Premedia strana 32 z 41

Tretí, záverečný diel denníkov, tentoraz z rokov 1925 až 1927. Vo Viedni dvadsiatych rokov sa manželský pár vykázaný z Ruska etabluje len s veľkou námahou. Krajina bojuje s povojnovou chudobou a prisťahovalcov nik nevíta s otvoreným náručím. Ako prízraky z minulosti sa vynárajú čudesné postavy s ruským prízvukom. Akademická dráha mladej matky je odsunutá na neurčito, akákoľvek intelektuálna činnosť ustupuje do pozadia pred nutnosťou uživiť sa – práve v tom im má pomôcť malá mliekareň vo viedenskom Ottakringu. Zatiaľ čo nám ruské denníky Rachmanovovej odkrývali skutočnosti, ktoré Slovensko do takej miery nezasiahli (resp. až neskôr a menej živelne), z tretieho dielu denníkov ruskej spisovateľky na nás dýchne stredná Európa a všetko, čo k nej patrilo: čudáci, postavičky z nádvorí, deti vychovávané ulicou, povaľači, špekulanti, emigranti a všadeprítomná bieda veľkého mesta čerstvo vzniknutej republiky, ktorá prehrala vojnu. Aj do rakúskeho exilu však doliehajú smutné správy z Ruska. Niektoré nemecké vydania tohto dielu denníkov ruské reálie skrátili, či dokonca vyhodili, slovenské vydanie vychádza v pôvodnej, neskrátenej verzii. Mliekarka z Ottakringu je pokračovaním denníkov Študenti, láska, Čeka a smrť z rokov 1916 až 1920 a Manželstvá v červenej búrke z rokov 1920 až 1925.

Ústrednou témou knihy nórskeho geológa je, ako nás hory formujú a ako sa sformovali. Hory oddávna v ľuďoch vyvolávali strach a bázeň, zároveň ich ale aj priťahovali. Kniha sa venuje ich prírodnej a kultúrnej histórii, rozpráva o tom, čo o horách vieme a čo by sme sa ešte len chceli dozvedieť. Procesy, ktoré v reálnom čase trvali milióny rokov, predstavuje ako pôsobivé drámy, pri ktorých zabúdame, že opisované zrážky kontinentálnych platní a iné geologické procesy prebiehali rýchlosťou, ktorú by ľudské oko nedokázalo zachytiť. Venuje sa rozmanitým vysvetleniam pôvodu pohorí po celom svete, ako aj tomu, ako si ľudia ich vznik predstavovali v minulosti – neraz veľmi zábavne. Autor nezostáva iba pri geológii, rozpráva aj o dobývaní hôr horolezcami (a nórskej národnej traume, keď ich najvyšší vrch prvýkrát zdolal Angličan) či o posvätnej úcte k horám vo viacerých svetových náboženstvách. V mnohých kultúrach sú dodnes uctievané a plnia symbolickú úlohu. Celé storočia sa im venovali aj básnici a filozofi a ako ukazuje autor, rovnako pútavý a miestami až poetický môže byť aj pohľad geológa. Henrik Svensen (1970) je nórsky geológ, pôsobí na univerzite v Oslo, zaoberá sa výskumom dramatických udalostí v histórii Zeme. Práve im venoval svoju prvú knihu o dejinách prírodných katastrof v priebehu viac než dvoch tisícov rokov. Jeho druhá kniha Na vrcholoch získala nórsku cenu pre najlepšiu knihu o horách.

Za druhý prípad inšpektora Sejera získala autorka v jednom roku cenu za najlepšiu nórsku detektívku roka aj cenu za najlepšiu škandinávsku detektívku. V malom mestečku pod horami sa deti môžu bezstarostne hrávať a rodičia sa neboja púšťať ich von bez dozoru. Keď však malá Ranghild pri jazere objaví mŕtvolu nahej mladej ženy, pokojné dni sa zdanlivo navždy končia. Kto mohol mať dôvod zavraždiť ju? Inšpektor Sejer rieši svoj ďalší prípad a ani tentokrát nejde o „zvyčajných podozrivých“. V obci, kde ľudí spájajú priateľské alebo rodinné putá, musí postupovať veľmi opatrne a pri pátraní po vrahovi odhaľuje za fasádou zdanlivo sporiadaných životov nejedno temné tajomstvo. Karin Fossum, ktorú si rýchlo obľúbili nielen fanúšikovia žánrovej škandinávskej literatúry, nám predstavuje ďalší z príbehov, na ktorých je najhrôzostrašnejšie to, že by sa mohli odohrávať práve vo vašom susedstve.

