PostScriptum strana 3 z 10

Dej románu, ktorý autor situoval na západné Slovensko v rokoch 1942 až 1947, poskytuje čitateľovi množstvo strhujúco vyrozprávaných príbehov a pestrú škálu ľudských charakterov a osudov. Hlavné postavy, Maťo a Ondro, sú dvojičky na nerozoznanie, no povahy majú odlišné, preto sa ich životné cesty často vzďaľujú, a zas prepájajú, najmä, keď sa ich podobnosť má stať dramatickou zápletkou. Popri tragických udalostiach, ako napríklad prenasledovanie Židov, boxerské zápasy o život v nemeckom lágri, či postupné presadzovanie sa komunistov po vojne, s ktorými sa spájajú prejavy ľudskej ľahostajnosti, bezohľadnej túžby po moci a bohatstve, v knihe možno nájsť tiež množstvo pozitívnych prvkov, ako zmysel pre obetavosť, láskyplnosť, ochotu nezištne pomôcť, ba i riskovať. Konanie postáv naznačuje, že v človeku sa rôznorodé, i protichodné črty často stretávajú a navzájom zápasia neraz v nádeji na druhú šancu. Niektorí však novú šancu už nedostanú, pretože sa stávajú obeťami záhadného vraha... Osobitý rozmer knihe dávajú bohato zastúpené historické reálie a snaha o zachytenie atmosféry doby. Obzvlášť detailne je podaný obraz Nitry s vtedajšími názvami ulíc, budov, častí mesta i okolitých obcí, pričom do literárnej línie príbehov sú zakomponované aj skutočné postavy.

Ambíciou monografie je ponúknuť záujemcom komplexné a systematické právnohistorické spracovanie problematiky retribúcie na Slovensku s dôrazom na činnosť Národného súdu v Bratislave ako najvýznamnejšieho slovenského retribučného súdu v rokoch 1945 až 1947. Ide doteraz o prvé takto komplexné spracovanie. Retribúcia na Slovensku bola súčasťou celoeurópskeho až globálneho procesu trestnoprávneho vysporiadania sa s obdobím druhej svetovej vojny. Pre jej uplatnenie v povojnovom Československu bol špecifický retribučný dualizmus, teda osobitný výkon na Slovensku a v Čechách. Na Slovensku bola retribúcia realizovaná primárne na základe retribučného nariadenia Slovenskej národnej rady, ktoré bolo opakovane novelizované a tiež doplnené vykonávacím nariadením Zboru povereníkov. Retribučné nariadenie bolo prejavom revolučného zákonodarstva, bolo retroaktívne a svojím obsahom nenadväzovalo na dovtedajšie právne predpisy. Kniha obsahuje v prílohe plné znenia príslušných právnych predpisov a prehľadne spracované súhrny dokladujúce činnosť Národného súdu. UDr. Michal Malatinský, PhD. (1989) je slovenský právnik a právny historik. Študoval na Právnickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave a na tamojšej Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky absolvoval interné doktorandské štúdium v študijnom odbore teória a dejiny štátu a práva. Je autorom viacerých štúdií venovaných témam z moderných právnych dejín, spoluzostavovateľom dvoch konferenčných zborníkov a spoluautorom monografie Dva procesy s Vojtechom Tukom (2017).

Kniha prináša pohľad do obdobia vzniku novodobej slovenskej meny v roku 1993 a na súvislosti, ktoré tento proces sprevádzali. Autor bol priamym účastníkom predmetných udalostí, najprv ako námestník ministra financií a potom ako zakladateľ Národnej banky Slovenska poverený jej vedením. Preto jeho svedectvo predstavuje cenný pohľad na zaujímavé a doposiaľ širšej verejnosti zväčša neznáme okolnosti, ktoré sa stali súčasťou našich nedávnych dejín. Patria k nim predovšetkým otázky spojené so slovenskými štátoprávnymi ambíciami, v tomto prípade so zameraním na hospodárske aspekty: delenie majetku, vzťahy v ŠBČS, proces vzniku Národnej banky Slovenska a jej činnosť v prvých dňoch existencie, či menová odluka a vznik samostatnej meny slovenskej koruny. Okrem iného patrí k zásluhám autora, že vyobrazenia na minciach a bankovkách slovenskej koruny, reprezentovali tradičné národné a kresťanské motívy.

