PostScriptum strana 5 z 9

Kniha prináša ojedinelý, faktami oplývajúci obraz našich dávnych dejín, ktorý vychádza zo skúmania rozmanitých prameňov – počínajúc svedectvami najstarších historikov a končiac archeologickými pamiatkami. Autor sa na ne dokázal pozrieť aj v iných, než zaužívaných súvislostiach. Jeho neraz odvážne pohľady na doposiaľ prehliadané historické dokumenty, či etymologické vzťahy a dobové skutočnosti ponúkajú príťažlivé čítanie pre všetkých, ktorých lákajú odpovede týkajúce sa doposiaľ zahmlenej minulosti. Anton Semeš (1930, Ložín, okr. Michalovce) bol po maturite za pokus o útek na Západ súdený (v procese Titus Zeman a spol.) komunistickým režimom a poslaný na 14-ročný pobyt do uránových baní v Jáchymove. Po návrate na slobodu pracoval v Liberci a potom v Bratislave v podniku Matador a vo Výskumnom a vývojovom ústave prefabrikácií v Bratislave. Je ženatý a má štyroch synov. Filozofiu, teológiu a ordináciu „in illo tempore“ obsiahol v Katakombálnej církvi. Dvadsať rokov viedol katolícky samizdat (1970 – 1990). Ako dôchodca zriadil v Prešove knižnicu pre seminaristov Gréckokatolíckej cirkvi a ako knihovník tam prežil vyše trinásť rokov. Bohoslovcov učil lisovať vyobrazenia ikon, cirkevnoslovanský jazyk a latinčinu. Pre Gréckokatolícku cirkev a Zemplínske múzeum preložil viaceré latinské historické práce. Publikuje v časopise Kultúra a pre krajanov napísal populárne Dejiny zemplínskej župy a Ságu rodiny Semešovcov, ktorých predkovia sa vyznamenali v bojoch proti Turkom.

Monumentálne dielo podáva komplexné, ucelené a syntetizujúce dejiny Spiša, regiónu v mnohých ohľadoch špecifického, jedinečného i komplikovaného. Popri úvodných syntetizujúcich kapitolách Ivana Mrvu (1526 – 1770), Františka Žifčáka (1770 – 1849) a Artura Patka (1849 – 1918) kniha obsahuje podrobne analyticky spracované parciálne témy súvisiace s dejinami správy Spišskej stolice, s cirkevnými dejinami, s rozvojom umenia a materiálnej kultúry. Editormi kolektívneho diela sú Prof. Martin Homza Dr., vedúci Katedry slovenských dejín FF UK v Bratislave a Prof. Stanisłav A. Sroka z Instytutu Historii Jagelonskej univerzity v Krakove. Titul má plnofarebnú tlač, 779 obrázkov, 33 máp,literatúru, tabuľky, index.

Keď pápež Lev XIII. v roku 1880 otvoril vatikánske archívy na historický výskum, vyhlásil, že Svätá stolica sa nebojí pravdy o svojich dejinách, neobáva sa, že otvorením svojich archívov ponúkne zbrane svojim nepriateľom, ale naopak, je presvedčená, že poctivý výskum historických prameňov zadosťučiní spravodlivosti a vyvráti falošné obvinenia. Obávať sa bolo treba podľa Leva XIII. iba toho, že historická veda prestane nezaujato skúmať pramene a stane sa slúžkou politickej moci a nástrojom ideologicky motivovaných machinácií, a tak sa spreneverí svojmu najvlastnejšiemu poslaniu hľadať pravdu a namiesto poznania o dejinách začne šíriť smrteľný jed. Tieto slová nestratili nič zo svojej univerzálnej platnosti a aktuálnosti ani po temer stoštyridsiatich rokoch, ktoré odvtedy uplynuli. Túžba slobodne, nezaujato a s vernosťou vedeckej metóde sa priblížiť k pravde o slovenských dejinách motivovala aj organizátorov vedeckého seminára Mons. ThDr. JozefTiso, kňaz a prezident, venovaného jednej z kľúčových osobností nielen slovenských dejín 20. storočia, ale v istom zmysle aj jednej z kľúčových osobností historického povedomia slovenského národa vôbec. V týchto intenciách pripravili svoje state aj autori tohto zborníka, v ktorom sa publikujú zásadným spôsobom - zväčša niekoľkonásobne - rozšírené a o text profesora Milana S. Duricu doplnené príspevky z nitrianskeho seminára.

