Premedia strana 30 z 49

Marguerite je mladé dievča dusiace sa obmedzeniami končiaceho sa 19. storočia. Žije so svojím otcom - lekárom Paulom Gachetom - v Auvers-sur-Oise pri Paríži a sníva o tom, že bude maliarkou. Vo chvíli, keď plánuje útek do Ameriky však za jej otcom počas dusného leta prichádza Vincent van Gogh. Marguerite sa zamiluje a Jean-Michel Guenassia nám vo svojom najnovšom románe odhaľuje prekvapivý príbeh ich lásky. Čo ak doktor Gachet nebol verným a obetavým priateľom impresionistov, ale skôr márnomyseľným oportunistom? A čo ak jeho dcéra bola vášnivou a zamilovanou mladou ženou? Čo ak Vincent van Gogh vôbec nespáchal samovraždu? A čo ak sú niektoré z jeho obrazov vystavené v Muséed'Orsay falzifikátmi? Guenassia sa pýta a pôsobivým spôsobom hľadá odpovede v dobových dokumentoch a v prežívaní dospievajúcej ženy. Okrem portrétu jednej zakázanej lásky čitateľom ponúka aj príbeh konca storočia a obrovských zmien, ktoré predznamenávajú novú éru. Rovnako ako vo svojom najznámejšom diele Klub nenapraviteľných optimistov autor prepája silný príbeh s dokumentárnym základom. Oživuje tým najplodnejšie obdobie impresionizmu a vrhá nové svetlo na umelcove osudové dni.

Stavern 1983: Blížia sa Vianoce a husto sneží. Williamovi Wistingovi, mladému ambicióznemu policajnému strážnikovi, sa prednedávnom narodili dvojičky. Počas bankovej lúpeže sa náhle ocitne v centre dramatických udalostí. Vyšetrovania sa ujmú jeho skúsenejší kolegovia. Keď ho kamarát požiada o priateľskú službu, nečakane sa dostane na stopu iného zločinu. Nielenže ide o nevyriešenú vraždu, ale navyše o nej doteraz nikto nič nevedel. V stodole, ktorú nik nepoužíva, stojí staré auto s dierami po guľkách. A mnohé naznačuje, že šofér odtiaľ nevyviazol živý. Prípad bude mať dopad na to, ako sa bude vyvíjať Wistingov policajný inštinkt. Bude ho formovať po zvyšok jeho kariéry a mnohé ho naučí. Okrem iného aj to, že v rodinách ostávajú a dedia sa nielen majetky, ale aj zločin, vina a bolesť. Najnovšia Horstova kniha Súmrak sa vracia na úvod celej detektívnej série s Williamom Wistingom, chronologicky sa odohráva ešte pred prvou knihou, ktorá vyšla pod názvom Kľúčový svedok.

Marguerite je mladé dievča dusiace sa obmedzeniami končiaceho sa 19. storočia. Žije so svojím otcom – lekárom Paulom Gachetom – v Auvers-sur-Oise pri Paríži a sníva o tom, že bude maliarkou. Vo chvíli, keď plánuje útek do Ameriky však za jej otcom počas dusného leta prichádza Vincent van Gogh. Marguerite sa zamiluje a Jean-Michel Guenassia nám vo svojom najnovšom románe odhaľuje prekvapivý príbeh ich lásky. Čo ak doktor Gachet nebol verným a obetavým priateľom impresionistov, ale skôr márnomyseľným oportunistom? A čo ak jeho dcéra bola vášnivou a zamilovanou mladou ženou? Čo ak Vincent van Gogh vôbec nespáchal samovraždu? A čo ak sú niektoré z jeho obrazov vystavené v Muséed’Orsay falzifikátmi? Guenassia sa pýta a pôsobivým spôsobom hľadá odpovede v dobových dokumentoch a v prežívaní dospievajúcej ženy. Okrem portrétu jednej zakázanej lásky čitateľom ponúka aj príbeh konca storočia a obrovských zmien, ktoré predznamenávajú novú éru. Rovnako ako vo svojom najznámejšom diele Klub nenapraviteľných optimistov autor prepája silný príbeh s dokumentárnym základom. Oživuje tým najplodnejšie obdobie impresionizmu a vrhá nové svetlo na umelcove osudové dni.

