Premedia strana 34 z 41

Prečo sa nositeľ Nobelovej ceny nemôže stať profesorom na slovenskej univerzite? Vládne školstvu solidarita neschopných? Prečo zlyhali všetky porevolučné reformy vzdelávania? Autor nielen kritizuje, ale akademickej obci a širokej verejnosti navrhuje rýchle, efektívne a úsporné riešenia. Testament vedca je vtipný, desivý a prenikavý pohľad na stav slovenského školstva a vedy. Kniha vychádza z blogov, ktoré vychádzali na pokračovanie a vyvolali široký ohlas a diskusiu.

Najtemneší román kráľovnej nórskej krimi! Dvaja tínedžeri pohybujúci sa na hrane zákona sa zvyčajne zabávajú kradnutím kabeliek a peňaženiek. Zipp a Andreas si v jednom vyhrotenom prípade neuvedomia, čo spôsobili a pokračujú v dome staršej ženy. Situácia sa však uberie úplne iným smerom, ako očakávali. Ako je pre autorku príznačné, sústredí v detektívke situovanej do malého mesta na opis toho, ako násilie dokáže zničiť náš bežný život a hľadá odpoveď, za akých okolností niekto prekročí pomyselnú hranicu a stane sa vrahom. Román má ako zvyčajne niekoľko vedľajších línií, vrátane Sejerovho osobného života, v ktorom sa objavuje nová žena a významnú úlohu zohrá aj jeho adoptovaný vnuk. Gumshoe Award za najlepšiu európsku detektívku roka.

Za koľkými obrazmi sa skrýva toľko vášne a lásky, ale aj toľko tragédií? Fascinujúci príbeh diela Gustava Klimta a jeho modeliek, s ktorými si dejiny zahrali krutú hru. Gustav Klimt patrí k najvýraznejším zjavom svojej doby a tento príbeh by bol výnimočný aj vtedy, keby končil dátumom jeho smrti. On však pokračuje takým nezvyčajným tempom a smerom, až by si mnohí protagonisti radšej priali, aby sa nikdy nestali jeho súčasťou. Obraz Adele Blochovej-Bauerovej patrí k najvýznamnejším dielam moderného umenia. Jeho autorom je charizmatický muž s množstvom vzťahov aj nemanželských detí, žena na obraze pochádza z vyšších kruhov a jej židovská krv zohrá v celom príbehu oveľa väčšiu úlohu, než by si ktokoľvek na začiatku minulého storočia dokázal predstaviť. Autorka knihy zachytáva viac než sto rokov dramatického živote strednej Európy a Viedne, ktorou sa prehnali umelecké avantgardy, ale aj nacisti a povojnové roky sa niesli v znamení budovania mýtu o Rakúsku ako prvej Hitlerovej obeti. Kruté dejiny zmietli časť jej obyvateľov a s nimi aj všetko, čo kedy mali, vrátane vzácnych umeleckých diel, ktorých vznik ako mecenáši moderného umenia podporovali. Kniha opisuje príbeh Gustava Klimta, jeho osudových žien a potomkov, ale aj boj Adelinej netere Marie Altmannovej o navrátenie ukradnutých obrazov a osudy desiatok významných osobností európskeho kultúrneho života, ktorých životy sa pretli za nečakaných okolností.

Hnev je rozlúčkou s prokurátorom Szackým, jedným z naobľúbenejších hrdinov poľských kriminálnych románov, ktoré aj vďaka nemu čoraz častejšie vychádzajú aj v zahraničných prekladoch. Dvadsiateho piateho novembra zavolajú prokurátora Teodora Szackého do trosiek starého nemeckého bunkru neďaleko mestskej nemocnice. Pri prácach na ceste robotníci objavili starú kostru. Szacki bezmyšlienkovite „odfajkne Nemca”, ako sa tu hovorí vojnovým pozostatkom a prikáže kosti poslať lekárskej fakulte, kde stále chýbajú exponáty na výučbu. Ani netuší, že to, čo sa mu zdalo ako ukončenie rutinnej procedúry, je vlastne začiatok najťažšieho a posledného prípadu jeho kariéry. Hnev voľne nadväzuje na knihy Zapletení a Zrnko pravdy a uzatvára trilógiu o prokurátorovi Szackom. Za prvé dve knihy autor získal Cenu veľkého kalibru pre poľskú detektívku roka.

