PostScriptum strana 5 z 10

Zbierka Andante je slovesnou paralelou veršovo zväčša voľne plynúcich a melodicky vyrovnaných (na spôsob hudobného andante) exkurzií do závažných tém, ktorými žije spoločnosť aj jednotlivec na Slovensku. Jednotlivé básne chcú prostredníctvom objektívneho poznania a primeraného pátosu sprostredkovať pravdivý pohľad na život dnešného človeka a vystihnúť jeho perspektívu. Epicky formované útvary a skratky typických udalostí umožňujú dosahovať lyrický aj ideologický zisk: báseň vierohodne potvrdzuje, ako sa v historicky známych udalostiach prejavuje a zároveň stráca tvár dnešného slovenského človeka. Neskrývané vlastenectvo a politický pátos ? to sú rozhodujúce znaky zbierky, ktorá ako celok chce byť teda skúšobným laboratóriom protirečivého procesu poľudšťovania i odľudšťovania nášho súčasníka.

Ďalšia kniha spisovateľa a hudobníka, priekopníka blues na Slovensku, prináša súbor politicko-historických esejí, ale aj menších glos s „dnešnými“ témami ako sú napríklad: multikulturalizmus, bratislavské sochy, 14. marec, či vládcovia Slovenska po „nežnej“ inscenácii. Uhol pohľadu je podobne ako v predchádzajúcej knihe Labyrint – hlavou o múr (2003) konzervatívny, to znamená slovenský a kresťanský. Napriek zložitým témam sa autor snaží písať odľahčeným a často ironickým jazykom, aby nás súčasný marazmus už načisto neubil. Časť textov bola uverejnená v rôznych časopisoch, niektoré boli rozosielané internetom ako samizdaty. Rovnako ako vo svojom blues je autor načisto úprimný.

V cestopisnej knihe s autobiografickými črtami sa autorka ? Slovenka žijúca 30 rokov v Rakúsku ? delí s nami o zážitky zo svojich dobrodružných ciest, ktoré sú popretkávané nielen zaujímavosťami z histórie i kultúr, ale aj úvahami o svete, identite, o deťoch, o výchove, o láske, o vzťahoch rodičov a detí, o ľudských hodnotách i o vlastnom neľahkom a často veľmi komplikovanom, no nesmierne zaujímavom živote ženy-matky. Kuriózne je, že autorka väčšinu ciest podnikla autostopom – sama i s tromi deťmi – od Atlantiku po Kaukaz, od Škandinávie po Gibraltár. Bolo to cestovanie na vlastnú päsť, naverímboha – bez máp a bez sprievodcov, bez akýchkoľvek zábezpiek a poistení, iba s jedným malým ruksakom. Nadobudlo však dimenzie prekračujúce bežné spoznávanie cudzích krajín: adrenalín, kliesnenie si nevychodených chodníčkov, prekonávanie predsudkov, rozširovanie vlastných horizontov či spoznávanie samého seba.

Ktože je ten Boh, v ktorého veria kresťania? Čím sa odlišuje kresťanstvo od nekresťanských náboženstiev? Čo to znamená, keď kresťania vyznávajú Boha ako „Otca“. „Syna“ a „Ducha svätého“? Kniha prináša odpovede aj na tieto otázky a predstavuje živo a pre každého zrozumiteľným spôsobom kresťanského trojjediného Boha. Umožňuje ho tak nie len lepšie spoznať, ale zároveň je i pozvaním naučiť sa ho milovať. Dnešná doba ponúka dostatok dôvodov, aby sme svoju pozornosť upriamili na základnú a podstatnú otázku viery, na otázku Boha. Páter Karl Josef Wallner OCist (nar. 1963) pôsobí v cisterciánskom kláštore Heiligenkreuz neďaleko Viedne, je rektorom tamojšej Filozoficko-teologickej vysokej školy Benedikta XVI. a vyučuje na nej dogmatiku a teológiu sviatostí. Venuje sa tiež pastorácii mládeže a známy je svojimi fundovanými, ale príťažlivo podávanými prednáškami o viere. Je autorom viacerých úspešných kníh.

