Účetní jednotky jsou však povinny vést účetnictví v peněžních jednotkách české měny. Pokud jsou majetek nebo dluhy vyjádřeny v cizí měně je nutné příslušným kursem provést přepočet cizí měny na měnu českou. V souladu s § 35 zákona o České národní bance (č. 6/1993 Sb., ve znění pozdějších předpisů) vyhlašuje Česká národní banka (ČNB) kurs české měny k cizím měnám ve formě kursů devizového trhu a ve formě kursů ostatních měn. Tyto kursy slouží pro účely právních předpisů, které na ně odkazují (např. zákon o účetnictví, celní zákon…).

V súvislosti so zavedením 13. dôchodku v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dochádza k transformácii vianočného príspevku na 13. dôchodok. Nárok na 13. dôchodok budú mať v zásade všetci poberatelia dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na výšku dôchodku. Novelou zákona dochádza k vylúčeniu 13. dôchodku z právneho režimu exekúcie podľa exekučného poriadku a podľa zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok rovnako ako v prípade právnej úpravy vylúčenia vianočného príspevku. Aktualizácia II/3 2020 obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: - Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) – zákon č.233/1995 Z. z. - Zákon o konkurze a reštrukturalizácií – zákon č. 7/2005 Z. z.

Úplné znenie uvedených zákonov po novele s účinnosťou od 1.4.2020. Publikácia je prehľadne štruktúrovaná a zmeny v zákonoch sú v texte zreteľne vyznačené. 1. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení 2. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení 3. Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime 4. Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého V zákone o sociálnom poistení sa rozšíril okruh dôchodkových dávok, ktoré sa poskytujú z dôchodkového poistenia o novú dôchodkovú dávku – 13. dôchodok. Uvedený dôchodok dostanú všetci dôchodcovia bez rozdielu. V zákone sa zaviedli aj podmienky nároku na 13. dôchodok a jeho výplatu. Sumy 13. dôchodku sa určili v závislosti od priemerných mesačných súm príslušných dôchodkových dávok vykázaných Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. Poberateľovi starobného dôchodku sa teda napríklad vyplatí 13. dôchodok v priemernej sume starobného dôchodku vykázanej k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka a poberateľovi sirotského v priemernej sume sirotského dôchodku. Na účely určenia sumy 13. dôchodku poberateľov invalidných dôchodkov sa rozlišuje medzi priemernou sumou invalidného dôchodku poistenca, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % a priemernou sumou invalidného dôchodku poistenca, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je najviac 70 %.

Vláda SR viacero opatrení proti koronavírusu, ktoré majú prispieť k väčšej istote v podnikateľskom prostredí. Opatrenia sú obsahom Aktualizácie k zákonom 2020 a týkajú sa možnosti odkladu splácania úverov poskytnutých spotrebiteľom, plynutia premlčacích lehôt, predĺženia lehôt a prijímaní rozhodnutí per rollam zo strany orgánov. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky Zákon o súdoch Zákon o elektronických komunikáciách Zákon o verejnom obstarávaní Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 Zákon o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v oblasti zdravotníctva Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach Zákon o radiačnej ochrane Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii Právna úprava zameriava na: - obmedzenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, resp. ich navrátenie v určených prípadoch, - obmedzenie plynutia procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní, - obmedzenie nutnosti vykonávať pojednávania na súdoch a účasti verejnosti na týchto pojednávaniach v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, - predĺženie lehoty na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu, - umožnenie rozhodovania per rollam v prípade kolektívnych orgánov právnických osôb súkromného práva, - dočasný zákaz výkonu záložného práva a dražby, - obmedzenie zákazu uzatvárania zmlúv v rámci verejného obstarávania so subjektami nezapísanými v registri partnerov verejného sektora v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, ak sú zároveň splnené podmienky pre priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti, - zavedenie možnosti využívania tzv. lokalizačných a prevádzkových údajov vznikajúcich v rámci elektronickej komunikácie zo strany Úradu verejného zdravotníctva na účely ochrany života a zdravia obyvateľov. Časť opatrení je koncipované ako opatrenia dočasného charakteru, pričom ich dočasnosť je daná dátumom, do kedy sa uplatňujú, pričom sa nevylučuje ďalšie predĺženie tohto termínu. Druhá časť opatrení možno aplikovať len v čase mimoriadnej situácie. V prípade mimoriadnych opatrení v justícii sa právna úprava zameriava na sfunkčnenie Súdnej rady Slovenskej republiky. Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 Cieľom zákona je ustanoviť možnosť odkladu splácania úverov poskytnutých spotrebiteľom, fyzickým osobám – podnikateľom a malým a stredným podnikom, ktoré spĺňajú definíciu malého a stredného podniku. Zákonom sa má týmto dlžníkom umožniť reagovať na vzniknutú mimoriadnu situáciu a zabrániť paralyzovaniu ich činností. Ustanovilo sa prijatie takých mimoriadnych opatrení, ktoré majú zabezpečiť, aby z dôvodu objektívnej nemožnosti splácania úverov riadne a včas nenastali nepriaznivé skutočnosti majúce negatívny dopad na spotrebiteľov, fyzické osoby – podnikateľov a malých zamestnávateľov. Zákon o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v oblasti zdravotníctva Zákon umožňuje právnickým osobám v pôsobnosti MZ SR, aby ich kolektívne orgány mohli prijímať svoje rozhodnutia aj per rollam, čím sa v rámci protiepidemiologických opatrení minimalizuje nutnosť zhromažďovania sa väčšieho počtu osôb na jednom mieste. V oblasti správneho trestania v pôsobnosti MZ SR je cieľom tohto zákona umožniť účastníkom správnych konaní, ktorých konanie v čase krízovej situácie by bolo správnym deli