Druhá knižka poviedok Juraja Havaja Petejovského opäť prináša príťažlivé posolstvo humanizmu. Autor v nej potvrdzuje, že jeho texty nie sú iba prerozprávaním prežitého či osvojeného, ale vždy mu ide o zobrazenie podstaty vytypovaného problému v jeho viacerých polohách s neočakávanou pointou. Opäť nezaprie v sebe citlivého pedagóga a každú poviedku uvádza netradičným didaktickým exemplom, ktorým na istej populárno-náučnej báze približuje čitateľovi zmysel predmetu, situácie či javu ako ústredného objektu alebo subjektu kostry príbehu. Pritom sa nezameriava iba na bežné kolízie, takpovediac každodenné napätia či krízy v medziľudských vzťahoch, prechádzajúce občas až do životných drám, ale zodpovedne pristupuje k nastoľovaniu najpálčivejších negatívnych javov súčasnosti, ako je kriminalita, sociálna bieda, nacionalizmus, extrémizmus alebo migrácia. Oproti pesimistickým víziám však prezentuje aj úsmevné stránky nášho žitia, vtipné príbehy, ale aj bohaté skúsenosti ľudského porozumenia, obety a tak prepotrebnej viery v Boha i v dobro človeka.

Kniha je druhým zväzkom spoločného projektu Filozofickej fakulty UK v Bratislave a Filozofickej fakulty Záhrebskej univerzity a prináša príspevky z rovnomennej medzinárodnej konferencie uskutočnenej v júni 2014 v Záhrebe. Tématické okruhy štúdií rozčlenené chronologicky zahŕňajú obdobia od národného obrodenia po vývin počas druhej svetovej vojny. Osobitne sú vyčlenené otázky lingvistických a eko-historických aspektov a paralel súčasného vývoja a menšín.

Monografia popredného slovenského kresťansky orientovaného filozofa prezentuje skúmanú problematiku invenčne ako bádateľský projekt, v ktorom autor vedie dialóg i konfrontáciu s poznatkami súčasných vied, osobitne filozofie a teológie, pričom chce naznačiť, akými smermi sa bude uberať bádanie v problematike Boha. Jadrom knihy je predstavenie návrhu konceptu teológie z celostného pohľadu v jej reinterpretácii na teologickú filozofiu v celostnom porozumení, pričom rôzne exemplifikácie tohto postupu charakterizujú základné východiská pri tvorbe jej konceptu. Keďže zastávané teórie a viaceré nové vedecké poznatky v ňom majú do značnej miery hypotetický charakter a bude ich treba v ďalšom bádaní preveriť a upevniť v dialógu s inými mysliteľmi. Súčasťou projektu je slovník špeciálnych termínov, ktoré si vyžadujú osobitné vysvetlenie, a rozsiahly bibliografický súpis literatúry, ktorý ukazuje, ako intenzívne sa báda v tejto oblasti, a to najmä v anglosaských krajinách. Poznámkový aparát sa uvádza na konci diela a sú v ňom začlenené aj portréty významných osobností, ktoré vplývali na myslenie autora.

Zborník z vedeckej konferencie k 140. výročiu narodenia Spišská Kapitula 14. 15. november 2017 Kniha obsahuje 19 štúdií, ktoré prinášajú výsledky najnovšieho vedeckého výskumu k rôznym aspektom života J. Vojtaššáka: rodinné zázemie, príchod do biskupskej služby, pastoračné aktivity, zástoj pri budovaní školstva a cirkevných inštitúcií, poľská problematika, vzťah k židovskému obyvateľstvu, vzťahy so Svätou stolicou a so slovenským exilom, postoj k totalitným ideológiám a režimom a ich postoj k nemu. Osobitný prínos majú príspevky dokumentujúce jeho perzekúciu v povojnovom Československu, predovšetkým politický proces a dlhoročné väznenie komunistickým režimom. Jednotlivé state vychádzajú z primárneho archívneho výskumu a prinášajú mnoho nových, doteraz neznámych poznatkov. Do rozsiahlej prílohy zostavovatelia zaradili viaceré kľúčové dokumenty a bohatý fotografický materiál. Zaujímavosťou je dôverná správa o posledných dňoch života J. Vojtaššáka v internácii v Senohraboch pri Prahe, ktorej autorom je autentický svedok, český kňaz František Ludvík, Zámerom všetkých zainteresovaných bolo dosiahnuť, aby sa postava biskupa J. Vojtaššáka vnímala vo väčšej komplexnosti a v reálnom svetle. Popri novootvorených témach práve realizmus pohľadu na túto osobnosť je vkladom, ktorým účastníci konferencie prispievajú do celkového diskurzu o  J. Vojtaššákovi v nádeji, že skutočný dialóg je možný aj pri rozličných interpretačných východiskách.