Prvý zväzok výberu z diela významného historika pozostáva zo 16 príspevkov, ktoré reprezentujú počiatky autorovej vedeckej spisby prostredníctvom štyroch rozsiahlych filozoficko-teologických prác, ktoré doteraz neboli publikované (napr. Spoločenskosť ako inštinkt a jeho psychogenéza vo vývojovom veku alebo Etický charakter lásky k vlasti), na ktoré nadväzujú kultúrno-historické štúdie zamerané na slovensko-talianske literárne vzťahy. Úvodnú štúdiu Učenec z Padovy - muž, ktorý vrátil Slovákom ich národné dejiny napísal Jozef M. Rydlo, zostavovateľ a editor projektu. State, rozpravy a príspevky zaradené do celoživotného výberu predstavujú kľúčové práce historika Milana S. Ďuricu, ktoré okrem štyroch prác v prvom zväzku všetky boli uverejnené v pravých či nepravých periodikách alebo vyšli knižne, buď v zborníkoch, alebo samostatne. Práce a články publikované v cudzích jazykoch sú preložené do slovenčiny a po slovensky vychádzajú po prvý raz. K dispozícii sú aktuálne zväzky I. IV., na vydanie čaká posledný piaty zväzok Bibliografia.

V tejto knihe spomienok môžeme sledovať životný príbeh arcibiskupa Dominika Hrušovského (1926 2016), ktorý patrí medzi špičkové osobnosti moderného slovenského katolicizmu. Väčšinu života prežil v Taliansku, kde bol v r. 1950 vysvätený za kňaza, no na Slovensko sa nemohol vrátiť. Jeho najvýznamnejším pôsobiskom sa stal Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, ktorý v roku 1963 v Ríme vybudovali slovenskí emigranti s cieľom pomáhať Slovákom udržiavať kresťanskú vieru a túžbu po slobode, demokracii a štátnej nezávislosti. Z redaktora časopisu Hlasy z Ríma a spolupracovníka Vatikánskeho rozhlasu sa postupne stal druhým rektorom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. V roku 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa pre slovenských katolíkov žijúcich mimo územia Slovenska. Po páde komunistických totalitných režimov v strednej a východnej Európe sa stal pomocným biskupom Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a kariéru zavŕšil v rokoch 1996 až 2001 ako pápežský nuncius v Minsku, hlavnom meste Bieloruskej republiky. Memoáre sú výsledkom päťdňového pobytu v kláštornom zátiší neďaleko Ríma, ktoré po ukončení diplomatickej misie arcibiskupa Hrušovského poskytlo možnosť nazrieť do minulosti jeho činorodého života. Rozhovor usmerňoval a zaznamenal prof. F. Vnuk tak, aby nezostala nespomenutá žiadna významná udalosť, ktorej bol arcibiskup protagonistom, účastníkom či aspoň svedkom. Vzhľadom na pestré historické okolnosti i pozície, ktoré zastával, kniha prináša množstvo cenných pohľadov na dobu a jej súvislosti, ba možno v nej vidieť zrkadlenie osudov slovenského národa v druhej polovici 20. storočia a na prahu tretieho milénia.

