Premedia strana 34 z 50

V Elvestade, malej nórskej dedine, sa Konrad Sejer a Jacob Skarre púšťajú do vyšetrovania výnimočne brutálnej vraždy. Žena, ktorú nájdu na lúke za obcou, je znetvorená na nepoznanie. Len deň predtým čaká postarší novomanžel márne na svoju ženu Púnu, s ktorou sa stretol v indickom Mumbaji a hneď sa zamiloval. Gunder ju mal vyzdvihnúť na letisku, no jeho sestra mala dopravnú nehodu a leží v kóme v nemocnici, preto požiadal o pomoc miestneho taxikára. Ten však Púnu nenájde a neobjaví sa ani vo svojom novom domove. Indická nevesta je napínavá detektívka a zároveň krásne napísaný ľúbostný román. Karin Fossumová za knihu získala prestížnu sošku Brageho, Golden Dagger Award a LA Times Book Award. Práve vďaka nej sa jej podarilo podmaniť si aj pre Európanov ťažko dosiahnuteľný americký trh.

Kultová kniha o tom, prečo sa pri nákupoch nerozhodujeme racionálne Zvykli sme si na predraženú kávu aj na predstavu o človeku ako racionálnej bytosti. Máme pocit, že drahší liek je účinnejší, šetríme na drobnostiach a rozhadzujeme pri dôležitých nákupoch. Po prečítaní Arielyho knihy to však už nemusí platiť. Výrazne zvyšuje imunitu voči marketingovým trikom aj rôznym formám sebaklamu. Ako dokazuje Dan Ariely, veľmi často konáme iracionálne, na čo majú vplyv naše emócie aj spoločenské normy. Spojenie ekonómie so psychológiou je príležitosťou preskúmať našu motiváciu a spotrebiteľné správanie, ale aj ekonomickú a vzdelávaciu politiku. Arielyho inteligentný, provokatívny, ale aj zábavný štýl je zárukou fascinujúceho a objavného čítania.

Komfort v mikroprostredí je odbornou knihou o zdravom interiéri a mikroklíme. Sú v nej spracované súvislosti vlastností prostredia s ľudským správaním, pocitom pohody alebo stresu s priamym aj nepriamym vplyvom na celkové zdravie, medziľudské vzťahy a kvalitu života človeka. Je súhrnom vlastných výskumov aj informácií z rôznych vied od psychológie, sociológie, antropológie, medicíny a ergonómie, ktoré sa v mnohom týkajú tvorby vnútorného prostredia. Kultúrny človek je stále živočíchom s rovnakými potrebami ako pred miliónmi rokov a prostredie, ktoré obýva, je dobré vytvoriť s ohľadom na tento fakt. Kniha k tomu ponúka komplexne spracované informácie. Text je spracovaný v kapitolách podľa jednotlivých zmyslov a interakcií s prostredím, ktorými je definované pociťovanie komfortu. Veľký priestor je v knihe venovaný aj sedavej kultúre. Autorka je praktizujúcou dizajnérkou a konzultantkou, pre širšiu čitateľskú verejnosť pripravuje populárnu publikáciu venovanú rovnakej téme ako táto kniha. Veronika Kotradyová pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave a vo výskume aj v tvorbe sa venuje vzťahu ľudského tela, mysle a prostredia. Vyštudovala odbor Dizajn nábytku a interiéru na Drevárskej fakulte vo Zvolene. Pokračovala doktorandským štúdiom na tému ekologického navrhovania na rovnakej fakulte a na TU v Drážďanoch. Špecializáciu na vzťah človeka a prostredia si rozšírila na CED UC Berkeley v USA ako Fulbright štipendista. Je zakladateľkou BCD lab /Body Concious Design laboratory - výskumného, vzdelávacieho a vývojového pracoviska pre dizajn s ohľadom na človeka.

