Premedia strana 30 z 41

Krátko po zmiznutí trinásťročnej Amandy nájdu zhorené telo sériového vraha Jona-Olava Farberga. Všetci veria, že sa tento príbeh skončil, o Farbergovej smrti pochybuje jedine Tommy Bergmann. Kto je schopný preniknúť do sveta šialeného a brutálneho zločinca, ak nie mladý osloský policajt, ktorý bojuje s vlastnými démonmi? Tommy Bergmann stúpa pri vyšetrovaní prípadu na päty nielen vrahovi, ale aj prízrakom svojej minulosti. Pri pátraní po nezvestnej tínedžerke musí vycestovať za hranice Nórska, pretože jedna stopa vedie až do čias cárskeho Ruska. Ale rovnako to môže byť iba slepá ulička, ktorá zavedie vyšetrovanie nesprávnym smerom. Bergmann pátra na vlastnú päsť a riskuje viac, než by mal. Rozbúrená krv je tretí detektívny román s inšpektorom Tommym Bergmannom, nasleduje po Sveenovom úspešnom debute Posledný pútnik, ktorý sa stal Severskou detektívkou roku 2014, a po druhom románe v sérii, ktorý vyšiel pod názvom Peklo je otvorené.

Život Vladimíra Krivoša pripomína dobrodružný román. Spolupracoval s tajnými službami za cárskeho aj boľševického režimu, miloval slávu a peniaze, no zároveň rád fabuloval, prikrášľoval či úplne klamal vo viacerých faktoch zo svojho života. Ruskí autori jeho životopisu sa v tejto knihe svedomito usilujú oddeliť mystifikácie od podložených faktov a ukázať Krivošov fascinujúci život v reálnom svetle. Tento polyglot so širokým spektrom záujmov bol z matkinej strany bratrancom slovenského tolstojovca Dušana Makovického. Od mladosti bol otcom vedený k obdivu k Rusku a jeho kultúre a stal sa nadšeným rusofilom a spočiatku aj stúpencom myšlienok L. N. Tolstého. Aj z tohto dôvodu – a údajne aj na radu Svetozára Hurbana-Vajanského odišiel v roku 1886 študovať orientálne jazyky na petrohradskú univerzitu. Ako dvadsaťtriročný prijal ruské poddanstvo a natrvalo sa tam usadil. O návrate domov uvažoval len raz, keď sa moci ujali boľševici, tí však mali s jeho vedomosťami iné plány. Od roku 1893 slúžil v oddelení pre cenzúru zahraničných novín a časopisov, v „čiernom kabinete“, kde otvárali a čítali súkromnú aj diplomatickú korešpondenciu a využívali Krivošove jazykové znalosti – ovládal všetky slovanské, väčšinu európskych a viaceré iné jazyky vrátane sanskritu a čínštiny, ako aj umelé esperanto či volapük. Krivoš súčasne pracoval v tajnom oddelení Policajného departmentu ako prekladateľ a dešifrovateľ, viedol stenografickú službu v Štátnej rade a Štátnej dume, slúžil v „Tajnej kancelárii“ pri Generálnom štábe námorníctva a na celom rade iných miest. Bol viackrát zatknutý a obvinený zo špionáže, niekoľko rokov strávil vo vyhnanstve na Soloveckých ostrovoch.

Sľubnú mladú speváčku nájdu v lese brutálne zavraždenú s vyrezaným hrtanom. Vrah položil na jej telo starožitnú hraciu skrinku. Vyšetrovateľom sa vidí záhadná uspávanka, ktorú prehráva povedomá, nik ju však nevie zaradiť. Hlavný inšpektor trondheimskej polície Odd Singsaker, ktorý sa ešte stále zotavuje z operácie mozgu, začína vyšetrovať vraždu. Singsaker sa prednedávnom oženil s Feliciou Stoneovou, americkou detektívkou, ktorú stretol pri vyšetrovaní prípadu sériového vraha. Obáva sa najhoršieho, keď náhle nahlásia ako nezvestné ďalšie mladé dievča s pekným hlasom. Trondheimská polícia je na stope zločinov, ktoré zrejme spája stará uspávanka. V osemnástom storočí ju napísal záhadný skladateľ Jon Blund. Táto uspávanka sľubuje poslucháčom najpokojnejší najsladší spánok. Čas plynie a zdá sa, že unikajúceho vraha nič nezastaví. Jorgen Brekke aj v tomto príbehu naprieč priestorom a časom dokázal, že ako spisovateľ je vo vynikajúcej forme.