Pokaziť si život je túžbou každého z nás, hoci niekedy len podvedomou. Človek je neúnavným hľadačom a budovateľom vlastného nešťastia, ale aj nešťastia iných. Jeho úsilie, žiaľ, často zlyháva alebo zostane na polceste, pretože mu chýba správna metóda. To sa však môže stať minulosťou, ak si zoberiete na pomoc túto knihu, ktorá poskytne účinnú pomoc každému, kto sa usiluje dosiahnuť stav trvalého nešťastia. Jednoduchý a komplexný sprievodca, ktorý vás naučí, ako sa k tomu úspešne dopracovať a poskytne vám účinný návod, ako si naplno vychutnať svoje trápenie, je konečne tu. V tomto duchu knižka ponúka dôvtipné zamýšľanie sa nad dôležitými oblasťami ľudského života umožňujúcimi stať sa (ne)šťastným, ako sú: myšlienky a túžby, skutky, vzťahy a uvažovanie o všetkom. Jej jazyk plný irónie a sarkazmu umožňuje často prenikavejší pohľad do vlastného vnútra ako vážna psychologická analýza. Zároveň dáva šancu uvedomiť si, akým kľúčovým problémom je zmätok a neschopnosť rozlišovať , teda vytvárať hierarchickú sústavu hodnotenia myšlienok, skutkov a rozhodnutí podľa toho, či vedú alebo nevedú k dobru. Knižka žánrovo príbuzná so slávnymi Radami skúseného diabla od C. S. Lewisa je však v mnohom adresnejšia a hlavne praktickejšia. Pod pseudonymom Nerosfina sa skrýva autor, ktorý žije v Ríme, mnoho študoval a získal viacero akademických titulov. V súčasnosti sa venuje najmä ľuďom, ktorí sa vo svojom živote potrebujú dostať z najhoršieho. Pracuje aj v nedele a vo sviatky. Zúčastňuje sa na mnohých pohreboch a málo sobášoch. Oblieka sa vždy do čierneho.

Knižka prináša stručný, no komplexný pohľad na problematiku imigrácie, ktorá je dnes predmetom širokej diskusie. Autor kňaz, profesor filozofie a náboženský spisovateľ dáva do pozornosti čitateľskej verejnosti, často polarizovanej, teologické učenie i praktické aspekty, ktoré rozoberá vo svetle princípov politickej filozofie a princípov, ktoré vychádzajú zo Zjavenia. Poukazuje na zjednodušený prístup k problematike charakterizovaný postojom založeným na bezpodmienečnom prijatí núdzneho, ktorý tvorí základný prvok frekventovanej kresťanskej mienky o imigrácii. Reflektuje pritom tiež vlastnú (francúzsku) skúsenosť, ako sa javila ešte pred dramatickými udalosťami posledných rokov. To umožňuje očakávať triezvu výpoveď smerujúcu k podstate problému a uvedomeniu si jeho širších spoločenských a kultúrnych súvislostí.

Monografia popredného slovenského kresťansky orientovaného filozofa prezentuje skúmanú problematiku invenčne ako bádateľský projekt, v ktorom autor vedie dialóg i konfrontáciu s poznatkami súčasných vied, osobitne filozofie a teológie, pričom chce naznačiť, akými smermi sa bude uberať bádanie v problematike Boha. Jadrom knihy je predstavenie návrhu konceptu teológie z celostného pohľadu v jej reinterpretácii na teologickú filozofiu v celostnom porozumení, pričom rôzne exemplifikácie tohto postupu charakterizujú základné východiská pri tvorbe jej konceptu. Keďže zastávané teórie a viaceré nové vedecké poznatky v ňom majú do značnej miery hypotetický charakter a bude ich treba v ďalšom bádaní preveriť a upevniť v dialógu s inými mysliteľmi. Súčasťou projektu je slovník špeciálnych termínov, ktoré si vyžadujú osobitné vysvetlenie, a rozsiahly bibliografický súpis literatúry, ktorý ukazuje, ako intenzívne sa báda v tejto oblasti, a to najmä v anglosaských krajinách. Poznámkový aparát sa uvádza na konci diela a sú v ňom začlenené aj portréty významných osobností, ktoré vplývali na myslenie autora.