V súčasnosti najvyhľadávanejšia a najdiskutovanejšia diéta, aj keď ide skôr o životný štýl, vychádza zo stravovania a iných životných návykov človeka v období paleolitu. Toto najdlhšie obdobie v ľudských dejinách trvalo približne 3 milióny rokov a skončilo len nedávno. Milióny rokov sa naši predkovia živili ako lovci a zberači, keď postupný vývoj náhle prerušil nástup poľnohospodárstva. Za niekoľko tisíc rokov doslova zmenilo dejiny ľudstva, nezmenilo však ľudské trávenie, ktoré sa častokrát nedokázalo prispôsobiť jeho produktom, akými sú obilniny, mliečne výrobky a pod. Na rozdiel od mnohých iných podobných publikácií nie je paleo diéta založená na obmedzovaní prijatých kalórií, ale na poznaní toho, ako sa vyvinul ľudský druh a na tom, čo mu je vlastné. Ako zdôrazňuje autor, nejde len o zmenu jedálnička, ale aj celého životného štýlu. Jeho súčasťou má byť nielen iný typ stravy, ale aj dostatok spánku a pohybu. Vďaka tomu sa dokážeme ubrániť mnohým civilizačným chorobám a dostať svoje telo do takého dobrého stavu, ako to príroda počas miliónov rokov nášho vývoja plánovala.

Človek nie je ani zďaleka najrýchlejším tvorom planéty, ale je taký vytrvalý, že na dlhé vzdialenosti dokáže iné druhy uštvať. Behanie bolo v minulosti našou evolučnou výhodou a dodnes je pre mnohých záľubou. Ako ukazuje autor knihy, dejiny behania sú plné fascinujúcich príbehov, ale aj mýtov. Napríklad v skutočnosti neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz, že by grécky vojak Feidippides po dobehnutí z Maratónu do Atén od vyčerpania zomrel. Bol to profesionál, akých bolo v minulosti mnoho, behali dokonca aj starovekí králi a faraóni. Zatiaľ čo v starom Grécku muži aj ženy behávali nahí, v dvadsiatom storočí ženy museli bojovať ešte aj za to, aby mohli behávať maratóny. Rozprávanie knihy sa klenie od pradávnych čias až po súčasné masové behanie. Hovorí o mezopotámskom kráľovi žijúcom pred štyrmi tisícmi rokov, ktorý dokázal prebehnúť stovky kilometrov, Vikingoch pretekajúcich sa so zvieratami, behajúcich nudistoch, mníchoch, bežcoch behajúcich pospiatky, inkských profesionálnych bežcoch, ale trebárs aj o Emilovi Zátopkovi a podivnostiach behania v komunistickom bloku. Najviac zachovaných prameňov máme z posledných dvoch storočí, ktoré tvoria najväčšiu časť knihy. Autor napríklad vysvetľuje, prečo boli pred vyše polstoročím Švédi „Keňanmi” svojej doby a skúma hranice ľudských výkonov, ktoré sa výrazne posunuli najmä v minulom storočí. V tom našom zrejme uvídíme oveľa menej rekordov, ale o to viac bežcov.

Čerstvo rozvedený prokurátor Teodor Szacki opúšťa svojou rodinu aj Varšavu. Na vlastnú žiadosť sa presťahuje do Sandomierzu, malebného mesta s temnou minulosťou, kde bývali pogromy na dennom poriadku. Staré predsudky dodnes pripomína obraz visiaci v katedrále, na ktorom Židia vraždia novorodencov. Znaky rituálnej vraždy nesie aj telo ženy nájdené krátko po Szackého príchode do mesta. Hrozí, že sa opäť rozhoria tlejúce antisemitské vášne. Zygmunt Miłoszewski, podobne ako ďalší úspešní poľskí autori detektívnych románov, využíva minulosť svojej krajiny bohatú na historické zvraty, ale aj predsudky a krvavé strety s inými etnikami. Jeho román je sondou do súčasnej poľskej spoločnosti a jej starých tráum, a zároveň detektívnym rébusom, pričom hrá s čitateľom fair play podľa pravidiel klasickej detektívky. Precízne vystavaný román získal Cenu veľkého kalibru pre najlepšiu poľskú detektívku roka.

