PostScriptum

Druhý diel edície prameňov Andrej Hlinka - Prejavy a články pokrýva obdobie prvej Československej republiky 1918 – 1938 a vzhľadom na rozsah bol rozdelený do dvoch zväzkov. Aktuálne vychádza druhý zväzok za roky 1927 – 1938, ktorý prináša v plnom znení 604 dokumentov zahŕňajúcich všetky významné články A. Hlinku, jeho prejavy Poslaneckej snemovni NZ či na významných politických a spoločenských podujatiach. Osobitne cennú časť dokumentov tvoria doteraz zväčša neznáme rozhovory pre zahraničné periodiká. Zaujímavou stránkou Hlinkovej, a vôbec ľudáckej publicistiky boli zásahy štátnej cenzúry, ktoré sú v jednotlivých textoch vyznačené a čiastočne aj rekonštruované podľa archívnych podkladov. Ku každému dokumentu je pripojená krátka hodnotiaca charakteristika a vysvetľujúce poznámky. Dva prvorepublikové zväzky sú priebežne číslované, pričom v druhom zväzku sa nachádzajú spoločné registre a súpis prameňov a literatúry. Monumentálne trojzväzkové dielo kolektívu autorov pod vedením prof. Róberta Letza sa týmto zväzkom zavŕšilo a dáva tak možnosť obsiahnuť celú šírku verejného účinkovania neprehliadnuteľného účastníka spoločenských a politických pohybov a prispieť k hlbšiemu poznaniu dobových reálií.

Kniha obsahujúca viac ako tridsať príspevkov ? vedeckých štúdií a niekoľkých krátkych, ale dôležitých spomienok, je výsledkom plodnej spolupráce cirkevných a civilných inštitúcií. Očami bádateľov z rôznych odborov v historickom priereze mapuje všetky oblasti a témy týkajúce sa Kapitulskej ulice ako dejiska udalostí tvoriacich podstatnú časť dejín Bratislavy v ich slovenskom a európskom kontexte. Značná pozornosť sa sústreďuje na samotnú kapitulu, na jej vplyv na vzdelanie, na výtvarné umenie a hudbu, na priestor, ktorý poskytovala na rozvíjanie talentov osobností, ktoré tu pôsobili. Nie menej zaujímavé sú pohľady dnešných pamiatkarov na otázky, ako sa dnes pozerať na jednotlivé historické budovy i na to, čo ešte chýba Kapitulskej ulici, aby sa stala príťažlivejšou pre návštevníkov. Ak ambíciou iniciátorov diela bolo podať čo najúplnejší obraz o najstaršej ulici Bratislavy, je evidentné, že sa to podarilo na vysokej odbornej úrovni a v reprezentatívnom prevedení. A to aj s poukazom na odkaz, na ktorý nadväzujeme a máme ho zveľadený odovzdať ďalej. Zostavovateľ ThDr. Peter Slepčan (1971) je kňazom Bratislavskej arcidiecézy a odborným asistentom na Katedre kresťanskej filozofie a historických vied Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. Venuje sa starokresťanskej literatúre (patrológia), kresťanskej archeológii a ako postulátor procesu blahorečenia biskupa Michala Buzalku (1885 – 1961) vybraným témam cirkevných dejín 20. storočia. V roku 2015 sa stal farárom farnosti Bratislava – sv. Martina.

Druhý diel edície prameňov Andrej Hlinka - Prejavy a články pokrýva obdobie prvej Československej republiky a vzhľadom na rozsah je rozdelený do dvoch zväzkov. Prvý zväzok prináša 515 dokumentov v plnom znení vybraných so snahou o maximálnu možnú úplnosť. Obsahuje všetky významné články A. Hlinku, parlamentné prejavy a prejavy na významných politických a spoločenských podujatiach. Osobitne cennú časť dokumentov tvoria interview s Andrejom Hlinkom, ktoré poskytol domácim i zahraničným periodikám. V edícii sú zaradené aj Hlinkove listy iným osobnostiam, ktoré boli publikované v periodickej tlači a v neperiodických publikáciách. Zaujímavou stránkou Hlinkovej, a vôbec ľudáckej publicistiky boli zásahy štátnej cenzúry, ktorej sú v jednotlivých textoch vyznačené a čiastočne aj rekonštruované podľa archívnych podkladov. Dielo má všetky predpoklady prispieť k hlbšiemu poznaniu dobových reálií a k zhodnoteniu významu neprehliadnuteľného účastníka spoločenských a politických pohybov tej doby.