Nórsky autor si na cestách uvedomil dôležitosť samoty a ticha, ktorým venoval svoju najnovšiu knihu. Hovorí o tichu okolo nás, ale aj o tichu, ktoré nosíme v sebe. Čo je ticho? Kde je? Prečo je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým? Na svete nie je veľa polárnych bádateľov, s ktorými by ste sa mohli rozprávať o Immanuelovi Kantovi, rovnako medzi filozofmi nenájdete veľa ľudí, ktorí by na snežniciach prešli najodľahlejšie kúty sveta. Výnimkou je Erling Kagge, nórsky cestovateľ, spisovateľ, vydavateľ a otec troch dospievajúcich dcér. Ako prvý na svete dorazil sám na južný pól, pričom nemal päťdesiat dní žiadne spojenie so zvyškom sveta. Ako prvý zdolal aj všetky tri „póly”, severný, južný a vrchol Everestu. V jednom rozhovore označil za štvrtý „pól” výchovu svojich detí – dosiahnete ho ľahko, ale to čo nasleduje je najväčšou výzvou vášho života.

Nová kniha popredného britského historika Keitha Lowea Strach a sloboda je voľným pokračovaním čitateľsky mimoriadne úspešného titulu Krutý kontinent. Kým v prvej knihe autor s pozoruhodnou objavnosťou zobrazil všetky hrôzy povojnovej Európy, jeho nové dielo prináša panoramatický obraz všetkého, čo prišlo v nasledujúcich dekádach – nielen v Európe, ale na piatich kontinentoch. Nový svetový poriadok po roku 1945 znamenal koniec európskych impérií a zrodenie dvoch nových superveľmocí, ktorých spory viedli k novej globálnej studenej vojne. Vedci vyvinuli nové technológie, architekti navrhli nové budovy, ktoré vyrástli z rozvalín miest, politici volali po spoločenských zmenách a ľudia snívali o novom živote. Lowe postavil koncept knihy na výskume osudov obyčajných ľudí z celého sveta a ilustruje zásadné zmeny povojnového sveta na ich príbehoch a premene ich najväčších tráum na príležitosti k zmenám, ktoré majú na naše krajiny, mestá a rodiny dopad ešte aj dnes.

Továreň na nového človeka možno čítať ako román dokumentujúci jedno obdobie ruských dejín alebo sociológiu sovietskeho Ruska, či celkom jednoducho ako príbeh o základnej ľudskej potrebe milovať a byť milovaný. V románe sa autorka, ktorá sa preslávila svojimi denníkmi z čias boľševickej revolúcie, vracia do obdobia prvej päťročnice, do čias horúčkovitého budovania Sovietskeho zväzu, ktorému bolo podriadené všetko: politika, ekonomika, umenie, medziľudské vzťahy. A aké boli následky tohto experimentu? Táňa s buržoáznym pôvodom uviazne v komplikovanom a zničujúcom vzťahu s vysokopostaveným čekistom. Mladučká Ňurka hľadá útočisko z bezútešnej životnej situácie v extrémnej náboženskej sekte. A Tamara zisťuje, že jej výchova a umelecké sklony sú jej v sivej realite nového Ruska nielen zbytočné, ale aj na príťaž. Životné osudy žien, mužov a detí, ktoré nám Rachmanovová ponúka, sa odvíjajú na pozadí industrializácie, kolektivizácie a čistiek. Na troskách starého režimu vzniká nový človek.

Pravek – dedina uprostred Poľska, kde sa všednosť preplieta s nezvyčajnosťou, prítomnosť s mýtom a každodenný život je dôležitejší ako veľké udalosti. V búrlivom dvadsiatom storočí bojuje v Praveku niekoľko pokolení niekoľkých rodín o šťastie i budúcnosť. Ich osudy vytvárajú univerzálny príbeh o čase, pominuteľnosti a ľudskom osude. Jeden z najvýraznejších súčasných poľských románov, ktorý bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, už roky dojíma čitateľov na celom svete.