Výber z najčítanejšieho ekonomického blogu na svete Pri príležitosti desiateho výročia vydania Freakonomics autori prinášajú výber najlepších príspevkov z rovnomennej stránky. Za dekádu sa stal z Freakonomics svetový fenomén, predalo sa vyše 7 miliónov kníh preložených do vyše 40 jazykov. Rovnako populárnou sa stala webová stránka s vyše 150 miliónmi stiahnutí podcastov. Písanie na blog, ktorý vznikol krátko po vydaní prvej knihy, je neformálnejšie a osobnejšie. Za dekádu sa na stránke objavilo vyše osemtisíc príspevkov od Levitta, Dubnera, ale aj ďalších autorov. Ako zvyčajne, aj tu si kladú množstvo zvláštnych otázok: Ako spáchať najlepší teroristický útok? Majú záchranu planéty v rukách vegáni? Mali by sme nechať cyklistov na Tour de France dopovať? Prečo sú ženy také nešťastné? Knihu dopĺňa aj niekoľko rozhovorov, od nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu až po luxusnú prostitútku. Prajeme príjemné čítanie.

Výber z najčítanejšieho ekonomického blogu na svete. Pri príležitosti desiateho výročia vydania Freakonomics autori prinášajú výber najlepších príspevkov z rovnomennej stránky. Za dekádu sa stal z Freakonomics svetový fenomén, predalo sa vyše 7 miliónov kníh preložených do vyše 40 jazykov. Rovnako populárnou sa stala webová stránka s vyše 150 miliónmi stiahnutí podcastov. Písanie na blog, ktorý vznikol krátko po vydaní prvej knihy, je neformálnejšie a osobnejšie. Za dekádu sa na stránke objavilo vyše osemtisíc príspevkov od Levitta, Dubnera, ale aj ďalších autorov. Ako zvyčajne, aj tu si kladú množstvo zvláštnych otázok: Ako spáchať najlepší teroristický útok? Majú záchranu planéty v rukách vegáni? Mali by sme nechať cyklistov na Tour de France dopovať? Prečo sú ženy také nešťastné? Knihu dopĺňa aj niekoľko rozhovorov, od nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu až po luxusnú prostitútku. Prajeme príjemné čítanie.

Rudý kat. Ochránce sirotků. Ozbrojená pěst dělnické třídy. Polský šlechtic. Leninův a Stalinův věrný sluha. Cynický politruk. Zaslepený fanatik. Ateista, který o sobě napsal: „Věřím jen Kristovu učení a Jeho evangeliu.“ Milující otec, starostlivý bratr a vášnivý milenec. Neuvěřitelné množství záhad a paradoxů v těle jednoho člověka. Kým byl Felix Dzeržinskij ve skutečnosti? Na tuto otázku se pokouší odpovědět polská novinářka a reportérka Sylwia Frołow a boří přitom mýty, které šéfa Čeky obklopují. Snaží se proniknout do způsobu jeho myšlení, aniž by ospravedlňovala jeho zločiny. Portrét stvořitele nejhorší tajné policie v dějinách vychází z dosud neznámých dopisů a poznámek samotného Dzeržinského i osobních rozhovorů s jeho příbuznými. Seznamuje nás s jeho osudem od dětství a školních let přes kněžský seminář a kariéru revolucionáře a teroristy až k postu nejvlivnějšího muže v sovětském Rusku.

Máj, rok 1929. Komisára Edwarda Popielského vyhodili z polície, pretože odmietol uposlúchnuť rozkaz. Má teda čas na riešenie matematických hádaniek a... na lásku. Pekná Renata ho nahovorí, aby sa podujal na riskantnú úlohu a rýchlo sa dostáva do ťažkostí. A v Ľvove to opäť vrie. Mestom otrasie brutálna vražda. Len polícia vie, čo sa ukrýva v tajomnom liste od vraha. Po sérii detektívnych prípadov s Eberhardom Mockom zmenil Marek Krajewski prostredie, z Breslau sa presunul do medzivojnového Ľvova, aby predstavil policajného komisára Edwarda Popielského. Absolvent viedenskej univerzity je filológ a trpí zvláštnou formou epilepsie. V románe Cháronove čísla sa dostáva do zložitej situácie, keď príde o prácu aj zdroj príjmov a pokus živiť sa ako súkromný detektív komplikujú citové väzby k dávnej známosti. Záhadné odkazy sú príležitosťou pre vyšetrovateľa s prehľadom v matematike a starých jazykoch. Každý sa môže stať Bohom, stačí len poznať ten správny kód.