Zborník z vedeckej konferencie k 140. výročiu narodenia Spišská Kapitula 14. 15. november 2017 Kniha obsahuje 19 štúdií, ktoré prinášajú výsledky najnovšieho vedeckého výskumu k rôznym aspektom života J. Vojtaššáka: rodinné zázemie, príchod do biskupskej služby, pastoračné aktivity, zástoj pri budovaní školstva a cirkevných inštitúcií, poľská problematika, vzťah k židovskému obyvateľstvu, vzťahy so Svätou stolicou a so slovenským exilom, postoj k totalitným ideológiám a režimom a ich postoj k nemu. Osobitný prínos majú príspevky dokumentujúce jeho perzekúciu v povojnovom Československu, predovšetkým politický proces a dlhoročné väznenie komunistickým režimom. Jednotlivé state vychádzajú z primárneho archívneho výskumu a prinášajú mnoho nových, doteraz neznámych poznatkov. Do rozsiahlej prílohy zostavovatelia zaradili viaceré kľúčové dokumenty a bohatý fotografický materiál. Zaujímavosťou je dôverná správa o posledných dňoch života J. Vojtaššáka v internácii v Senohraboch pri Prahe, ktorej autorom je autentický svedok, český kňaz František Ludvík, Zámerom všetkých zainteresovaných bolo dosiahnuť, aby sa postava biskupa J. Vojtaššáka vnímala vo väčšej komplexnosti a v reálnom svetle. Popri novootvorených témach práve realizmus pohľadu na túto osobnosť je vkladom, ktorým účastníci konferencie prispievajú do celkového diskurzu o  J. Vojtaššákovi v nádeji, že skutočný dialóg je možný aj pri rozličných interpretačných východiskách.

Druhá knižka poviedok Juraja Havaja Petejovského opäť prináša príťažlivé posolstvo humanizmu. Autor v nej potvrdzuje, že jeho texty nie sú iba prerozprávaním prežitého či osvojeného, ale vždy mu ide o zobrazenie podstaty vytypovaného problému v jeho viacerých polohách s neočakávanou pointou. Opäť nezaprie v sebe citlivého pedagóga a každú poviedku uvádza netradičným didaktickým exemplom, ktorým na istej populárno-náučnej báze približuje čitateľovi zmysel predmetu, situácie či javu ako ústredného objektu alebo subjektu kostry príbehu. Pritom sa nezameriava iba na bežné kolízie, takpovediac každodenné napätia či krízy v medziľudských vzťahoch, prechádzajúce občas až do životných drám, ale zodpovedne pristupuje k nastoľovaniu najpálčivejších negatívnych javov súčasnosti, ako je kriminalita, sociálna bieda, nacionalizmus, extrémizmus alebo migrácia. Oproti pesimistickým víziám však prezentuje aj úsmevné stránky nášho žitia, vtipné príbehy, ale aj bohaté skúsenosti ľudského porozumenia, obety a tak prepotrebnej viery v Boha i v dobro človeka.

V sérii krátkych úvah sa autor podujal podať konzistentné a systematické svedectvo o osobe Ježiša Krista a o jeho význame pre svet s ohľadom na dnešného človeka, nadväzujúc pritom na stáročnú tradíciu kresťanskej apologetiky. Ide o zámer odvážny a aj podnetný - veď Kristus bol už za svojho života znakom protirečenia a v podobnom duchu sa počas dvetisíc rokov uvažuje, hovorí a píše o jeho osobe a učení. Čím to je, že púta láskou alebo nenávisťou toľko ľudských bytostí? Aj to o niečom svedčí - že je stále prítomný v živote ľudí, že jeho postava sa evidentne vymyká z radu, nezapadla prachom zabudnutia a núti zaujať postoj: za alebo proti. Bolo by veľmi plytké, zavádzajúce a klamlivé považovať Ježišovo pôsobenie za uzavreté, patriace minulosti... Básnik a publicista Ján Maršálek (1965) vydal knižne niekoľko zbierok poézie a nedávno kolekciu zamyslení Cesta k bráne, s podtitulom Čítanie na každý deň.

Tento knižný zväzok prináša ucelený súbor statí venovaných vedeckému, kodifikačnému, organizátorskému a vydavateľskému dielu jazykovedca, publicistu a kultúrnopolitického činiteľa Henricha Bartka (1907 1986). H. Bartek sa zaraďuje do zakladateľskej generácie profesionálnych slovenských jazykovedcov, ktorá vstupovala do aktívnej bádateľskej činnosti v tridsiatych rokoch 20. storočia a v odbore jazykovedy robila pioniersku prácu, otvárala v jazykovede nové priestory celej slovenskej kultúre. Pripomenúť si treba najmä jeho zásluhy o hlbšie a komplexnejšie poznanie a stabilizovanie normy spisovnej slovenčiny v zložitých medzivojnových časoch i činnosť v prospech zachovania jednoty spisovnej slovenčiny v exile so stavom na Slovensku v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Bádatelia ocenia prílohu so súpisom písomností Henricha Bartka vo fondoch slovenských archívov.

