PostScriptum strana 8 z 9

Kniha ponúka pohľad na najvýznamnejšie zjavenia Panny Márie od 19. storočia po súčasnosť, najmä ich spoločensko-náboženský kontext a posolstvá do našich čias. Jej ambíciou je, aby sa stala pre záujemcu o túto problematiku zdrojom základných informácií, po ktorom siahne, keď si bude chcieť prehĺbiť svoje vedomosti alebo si upevniť vlastnú mariánsku úctu. Miesta, ktoré sú nositeľmi odkazu mariánskych zjavení, sa spravidla stali významnými duchovnými strediskami, ktoré prinášajú veľké duchovné ovocie vyriešených problémov, nápravy života, povzbudenia, no neraz i zázračného obrátenia alebo telesného uzdravenia. Najznámejšími sú Lurdy či Fatima, no čitateľ sa dozvie aj o ďalších miestach La Salette, Montichiari, Medžugorie, Filipov, Turzovka, Litmanová , ktoré každé svojím spôsobom sprostredkúvajú svetlo Božieho zjavenia. Český autor knihu obohatil o viaceré zaujímavosti týkajúce sa súvisiacich slovenských a českých reálií, o súbor mariánskych modlitieb, či prehľad sviatkov a dogiem Každý, kto je otvorený pre pravdu a začíta sa do tejto knižky, môže načerpať nielen súhrn poznatkov, ale aj presvedčenie, že posolstvá, ktoré nám jednotlivé zjavenia sprostredkúvajú, sú vo svojej podstate natoľko vážne, že by nás nemali nechať ľahostajnými.

Kniha rozpráva príbeh niekoľkých generácií autorkiných predkov, ako ich zachytila z rozprávania svojho otca Františka Milčeviča a súvisiaceho štúdia archívnych dokumentov, či osobného pátrania na miestach, kde členovia rodiny zanechali svoje stopy. Prvým článkom večne putujúcej rodiny v našom priestore je Martin Atzberger, ktorý pred vyše 200 rokmi utiekol z Berlína pred Napoleonom do Haliče, aby sa zakrátko usadil na Podkarpatskej Rusi, odkiaľ sa jedna vetva jeho potomstva dostala na Slovensko, pričom kruh sa uzatvára, keď autorka, Prešovčanka, emigruje pred komunizmom na Západ. Osudy siedmich generácií sú opísané plasticky jednak v osobnej rovine, avšak vždy aj na pozadí slovenských i európskych dejín. Autorka tak vzdáva poctu svojim predkom, no najmä milovanému otcovi, a umožňuje širokej rodine vrátane vlastných troch detí, poznať svoje korene a zamyslieť sa nad príbehmi, na ktorých stojí ich život, ale aj nad zmyslom svojej vlastnej existencie. V predhovore píše: Deti majú nárok na svoju minulosť, na poznanie svojich predkov: rodičov, starých rodičov, prastarých rodičov..., na ich pôvod a vlastnosti, krajinu i kultúru, lebo sú jej nositeľmi a súčasne aj prenášajú gény ďalej, na ďalšie generácie. Z predkov deti čerpajú a svojim potomkom odovzdávajú. Súčasne berú i dávajú. Ich predkovia sú im prameňom poznávania samých seba, svojich životných cieľov, schopností i svojich hraníc. Ich potomkovia sú ich pokračovateľmi v dobrom a korektormi v zlom. Sú ohnivkom v reťazi generácií...

Toto dielo je nezvyklým, neidealizovaným pohľadom na umelo glorifikované povstanie v r. 1944. Preto môže pôsobiť až šokujúco na tých, ktorí si urobili názor na neho podľa oficiálnej propagandy. Autor na základe rozsiahleho odborného výskumu vyvracia najčastejšie klamstvá o povstaní: že bolo národným povstaním, že bolo slávnym a užitočným pre Slovensko. Poukazuje na to, že povstania sa dobrovoľne zúčastnila len nepatrná časť slovenského národa, väčšina bola neutrálna. Povstalci, najmä partizáni, sa dopustili početných zločinov, predovšetkým vrážd. Povstanie neprospelo Slovensku, naopak, výrazne ho poškodilo. Zverejnenie zamlčiavaných faktov vyvolalo mimoriadny záujem verejnosti o toto dielo, ktoré sa tak stalo najvydávanejšou odbornou knihou o povstaní. Pre jej neutíchajúci záujem o toto dielo vychádza už jeho šieste vydanie, ktoré je doplnené o ďalšie neznáme skutočnosti.