Stavern 1983: Blížia sa Vianoce a husto sneží. Williamovi Wistingovi, mladému ambicióznemu policajnému strážnikovi, sa prednedávnom narodili dvojičky. Počas bankovej lúpeže sa náhle ocitne v centre dramatických udalostí. Vyšetrovania sa ujmú jeho skúsenejší kolegovia. Keď ho kamarát požiada o priateľskú službu, nečakane sa dostane na stopu iného zločinu. Nielenže ide o nevyriešenú vraždu, ale navyše o nej doteraz nikto nič nevedel. V stodole, ktorú nik nepoužíva, stojí staré auto s dierami po guľkách. A mnohé naznačuje, že šofér odtiaľ nevyviazol živý. Prípad bude mať dopad na to, ako sa bude vyvíjať Wistingov policajný inštinkt. Bude ho formovať po zvyšok jeho kariéry a mnohé ho naučí. Okrem iného aj to, že v rodinách ostávajú a dedia sa nielen majetky, ale aj zločin, vina a bolesť. Najnovšia Horstova kniha Súmrak sa vracia na úvod celej detektívnej série s Williamom Wistingom, chronologicky sa odohráva ešte pred prvou knihou, ktorá vyšla pod názvom Kľúčový svedok.

Náčrt knihy s podtitulom "Dvadsať ponaučení z 20. storočia" vznikol ako dlhý facebookový status, napísaný v lietadle krátko po amerických voľbách. Jeden z najvýznamnejších znalcov novodobých dejín strednej a východnej Európy ním chcel varovať pred opakovaním chýb z minulosti. Na predchádzajúcom turné so zdesením zistil, ako rýchle Američania zabudli na základné historické udalosti, napríklad na hrôzy stalinizmu. V tej chvíli ho napadlo: Na čo všetko sme ešte zabudli? Tvrdí, že práve teraz je pre Američanov a Európanov dôležité pamätať si, čo sa v minulom storočí dialo v tridsiatych rokoch a nepripustiť demontáž právneho štátu. Dnešní autoritári robia to isté ako ich predchodcovia, keď ľudí zahlcujú zlými správami, aby sa dostali do depresie a rezignovali. Snyder tvrdí, že dejiny zmenili smer a dnes postupujú z východu na západ "ako by sa všetko, čo sa udeje u nás, najprv udialo u nich." Aj preto sa v knihe viackrát odvoláva práve na československé dejiny a cituje viaceré osobnosti z tohto regiónu. História sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia. V dvadsiatom storočí európske demokracie podľahli fašizmu, nacizmu a komunizmu. Boli to hnutia, v ktorých vodca alebo strana sľubovali, že vypočujú ľud a ochránia ho pred globálnymi existenčnými hrozbami. Rozumné uvažovanie v nich nahradil mýtus. Európske dejiny ukazujú, že spoločnosti sa môžu rozložiť, demokracie môžu padnúť, etika môže skolabovať a bežní ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných situáciách. História nás môže poučiť aj varovať. Dnes nie sme múdrejší ako Európania, ktorí sledovali, ako demokracia podlieha totalitarizmu. Ale keď sa politický poriadok zdá byť ohrozený, je našou výhodou, že sa môžeme poučiť z ich skúseností a bojovať proti nástupu tyranie, tvrdí autor.