Básnická zbierka o pretrvávajúcej láske, ktorá sa nekončí ani odchodom milovanej osoby do večnosti. Autor ponúka celú škálu lyrických foriem odrážajúcich spomienky na spoločný život, nostalgiu, smútok, ale aj radosť nádeje. „Túto knihu som nikdy nechcel napísať. Ale veci sa vyvinuli tak, ako sa vyvinuli... A ja som si teda sadol a začal som písať. Musel som...“ hovorí autor na margo svojej poslednej knihy, ktorá je do značnej miery iná ako všetko, čo napísal doteraz. Kniha je ilustrovaná krehkými dielami významného výtvarníka Martina Augustína a fotografiami z archívu autora. Miro Mališ (1963) doteraz publikoval dve zbierky poézie: Budeme si musieť zvyknúť (2006) a Samé dobré správy (2016). Kniha v multimediálnej forme je dostupná po načítaní QR kódu na zadnej strane obálky alebo na www.mminterregnum.sk

Knižka prináša verše naplnené veľkou poznávacou aj kompozičnou hodnotou, ktoré originálne prepájajú dve formy ľudského vedomia a ľudskej predstavivosti, z ktorých jedna sa odohráva v sne a druhá ju vedome interpretuje. Okrem takto koncipovanej intímnej lyriky autorovi nie sú cudzie ani spoločensko-kritické útvary a spoločensko-politická satira.

V ťaživej atmosfére a biednom položení sa v roku 1945 v Ríme stretávajú tri osobnosti slovenskej poézie ? „vydedenci všetkých svetov“ Rudolf Dilong, Karol Strmeň a Ján Okáľ ? a spoločne napíšu jedinečnú modernú baladu Traja slepí, ako hlboké svedectvo tých dní, keď mnohí navždy stratili svoju vlasť. Reprezentujú tak tisícky ľudí, čo nedobrovoľne opúšťajú svoju vlasť, zanechávajú všetko, stávajú sa vyhnancami a odchádzajú do exilu. Pred sebou majú viac ako neistú budúcnosť. Mnohí z nich sa späť už nikdy nevrátia. Tragika chvíle vo vyhnanstve sa kruto zvýrazňuje v závere tohto pohnutého roka ? počas vianočných sviatkov, ktoré sa tradične spájajú s obrazmi domova a rodiny. Táto nielen svojím vznikom ojedinelá básnická skladba ostala dlho v rukopise. Bezmála osemdesiat rokov bola neznáma a zabudnutá. Dnes sa predstavuje slovenským čitateľom po prvýkrát v limitovanom bibliofilskom vydaní. Sprievodnú štúdiu napísal Matúš Marcinčin.

Prvý zväzok knižného projektu Andrej Hlinka : prejavy a články prináša plné znenia všetkých publikovaných textov Andreja Hlinku do roku 1918, čo predstavuje 294 položiek reprezentujúcich Hlinkovu verejnú a publicistickú činnosť v uhorskom období našich dejín. Vďaka dôslednej heuristickej príprave editorského tímu kniha zachytáva množstvo doteraz málo známych textov, napríklad takých, čo vyšli v inojazyčných novinách a časopisoch. Ku každému dokumentu je pripojená krátka hodnotiaca charakteristiku a vysvetľujúce poznámky. Projekt bude pokračovať spracovaním nadväzujúceho obdobia po rok 1938. Andrej Hlinka (1864 – 1938) patrí k najvýznamnejším osobnostiam moderných slovenských dejín. Preto vydanie vedeckej kritickej pramennej edície obsahujúcej jeho prejavy a články umožní lepšie a precíznejšie zhodnotiť jeho miesto a význam v slovenských dejinách, ale aj uvedomiť si jeho odkaz aj pre dnešnú dobu.