Knižka Zrodená z hmly je autorkiným literárnym debutom, ktorého pôvod treba hľadať v poviedkach ukrytých v popísaných zošitoch na dne zásuvky. Desať poviedok pretkaných pohľadom a ideálmi mladej duše podáva obraz o hľadaní, nachádzaní a o ceste, ktorá dáva tej hmlistej krajine meno život. Mária Letzová (1998) má rada jarné lístie, východy slnka, modré nebo, spev sýkorky, kávu z automatu, dlhé prechádzky, cesty vlakom, Bachove prelúdiá a van Goghove kosatce, a v podstate všetko krásne, do čoho kedy vtlačil svoju stopu človek. ,,Jednotlivé poviedky sú ako kukly priadky morušovej, vnútri vystlané kilometrami hodvábu, sú to kukly zo slov, kukly premeny. Kukly, z ktorých vyletia motýle v podobe riešenia, zmierenia, omilostenia či vyslobodenia.,, (Dana Podracká)

Eva s dcérou Terezkou sa po siedmich rokoch vracia z Bra¬tislavy do Nitry, potom ako nie príliš vydarené manželstvo ukončila samovražda manžela. Okrem Evy však do mes¬ta prichádza aj neznámy vrah, ktorý spustí sériu vrážd. A práve Terezka a jej kamarát Geňo sa postavia vrahovi do cesty. Historická detektívka, ktorej dej autor zasadil do priebehu veľkolepých Pribinových slávností v auguste 1933, pútavo opisuje spoločenskú a sociálnu situáciu v Nitre po sveto¬vej hospodárskej kríze. Autor zároveň približuje dva pro¬tichodné svety: jeden predstavuje trucujúca, panovačná, ale veľmi bystrá a vnímavá 6-ročná Terezka, vyrastajúca v blahobyte a dostatku, zatiaľ čo druhý svet predstavuje najdúch, 14-ročný Eugen (Geňo), vyrastajúci u kočovných Olašských Rómov. Eugen je výnimočný matematický ta¬lent a jeho logické myslenie chcú žandári využiť pri odha¬lení vraha.