Náčrt knihy s podtitulom „Dvadsať ponaučení z 20. storočia“ vznikol ako dlhý facebookový status, napísaný v lietadle krátko po amerických voľbách. Jeden z najvýznamnejších znalcov novodobých dejín strednej a východnej Európy ním chcel varovať pred opakovaním chýb z minulosti. Na predchádzajúcom turné so zdesením zistil, ako rýchle Američania zabudli na základné historické udalosti, napríklad na hrôzy stalinizmu. V tej chvíli ho napadlo: Na čo všetko sme ešte zabudli? Tvrdí, že práve teraz je pre Američanov a Európanov dôležité pamätať si, čo sa v minulom storočí dialo v tridsiatych rokoch a nepripustiť demontáž právneho štátu. Dnešní autoritári robia to isté ako ich predchodcovia, keď ľudí zahlcujú zlými správami, aby sa dostali do depresie a rezignovali. Snyder tvrdí, že dejiny zmenili smer a dnes postupujú z východu na západ „ako by sa všetko, čo sa udeje u nás, najprv udialo u nich.“ Aj preto sa v knihe viackrát odvoláva práve na československé dejiny a cituje viaceré osobnosti z tohto regiónu. História sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia. V dvadsiatom storočí európske demokracie podľahli fašizmu, nacizmu a komunizmu. Boli to hnutia, v ktorých vodca alebo strana sľubovali, že vypočujú ľud a ochránia ho pred globálnymi existenčnými hrozbami. Rozumné uvažovanie v nich nahradil mýtus. Európske dejiny ukazujú, že spoločnosti sa môžu rozložiť, demokracie môžu padnúť, etika môže skolabovať a bežní ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných situáciách. História nás môže poučiť aj varovať. Dnes nie sme múdrejší ako Európania, ktorí sledovali, ako demokracia podlieha totalitarizmu. Ale keď sa politický poriadok zdá byť ohrozený, je našou výhodou, že sa môžeme poučiť z ich skúseností a bojovať proti nástupu tyranie, tvrdí autor.

Príbehy, v ktorých je obsiahnutý celý vesmír: pravda o Babylonskej veži, úspešný prvý kontakt s mimozemským životom, zúfalstvo zo straty nenahraditeľného človeka, dobrodružstvo z ciest naprieč časom a ohromujúci výlet za hranice vedecky možného. Žiaden iný sci-fi autor nevyvolal za uplynulých dvadsať rokov toľko nadšenia ako Ted Chiang. Žiadneho iného sci-fi autora neocenili za také útle dielo toľkými cenami. Konečne si môžeme výber z jeho poviedok prečítať aj v slovenčine. Podľa jeho poviedky Príbeh tvojho života vznikol aj jeden z najúspešnejších žánrových filmov posledných rokov Arrival, v slovenskej distribúcii pod názvom Prvý kontakt. Podobne ako jeho literárna predloha neohuroval efektami, ale hĺbkou porozumenia toho, ako by sme komunikovali s bytosťami z iných svetov. Doslov: Juraj Malíček

Príbehy, v ktorých je obsiahnutý celý vesmír: pravda o Babylonskej veži, úspešný prvý kontakt s mimozemským životom, zúfalstvo zo straty nenahraditeľného človeka, dobrodružstvo z ciest naprieč časom a ohromujúci výlet za hranice vedecky možného. Žiaden iný sci-fi autor nevyvolal za uplynulých dvadsať rokov toľko nadšenia ako Ted Chiang. Žiadneho iného sci-fi autora neocenili za také útle dielo toľkými cenami. Konečne si môžeme výber z jeho poviedok prečítať aj v slovenčine. Podľa jeho poviedky Príbeh tvojho života vznikol aj jeden z najúspešnejších žánrových filmov posledných rokov Arrival, v slovenskej distribúcii pod názvom Prvý kontakt. Podobne ako jeho literárna predloha neohuroval efektami, ale hĺbkou porozumenia toho, ako by sme komunikovali s bytosťami z iných svetov.

