Poradca, s.r.o. strana 76 z 81

Základným cieľom ostatnej novely Trestného poriadku je zákonodarnou úpravou ochrániť záujem dieťaťa a eliminovať osobitne psychickú ujmu dieťaťa, ktorú môže dieťa utrpieť pri zatknutí alebo pri zadržaní jeho rodiča alebo jemu blízkej osoby. K rovnakej ochrane má dôjsť aj pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, kde sa nachádza dieťa. Ide o reakciu na viaceré prípady z praxe, keď pri policajnom zásahu najmä voči rodičom detí boli zásahy a oprávnenia podľa Trestného poriadku vykonané neprimerane a bezohľadne vo vzťahu k prítomným maloletým deťom. Titul obsahuje úplné znenia zákonov k 1. 1. 2023 1. TRESTNÉ PRÁVO ZÁKON č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon ZÁKON č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok ZÁKON č. 330/2007 Z. z. o registri trestov ZÁKON č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb ZÁKON č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov ZÁKON č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka ZÁKON č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ZÁKON č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach ZÁKON č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku ZÁKON č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii VYHLÁŠKA č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi VYHLÁŠKA č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu VYHLÁŠKA č. 275/2022 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní 2. SPRÁVNE PRÁVO ZÁKON č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ZÁKON č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore Trestné právo je jedno z odvetvia verejného práva, ktoré poskytuje ochranu spoločenským záujmom uvedeným v Trestnom zákone pred protiprávnymi konaniami tým, že určuje, čo je trestným činom, vymedzuje podmienky a predpoklady trestnej zodpovednosti, ustanovuje tresty a ochranné opatrenia a vedie subjekty k plneniu zákonných povinností a zachovaniu pravidiel spolužitia. V zákone o Policajnom zbore sa upravili viaceré ustanovenia na základe aplikačnej praxe, ako napríklad zmeny v organizácii Policajného zboru, zrušenie menoviek na rovnošatách policajtov a úprava oprávnení a donucovacích prostriedkov pri ochrane života, zdravia a majetku. Do zákona sa zaviedla základná štruktúra Policajného zboru – Prezídium Policajného zboru, útvary Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie SR a útvary Policajného zboru s miestnou pôsobnosťou. Okrem toho sa špecificky upravilo postavenie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Základné pravidlá o zriaďovaní a zrušovaní útvarov ostali nezmenené. Vypustila sa povinnosť používať na služobnej rovnošate pri výkone služobnej činnosti aj menovku policajta, ktorá obsahuje meno a priezvisko, prípadne akademický titul. Služobná rovnošata naďalej obsahuje identifikačné číslo policajta. Oprávnenie policajta požadovať vysvetlenie sa doplnilo aj o vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu. Pri zaistení osoby sa upúšťa od potreby vydávať rozhodnutie podľa správneho poriadku, ale spíše sa iba úradný záznam. Z dôvodu zaisťovania bezpečnosti určených osôb a objektov sa zaviedol zákaz činnosti bezpilotných lietadiel nad určeným objektom do výšky 120 m. Oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesta sa zaviedlo aj pri hromadnom porušení verejného poriadku. Doplnilo sa oprávnenie vyzvať osobu, aby sa podrobila vyšetreniu na alkohol alebo inú návykovú látku, ak je dôvodný predpoklad, že by vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu vykonávaného úkonu. K zmenám došlo aj v ďalších právnych predpisoch z oblasti trestného práva.

Novelou zákona o dani z príjmov sa od 1. januára 2023 mení spôsob registrácie k dani z príjmov u vybraných typov daňovníkov. Správca dane bude registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zapísaných do obchodného registra a živnostenského registra a podľa oznámenia finančného riaditeľstva zverejneného na jeho webovom sídle. Akým spôsobom sa upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov sa dočítate v dvojčísle Poradcu.

Publikácia obsahuje nasledovné témy: obchodný zákonník, občiansky zákonník, konkurz a reštrukturalizácia, verejné obstarávanie, živnostenský zákon, autorský zákon, rozhodcovské konanie, ochrana spotrebiteľa...