Cieľom knihy je filozoficky preskúmať dynamiku vzniku a priebehu konfliktu a poukázať na to, ako môže konflikt deeskalovať na základe uvedomelého uchopenia vlastnej existencie. Kľúčovú rolu v tomto procese zohráva princíp ľudskosti. Základom reflexie sú podnety mysliteľov, ktorí pôsobili v intelektuálnych paradigmách filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie, ako sú S. Kierkegaard, M. Buber, M. Heidegger, C. Schmitt a E. Jünger. Spoločným menovateľom ich myslenia je interpretácia existencie ako danosti a úlohy. Kniha sa zameriava na druhý moment, keď sa existencia uskutočňuje ako sebaformácia jedinca a kolektívu. Jej súčasťou je uvedomelý vzťah k nepriateľovi, pričom cieľom je prekonať konkrétne nepriateľstvo. Princíp ľudskosti vnáša do politickej sféry dôraz na antropologickú rovnocennosť účastníkov konfliktu. Vytvára základ na uplatnenie systematického obmedzenia nepriateľstva, ktoré prostredníctvom jasných rozlíšení a pravidiel predchádza degradácii protivníka a absolutizácii nepriateľstva. Existenciálna sebaformácia umožňuje jedincovi aplikovať tento princíp ako liek proti masovej propagande, ktorá diskriminuje nepriateľa. Možnosť uvedomelo si zvoliť svoju existenciu nezaniká ani v momentoch intenzívnej nivelizácie. Súčasťou takejto voľby je zakorenenie v základných existenciálnych vzťahoch a jej kľúčovým vyjadrením je ľudskosť. O autorovi Doc. Peter Šajda, PhD. (1977) pôsobí ako samostatný vedecký pracovník a vedúci Oddelenia sociálnej filozofie a filozofickej antropológie na Filozofickom ústave SAV. Venuje sa antropologickým, etickým, filozoficko-náboženským a sociálno-politickým témam vo  filozofii existencie, konzervatívnej revolúcii, neomarxizme a modernom katolicizme. Je autorom monografií Buberov spor s Kierkegaardom. O vzťahu náboženstva k etike a politike (Kalligram, 2013) a Kierkegaardovská renesancia. Filozofia, náboženstvo, politika (Premedia, 2016) a editorom kolektívnych monografií Modern and Postmodern Crises of Symbolic Structures (Brill, 2021), Kierkegaard in Context (Mercer, 2019) a Affectivity, Agency and Intersubjectivity (LHarmattan, 2012). Ako pedagóg pôsobí na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Od roku 2003 spolupracuje s Výskumným centrom Sorena Kierkegaarda v Kodani, kde pôsobí ako redaktor ročenky Kierkegaard Studies Yearbook. Jeho práce vyšli v Česku, Dánsku, Holandsku, Izraeli, Kanade, Maďarsku, Mexiku, Nemecku, Poľsku, Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku a USA. Z recenzných posudkov Monografia je pútavo osnovaná okolo vzájomného dialógu medzi zvolenými autormi filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie. Okrem tejto línie môžeme v knihe sledovať aj druhú, rovnako zaujímavú a podnetnú líniu dialógu: odohráva sa medzi autorom knihy a jednotlivými predstaviteľmi obidvoch ideových prúdov, keď kriticky zhodnocuje ich koncepcie existencie, konfliktu a ľudskosti. Autorove postrehy považujem za mimoriadne cenné sú premyslené a nútia čitateľa k ďalšiemu uvažovaniu o témach knihy. Mgr. Michal Bizoň, PhD., Katedra etickej a občianskej výchovy, PdF UK, Bratislava Existence patří, jak autor uvádí, k stěžejním problémům filosofie a zvláště filosofie 20. století, která na ni pohlíží prizmatem autentičnosti, naplněnosti, selhání či zoufalství. Nejinak je tomu v případě filosofů či myslitelů stojících v centru zájmu knihy Kierkegaarda, Heideggera, Schmitta, Jüngera či Bubera. Těmto postavám se pak autor ve vztahu k autentické existenci věnuje v prostoru deseti kapitol, jež postupně rozplétají nepřehledné uličky osudů a změn důrazů zmíněných komentátorů proměn moderní doby. Mgr. Petr Slováček, PhD., Ústav pedagogických a psychologických věd, FVP SU, Opava OBSAH 1. Premeny pojmu existencia. Od Kierkegaarda k Schmittovi 2. Podoby existencie. Heideggerova interpretácia Kierkegaarda 3. Má zmysel milovať nepriateľa? Konfrontácia Kierkegaarda so Schmittom 4. Proti strate jedinca a oddelenej politike. O Buberovej kritike Schmitta 5. Obmedzenie nepriateľstva ako vých

Svätý páter Pio stigmatizovaný kapucín je jednou z najvýznamnejších duchovných osobností našich čias. Už počas života priťahoval pozornosť veriacich i neveriacich a fascinácia jeho odkazom pretrváva od smrti v roku 1968 až podnes. Silne oslovil aj súčasného seminaristu, ktorý sa podujal autorsky nanovo prerozprávať jeho príbeh, a to nie len na základe dostupných informácií, ale tiež osobným precítením miest spätých so životom pátra Pia. Kniha však nie je len ďalším obyčajným životopisom, akých je veľa. Autor sa chce podeliť predovšetkým s jeho myšlienkami, ktoré sú poznačené duchovnou zrelosťou a veľkou hĺbkou, ale aj so svojím pohľadom na posolstvo tohto veľkého svätca. Dôležitú časť knihy tvoria modlitby pátra Pia i rôzne modlitby, ktoré vznikli ako prejav úcty voči svätcovi. Dokumentárnu hodnotu majú plné znenia príhovorov pápeža Jána Pavla II. prednesené pri beatifikácii a svätorečení sv. pátra Pia. Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami z jeho života.

Zborník je zostavený z príspevkov, ktoré odzneli na vedeckom kolokviu konanom pri príležitosti ukončenia rozsiahleho pamiatkového výskumu Kostola sv. Mikuláša v roku 2019. Architektonicko-historický, reštaurátorský a archeologický výskum sa zameral najmä na identifikáciu najstarších vývojových fáz kostola, listinne doloženého v roku 1262 a v staršej literatúre datovaného do roku 1221. V prvej etape výskumu bola v presbytériu objavená jedinečná celoplošná fresková výzdoba, dnes už zreštaurovaná. Objavené boli tiež zamurované románske okná nad emporou a vo východnej stene bočnej lode, čo potvrdilo predpoklad, že celé trojlodie bolo vystavané v románskom období. Archeológovia zasa datujú najstaršie nivelety interiérových podláh a prvý horizont pochovávania na cintoríne do obdobia 10. - 11. storočia. Prekvapujúce nové poznatky vypovedajúce o dôležitosti regionálneho centra a naznačujúce dávnu tradíciu sakrálneho miesta budú zaiste vážnym podnetom pre ďalšie odborné diskusie a interpretácie. Výskum z iniciatívy vlastníka Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosť Bratislava - Podunajské Biskupice podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave.