Vo voľnom pokračovaní svetového bestselleru Život bez pšenice autor čitateľom pomáha s novým životným štýlom potom, ako sa vzdali pšenice. Od vydania prvej knihy, ktorá zmenila celé odvetvie, sa nazbieralo množstvo ďalších informácií o živote bez obilnín. Táto kniha prináša množstvo nových tipov a spôsobov, ako vyliečiť telo z následkov ich dlhodobého jedenia. V prvej časti knihy autor opisuje bizarné dejiny pestovania vyšľachtených tráv a komerčné využitie týchto plodín, v druhej časti hovorí, ako priviesť život bez obilnín do dokonalosti a v tretej časti čitateľom ukazuje, ako si zlepšiť zdravie, metabolizmus, mať viac energie, duševných síl či lepšiu náladu. Dôkladne sa zameriava napríklad na problémy so štítnou žľazou, tráviaci trakt, vitamíny či zdravé a pevné kosti, ako aj na prípadné problémy pri chudnutí. Výsledkom dodržiavania rád je zvýšenie celkovej výkonnosti a duševnej pohody, čo od vydania prvej knihy ukázali životy tisícok jeho pacientov a čitateľov.

Ako je možné, že najstaršie dieťa sa vyvíja úplne inak ako jeho mladší súrodenci? Nedávny výskum ukázal, že poradie narodenia má významný vplyv na formovanie osobnosti. Príchodom nových súrodencov prvorodení zažívajú veľký šok, ktorý otrasie ich svetom. Už nie sú stredobodom pozornosti a rodičovskej lásky, prichádzajú o prostredie, do ktorého sa narodili brali ho za samozrejmosť. Reakcie detí bývajú rôzne a ako ukazuje autorka na vlastnom vzťahu so staršou sestrou, napätie a nedorozumenia medzi súrodencami môžu pretrvávať nielen celé roky. Existuje pritom niekoľko jednoduchých pravidiel, ako si vytvoriť a udržať pekné súrodenecké vzťahy. „Máloktorá detská skúsenosť je taká ďalekosiahla, ako keď jedináčikovi zrazu pribudne súrodenec. Pre dieťa je to prvá veľká životná skúška, ktorú musí zvládnuť. S príchodom súrodenca sa všetko zmení, dôverné veci miznú. Doteraz bol prvorodený časťou sveta dospelých. Predstavoval si, že svet je tu pre neho a kvôli nemu. Tento svet mu už teraz nepatrí úplne, krúti sa okolo inej hviezdy. Dieťa sa cíti vyčlenené, ponechané samo na seba. V myslení a cítení pokročilo už natoľko, že je schopné vedome spracovať prvú životnú krízu. Táto prevratná skúsenosť sa môže spájať s veľkými obavami, môže však znamenať aj veľkú šancu.“ Kniha vychádzajúca aj z osobných skúseností autorky zapĺňa medzeru v psychologickej literatúre venovanej najintímnejším a najdôležitejším otázkam ľudského života.

Mŕtvi ožívajú... Ľudstvo vymiera... Nadišiel koniec sveta... Záhadný incident v Rusku, len krátky oznam v televíznych správach – to je jediné varovanie pred tým, že civilizácia bude čoskoro zničená nenásytným vírusom, ktorý premieňa ľudí na monštrá. Právnik, ktorý stále smúti nad smrťou svojej mladej manželky, sa pustí do písania. Považuje to za akúsi formu terapie. Neočakával však, že jeho anonymný blog a denník sa napokon stanú záznamom o posledných dňoch ľudstva. Vlády sa zo všetkých síl snažia zastaviť vírus zombie, ľudia prepadajú panike, zriaďujú sa takzvané bezpečné body, vo svete vypuká chaos, čoskoro sú všetci muži, ženy i deti odkázaní sami na seba. Vyzbrojený len provizórnymi zbraňami a vôľou žiť bude tento preživší poslednou šancou ľudstva proti zlu, ktoré dostalo meno Apokalypsa Z. Kniha s podtitulom Začiatok konca je prvou časťou románovej trilógie španielskeho autora, ktorá vyšla vo viacerých prekladoch a stala sa bestsellerom v Španielsku, Brazílii či Taliansku, najväčší úspech prekvapivo zožala v Spojených štátoch, kde sa vydania ujala spoločnosť Amazon.