Škandinávsku detektívku roku 2013 napísal profesionál, bývalý policajný vyšetrovateľ a nová hviezda nórskej detektívky Jorn Lier Horst. Jeho hlavná postava, inšpektor William Wisting je suspendovaný kvôli podozreniu, že v sedemnásť rokov starom prípade podstrčil falošné dôkazy, aby dostal za mreže muža podozrivého z únosu a vraždy mladej ženy. Práve on viedol vyšetrovanie zmiznutia Cecilie Lindeovej, ktoré bolo stredobodom pozornosti médií. Z niekdajšieho hrdinu sa razom stáva hlavný podozrivý. Média opäť zacítili krv a Wistingova dcéra Line sa musí rozhodnúť, či bude pre ňu hlavná práca v bulvárnom denníku, alebo pomôže otcovi vypátrať, kto manipuloval prípadom a čo tým sledoval. Udalosti naberú rýchly spád, keď zmizne ďalšie mladé dievča – v podobných prípadoch čas hrá len málokedy v prospech vyšetrovateľov. V starostlivo vybudovaných napínavých príbehoch autor využíva svoje pracovné skúsenosti, či už ide o policajné postupy alebo charakteristiku postáv. Jeho realistický a vecný prístup mu umožnil, aby sa vyhol mnohým žánrovým klišé, vďaka čomu sú jeho detektívne príbehy silné a zároveň uveriteľné.

Objavte tajomstvo výnimočných športovcov! Sú hviezdy ako Usain Bolt, Michael Phelps či Serena Williamsová genetickí mutanti okupujúci svet, alebo sú to normálni ľudia, ktorí prekonali svoje biologické obmedzenia odhodlaním a urputným tréningom? Odpoveď je oveľa komplikovanejšia a zaujímavejšia, než sme si donedávna mysleli. V knihe s povesťou najprevratnejšej športovej publikácie posledných rokov David Epstein spochybňuje populárne pravidlo 10-tisíc hodín, podľa ktorého po určitom čase získame dosta¬točnú zručnosť prakticky v čomkoľvek. Určite to však neplatí v športe, kde do hry vstupuje množstvo iných faktorov – napríklad aj dĺžka vašich rúk či nadmorská výška miesta, kde trénujete. Zvolená téma zákonite prináša aj otváranie citlivých tém, akými sú pohlavie či rasa. Epstein sa zaoberá kontroverznými otázkami, ako napríklad: Sú čierni športovci geneticky predurčení na to, aby vynikali v šprinte aj vytrvalostnom behu, a ako ovplyvnila ich výkony geografia Afriky? Existujé genetické dôvody, aby sme naďalej v športe oddeľovali mužov od žien? Mali by sme testovať gény malých detí, aby sme určili, v ktorých športoch ich čaká úspech? Dokáže genetické testovanie určiť, komu hrozí zranenie, poškodenie mozgu alebo dokonca smrť na športovisku? Autor putuje od rovníka až k polárnemu kruhu, v jeho knihe prehovárajú poprední vedci aj športovci. Recenzie vrelo prijatej knihy sa zhodli na jednom: na svet športu sa po jej prečítaní budete pozerať úplne inými očami.

Výnimočné rozhovory s výnimočným človekom. „Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ hovorí psychológ Ivan Štúr. Kniha rozhovorov predstavuje jeho názory na výchovu, život v rodine, vzťahy medzi mužmi a ženami i rodičmi a deťmi. Rozpráva o konkrétnych prípadoch a skúsenostiach z viac než tridsaťročnej klinickej praxe, ale aj o zážitkoch z vlastného detstva a života. „Keď si sťažujem na vlastné deti, tak si vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil,“ hovorí Ivan Štúr, ktorý v knihe vystupuje ako nezávislý odborník, ale aj ako syn výnimočných rodičov či otec troch synov. Vyjadruje sa stručne a riešenia, ktoré na väčšinu výchovných a vzťahových problémov nachádza, sú zvyčajne jednoduché. Stavia na rozhovore, humore a schopnosti poučiť sa z ťažkostí. Za základ dobrej výchovy nepovažuje potláčanie zlých vlastností, ale podporovanie tých dobrých. Ako odporca „čiarkovacej” psychológie založenej na testoch a dotazníkoch volí individuálny prístup ku každému osudu a podporuje aktívny postoj k životu.