Neobyčajný príbeh, v ktorom hudba znamená prežitie .Jeden z najznámejších príbehov prežitia počas druhej svetovej vojny zachytáva osudy hudobníka v okupovanej Varšave, rovnomenný film nakrútený podľa knihy získal troch Oscarov. Władysłavovi Szpilmanovi zachránila život hudba, a nie raz. A nielen v časoch, keď vojna odkryla v ľuďoch to najhoršie i najlepšie: brutalitu i veľkodušnosť, odvahu i zbabelosť. Spomienky mladého poľského hudobníka opisujú vojnové roky v okupovanej Varšave, od septembra 1939 až do konca vojny. Prišiel počas nich nielen o prácu, ale aj o celú rodinu a rodné mesto, ktoré nacisti zrovnali so zemou. Autor v knihe presvedčivo líči „relatívne normálne“ prvé mesiace vojny, narastajúci teror, hlad a strach. Odchyľuje sa od stereotypov: bez toho, že by sa čokoľvek pokúšal relativizovať, je jedna z postáv, ktorá mu zachránila život Nemec, podľa jeho spomienok však mnoho neprávostí a zverstiev páchali nielen nacisti. Kniha vyšla prvý raz v roku 1946, v tom čase ešte pod názvom Smrť mesta a v nízkom náklade. Prvé vydanie bolo cenzurované, lebo príbeh nezapadal do oficiálnej verzie dejín, neskôr ho poľskí stalinisti úplne stiahli z predaja. Nebolo mysliteľné, aby „dobrí“ patrili k nepriateľskej armáde a rovnako sa nepatrilo spomínať podiel ukrajinských a litovských jednotiek na masakroch vo varšavskom gete. Až po päťdesiatich rokoch vyšiel v nemeckom vydavateľstve Ullstein Pianista v neupravenej podobe, v akej ho poznáme aj my.

Tridsiatka nie je novou dvadsiatkou, hoci to často počúvame v médiách, od priateľov i rodiny. Obdobie medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života nie je druhou pubertou, naopak – je obdobím, kedy by sme mali zhromažďovať osobnostný kapitál, pracovať na svojej budúcej kariére a perspektívnom vzťahu. Odsúvať zamestnanie, partnerstvo a rodičovstvo za tridsiatku sa veľmi nevypláca, a ak chceme prežiť šťastnejší, plnší a pokojnejší život, treba si to podľa autorky uvedomiť. Klinická psychologička Meg Jayová v tejto pôsobivej knihe vysvetľuje, prečo je dôležité neuviaznuť vo víre dezinformácii a trivializácii o desaťročí, ktoré je v podstate najurčujúcejšie pre našu budúcnosť. V knihe vychádza zo svojej dlhoročnej praxe zameranej na dvadsiatnikov, ako aj z mnohých vedeckých štúdií a štatisckých dát. Rozpráva o práci, partnerských vzťahoch, sociálnych väzbách aj osobnom rozvoji a chybách, ktorých je dobré sa vyvarovať. Výsledkom je osviežujúca, konštruktívna a miestami až nemilosrdne úprimná kniha určená predovšetkým dvadsiatnikom – no nielen im. Od autorky úspešnej TEDx prednášky „Prečo tridsiatka nie je novou dvadsiatkou“

Tridsiatka nie je novou dvadsiatkou, hoci to často počúvame v médiách, od priateľov i rodiny. Obdobie medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života nie je druhou pubertou, naopak - je obdobím, kedy by sme mali zhromažďovať osobnostný kapitál, pracovať na svojej budúcej kariére a perspektívnom vzťahu. Odsúvať zamestnanie, partnerstvo a rodičovstvo za tridsiatku sa veľmi nevypláca, a ak chceme prežiť šťastnejší, plnší a pokojnejší život, treba si to podľa autorky uvedomiť. Klinická psychologička Meg Jayová v tejto pôsobivej knihe vysvetľuje, prečo je dôležité neuviaznuť vo víre dezinformácii a trivializácii o desaťročí, ktoré je v podstate najurčujúcejšie pre našu budúcnosť. V knihe vychádza zo svojej dlhoročnej praxe zameranej na dvadsiatnikov, ako aj z mnohých vedeckých štúdií a štatisckých dát. Rozpráva o práci, partnerských vzťahoch, sociálnych väzbách aj osobnom rozvoji a chybách, ktorých je dobré sa vyvarovať. Výsledkom je osviežujúca, konštruktívna a miestami až nemilosrdne úprimná kniha určená predovšetkým dvadsiatnikom - no nielen im.