Britský historik nevidí ruskú revolúciu ako jednotlivú udalosť, ale ako storočný cyklus násilia a honby za utopickými snami. Zatiaľ čo iní historici sa zamerali na kataklizmatické roky tesne pred a po roku 1917, Orlando Figes zobrazuje oveľa širšie obdobie. Revolúcia mení formu a charakter, no stále si zachováva podobné idealistické ciele, od svojich počiatkov v hladomorom sužovanom roku 1891 až po svoj koniec a kolaps komunistického Sovietskeho zväzu v roku 1991. Figes rozoznáva tri základné fázy: Lenin a boľševici, ktorí prichádzajú s deštrukciou všetkého starého a zrodom nového systému, pričom toho obdobie ukončí až teror tridsiatych rokov; stalinistická generácia pochádzajúca z nižších tried, ktorá vytvorí pevné štruktúry sovietskeho režimu a svoju legitimitu utvrdí víťazstvom v druhej svetovej vojne; a generácia roku 1956 ovplyvnená odhalením kultu osobnosti a stalinistických zločinov, no stále považujúca revolučný zápal za liek na ekonomický úpadok a stratu lojálnosti voči režimu. Až do zániku sovietskeho režimu jeho vedúci predstavitelia verili, že pokračujú v revolučnom diele započatom Leninom. S autoritou a charakteristickým štýlom, ktorým sa preslávil už vo svojich predchádzajúcich knihách, prináša Orlando Figes pútavú a svojim spôsobom revolučnú zmenu pohľadu na jednu z kľúčových udalostí dvadsiateho storočia.

Zatiaľ najlepšie hodnotený román nórskeho spisovateľa prichádza po dvojročnej prestávke, prvé dva mesiace po vydaní viedol nórsky rebríček najpredávanejších kníh. Sofie Lundová sa spolu so svojou ročnou dcérkou nasťahuje do domu, ktorý zdedila po dedkovi, obávanom starom kriminálnikovi. Jediné, čo vo vyprázdnenej vile ostane, je zamknutý sejf v pivnici. To, čo sa v ňom nachádza, prekvapí nielen Sofie, ale aj larvických vyšetrovateľov. Netušená pozostalosť rozpúta lavínu udalostí a hlavný inšpektor William Wisting má náhle plné ruky práce nielen s nevyriešeným prípadom nezvestného taxikára, ale aj s vyšetrovaním vraha, ktorý zabil mladé dievča v cudzom okrsku. Starnúci vyšetrovateľ pochybuje o svojich uzáveroch aj o zdanlivo nepriestrelných dôkazoch. Keď vycúva zo slepej uličky, aby sa na zločiny pozrel z iného uhla pohľadu, ocitá v neľahkej situácii: je nútený ísť proti vlastným kolegom, ak chce byť lojálny voči obetiam a predovšetkým voči pravde.