Kniha sprístupňuje litera?rnu pamiatku 15. storočia, opisuju?cu cestu kyjevského metropolitu Izidora na Florentsky? koncil. Jej jadro predstavujú zápisky člena Izidorovho sprievodu z cesty na koncil a späť (1437 ? 1440). Suzdaľský autor v nich s detskou otvorenosťou voči svetu opisuje nemecké, talianske, chorvátske a uhorské mestá – ich stavebné, kultúrne a umelecké výdobytky. Travelóg zachytáva aj dianie na Florentskom koncile. Robí tak veľmi vecným spôsobom, bez akýchkoľvek teologických pochybností. Udalosti vo Ferrare a Florencii, ako i dôležité zastávky putovania, datuje s veľkou presnosťou, čím sa radí k faktograficky spoľahlivým, nepolemicky?m písomným pamiatkam spätým s cestou na koncil. Vzácnosť Suzdaľského travelógu spočíva v tom, že vznikal simultánne s opisovanými udalosťami – a tak je prvotným svedectvom o dianí vo Florencii. Sprievodný text knihy pozostáva z komentárov, ktoré dávajú putovanie suzdaľskej koncilovej delegácie do kontextu. Dôraz na u?sek spiatočnej cesty, ktorý viedol aj územím súčasného Slovenska, odkrýva hodnotu prameňa ako dokumentu o recepcii Florentskej únie v Slovanmi osi?dleny?ch krajoch. Suzdaľský travelóg je dôkazom o florentskej dejinnej stope, v našej súčasnej historiografii temer odviatej – napriek tušeniu, že práve Florentská únia trvalo ovplyvnila kultúrne a politické smerovanie Uhorska a založila priaznivé podhubie pre myšlienku obnovenia jednoty kresťanov. Komplexna? interpreta?cia jedinečne?ho historicke?ho prameňa, ktory? dlho zosta?val na okraji vedeckého sku?mania, predstavuje nóvum i v medzinárodnom kontexte, keďže vtedajšie udalosti ukazuje v celkom inom svetle než etablovany? historicky? narati?v, formujúci sa v zložitom procese antilatinsky?ch kompila?cii? neskoršieho da?ta.

Kolektívna monografia sa zaoberá aktuálnymi problémami z oblasti filozofickej antropológie, sociálnej filozofie a filozofie kultúry. Autori nepristupujú k týmto oblastiam ako k disjunktným množinám, naopak, uznávajú, že v mnohých ohľadoch sa prelínajú a ich vzájomný dialóg prispieva k produktívnemu riešeniu filozofických problémov. Predpokladom komplexnej odpovede na základnú antropologickú otázku Čo je človek? je zohľadnenie sociálneho a kultúrneho zakorenenia človeka. Spoločenské a kultúrne štruktúry, v ktorých človek nachádza sám seba a tvorí svoju identitu, sú tu preto ústredným predmetom skúmania. Problém človeka a ľudskosti sa vynára v rôznych podobách, pričom autori k nemu pristupujú deskriptívnym i normatívnym spôsobom. Opis dynamík sebaformácie človeka umožňuje nastoliť otázku, ktoré z nich vedú k posilneniu koordinácie jedincov a skupín, k realizácii ich potenciálu a uplatneniu princípu ľudskosti ako rovnocennosti a uznania. Reflexia miesta človeka vo svete a aktuálnych podôb ľudskosti si však vyžaduje aj analýzu negatívneho pólu ľudského spolužitia a identifikáciu faktorov, ktoré spôsobujú narušenie vzťahov. Len tak je možné navrhnúť spôsoby prekonania deštruktívnych dynamík. Synergia filozofickej antropológie, sociálnej filozofie a filozofie kultúry je charakteristická pre myslenie Františka Novosáda, ktorým sa autori inšpirujú.

