PostScriptum strana 2 z 9

Autorova piata zbierka básní prináša prierez tvorbou z posledných rokov, ale i návraty k starším básňam, čo možno vnímať ako prejav konzistentnosti jeho literárnej tvorby a kontinuity hodnotových východísk. V knižke nachádzame vyvážený celok lyrických reflexií vnútorných zážitkov a vnímania okolitého sveta so silným meditatívnym akcentom i poukazom na transcendentné polohy bytia. Tradičné poetické formy autor oživuje drobnými útvarmi, sčasti inšpirovanými východným umením tvorby miniatúrnych krajiniek – saikei, a troma rozsiahlejšími kompozíciami. Dielo uzatvára krátkym esejistickým textom Božský rez, ktorý poukazuje na autorove inšpiračné zdroje i básnické smerovanie.

Výber z prác profesora Matúša Kučeru umožňuje odbornému i laickému čitateľovi v kompaktnej podobe zoznámiť sa s jeho textami, ktoré sú „roztratené“ vo viacerých vedeckých časopisoch, zborníkoch a publikáciách z rôznych časových období – od počiatkov jeho vedeckej tvorby až po posledný príspevok z konferencie v roku 2011. Štúdie sú usporiadané do 4 blokov: O koncepcii slovenských dejín, Slovenská historiografia, Hospodárske a sociálne dejiny slovenského stredoveku a Slovensko-poľské vzťahy v stredoveku. Texty tohto medzinárodne uznávaného medievistu, vyznačujúce sa harmonickou symbiózou erudície a čítavosti, zásadným spôsobom prispievajú do pokladnice slovenskej národnej historiografie. Pri príležitosti 80. narodenín autora zostavil a na vydanie pripravil Martin Homza.

Kniha prináša chronologický prierez prvými storočiami kresťanstva na Slovensku s dôrazom na veľkomoravské obdobie a misiu solúnskych bratov sv. Konštantína-Cyrila a Metoda, pričom veľkú pozornosť venuje sv. Gorazdovi. Autor tiež poukazuje na ďalší vývoj, zdôrazňujúc výnimočné postavenie Nitry a tamojšieho zoborského benediktínskeho kláštora. Dielo je skromným príspevkom k popularizácii našich starších dejín a k rozširovaniu obzoru širokého okruhu čitateľov, našich súčasníkov, pre ktorých sa môže stať zaujímavým čítaním, žriedlom poznania histórie vlastného národa i povzbudením k hrdosti na naše slávne tradície. Rok 2013, v ktorom si pripomíname 1150. výročie príchodu vierozvestcov sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda na naše územie, je príležitosťou uvedomiť si akou príťažlivou, ale aj nevyčerpateľnou témou našich národných dejín je zakoreňovanie kresťanstva u našich predkov - Slovenov a aký veľký vplyv to malo na ďalšie generácie až podnes.

Tiché, pokojné a oblažujúce stretnutia s Bohom v meditácii. Verše zrelého autora, ktorými oslovuje Pôvodcu a Nositeľa „lásky večnej“ a vyjadruje potrebu posvätného a duchovného, túžbu po jednote „podstaty človečieho a božského v nás“. L. Lajčiak nezbásňuje známe vieroučné pravdy, naopak, tieto pravdy básnicky interpretuje vychádzajúc z osobnej skúsenosti v ich stále aktuálnej hodnote (novosť kresťanstva sa predsa nevyčerpala!) ako pravdy osvojené, overené, ale i odmietané, zanedbávané, zamlčované...

Zbierka básní Lásky nikdy nespia je výberom z básnikovej ľúbostnej poézie. Autorov svojrázny rytmus dáva najavo, že netrpí žiadnou formou schematizmu. Potvrdzuje to i bohato aplikovaná rozmanitosť tvorivého štýlu. Ten je moderný i klasický. Z jeho básní pramení filozofický postulát života, ale chce čitateľa aj rozptýliť a poukázať na sladkosť či dravosť lásky, jej skutočnú, ba mnohokrát i úskočnú silu, či nežné pohladenie.

Poéma inšpirovaná eucharistickým tajomstvom sláveným v Cirkvi po všetky časy na celom svete ponúka čitateľovi hlboký básnicko-filozofický pohľad na svet a na človeka cez prizmu Boha darúvajúceho sa v kúsku chleba. Autor vo svojich obrazoch vychádza z reflexie biblického podania i neskorších kresťanských legiend. Dielo, po formálnej stránke inšpirované štruktúrami hudobného umenia, je komponované v klasických formách sestíny a kancóny, a to tak, že autor medzi štyri „sonátové“ sestíny vložil po sedem kancón ako „spevov“, čo je v našej súčasnej poézii iste udivujúce. Jazyk opusu charakterizuje veršová virtuozita a prebohatý slovník, povýšený nejedným priezračným nenásilným novotvarom.Áno, je to sonáta! Je to vlnenie „hmlistojavného tajomstva“, prinášajúce už unavenej duši vzlet práve v dôležitom čase, „keď myseľ kvári zmysel sveta“ a ktoré opäť oživuje základnú pravdu o človeku umárajúcom sa túžbou preskúmať a fyzikálne pochopiť veci medzi nebom a zemou, ktoré sa však jeho osvietenskému rozumu a ním stano¬venému trojrozmernému svetu vysmievajú: presahujú všetky vzorce, všetky výpočty a napo¬vedajú nám, že nemožno ignorovať štvrtý rozmer - duchovný. Všetky tajomstvá, napríklad zázračného „lámania chleba, chleba života“ netreba vysloviť, ale precítiť. Eva Fordinálová