Je ešte možné o holokauste, tejto zdanlivo uzavretej kapitole ľudských dejín, povedať niečo nové? Kniha amerického historika to robí nielen preto, že si podrobnejšie všíma environmentálne pozadie nacistickej ideológie a premeny jej ústredných cieľov, ale aj preto, že vidí naliehavú paralelu so súčasnosťou, keď sa klimatické zmeny premietajú do svetovej politiky. Svet sa namiesto vízie lepšej budúcnosti čoraz viac zaoberá temnými apokalyptickými scenármi, kde boj o obmedzené prírodné zdroje môže prerásť do veľkých konfliktov. V impozantnom príbehu o vyhladení a prežití, predstavuje Timothy Snyder nové vysvetlenia obrovských ukrutností napáchaných v dvadsiatom storočí a odhaľuje riziká, ktorým čelíme v dvadsiatom prvom. Využívajúc nové pramene z východnej Európy a zabudnuté svedectvá Židov, ktorí prežili, pripomína autor, že masová vražda Židov je udalosť nie tak vzdialená a oveľa pochopiteľnejšia, ako by sme sa nádejali – a teda oveľa hrôzostrašnejšia. Holokaust sa začal na temnom a dostupnom mieste – v Hitlerovej mysli. Jeho zárodkom bola myšlienka, že odstránenie Židov by mohlo obnoviť rovnováhu a planéte a umožniť Nemcom získať zdroje, ktoré zúfalo potrebovali. Táto predstava o svete sa mohla dať zrealizovať, len ak by Nemecko zničilo iné štáty, čiže Hitlerov cieľ bola koloniálna vojna na európskej pôde. K najväčším stratám na životoch došlo na miestach, kde sa úplne rozpadli politické štruktúry. V bezštátnych zónach zomreli takmer všetci Židia. Pomáhalo im niekoľko ľudí, zopár spravodlivých, ktorých nepodporovali žiadne inštitúcie. Snyder upozorňuje na ponaučenie plynúce z holokaustu a dospieva k záveru, že sme nepochopili moderný vek a ohrozili tým našu budúcnosť. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle – a nás tiež.

Príbehy zo života manželského, ktoré pôvodne vyšli na pokračovanie v dvoch knihách, vyvolali vo svojej dobe vášnivé debaty a autor sa dokonca ocitol pred súdom. Najprv na túto tému plánoval napísať román, ale nakoniec mu prišlo príhodnejšie látku rozložiť do dvoch desiatok noviel. Viac sa zradikalizoval v druhej časti, ktorej vydanie sa prelína s rozpadom jeho manželstva. Strindberg považoval manželstvo len za formálnu ochranu prostitúcie, prípadne za „klietku, do ktorej sa obaja partneri dobrovoľne zatvoria“. Z rousseaovského hľadiska odmietol emancipáciu a predstavil ženu ako parazita v manželstve. Napriek tomu, že je jeho dielo interpretované ako jednoznačne mizogýnne, väčšina jeho súčasníkov i dnešných literárnych kritikov oceňujú jeho netradičný pohľad na pokrytectvo, spoločenskú morálku, sexuálne správanie, prostitúciu a rodové stereotypy.

Ľudstvo takmer vyhladila dlhoročná vojna so zombie. Povojnová komisia Organizácie spojených národov, pre ktorú autor pracoval, nemala záujem o osobné rozprávania preživších, hoci o konflikte vypovedali ďaleko viac ako štatistické údaje o miliónoch mŕtvych a nakazených. Preto sa rozhodol spísať toto svedectvo. Vznikol fascinujúci súbor príbehov, ktorý sa na globálnu epidémiu pozrel z najrôznejších uhlov. Opisuje prvý prípad nákazy v čínskej dedine Nový Ta-čchang, mesto živých mŕtvych pod Parížom, vzplanutie náboženského fanatizmu v Rusku či príbeh astronautov z vesmírnej stanice ISS, odkiaľ z výšky sledovali pravdepodobný zánik ľudstva. Ľudia na nákazu reagovali rozmanito, mnohí spáchali samovraždu, iní hľadali záchranu na odľahlých miestach, objavili sa aj podivné prípady kolaborácie živých s nemŕtvymi. Brooksova správa hovorí o ľudskej psychike aj o vojenskej stratégii, pričom zachytáva politické aj kultúrne reálie – práve tie boli v mnohých prípadoch kľúčom k záhube či prežitiu.

Tulák po hviezdach patrí k Londonovým najpoetickejším prózam, hoci prostredie, v ktorom sa odohráva, tomu nenasvedčuje. Univerzitnému profesorovi Darrellovi Standingovi zmenia doživotný trest na trest smrti. Tú vo veľmi zvláštnych obmenách zažíva dávno pred popravou. Vedenie väznice ho na celé dni zväzuje do zvieracej kazajky a v stavoch blízko smrti jeho myseľ prekonáva hrubé múry a nachádza slobodu. Putuje nielen po hviezdach, ale aj po svojich minulých životoch. Darrell Standing žil už v dobe kamennej, prežil mnoho životov, bol lovcom, lukostrelcom, zažil sťahovanie národov, začiatky poľnohospodárstva, krotenia divých koní. Žil celé veky, miloval a nenávidel, a to sa mu zakaždým stalo nejakým spôsobom osudným.