V novej zbierke autor ponúka zo svojej aktuálnej tvorby 42 básní, ktoré sú určené skutočným milovníkom vážnej reflexívnej poézie. Sám názov zbierky básní, obsahujúci pojmy z dynamickej fyzikálnej architektúry sveta a zároveň prvok modlitby, svedčí o kozmickom nastrojení lyrika. Ide o verše renomovaného tvorcu v pokročilom veku. Čo je tu osobitné a podstatné? To, že sa reflektované personálno-individuálne vnemy vlievajú do jedného riečiska s vnemami univerzálno-kozmickými , v transcendenčnom vyústení za bránu večna. Pred neodmysliteľne čakaným prekročením onej brány zvažuje poetický subjekt jednotlivé aspekty svojej životnej skúsenosti na vážkach poetickej, totiž tvorivej obraznosti a nachádza v nich prímery vhodné na všeobecnejšiu úvahu. Je to plnohodnotná spirituálna poézia.

Práca, ktorá vznikla na základe dlhodobého poctivého výskumu v švajčiarskych archívoch, prináša objektívnu analýzu vzťahov a záujmov, ktoré politicky a hospodársky spájali Švajčiarsko a Slovensko v predmetnom období. Po stručnom prehľade dejín Slovenska v rokoch 1918 – 1945 autor opisuje nadviazanie a prerušenie diplomatických vzťahov medzi oboma štátmi, sleduje humanitárnu intervenciu Švajčiarska v prospech perzekvovaných Židov a rozoberá dôležitosť obchodných kontaktov v štruktúre politických a diplomatických vzťahov. Napokon odpovedá, či sa obom štátom podarilo uskutočniť vlastné záujmy, a ak áno, v akej miere. Jeho závery potvrdzujú životaschopnosť samostatného Slovenska nielen ako subjektu medzinárodného práva, ale aj hodnoverného a schopného hospodárskeho partnera strategickej dôležitosti v ťažkých rokoch druhej svetovej vojny. Hoci práca bola publikovaná po nemecky v roku 1987, je nadčasová, excelentne spracovaná, obsahuje jedinečné dokumenty a vzácne informácie, ktoré sú mimoriadne dôležité pre objektívne mapovanie pretrvávajúcich bielych miest súčasných slovenských dejín. Navyše, diela, ktoré vznikli v zahraničí, v jazykovo, ideovo, kultúrne i politicky odlišnom prostredí, majú spravidla osobitý potenciál stať sa obohatením poznania o slovenských dejinách.

Denník ostatného dňa nadväzuje na už skôr vydané knihy poviedok: Denník jedného dňa (2014) a Denník ďalšieho dňa (2018). Strie¬dajú sa v nich úsmevné príbehy spracované z pod¬netov vlastných zážitkov či rozprávaní priateľov i známych, so smutnými život¬nými osudmi, ktoré sa ho, či už priamo, alebo nepriamo bytostne dotkli. Práve v tvorivom stvárňovaní skutočných uda¬lostí sa prejavuje podstata jeho renesanč¬ného talentu pestrofarebného videnia ži¬vota, a to tak v zornom uhle istej hravos¬ti, dobrej nálady až chlapskej roztopaše, ako aj v tienistých stránkach každoden-ných dní, až po samo dno tragédie člo¬veka, ale všetko so spoločným menova¬teľom chápavého človečenstva, zmiere¬nia i vzájomnej tolerancie medzi ľuďmi, národmi, rasami, čím poviedky spontán¬ne a nenásilne prezentujú aj určitú multikultúrnu dimenziu. Ide o neobyčajné denníky každodenných obyčajov...