Kniha Pôvod odhaľuje ohromujúci vplyv zeme pod našimi nohami na podobu ľudských civilizácií – od pestovania prvých plodín až po zakladanie moderných štátov. Nie náhodou býva prirovnávaná k takým významným knihám ako Diamondove Osudy ľudských spoločností. Prináša fascinujúci pohľad na náš svet, ktorý určovali prírodné podmienky. Keď hovoríme o dejinách ľudstva, často sa zameriavame na veľkých vodcov, vývoj populácie a rozhodujúce vojny. Ako však náš osud určila samotná Zem? Naša planéta sa kolíše a to spôsobuje zmeny klímy, ktoré si vynútili prechod od kočovania k poľnohospodárstvu. Hornatý terén viedol k rozvoju demokracie v Grécku. Vzorce prúdenia vzduchu neskôr formovali vývoj objavovania nových krajín, kolonizácie a obchodu. Dokonca aj dnes sa správanie voličov na juhovýchode Spojených štátov riadi tým, kde sa nachádzajú 75 miliónov rokov staré sedimenty z pravekého mora. Všade je vidieť hlboké odtlačky planéty na podobe ľudstva.

More vyplaví na breh odseknutú ľavú nohu v topánke a čoskoro na to druhú – opäť ľavú. A potom zrazu nájdu na pláži aj tretiu a štvrtú. Tieto štyri odseknuté končatiny, ktoré sa objavia v priebehu jedného letného týždňa, sú jadrom záhady. Kto sú obete? A ako súvisí ich smrť s niekoľkými nahlásenými prípadmi zmiznutia bez stopy? Wisting neverí na náhody a pri vyšetrovaní sa spúšťa až na samé dno zla, akého je len človek schopný.

Rothove reportáže z rokov 1919 až 1930 podávajú veľmi plastický obraz ruskej spoločnosti, kde možno nájsť takmer všetkých a všetko: boľševikov a starú buržoáziu, inteligenciu a mužikov, Leningrad, Moskvu a usadlosti na Kaukaze, popov, šejkov, šamanov i vyznavačov darvinizmu, ruské prostitútky, deti bez domova, emancipované ruské ženy, žobrákov i burlakov. Okrem iného sa autor predstavuje aj ako veľmi výrečný a ostrý filmový a divadelný kritik. Kischove, Gidove ani Feuchtwangerove reportáže z rodiaceho sa sovietskeho Ruska nemožno čítať ako bibliu a podobne je to i s Rothovými fejtónmi, reportážami a črtami z tejto krajiny. No na rozdiel od mnohých oslavných ód na nový systém, ktoré napísali jeho kolegovia, dokázal prehliadnuť potemkinovské kulisy. V zozbieraných článkoch má slovenský čitateľ príležitosť spoznať tohto vynikajúceho štylistu aj z jeho inej stránky – ako kritického publicistu obdareného nevšedným pozorovateľským talentom, ale aj svojským cynickým humorom. Joseph Roth sa narodil 2. septembra 1894 ako syn židovských rodičov neďaleko mesta Brody vo východnom Haliči. Vyštudoval odbor nemecká literatúra v Ľvove a vo Viedni. Bojoval v prvej svetovej vojne, neskôr pracoval ako novinár vo Viedni a Berlíne. Preslávil sa nielen ako románopisec, ktorý napísal vyše dvadsať románov a esejistických kníh, ale aj ako reportér a stĺpčekár niekoľkých nemeckých, rakúskych a českých (vychádzajúcich v nemčine) novín. Medzi jeho najznámejšie diela patria romány Radeckého pochod, Kapucínska krypta, Hotel Savoy, Jób. Čitateľsky úspešné boli aj knižne vydané reportáže a fejtóny z Francúzska a Ruska. V roku 1933 emigroval do Paríža, kde 27. mája 1939 umrel.

Autorka románu potvrdzuje povesť výbornej pozorovateľky medziľudských vzťahov, ktorá vie v správnom pomere vyvážiť veci smiešne s vecami smrteľne vážnymi. Moje more je príbeh o dvoch ženách a dvoch mužoch, o ich slabosti pre krásu, láske k menám, niekedy bizarným hračkám, k vode. Osudy postáv sa prelínajú, nájdeme medzi nimi ženu, ktorá sa rozhodne „veštením” meniť životy ľudí, ako aj mladého muža, ktorý stavia na hlavu tvrdenie, že muži sú tým silnejším pohlavím. Vanda Rozenbergová debutovala poviedkovou knihou Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov (2011), ktorá svojim názvom odviedla pozornosť od toho, že autorka rozumie predovšetkým ľuďom. Poviedky sa dočkali priaznivého ohlasu zo strany kritikov aj čitateľov, očakávania by nemal sklamať ani autorkin prvý román.