Akademický maliar Stano Dusík (6. jún 1946, Boleráz – 6. december 2019, Florencia) sa svojím dielom zapísal do dejín slovenského, ale aj európskeho a svetového umenia. Osobitnou tvorivou inšpiráciou sa mu stalo Turínske plátno (Sindone). Na ňom zobrazený odtlačok tváre Ježiša Krista výtvarne stvárnil v mnohých variáciách. Svoju reflexiu tejto jedinečnej pamiatky premietol aj do série meditatívnych esejí, ktoré v roku 1987 ocenili v talianskej literárnej súťaži. Prostredníctvom tejto knihy sa po prvýkrát dostávajú k slovenskému čitateľovi spoločne s výberom reprodukcií jeho sindologických obrazov. Spojenie výtvarnej a literárnej autorskej výpovede Stana Dusíka tak ponúka nevšedný umelecký a duchovný zážitok.

Monografia predstavuje doteraz najucelenejší pohľad na dielo a život, významného slovenského básnika, prekladateľa, esejistu, žurnalistu, univerzitného profesora a jednej z najvýznamnejších osobnosti slovenského exilu. Karol Strmeň (1921 – 1994) vytvoril pozoruhodne dielo, ktoré bolo na Slovensku do pádu komunizmu prakticky neznáme. Karol Strmeň vyštudoval filozofiu a slovenský jazyk na univerzite v Bratislave. Na začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia naplno prispel k rozmachu slovenskej kultúry. Knižne mu v tom čase vyšli preklady Danteho, R. M. Rilkeho, E. A. Poea a M. Eminesca. V roku 1943 uverejnil svoj básnický debut Výžinok života a v novembri 1944 knižne publikoval báseň Testament, ktorou sa rozlúčil so Slovenskom. V roku 1947 sa usadil v Spojených štátoch amerických, kde sa vypracoval na medzinárodne uznávanú osobnosť ako univerzitný profesor francúzskej literatúry. V exile pokračoval v literárnych aktivitách najmä ako prekladateľ: zostavil jedinečnú antológiu svetovej lyriky Návštevy, knižne vydal o. i. preklady Danteho Pekla, výber z Petrarcovej poézie Vavrín, ale aj vyber z lyriky staročínskeho básnika Tu Fua Stokvetá rieka. Vrcholom jeho básnickej tvorby je zbierka Znamenie Ryby. Kniha sa končí bibliografiou knižných vydaní jeho pôvodného a prekladového diela, súpisom vybraných rukopisných fragmentov z jeho archívnej pozostalosti i výberovou bibliografiou o autorovi. Strmeňov život a dielo sú zhrnuté v stručnom chronologickom prehľade. Devízou knihy je v neposlednom rade rozsiahla obrazová príloha.

Autorka, rodáčka z Prešova, počas 36 rokov života v Rakúsku stretla mnohých cudzincov a ako emigrantku ju oslovili príbehy prisťahovalcov z Orientu, ktorí prišli často s prázdnymi rukami, no priniesli so sebou svoje tradičné zvyky a životné hodnoty. Bližšie spoznanie sa s viacerými z nich v nej vzbudilo hlbokú sympatiu k ich kultúre. Často dramatické ľudské osudy, ktoré jej vyrozprávali, sa stali podkladom k napísaniu siedmich poviedok plasticky zachytávajúcich život migrantov v starej i novej domovine so všetkým čo prináša odchod zväčša z neľahkých podmienok a potom komplikovaný proces prispôsobovania sa novému prostrediu. Dejovú pestrosť rozprávania podčiarkuje rôzny národný pôvod protagonistov poviedok - albánsky, turecký, aramejský, iracký, libanonský, perzský a sýrsky. Do textov autorka vkomponovala tiež vlastné úvahy o problematike migrácie. Knižka sa tak stala príťažlivým i obohacujúcim čítaním na voľné chvíle. Milé ilustrácie Natalie Sokolovovej, autorkinej dávnej ruskej priateľky, dotvárajú celkovo príjemný dojem z kvalitne spracovanej knihy.