Za tretí prípad inšpektora Sejera získala autorka Cenu nórskych kníhkupcov za najlepší nórsky román roka. Errkiho už od detstva sprevádza povesť čudáka, ktorý nosí smolou nielen sebe, ale aj svojim blízkym. Zlovestné domnienky podporuje jeho zanedbaný výzor, mlčanlivosť a miestne legendy o tom, že zo sveta za záhadných okolností zniesol svoju matku, pričom možno nebola jediná. Jeho útek zo psychiatrie sprevádzajú nepredvídané komplikácie a to, že sa stáva podozrivým z vraždy starej ženy, je len začiatkom príbehu s mnohými nečakaným zvratmi. Autorka mu stavia do cesty ďalších ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, takže román, ktorý má miestami až nádych čiernej grotesky, je zároveň pozoruhodnou sondou do života zatracovanej časti nórskej spoločnosti.

Salzburská psychologička a správkyňa časti autorkinej pozostalosti sa v pútavom publicistickom diele podujala odhaliť pravú tvár Ale Rachmanovovej, ktorú slovenskí čitatelia poznajú z jej denníkovej trilógie. Aký bol osud tejto charizmatickej ženy? Čo sa stalo s jej rodinou? Aké skutočnosti zamlčala v denníkoch, aby uchránila identitu svojej rodiny pred sovietskymi úradmi? Ruská emigrantka sa stala kultovou postavou práve vďaka svojim denníkom. Jej spomienky na krvavé udalosti v revolúciou zmietanom Rusku, ako i reminiscencie na Viedeň a medzivojnové obdobie sú pevne späté s veľkými historickými udalosťami prvej polovice 20. storočia. Pohnutý život Ale Rachmanovovej (vlastným menom Galiny Ďuriaginovej) sa trilogicky odvíja v Rusku, kde prežíva bezstarostné detstvo a dramatické dospievanie počas boľševickej revolúcie, Rakúsku, kde sa s manželom a malým Jurkom snažia prežiť vo Viedni a neskôr zažívajú literárny úspech v Salzburgu, ale prežívajú aj pre rodinu mimoriadne tragický koniec druhej svetovej vojny, a napokon v povojnovom Švajčiarsku. Kniha je doplnená desiatkami fotografií a dokumentov z autorkinho súkromného archívu. Ilse Stahrová (1946) vyštudovala psychológiu, venovala sa diagnostickej a terapeutickej práci s deťmi a rodinnému poradenstvu. Už počas štúdií ju zaujalo Rachmanovovej dielo a neskôr sa náhodou dostala k častiam jej pozostalosti. Kniha je vyústením desaťročí jej výskumu.

Autori Freakonomics zmenili spôsob, akým sa pozeráme na svet. Vo svojej tretej knihe sa zamerali na to, čo čitateľov prvých dvoch zaujímalo najviac – existuje spôsob, ako sa naučiť vidieť veci inak ako vyzerajú? Levitt s Dubnerom veria, že áno a ukazujú, ako sa naučiť myslieť ako freak. Aj tentoraz kladú množstvo netradičných otázok, napríklad: Prečo vedia americkí školáci menej ako estónski? Je ťažké vynikať v niečom, čo nerobíte radi? Prečo sa nigérijskí podvodníci priznávajú, že sú z Nigérie? Prečo je také ťažké povedať „Neviem”? Chutia drahšie vína naozaj lepšie? Prečo sa oplatí, ak sa k ľuďom správate slušne Ako zvyčajne nie je pre nich tabu žiadna téma, s ľahkosťou sa presúvajú od zdanlivo okrajových až ku globálnym témam. Týkajú sa biznisu či filantropie, športu aj politiky, všetko s cieľom zbaviť nás bežných myšlienkových návykov, ktoré zvyčajne vedú len k bežným, často neúčinným riešeniam.