Autobiografický príbeh opisuje tragický koniec židovskej komunity v Kyjeve, ktorej súčasťou bola aj rozvetvená autorkina rodina, najmä bábuška Esther, ktorá sa nemeckým vojakom prihovorila v jidiš a tí ju ležérne a rutinne zastrelili na ulici. Katja Petrowskaja sleduje stopy ľudí, ktorí mátožia v jej nespoľahlivej pamäti: študenta Judasa Sterna, prastrýka, ktorý spáchal v Moskve roku 1932 atentát na nemeckého vyslanca; Sternovho brata, revolucionára z Odesy, ktorý si dal krycie meno Petrovskij; a Šimona, „toho, ktorý počuje“ a ktorý založil v devätnástom storočí vo Varšave sirotinec pre hluchonemé židovské deti. Čím možno dokázať pravdivosť tohto príbehu? Ako možno porozprávať o čomsi, čo človek nevie, po nemecky – v reči nemých? V siedmich kapitolách pozostávajúcich z jednotlivých epizód opisuje Katja Petrowskaja svoje cesty na dejiská rôznych udalostí, prenáša fragmenty spomienok do bezpečia a posúva do popredia postavy, ktorých tváre viac nik nerozpozná. „Mimoriadny dar nemeckému jazyku,“ uviedli porotcovia Ceny Ingeborg Bachmannovej, ktorú získala za svoj debut.

Solženicynov román Rakovina sa odohráva v provinčnom sovietskom meste dva roky po Stalinovej smrti. Na onkologickom oddelení sa stretáva skupina ľudí z rozmanitých spoločenských pomerov. Predstavujú pestrú zbierku charakterov a politických názorov, od členov strany až po vyhnancov, od pôvodných obyvateľov až po príslušníkov národov, ktoré Stalin presídlil. Osudy hlavnej postavy, bývalého väzňa a večného vyhnanca Olega Kostoglotova, ktorý v polovici päťdesiatych rokoch prichádza na teškentskú onkologickú kliniku, odrážajú autorovu osobnú skúsenosť. Pacienti sa vďaka chorobe ocitajú v úplne inom svete, kde neplatí bežná hierarchia, no napriek všetkému tam stále zostáva miesto aj pre lásku a nádej. Publikovaniu románu Rakovina v Sovietskom zväze v šesťdesiatych rokoch nepomohli ani Tvardovského odporúčania, prvýkrát vyšiel roku 1968 vo Frankfurte nad Mohanom, v Rusku až roku 1990. Má výrazne autobiografické črty. Rakovina rozožiera nielen jeho hlavnú postavu, ktorá sa ocitá v špinavej nemocnici, ale v obraznej rovine aj celú spoločnosť poznačenú stalinizmom. Rakovina je Solženicynov zrejme najvyzretejší prozaický text, jej vydanie významným spôsobom prispelo k tomu, že v roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru.

Príbehy tejto knihy sa odohrávajú v dome zoológa Konrada Lorenza v Altenbergu. Zvieratá sa nasťahovali do jeho domu dobrovoľne a odmietali ho opustiť, ako napríklad husi divé, ktoré spávali v jeho spálni a ráno vyletúvali otvoreným oknom. Lorenz rozpráva o svojich dvoj- a štvornohých priateľoch s láskou, humorom a súčasne so zaujatím vedca a neúnavného pozorovateľa. Jeho príbehy o húsatku Martine, o rybách v akváriu, o chrčkovi zlatom, kavkách alebo o psoch majú hlbší zmysel, než len pobaviť čitateľa. Sú to príbehy o správaní zvierat a toto správanie je často kľúčom k lepšiemu chápaniu sociálnych vzťahov aj medzi ľuďmi.