Práca prezentuje výsledky historického výskumu medzinárodnej mobility študentov z Bratislavskej stolice od stredoveku po rok 1918 na základe skúmania matrík relevantných európskych univerzít a vysokých škôl. Najstarší doteraz známy záznam je z roku 1263 a nachádza sa v matrike slávnej Bolonskej univerzity. Zatiaľ čo v stredoveku  študenti z Bratislavskej stolice študovali na desiatich univerzitách, v novoveku (od roku 1526) sa záznamy o nich nachádzajú v archívoch už viac ako 200 univerzít a vysokých škôl. Jadrom knihy je štruktúrovaný súpis 6 500 zistených mien študentov, spolu s dostupnými biografickými údajmi; miestny register umožňuje vyhľadať študentov podľa lokalít ich pôvodu. Popri pramennej informácii využiteľnej historikmi s rozmanitým zameraním, práca bude prínosom osobitne pre dejiny bratislavského regiónu, resp. jeho jednotlivých obcí. 

V knihe sú zozbierané „Knižné kútiky“, publikované v časopise politických väzňov Svedectvo. Ich cieľom bolo upozorniť na niektoré dôležité u nás nedostupné knihy, ktoré patria v Európe k prirodzenému konzervatívnemu diskurzu, či priam k základnému kánonu pravicovo-konzervatívnej literatúry. Keďže u nás nemajú veľkú šancu na vydanie, lebo „majiteľom peňazí“ by nevyhovovali, záujemca si môže si prečítať aspoň ich stručnú charakteristiku, resp. krátke výňatky. Kniha je doplnená o niekoľko recenzií, o esej Nová pravica a náboženstvo a o samizdatový text Zelené bundy. Tieto texty vyšli v časopisoch Kultúra, Literárny týždenník, Kultúrny život a Dimenzie.

Tvorcovia tejto knihy pripravenej k 110. výročiu Černovskej tragédie sa podujali hľadať jej odkaz v širokom historickom oblúku a v súvislostiach národného pohybu, ktoré sú späté s pôsobením kľúčovej osobnosti našich moderných dejín – Andreja Hlinku. Slováci zrejme nenájdu za posledných 110 rokov inú osobnosť, ktorá by takou mierou prispela k ich sformovaniu v moderný politický národ a následne k jeho nezávislosti. Preto sú jeho životu a dielu venované aj dve pôvodné, chronologicky vymedzené vedecké štúdie, ktoré dopĺňa rozsiahly výber textov pramenných materiálov súvisiacich s Černovskou tragédiou. Černovská tragédia patrí k najdôležitejším okamihom v slovenskom národnom vývoji. Jej význam a odkaz možno v plnej miere interpretovať len v spojení s činnosťou Andreja Hlinku. Jeho obetavosť vo výkone kňazskej a verejnej činnosti získala v roku 1906 dimenziu obety, keď bol vystavený perzekúcii zo strany svojho biskupa i štátnych orgánov a musel sa podrobiť nespravodlivej suspenzii, súdnemu procesu a aj väzneniu. Len v tomto kontexte Černovská tragédia so svojím mravným kapitálom – ako udalosť nesúca posolstvo najvyššej obety – umožnila, aby všetky nasledujúce úsilia zamerané na pozdvihnutie životných podmienok národa dostali nový impulz, a to aj vďaka tomu, že našli ohlas a podporu vo svete. Tento súbeh viacerých faktorov, no azda najmä viery, túžby, odvahy, vytrvalosti protagonistov tých čias spolu s postupne prichádzajúcimi priaznivými vonkajšími okolnosťami, spôsobil vážne, zlomové posilnenie národného hnutia, z ktorého čerpali ďalšie generácie a v konečnom dôsledku pripravil pôdu pre dnešnú svojbytnú existenciu slovenského národa.

Spomienky ministra hospodárstva Slovenskej republiky 1939-1945