Severskou krimi roku 2016 sa stal román, ktorý s detektívkami nemá veľa spoločného. Temný príbeh dánskej autorky je o nezvyčajnej rodine žijúcej na izolovanom ostrove. Ďaleko od ľudí sa tam dejú veci, ktoré pripadajú normálne iba samotným zúčastneným. Čo sa stane, ak je jedinou usadlosťou na malom ostrove statok stolára, ktorý tam žije s rodinou obklopený nádhernou, no drsnou prírodou a nevyspytateľným morom? A ak otec rodiny, citlivý a vnímavý muž, opakovane prichádza o to, čo považuje vo svojom živote za najdôležitejšie? Niekto by na jeho mieste možno utiekol. Iný by začal zhromažďovať veci, ktoré ľudia vyhodili ako nepotrebné a nedokázal by sa ničoho vzdať, hoci by hrozilo, že ho odpad zavalí a pochová pod sebou. A možno by sa taký muž odhodlal ku hrozným veciam, len aby mu nezobrali to, čo mu ešte ostalo. Kam až je žena ochotná zájsť kvôli láske k mužovi a rodine? Ak matka dobrovoľne odstrihne od sveta seba i svoje potomstvo a napokon sa stane väzňom vlastného tela, je to lojalita, oddanosť, zločin alebo šialenstvo? Živica je románom o láske, rodine a strachu. O paranoji a krutosti. Úmyselnej aj neúmyselnej.

Severskou krimi roku 2016 sa stal román, ktorý s detektívkami nemá veľa spoločného. Temný príbeh dánskej autorky je o nezvyčajnej rodine žijúcej na izolovanom ostrove. Ďaleko od ľudí sa tam dejú veci, ktoré pripadajú normálne iba samotným zúčastneným. Čo sa stane, ak je jedinou usadlosťou na malom ostrove statok stolára, ktorý tam žije s rodinou obklopený nádhernou, no drsnou prírodou a nevyspytateľným morom? A ak otec rodiny, citlivý a vnímavý muž, opakovane prichádza o to, čo považuje vo svojom živote za najdôležitejšie? Niekto by na jeho mieste možno utiekol. Iný by začal zhromažďovať veci, ktoré ľudia vyhodili ako nepotrebné a nedokázal by sa ničoho vzdať, hoci by hrozilo, že ho odpad zavalí a pochová pod sebou. A možno by sa taký muž odhodlal ku hrozným veciam, len aby mu nezobrali to, čo mu ešte ostalo. Kam až je žena ochotná zájsť kvôli láske k mužovi a rodine? Ak matka dobrovoľne odstrihne od sveta seba i svoje potomstvo a napokon sa stane väzňom vlastného tela, je to lojalita, oddanosť, zločin alebo šialenstvo? Živica je románom o láske, rodine a strachu. O paranoji a krutosti. Úmyselnej aj neúmyselnej

Kierkegaardovská renesancia je dobový názov veľkej vlny záujmu o Kierkegaardovo myslenie v nemecky hovoriacom svete v prvej polovici 20. storočia. V tomto období sa nemecké kultúrne prostredie vyznačovalo mimoriadnou tvorivosťou. Kultúrny rozmach sa uskutočnil na pozadí veľkých politických a spoločenských zmien a nemecky hovoriaca intelektuálna obec opakovane zažila protichodné dynamiky nadšenej jednoty a nezmieriteľného rozdelenia. Hlboké krízy vyvolali kultúrny pohyb, ktorý bol vzdorom proti politickej nivelizácii a hľadaním odpovede na zánik starého sveta. Čítanie Kierkegaarda bolo súčasťou intelektuálneho vyrovnávania sa so spoločenskými drámami a s duchovnými iniciatívami, ktoré určovali charakter doby. V tvorbe širokej a svetonázorovo rôznorodej skupiny filozofov, teológov, psychológov a literátov sa rozprúdil intenzívny diskurz o Kierkegaardovom myslení. V nemčine začali vychádzať súborné prekladové edície Kierkegaardových spisov, rýchlo rástol objem sekundárnej literatúry, z Kierkegaarda čerpali kľúčové postavy intelektuálneho života, odvolávali sa naňho nové ideové hnutia. O interpretáciu jeho filozofie sa viedli vášnivé spory. Živý nemecký diskurz mal veľký ohlas i v zahraničí a stal sa podnetom pre rozvoj reflexie Kierkegaardovho myslenia v Európe i zámorí. Významne prispel k tomu, že Kierkegaard sa stal filozofom globálneho významu, ako ho poznáme dnes.