Tri novely, obsiahnuté v knižke sú vnútorne prepojené témou, ľudskou tragikou a ľudskou samotou protagonistov, vnorených do sveta zaľudneného povrchnosťou a chladom tzv. všedného dňa. Všedná noc a všedný deň však v tomto prozaickom debute transcendujú do dramatickej genezis súčasného stavu ľudskej mysle, strácajúcej v citovej a pocitovej prázdnote elektronických médií zmysel pre nehu, odvahu, nádej budúcich pokolení i česť.

Druhý zväzok hĺbavých filozofických zamyslení Vláda Gregora vychádza spoločne s doteraz nepublikovanými veršami z pozostalosti jeho otca. Vlado Gregor (1958), vnímavý pozorovateľ a neúnavný glosátor spoločenského diania, v druhom zväzku svojich úvah a esejí dáva odpočet svojej tvorby za posledných päť rokov. I keď sú jeho texty inšpirované časnými otázkami, predsa majú rozmer nadčasovosti ? autor totiž svoju životnú filozofiu necháva silne preniknúť zdravými postojmi a hodnotami, čo stavia jeho „svedectvo času“ do dnes nie úplne bežných intelektuálnych polôh tradičného ukotvenia. Vladimír Gregor (1927 – 2013) pracoval ako jazykovedec v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV a neskôr v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV, pričom patril medzi prvých, zakladateľských pracovníkov tohto ústavu a venoval mu všetky svoje tvorivé sily a schopnosti. Významne sa pričinil o faksimilné vydanie rukopisu Kamaldulskej Biblie. Svojimi intímnymi básňami reagoval na osobné skúsenosti, rodinné udalosti i dianie okolo seba.

Nová zbierka básní významného predstaviteľa literárneho a vôbec kultúrneho života Slovákov v Maďarsku je inšpirovaná rodným Pilíšom a dotýka sa ho v rôznych polohách, od lyrickej, cez žartovnú, až po vážnu pokiaľ ide o existenčné otázky tamojšej slovenskej komunity. Zahŕňa však aj iné témy, ako sú otázky globálneho spoločenského vývoja, alebo ľudské slabôstky v jeho láskavom zrkadle. Autorovi bytostne vlastná je tvorba pre deti, ktorá tu nachádza svoje početné zastúpenie, a to aj v prekladoch básnika Sándora Weorosa. Zaujímavosťou je, že viaceré Papučekove básne boli zhudobnené, o čom svedčia aj tu publikované vybrané partitúry.

Bohato ilustrovaná kniha ponúka odbornej i širokej čitateľskej verejnosti fundovaný obsažný a ucelený pohľad na vznik a vývoj úcty k Sedembolestnej Panne Márii od jej historických počiatkov až po súčasnosť. Poukazuje pritom na významnú úlohu, ktorú zohralo kresťanstvo v slovenských dejinách. Autor vychádza z najnovších historických výskumov a z vedeckého skúmania veľkého množstva historických prameňov a literatúry, pričom predkladá aj niektoré nové poznatky, ktoré doteraz neboli publikované. Poukazuje na najstaršie historické korene mariánskej úcty i na vznik úcty k Bolestnej Matke Božej spätej s duchovnosťou európskeho stredoveku. Osobitnú pozornosť venuje pútnickému miestu Šaštín, ktoré zohrávalo od 16. storočia mimoriadnu úlohu v duchovnom živote celej monarchie a v 19. a 20. storočí sa postupne stalo aj zdrojom posilňovania národného vedomia Slovákov. Tento vývoj vyústil až do širokého prijatia a napokon i formálneho ustanovenia Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska a Slovákov, k čomu kniha prináša plné znenia súvisiacich dokumentov. Vychádza v roku Sedembolestnej Panny Márie vyhlásenom Katolíckou cirkvou. Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. (1967) je popredný slovenský historik. V súčasnosti pracuje ako vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa politickým, cirkevným a kultúrnym dejinám Slovenska v 20. storočí.