Monografia predstavuje doteraz najucelenejší pohľad na dielo a život, významného slovenského básnika, prekladateľa, esejistu, žurnalistu, univerzitného profesora a jednej z najvýznamnejších osobnosti slovenského exilu. Karol Strmeň (1921 – 1994) vytvoril pozoruhodne dielo, ktoré bolo na Slovensku do pádu komunizmu prakticky neznáme. Karol Strmeň vyštudoval filozofiu a slovenský jazyk na univerzite v Bratislave. Na začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia naplno prispel k rozmachu slovenskej kultúry. Knižne mu v tom čase vyšli preklady Danteho, R. M. Rilkeho, E. A. Poea a M. Eminesca. V roku 1943 uverejnil svoj básnický debut Výžinok života a v novembri 1944 knižne publikoval báseň Testament, ktorou sa rozlúčil so Slovenskom. V roku 1947 sa usadil v Spojených štátoch amerických, kde sa vypracoval na medzinárodne uznávanú osobnosť ako univerzitný profesor francúzskej literatúry. V exile pokračoval v literárnych aktivitách najmä ako prekladateľ: zostavil jedinečnú antológiu svetovej lyriky Návštevy, knižne vydal o. i. preklady Danteho Pekla, výber z Petrarcovej poézie Vavrín, ale aj vyber z lyriky staročínskeho básnika Tu Fua Stokvetá rieka. Vrcholom jeho básnickej tvorby je zbierka Znamenie Ryby. Kniha sa končí bibliografiou knižných vydaní jeho pôvodného a prekladového diela, súpisom vybraných rukopisných fragmentov z jeho archívnej pozostalosti i výberovou bibliografiou o autorovi. Strmeňov život a dielo sú zhrnuté v stručnom chronologickom prehľade. Devízou knihy je v neposlednom rade rozsiahla obrazová príloha.

Akademický maliar Stano Dusík (6. jún 1946, Boleráz – 6. december 2019, Florencia) sa svojím dielom zapísal do dejín slovenského, ale aj európskeho a svetového umenia. Osobitnou tvorivou inšpiráciou sa mu stalo Turínske plátno (Sindone). Na ňom zobrazený odtlačok tváre Ježiša Krista výtvarne stvárnil v mnohých variáciách. Svoju reflexiu tejto jedinečnej pamiatky premietol aj do série meditatívnych esejí, ktoré v roku 1987 ocenili v talianskej literárnej súťaži. Prostredníctvom tejto knihy sa po prvýkrát dostávajú k slovenskému čitateľovi spoločne s výberom reprodukcií jeho sindologických obrazov. Spojenie výtvarnej a literárnej autorskej výpovede Stana Dusíka tak ponúka nevšedný umelecký a duchovný zážitok.

Autorka, rodáčka z Prešova, počas 36 rokov života v Rakúsku stretla mnohých cudzincov a ako emigrantku ju oslovili príbehy prisťahovalcov z Orientu, ktorí prišli často s prázdnymi rukami, no priniesli so sebou svoje tradičné zvyky a životné hodnoty. Bližšie spoznanie sa s viacerými z nich v nej vzbudilo hlbokú sympatiu k ich kultúre. Často dramatické ľudské osudy, ktoré jej vyrozprávali, sa stali podkladom k napísaniu siedmich poviedok plasticky zachytávajúcich život migrantov v starej i novej domovine so všetkým čo prináša odchod zväčša z neľahkých podmienok a potom komplikovaný proces prispôsobovania sa novému prostrediu. Dejovú pestrosť rozprávania podčiarkuje rôzny národný pôvod protagonistov poviedok - albánsky, turecký, aramejský, iracký, libanonský, perzský a sýrsky. Do textov autorka vkomponovala tiež vlastné úvahy o problematike migrácie. Knižka sa tak stala príťažlivým i obohacujúcim čítaním na voľné chvíle. Milé ilustrácie Natalie Sokolovovej, autorkinej dávnej ruskej priateľky, dotvárajú celkovo príjemný dojem z kvalitne spracovanej knihy.