Hlavnými postavami šiestich príbehov sú ženy v neľahkých životných situáciách. Známy americký psychoterapeut v nich vychádza z vlastnej praxe, titulný príbeh hovorí o jeho vzťahu s matkou, nedopovedaných témach a smrti, ktorá všetko zmenila a prinútila ho o všetkom premýšľať nanovo a inak. Irvin D. Yalom znova odhaľuje zákutia ľudskej duše – svojich pacientov aj seba samého – a hľadá cestu k jej pretvoreniu. Pomáha mu k tomu jeho zmysel pre detail, ale aj schopnosť uznať vlastné chyby. Hoci ide väčšinou o príbehy ľudí v hraničných situáciách, ak to okolnosti aspoň trochu dovoľujú, nechýba v príbehoch ani jemný humor a zmysel pre absurdnosť niektorých situácií.

Najnovší detektívny román nórskeho autora začína úmrtím vo Wistingovom bezprostrednom susedstve. Len o tri domy ďalej od inšpektora sedí už štyri mesiace pred blikajúcim televízorom mŕtvy muž. Nič nenaznačuje tomu, že by mala smrť kriminálne pozadie. Viggo Hansen bol „neviditeľný“ človek, jeho úmrtie sa nemá prečo ocitnúť na titulných stránkach novín, no niečo na jeho skone nedáva pokoj inšpektorovej dcére, novinárke Line. Zamýšľa napísať portrét celkom neznámeho muža, ktorý žije uprostred dnešnej spoločnosti. Púšťa sa do pátrania a súčasne prichádza na policajnú stanicu hlásenie o ďalšom úmrtí. Aj táto obeť nesie všetky známky toho, že je mŕtva už dlhší čas. Nález tela je úvodom jednej z najväčších vyšetrovacích akcií v dejinách nórskej kriminalistiky.

Stig Saterbakken bol nórsky spisovateľ s blízkym vzťahom ku Slovensku, ktoré sa dostalo aj do jeho posledného románu Cez noc. Temný a mučivý príbeh, v ktorom nájdeme časti snov, rozprávok aj hororových príbehov, skúma tajomné hĺby smútku a lásky. Karlova rodina sa vďaka romániku s oveľa mladšou Monou otrasie v základoch, a keď už sa zdá, že sa všetko predsa len vráti do starých koľají, osud zasiahne opäť: vezme si jeho syna. Vtedy sa na scéne objaví Karlov priateľ, ktorý mu povie o záhadnom dome na Slovensku. Ľudia, ktorí si za vstup zaplatia, sa tam stretnú so svojím najväčším strachom, čo ich buď zabije, alebo znovuzrodí. Zúfalý otec za sebou spáli mosty a vydáva sa na neistú cestu naprieč Európou, len s chabou nádejou, že v záhadnom dome nájde, čo nenávratne stratil. Kráča nocou vlastného života a chce ju prečkať. Prejsť cez noc...

Jedinečná kniha o Európe krátko po druhej svetovej vojne zachytáva široké spektrum konfliktov, ktorými kontinent prešiel približne v rozmedzí rokov 1944 až 1949. Koniec vojny priniesol explóziu nového násilia naprieč celou Európou. Väzni zabíjali svojich väzniteľov, odbojári zabíjali a pranierovali kolaborantov. Etnické čistky, občianske vojny, znásilňovanie a zabíjanie boli bežné v dňoch, mesiacoch aj rokoch po oficiálnom skončení vojny. Kniha britského historika skúma Európu hnanú túžbou po pomste. Krutý kontinent je šokujúcim portrétom doteraz nepovšimnutej doby bezprávia a hrôz. Ako píše autor, je len akýmsi príjemným mýtom, že akonáhle skončila druhá svetová vojna, všetko sa vrátilo do normálu. Všetko, čo existovalo pred vojnou, bolo zničené, a to nehovoríme iba o dopravnej infraštruktúre, budovách či fabrikách, ale o celom predvojnovom živote. Povojnové roky sa niesli v znamení presídľovania, posúvania hraníc, ale trebárs aj zbavovania sa nepohodlných detí, ktoré v mnohých krajinách zostali po nemeckých vojakoch. Kniha Krutý kontinent je prvá veľká syntéza o danom období, ktorá ukazuje, že podobné dianie a chaos existovali takmer všade v Európe.