Historicko-politologický pohľad na obdobie moderných slovenských dejín od národného obrodenia po vznik Slovenskej republiky (1848 – 1993) je napísaný čítavým esejistickým štýlom. Autor sa s dnes tak potrebným nadhľadom podujal podať prehľadné zhodnotenie cesty Slovákov spejúcej k etablovaniu sa ako moderného politického národa a k dosiahnutiu rovnocenného postavenia medzi národmi Európy. Sústreďuje sa na vykreslenie a objasnenie hlavných prelomových udalostí , a to v širšom kontexte stredoeurópskeho vývoja prihliadajúc na kritické a problematické obdobia, či osobnosti našej histórie. Čitateľ má tak možnosť vytvoriť si ucelený obraz o našich novších dejinách, ktorých významným aspektom bol zápas za národnú svojbytnosť.

Básnická zbierka ponúka hĺbavé reflexie odrážajúce vnútorný svet autora v kontexte širokej škály podnetov vychádzajúcich z pozorovania a vnímania sveta, či už v jeho individuálnej ľudskej rovine, alebo súvisiacich so spoločenskými pohybmi, kultúrnymi a duchovnými skutočnosťami. Zvláštny názov zbierky predpovedá, že ide o originálnu výpoveď nastoľujúcu otázky, vyzývajúcu k dialógu, hľadajúcu čitateľa ochotného popasovať sa so zašifrovanou výpoveďou o čase, ktorý žijeme...

Kim Thúy, kanadská spisovateľka s vietnamským pôvodom a Pascal Janovjak, po francúzsky píšuci Švajčiar so slovenskými koreňmi – stretli sa v Monaku v roku 2010 a stačilo pár hodín, aby sa zblížili. Rozhodnú sa pokračovať v rozhovore cez oceán a šesť časových pásiem. V ich korešpondencii – spomienkach, príbehoch, úvahách - sa odráža životná púť dvoch ľudí so skúsenosťou exilu i túlavého života. Nechýbajú v nej témy dotýkajúce sa rodiny, pôvodu, rôznorodosti a zložitosti sveta, a v neposlednom rade témy súvisiace s literárnou tvorbou. Ich rozprávanie je intímnou i univerzálnou duchaplnou meditáciou o krehkosti života a otvorenosti svetu.

Najnovšia kniha profesora Matúša Kučeru Slováci a Chorváti patrí medzi tie diela, ktoré môžeme nazvať prelomovými v slovenskej historiografii, keďže na Slovensku doteraz nevznikla práca podobného charakteru a záberu. Široko koncipovaný pohľad na dejiny dvoch slovanských národov, spojených nadlho spoločným štátnym celkom, Uhorským kráľovstvom, ponúka objavné čítanie o pralelách i špecifikách historického vývoja oboch národných spoločenstiev a rozličných dimenziách ich vzájomných vzťahov cez stáročia.

Súbor pramenných textov súvisiacich s cyrilo-metodskou misiou na našom území a s jej bezprostredným pokračovaním sprístupňuje slovenskému čitateľovi v jednom zväzku základné, ale aj menej známe písomné pamiatky, ktoré poukazujú na korene našej duchovnej a kultúrnej tradície a sú neoddeliteľnou súčasťou prvej písomne zaznamenanej fázy našich národných dejín. nohé z nich boli naposledy publikované pred viacerými desaťročiami v rôznych publikáciách a sú bežnému čitateľovi ťažko dostupné (zoznam bulharských arcibiskupov je v slovenskom preklade publikovaný po prvý raz). Kniha obsahuje tieto pramene: Život Konštantína-Cyrila, Život Metoda, Latinský krátky život Konštantína-Cyrila (Italská legenda), Slovo na prenesenie ostatkov sv. Klimenta, Pochvala sv. Cyrilovi, Pochvalné slovo sv. Cyrilovi a Metodovi, Život Klimenta (od Teofylakta Ochridského), Krátky život Klimenta, Prvý slovanský život Nauma, Druhý slovanský život Nauma, Tretí slovanský život Nauma, O pismenách mnícha Chrabra, Zoznam bulharských arcibiskupov, Rozprávanie o dávnych časoch (Nestorova kronika).Predkladaný výber pramenných textov sa vyznačuje tým, že každá jeho jednotka obsahuje také niečo pôvodné, čo sa v iných prameňoch nevyskytuje. Ukazuje, akú vysokú úroveň už od 9. storočia mal jazyk Slovenov. Za prínosné treba pokladať aj to, že sa tu publikujú aj také pramene, ktoré sa zväčša pokladajú za doplnkové a nie vždy ich používajú spracovávatelia tejto problematiky. Vzhľadom na túto svoju rôznorodosť treba predkladaný výber pokladať za nespor¬ný prínos pre slovenskú historiografiu, ale aj pre záujemcov z radov širokej verejnosti. (Z úvodného slova profesora Richarda Marsinu)