PostScriptum strana 7 z 9

Triezve a vyvážené poznanie „do vrecka“. Autor vychádza z pohľadu na politickú situáciu v medzivojnovom Československu, ktorej významnou stránkou bolo silnejúce volanie po autonómii Slovenska. Následné okolnosti vzniku prvej Slovenskej republiky a jej krátkej existencie objasňuje stručnou charakteristikou hlavných udalostí na vnútropolitickej scéne, významných vonkajších faktorov, ako aj vybraných osobností slovenskej politiky tých čias.

Kniha o osudoch ľudí, ktorí spoluvytvárali našu históriu, spája beletristický a faktografický prístup k tejto širokej historickej téme. Príbeh o hľadaní a nachádzaní úspechov na tejto zemi, o ceste k bohatstvu, o jeho užívaní a o jeho rozplývaní sa. Je to príbeh o ľuďoch z mäsa a kostí, spravodlivých i náruživých, veľkorysých aj úzkostlivých, dodržujúcich princípy i hľadajúcich výhody bez ohľadu na ne. Turzovci patrili k najvýznamnejším magnátskym rodinám v strednej Európe od konca 15. do prvej štvrtiny 17. storočia a v tom čase zastávali celý rad významných spoločenských, politických a podnikateľských pozícií. Najvýznamnejší príslušník rodu Juraj Turzo sa stal uhorským palatínom (1609) a založil slovenskú luteránsku cirkev (Žilinská synoda 1610).

Zámerom autorského kolektívu bolo čo najpodrobnejšie zmapovať stopy, ktoré zanechala svätoplukovská problematika v najstaršom písomníctve a v dejinnom priebehu historiografie, a to nielen slovenskej (uhorskej), ale i moravskej, českej i širšej európskej. Zostavovateľ a autor úvodných textov v knihe metodologicky zdôvodňuje aspekty skúmania svätoplukovskej legendy a zaoberá sa jej genézou a funkciami v stredovekej slovenskej i uhorskej historiografii. Ďalší autori rozšírili sledovanú tému o jej bulharské (Boris) a franské (Svätopluk Lotrinský) paralely, o rozpracovanie obrazu Svätopluka v prameňoch jednotlivých historických období. Kniha má teda potenciál oživiť odbornú diskusiu, čo možno považovať za užitočné aj vzhľadom na to, že postava Svätopluka sa stala pertraktovanou v širších spoločenských súvislostiach. Výskum svätoplukovskej problematiky možno vnímať v dvoch navzájom previazaných rovinách. Jednou je rekonštruovanie osoby historického Svätopluka I. († 894) na základe zachovaných dobových prameňov a neskorších relevantných naračných textov, ktoré sa spätne (retrospektívne) vracajú k obdobiu jeho panovania. Druhou je legenda, ktorá okolo neho vznikla – teda skúmanie postavy Svätopluka a jeho obrazu, ako sa premieta v legendách. Predmet historicky rekonštruovateľnej postavy najslávnejšieho veľkomoravského vládcu je prakticky vyčerpaný. Veľmi ťažko totiž predpokladať, že by sme v dnešnej dobe našli ešte nove nepoznane pramene k tejto problematike. Oproti tomu svätoplukovská legenda – ako sme súbor stredovekých a novovekých rozprávaní o Svätoplukovi I. pracovne nazvali – je takmer nespracovaná. Táto legenda akoby v sebe od obdobia svojho vzniku pred vyše 1120 rokmi uchovávala akési tajomstvo. A dýcha nim dodnes. Cieľom našej súbornej prace je nielen zamyslieť sa nad týmto fenoménom, a pokiaľ možno aspoň z časti poodhaliť rúšku zo záhady, prečo i dnes legendárny Svätopluk I. nadchýna a irituje zároveň. Nechceli sme teda odpovedať na klasickú otázku kritickej pozitivistickej historiografie: „Ako sa veci stali? Akým naozaj Svätopluk I. bol?“ ale: „Prečo na veci nazeráme tak, ako nazeráme?“ A pýtali sme sa aj konkrétnejšie, napríklad: „Prečo Svätopluk I. v dejinách Slovákov, Moravanov a Čechov musí, respektíve nesmie byť kráľom?“ (Z úvodu prof. Martina Homzu)

Kniha prináša výsledky najnovšieho bádania popredných historikov venujúcich sa výskumu našich stredovekých dejín. Autori sa zamerali na rôznorodé témy súvisiace s pôsobením najvyšších cirkevných autorít arcibiskupov a biskupov v prostredí našich predkov v celom kontexte ich právomocí a povinností. Spájajúcim aspektom knihy je pohľad na ich vplyv na spoločenské dianie, keďže v stredovekom Uhorskom kráľovstve prakticky neexistovala žiadna oblasť života jednotlivca i spoločnosti, do ktorej by cirkev aktívne nezasahovala alebo v nej aspoň nebola prítomná prostredníctvom svojich predstaviteľov. Každá z kapitol prináša originálny pohľad na konkrétnu čiastkovú tému a odpovede na mnohé otázky, no zaiste sa stane aj zdrojom nových podnetov pre ďalší výskum. Poznanie a pochopenie slovenských (uhorských) dejín bez dôkladného skúmania tohto ich rozmeru by bolo neúplné, až deformované.

Kniha Slováka žijúceho od roku 1968 vo Švajčiarsku, je čítaním o emigrantoch a utečencoch pre Slovákov domácich a zahraničných. Je čítaním o motívoch odchodu reps.úteku, o tom, prečo ludia opúštajú, či musia opúštat svoju vlast, prečo utekajú, alebo musia utekat zo svojej vlasti. Problematike emigrácie sa autor venoval dlhé roky. Zozbieral desiatky svedectiev a výpovedí, ktoré ju ilustrujú prostrednictvom pestrej vzorky ludských postojov, životných príbehov, dramatických, niekedy až tragických situácií, ale aj štastných rozuzlení.

Monografia predstavuje priekopnícke vedecké dielo, pretože v slovenskej historiografii, či filozofickej a teologickej spisbe problematika zmyslu dejín, tobôž z kresťanského pohľadu na svet, nie je dostatočne pertraktovaná. Autor načrtáva najprv rámce kresťanskej filozofie a analyzuje dôvody, prečo sa zaoberať históriou, aký je jej význam pre spoločnosť. Poukazuje na tradičnú kresťanskú koncepciu dejín Jacquesa Benigne Bossueta, ktorú narušilo sprvu osvietenstvo (Voltaire) a potom materialisticky svetonázor a utópia Marxa a Engelsa. Kresťanská filozofia dejín a Katolícka cirkev po Druhom vatikánskom koncile sú predmetom osobitnej autorovej pozornosti. Metódou postupného objasňovania doterajších prístupov a prehĺbením pojmu dejín ako sveta ľudského jestvovania autor dospieva k definícii pojmu filozofie dejín ako kritického skúmania dejín, pričom zisťuje ich súčasti. Podľa autora úlohou kresťanskej filozofie dejín je hájiť jednotnú, integrálnu súčasť človeka v rámci celého historického diania vrátane ustavičného technického a vedeckého pokroku. Monografiu uvádza cirkevný historik Viliam Judák, sídelný biskup nitriansky, uzatvára ju preklad eseje nemeckého teológa Huga Rahnera SJ Zmysel dejín : osobnosť a dejiny a Poznámky o zmysle našich dejín z pera slovenského kardinála Jozefa Tomku. Samozrejmosťou je obsažný výber špecializovanej literatúry zameranej na kresťanskú filozofiu a na kresťanskú filozofiu dejín.