V reakcii na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia koronavírusu Vám prinášame novelizované úplné znenia zákonov. Právne úpravy sa týkajú sociálneho poistenia, Zákonníka práce, služieb zamestnanosti a peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Zmeny v zákonov sú v texte prehľadne vyznačené. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: - Zákon o sociálnom poistení - Zákonník práce - Zákon o službách zamestnanosti - Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. V reakcii na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid-19 sa upravili podmienky nároku na ošetrovné a nemocenské, cieľom je zlepšiť finančnú situáciu poberateľov nemocenského a ošetrovného a pomôcť čiastočne zmierniť negatívne finančné dopady na zamestnávateľov. Ustanovil sa vznik nároku zamestnanca na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou už od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, čím sa odbremenili zamestnávatelia od platenia náhrady príjmu pri DPN. V čase krízovej situácie a v prípadoch, v ktorých je poistencovi nariadená karanténa alebo izolácia, je výška nemocenského 55 % denného vymeriavacieho základu už od prvého dňa DPN. Na ošetrovné majú nárok osoby, ktoré sa budú v prípadoch, kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará, nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, starať o dieťa mladšie ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. V Zákonníku práce sa zosúladili definície prekážok v práci a podmienok nároku na ošetrovné. V zákone o službách zamestnanosti sa posilnili nástroje služieb zamestnanosti, ktoré umožnia zmierniť negatívne vplyvy karanténnych opatrení, najmä čo sa týka zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie. Zároveň sa odložil termín plnenia niektorých povinností fyzických a právnických osôb vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti a taktiež sa umožnilo občanom v tomto období podanie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom elektronických prostriedkov bez kvalifikovaného elektronického podpisu.

Opatrenia proti koronavírusu k zmierneniu niektorých dopadov, ktoré nielen v podnikateľskej oblasti spôsobuje koronavírus. Opatrenia sú súčasťou právnych predpisov z oblasti pracovno-právnych vzťahov, ktoré prinášame v novelizovanej verzii vo forme Aktualizácii k zákonom 2020. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákonník práce Zákon o službách zamestnanosti Zákon o BOZP Zákon o sociálnom poistení Zákon o zdravotnom poistení Zákon o starobnom dôchodkovom sporení Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení Zákon o sociálnych službách Zákonník práce Opatrenia v súvislosti s koronavírusom sa v Zákonníku práce v záujme udržania pracovných miest a s cielom ochrany zamestnancov zaviedli niektoré úpravy v oblasti pracovného casu (pokial ide o organizáciu pracovného casu), dovolenky (pokial ide o urcenie jej cerpania) a prekážok v práci (pokial ide o náhradu mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávatela a pokial ide o ochranu zamestnancov, ktorí mali prekážku v práci na svojej strane). Sociálne poistenie V súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 sa v zákone o sociálnom poistení upravilo predlženie podporného obdobia v nezamestnanosti o jeden mesiac poistencom, ktorí si do uplynutia pôvodného podporného obdobia v case krízovej situácie, najmä v dôsledku situácie na trhu práce spôsobenej šírením ochorenia Covid-19, nedokázali nájst prácu. Zároven sa splnomocnila vláda SR, aby mohla v case vírusu a obdobie dvoch mesiacov po jej skoncení docasne upravovat podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dlžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti. Ustanovil sa odklad odvedenia poistného pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo cinnú osobu (SZCO) a poistného, ktoré platí zamestnávatel. Poistného, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho zamestnávatel, sa uvedené netýka. Týka sa to zamestnávatelov a povinne poistených SZCO, ktorí vykazujú pokles cistého obratu alebo príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej cinnosti o 40 % a viac. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávatel, je zamestnávatel nadalej povinný odvádzat v pôvodných termínoch splatnosti Služby zamestnanosti V zákone o službách zamestnanosti sa na úcel projektov na podporu udržania zamestnanosti v case trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimocného stavu a v období po ich skoncení splnenie danových povinností, povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania najmenej dva roky pred podaním žiadosti o príspevok a pod. preukazoval žiadatel cestným vyhlásením. Ustanovila sa aj výnimka povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora z dôvodu zrýchleného administrovania pomoci zamestnávatelom a samostatne zárobkovo cinným osobám, ktorých zasiahli dopady súcasnej pandemickej krízy. [B]BOZP [/B]V zákone o BOZP sa upravil odklad povinnosti vykonat oboznamovanie zamestnancov pri prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, spocívanie lehoty na vykonanie opakovaného oboznamovania, lehôt na úcast na rekondicných pobytoch, lehoty na vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vztahu k práci, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie platnosti dokladov o odbornej spôsobilosti, lehôt na absolvovanie aktualizacných odborných príprav a lehoty na vykonanie úradných skúšok, odborných prehliadok a odborných skúšok a kontrol pracovných prostriedkov. Sociálne služby V zákone o sociálnych službách sa umožnilo vláde Slovenskej republiky v case vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového alebo výnimocného stavu nariadením osobitne ustanovit výšku, podmienky poskytovania, vyplácania, cerpania, vrátenia a zúctovania financného príspevku poskytovaného obciam, poskytovatelom zriadeným alebo založeným obcami a