Novelou zákona sa zmenilo ustanovenie o určení výšky minimálnej mzdy a viacerých paragrafov o určení výšky niektorých príplatkov ku mzde. Predchádzajúce ustanovenia viedli k zhoršeniu odmeňovania pracovníkov poberajúcich minimálnu mzdu, ako aj všetkých pracovníkov poberajúcich príplatky ku mzde, najmä pokiaľ ide o príplatky za prácu v neštandardnom pracovnom čase, resp. za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska. Zhoršenie odmeňovania sa dokonca netýkala len zamestnancov na trvalý pracovný pomer, ale aj tých, ktorí pracujú na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Podstata zhoršenia odmeňovania spočívala v zmene určovania výšky príplatkov: namiesto jeho naviazania na vývoj minimálnej mzdy zákonodarca ustanovil pevné sumy, ktoré sa od roku 2020 nemenili, zatiaľ čo minimálna mzda rastie. Uvedené dôvody viedli k schváleniu novely Zákonníka práce. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce – po novele zákonom č. 1/2023 Z. z. (prvá novela) V dôsledku nevhodne nastaveného mechanizmu odmeňovania sa reálna výška príplatkov za posledné dva roky znížila, k čomu prispela najmä bezprecedentná inflácia. Keďže rast cien bude pokračovať aj v nasledujúcom období je zrejmé, že reálna výška príplatkov sa bez zmeny bude naďalej znižovať a dá sa očakávať, že onedlho klesne na polovicu úrovne z roku 2020. Takýto prístup vlády mohol byť pochopiteľný, v čase pandémie, a jej závažných dopadov na výkon práce (napr. výrazný presun práce do domácnosti, obmedzenie prevádzky a teda aj výskytu práce v neštandardnom pracovnom čase), avšak akceptovateľný by bol aj vtedy iba, ak by bol adekvátne kompenzovaný mimoriadnymi príplatkami alebo zvýšením odmeňovania tam, kde znamenal výrazný nárast práce v neštandardnom pracovnom čase. V súčasnosti je však vládne riešenie z roku 2020 neakceptovateľné a výrazne poškodzuje pracujúcich ľudí a znižuje ich príjmy. Navyše nastavenie určovania výšky príplatkov platné do konca roku 2020 malo preventívny charakter, aby znižovalo rozsah práce v neštandardnom pracovnom čase najmä na pracoviskách, na ktorých to nie je nevyhnutné. Nové nastavenie určovania výšky príplatkov teda pôsobí pozitívne aj na rovnováhu medzi pracovným a osobným respektíve rodinným životom pracujúcich.

Novelou obchodného práva sa do právneho poriadku transponujú požiadavky, ktoré vyplývajú zo smernice s cieľom upraviť technické nástroje, ktoré umožnia zriadiť podnik zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnú zložku podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom, ak sú splnené zákonné podmienky, ako aj možnosť výmeny informácií o podnikoch a organizačných zložkách podnikov prostredníctvom systému prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava SR – po novele zákonom č. 24/2023 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník – po novele zákonom č. 8/2023 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri – po novele zákonom č. 8/2023 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) – po novele zákonom č. 8/2023 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii – po novele zákonom č. 6/2023 Z. z. (prvá novela) UPOZORNENIE NA ZMENU! Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok – po novele zákonom č. 8/2023 Z. z. (prvá novela) Cieľom právnej úpravy je umožnenie založenia obchodnej spoločnosti - spoločnosti s ručením obmedzeným, a to zjednodušeným spôsobom prostredníctvom štandardizovaného vzoru spoločenskej zmluvy. Predpokladom užívateľskej prívetivosti používania vzoru spoločenskej zmluvy je zavedenie interaktívneho sprievodcu cez jednotlivé kroky prípravy takejto spoločenskej zmluvy a následne zavedenie elektronickej služby obchodného registra na zápis údajov do obchodného registra využitím štruktúrovaných údajov zo spoločenskej zmluvy vypracovanej pomocou vzoru. Nakoľko ide len o zjednodušenú možnosť nad rámec existujúcej právnej úpravy, v prípade ak sa zakladateľ spoločnosti rozhodne založiť spoločnosť s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom, právnou úpravou sa nevyžaduje osobitný postup získania živnostenského oprávnenia prostredníctvom živnostenského úradu. Po splnení zákonných podmienok budú vedieť zakladatelia založiť a aj zapísať spoločnosť s ručením obmedzeným do obchodného registra online v rámci jedného registrového konania. Zavádza sa aj zoznam voľných živností, pričom ak zakladatelia budú postupovať zjednodušeným spôsobom založenia a zapísania do obchodného registra vo vzťahu k týmto voľným živnostiam (maximálny počet 15 voľných živností pri prvozápise), vznikne živnostenské oprávnenie automaticky zápisom do obchodného registra (pred zápisom do obchodného registra nie je potrebné žiadať živnostenský úrad o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení). V oboch prípadoch je príslušný Okresný súd Žilina. Ďalej sa zavádza aj možnosť výmeny informácií cez systém prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností o podnikoch a organizačných zložkách podnikov slovenských právnických osôb medzi zahraničnými obchodnými registrami alebo inými evidenciami, v ktorých je podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby zapísaná alebo v ktorej je podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby povinná ukladať listiny a registrovými súdmi, ako aj výmena informácií o zahraničnej osobe, ktorej podnik alebo organizačná zložka podniku je zapísaná v obchodnom registri medzi zahraničnými registrami alebo inými evidenciami a registrovými súdmi.