Prvá kniha zo zákulisia Smeru je príbehom Roberta Fica a jeho strany z pohľadu investigatívneho novinára, ktorý odhalil viaceré dôležité kauzy. Usilovný študent a aktívny zväzák Fico na sebe tvrdo pracoval, aby sa raz dostal medzi elitu. Dnes už trojnásobný premiér však spravil hneď na začiatku osudovú chybu. Spojil sa s vplyvnými oligarchami, ktorí zbohatli za Mečiara. Podnikatelia, čo založili svoj biznismodel na obchodovaní so štátom, zainvestovali a vyplatilo sa. Vďaka túžbe byť na vrchole za každú cenu sa stal Fico ich vazalom a dlžníkom. Mecenáši jeho strany pretlačili svojich ľudí do vlády, parlamentu aj strategických podnikov. Ich firmy ovládli zdravotníctvo, energetiku, dopravu, obranu či IT sektor. Biznis dokonca začali robiť samotní politici Smeru. Robili to bez škrupúľ, pretože sa mohli spoľahnúť na kľúčových ľudí vo vedení polície a prokuratúry. Správali sa, akoby boli navždy nedotknuteľní. Predstavitelia zlatej mládeže s veksláckymi spôsobmi, ktorí sa prezentovali ako ctihodní občania. V skutočnosti poznali len tri slová: peniaze, známosti a beztrestnosť. Vo vzduchu však cítiť, že sa niečo zlomilo. Politická garnitúra, ktorá v koalícii s obchodníkmi v pozadí uniesla štát, si uvedomuje, že zašla priďaleko. Aj preto sa množia pokusy o diskreditáciu politických protivníkov a kritických novinárov. A eliminujú sa policajti a prokurátori, ktorí chceli poctivo vyšetriť podozrenia z konšpiračných bytov a luxusných rezidencií. Studená vojna za zmenila na otvorený spôsob boja. Bez zábran a pravidiel. Zdá sa, že niekomu ide o všetko.

Prvá kniha zo zákulisia Smeru je príbehom Roberta Fica a jeho strany z pohľadu investigatívneho novinára, ktorý odhalil viaceré dôležité kauzy. Usilovný študent a aktívny zväzák Fico na sebe tvrdo pracoval, aby sa raz dostal medzi elitu. Dnes už trojnásobný premiér však spravil hneď na začiatku osudovú chybu. Spojil sa s vplyvnými oligarchami, ktorí zbohatli za Mečiara. Podnikatelia, čo založili svoj biznismodel na obchodovaní so štátom, zainvestovali a vyplatilo sa. Vďaka túžbe byť na vrchole za každú cenu sa stal Fico ich vazalom a dlžníkom. Mecenáši jeho strany pretlačili svojich ľudí do vlády, parlamentu aj strategických podnikov. Ich firmy ovládli zdravotníctvo, energetiku, dopravu, obranu či IT sektor. Biznis dokonca začali robiť samotní politici Smeru. Robili to bez škrupúľ, pretože sa mohli spoľahnúť na kľúčových ľudí vo vedení polície a prokuratúry. Správali sa, akoby boli navždy nedotknuteľní. Predstavitelia zlatej mládeže s veksláckymi spôsobmi, ktorí sa prezentovali ako ctihodní občania. V skutočnosti poznali len tri slová: peniaze, známosti a beztrestnosť. Vo vzduchu však cítiť, že sa niečo zlomilo. Politická garnitúra, ktorá v koalícii s obchodníkmi v pozadí uniesla štát, si uvedomuje, že zašla priďaleko. Aj preto sa množia pokusy o diskreditáciu politických protivníkov a kritických novinárov. A eliminujú sa policajti a prokurátori, ktorí chceli poctivo vyšetriť podozrenia z konšpiračných bytov a luxusných rezidencií. Studená vojna za zmenila na otvorený spôsob boja. Bez zábran a pravidiel. Zdá sa, že niekomu ide o všetko.