Súbor pramenných textov súvisiacich s cyrilo-metodskou misiou na našom území a s jej bezprostredným pokračovaním sprístupňuje slovenskému čitateľovi v jednom zväzku základné, ale aj menej známe písomné pamiatky, ktoré poukazujú na korene našej duchovnej a kultúrnej tradície a sú neoddeliteľnou súčasťou prvej písomne zaznamenanej fázy našich národných dejín. nohé z nich boli naposledy publikované pred viacerými desaťročiami v rôznych publikáciách a sú bežnému čitateľovi ťažko dostupné (zoznam bulharských arcibiskupov je v slovenskom preklade publikovaný po prvý raz). Kniha obsahuje tieto pramene: Život Konštantína-Cyrila, Život Metoda, Latinský krátky život Konštantína-Cyrila (Italská legenda), Slovo na prenesenie ostatkov sv. Klimenta, Pochvala sv. Cyrilovi, Pochvalné slovo sv. Cyrilovi a Metodovi, Život Klimenta (od Teofylakta Ochridského), Krátky život Klimenta, Prvý slovanský život Nauma, Druhý slovanský život Nauma, Tretí slovanský život Nauma, O pismenách mnícha Chrabra, Zoznam bulharských arcibiskupov, Rozprávanie o dávnych časoch (Nestorova kronika).Predkladaný výber pramenných textov sa vyznačuje tým, že každá jeho jednotka obsahuje také niečo pôvodné, čo sa v iných prameňoch nevyskytuje. Ukazuje, akú vysokú úroveň už od 9. storočia mal jazyk Slovenov. Za prínosné treba pokladať aj to, že sa tu publikujú aj také pramene, ktoré sa zväčša pokladajú za doplnkové a nie vždy ich používajú spracovávatelia tejto problematiky. Vzhľadom na túto svoju rôznorodosť treba predkladaný výber pokladať za nespor¬ný prínos pre slovenskú historiografiu, ale aj pre záujemcov z radov širokej verejnosti. (Z úvodného slova profesora Richarda Marsinu)

Nedávno zosnulý páter Šebastián Labo SJ bol výraznou kňazskou osobnosťou, ktorá vyorala v slovenskom cirkevnom a verejnom priestore hlbokú brázdu. Kniha ponúka čitateľovi prostredníctvom jeho vlastných slov bližšie sa oboznámiť so zaujímavými životnými osudmi - počínajúc spomienkami na detstvo a mladosť, cez pôsobenie v exile i opäť na Slovensku - , ale aj s jeho názormi na rôzne spoločenské otázky a búrlivú dobu, v ktorej žil. Jeho profil dotvára tiež tu publikovaný rozsiahly list, ktorý P. Šebastián poslal v roku 1977 arcibiskupovi Agostinovi Casarolimu, vatikánskemu diplomatovi vtedy zodpovednému aj za vzťahy Svätej sto¬lice ku komunistami ovládanej časti Európy. Vyjadruje v ňom bolesť nad vtedajším postavením Cirkvi a kriticky hodnotí politiku ústupkov s cieľom dosiahnuť kompromisnú dohodu. Aj v tomto prípade prejavil obdivuhodnú črtu svojej osobnosti ‒ keď si to situácia vyžadovala, dokázal sa pre spravodlivú vec pustiť do otvoreného zápasu za pravdu s kýmkoľvek bez ohľadu na osobný prospech alebo aj možné následky. Pri tom však zostal človekom s obrovským zmyslom pre humor a so srdcom otvoreným pre každého. So všetkého najviac mu ležalo na srdci vydávať svedectvo Božích pravdách, o svojej oddanosti, láske a vernosti Cirkvi. Séria jeho kníh, najmä tých o sv. pápežovi Jánovi Pavlovi II., o atentáte na neho i o apoštolských cestách, je o tom hmatateľným dokladom.

Prierez dejinami antisemitizmu od francúzskeho historika, renomovaného odborníka na túto problematiku ponúka komplexný pohľad na fenomén, ktorý sa tiahne prakticky celou existenciou židovského národa a ktorý sa ho aj v nedávnej minulosti tak tragicky dotkol. Poznať bližšie historické pozadie, argumenty a mýty, o ktoré sa nepriateľstvo voči Židom opieralo, či aj dnes opiera, je užitočné, ba potrebné, keďže aj súčasný svet je vyzývaný s touto otázkou sa vysporiadať. Autor si touto súhrnnou prácou bohatou na poznatky a mnohé príklady kladie za svoju povinnosť upozorniť všetkých ľudí dobrej vôle na problém rasovej nenávisti, ktorá priviedla ľudstvo až k Šoa a vyzývať k rozvážnosti.