Účelom zmien v právnych predpisoch je zmiernenie ekonomických dopadov na odvádzateľov poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ako reakcia na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid-19. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách - Zákon o službách zamestnanosti - Zákon o sociálnom poistení - Zákon o starobnom dôchodkovom sporení - Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení - Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti - Zákon o sociálnych službách - Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele Zákon o sociálnom poistení Zaviedlo sa odpustenie povinnosti zaplatiť poistné zamestnávatelom alebo povinné nemocenský poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) za apríl 2020, prípadne za dalšie obdobie, ktoré môže ustanoviť vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. Poistného, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho zamestnávatel, sa uvedené netýka. Zamestnávatel je naďalej povinný odviesť ho v pôvodnom termíne splatnosti. Uzatvorenie prevádzky preukáže zamestnávatel alebo SZČO Sociálnej poisťovní cestným vyhlásením. Zákon o službách zamestnanosti Rozšíril sa okruh žiadatelov o príspevok v rámci projektu na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimocného šťavu a odstránením ich následkov, aj o tých žiadatelov, ktorí si svoje danové a odvodové povinnosti, resp. pohladávky voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny plnia aj dodatočne formou povolenia platby dlžných súm v splátkach (prostredníctvom splátkového kalendára), alebo z dôvodu straty tržieb v mesiaci marec 2020 neboli schopní splniť si tieto povinnosti za mesiac február 2020. Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení Bolo potrebné oslobodiť od povinnosti platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré povinne platí zamestnávatel za zamestnanca vykonávajúceho tzv. rizikovú prácu – zaradenú na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Aj v prípade zatvorenej prevádzky môže nastať situácia, že zamestnávatel musí prostredníctvom takýchto zamestnancov zabezpečiť nepretržitý chod procesov, aby po uvolnení reštriktívnych opatrení mohlo dôjst k otvoreniu a výrobe, prípadne k poskytovaniu služieb. Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti Doplnilo sa ustanovenie na splnomocnenie vlády na vydanie nariadenia vlády, ktorým sa upravia postupy, činnosti, nároky a lehoty v konaniach na úsekoch štátnych sociálnych dávok, pomoci v hmotnej núdzi, náhradného výživného a kompenzácií sociálnych dôsledkov tažkého zdravotného postihnutia tak, aby sa zabezpečilo plynulé konanie o nárokoch, aby získané nároky zostali zachované v prípadoch, v ktorých objektívne nie je možné posúdit trvanie nároku a pod. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele Zákon upravuje prísne a spravidla taxatívne podmienky výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obsahuje jednoznacné splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu zákona. Výkon sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je potrebné udržat, a to aj v obmedzenom rozsahu, o to viac, že súcasná situácia umožnuje iným subjektom (školy, lekári) plniť svoje úlohy v oblasti ochrany detí len limitované. Zároven je potrebné naďalej zabezpečovať nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť o deti, ktoré sú na základe rozhodnutia súdu alebo odporúcania úradu a dohody s rodičom umiestnené v centre pre deti a rodiny. Zákon o sociálnych službách Dôvodom pre potrebu prijatia doplnenia právnej úpravy je na jednej strane skutočnosť, že počas krízovej situácie (spôsobenej v dôsledku mimoriadnej situácie, núdzového