Najnovšia kniha profesora Matúša Kučeru Slováci a Chorváti patrí medzi tie diela, ktoré môžeme nazvať prelomovými v slovenskej historiografii, keďže na Slovensku doteraz nevznikla práca podobného charakteru a záberu. Široko koncipovaný pohľad na dejiny dvoch slovanských národov, spojených nadlho spoločným štátnym celkom, Uhorským kráľovstvom, ponúka objavné čítanie o pralelách i špecifikách historického vývoja oboch národných spoločenstiev a rozličných dimenziách ich vzájomných vzťahov cez stáročia.

Historicko-politologický pohľad na obdobie moderných slovenských dejín od národného obrodenia po vznik Slovenskej republiky (1848 – 1993) je napísaný čítavým esejistickým štýlom. Autor sa s dnes tak potrebným nadhľadom podujal podať prehľadné zhodnotenie cesty Slovákov spejúcej k etablovaniu sa ako moderného politického národa a k dosiahnutiu rovnocenného postavenia medzi národmi Európy. Sústreďuje sa na vykreslenie a objasnenie hlavných prelomových udalostí , a to v širšom kontexte stredoeurópskeho vývoja prihliadajúc na kritické a problematické obdobia, či osobnosti našej histórie. Čitateľ má tak možnosť vytvoriť si ucelený obraz o našich novších dejinách, ktorých významným aspektom bol zápas za národnú svojbytnosť.

Básnická zbierka ponúka hĺbavé reflexie odrážajúce vnútorný svet autora v kontexte širokej škály podnetov vychádzajúcich z pozorovania a vnímania sveta, či už v jeho individuálnej ľudskej rovine, alebo súvisiacich so spoločenskými pohybmi, kultúrnymi a duchovnými skutočnosťami. Zvláštny názov zbierky predpovedá, že ide o originálnu výpoveď nastoľujúcu otázky, vyzývajúcu k dialógu, hľadajúcu čitateľa ochotného popasovať sa so zašifrovanou výpoveďou o čase, ktorý žijeme...

Poéma inšpirovaná eucharistickým tajomstvom sláveným v Cirkvi po všetky časy na celom svete ponúka čitateľovi hlboký básnicko-filozofický pohľad na svet a na človeka cez prizmu Boha darúvajúceho sa v kúsku chleba. Autor vo svojich obrazoch vychádza z reflexie biblického podania i neskorších kresťanských legiend. Dielo, po formálnej stránke inšpirované štruktúrami hudobného umenia, je komponované v klasických formách sestíny a kancóny, a to tak, že autor medzi štyri „sonátové“ sestíny vložil po sedem kancón ako „spevov“, čo je v našej súčasnej poézii iste udivujúce. Jazyk opusu charakterizuje veršová virtuozita a prebohatý slovník, povýšený nejedným priezračným nenásilným novotvarom.Áno, je to sonáta! Je to vlnenie „hmlistojavného tajomstva“, prinášajúce už unavenej duši vzlet práve v dôležitom čase, „keď myseľ kvári zmysel sveta“ a ktoré opäť oživuje základnú pravdu o človeku umárajúcom sa túžbou preskúmať a fyzikálne pochopiť veci medzi nebom a zemou, ktoré sa však jeho osvietenskému rozumu a ním stano¬venému trojrozmernému svetu vysmievajú: presahujú všetky vzorce, všetky výpočty a napo¬vedajú nám, že nemožno ignorovať štvrtý rozmer - duchovný. Všetky tajomstvá, napríklad zázračného „lámania chleba, chleba života“ netreba vysloviť, ale precítiť. Eva Fordinálová

Kim Thúy, kanadská spisovateľka s vietnamským pôvodom a Pascal Janovjak, po francúzsky píšuci Švajčiar so slovenskými koreňmi – stretli sa v Monaku v roku 2010 a stačilo pár hodín, aby sa zblížili. Rozhodnú sa pokračovať v rozhovore cez oceán a šesť časových pásiem. V ich korešpondencii – spomienkach, príbehoch, úvahách - sa odráža životná púť dvoch ľudí so skúsenosťou exilu i túlavého života. Nechýbajú v nej témy dotýkajúce sa rodiny, pôvodu, rôznorodosti a zložitosti sveta, a v neposlednom rade témy súvisiace s literárnou tvorbou. Ich rozprávanie je intímnou i univerzálnou duchaplnou meditáciou o krehkosti života a otvorenosti svetu.