Rudý kat. Ochránce sirotků. Ozbrojená pěst dělnické třídy. Polský šlechtic. Leninův a Stalinův věrný sluha. Cynický politruk. Zaslepený fanatik. Ateista, který o sobě napsal: "Věřím jen Kristovu učení a Jeho evangeliu." Milující otec, starostlivý bratr a vášnivý milenec. Neuvěřitelné množství záhad a paradoxů v těle jednoho člověka. Kým byl Felix Dzeržinskij ve skutečnosti? Na tuto otázku se pokouší odpovědět polská novinářka a reportérka Sylwia Frołow a boří přitom mýty, které šéfa Čeky obklopují. Snaží se proniknout do způsobu jeho myšlení, aniž by ospravedlňovala jeho zločiny. Portrét stvořitele nejhorší tajné policie v dějinách vychází z dosud neznámých dopisů a poznámek samotného Dzeržinského i osobních rozhovorů s jeho příbuznými. Seznamuje nás s jeho osudem od dětství a školních let přes kněžský seminář a kariéru revolucionáře a teroristy až k postu nejvlivnějšího muže v sovětském Rusku. Sylwia Frołow (nar. 1965) Polská novinářka a redaktorka, pracuje v prestižním týdeníku Tygodnik Powszechny. Je autorkou dvou románů, biografie Felixe Dzeržinského a osmi portrétů osobností, které ovlivnily moderní ruskou historii Apoštolové a bolševici.

Máj, rok 1929. Komisára Edwarda Popielského vyhodili z polície, pretože odmietol uposlúchnuť rozkaz. Má teda čas na riešenie matematických hádaniek a... na lásku. Pekná Renata ho nahovorí, aby sa podujal na riskantnú úlohu a rýchlo sa dostáva do ťažkostí. A v Ľvove to opäť vrie. Mestom otrasie brutálna vražda. Len polícia vie, čo sa ukrýva v tajomnom liste od vraha. Po sérii detektívnych prípadov s Eberhardom Mockom zmenil Marek Krajewski prostredie, z Breslau sa presunul do medzivojnového Ľvova, aby predstavil policajného komisára Edwarda Popielského. Absolvent viedenskej univerzity je filológ a trpí zvláštnou formou epilepsie. V románe Cháronove čísla sa dostáva do zložitej situácie, keď príde o prácu aj zdroj príjmov a pokus živiť sa ako súkromný detektív komplikujú citové väzby k dávnej známosti. Záhadné odkazy sú príležitosťou pre vyšetrovateľa s prehľadom v matematike a starých jazykoch. Každý sa môže stať Bohom, stačí len poznať ten správny kód.

Účasť Maďarska v druhej svetovej vojne je fascinujúcim príbehom vzostupov a pádov, zmarených nádejí a snov. Deborah Corneliusová píše o snahe Maďarska získať späť starú slávu spojenectvom s nacistickým Nemeckom. Z dnešného pohľadu bol tento pokus od začiatku odsúdený na neúspech. Kniha sa začína Trianonskou mierovou zmluvou, v ktorej Maďarsko prišlo o väčšinu územia a obyvateľstva. Snaha získať ich späť sa stala základom maďarskej zahraničnej politiky. Maďarskí politici v kľúčových okamihoch uprednostnili zisk územia pred inými záujmami. Uverili, že tým dosiahli svoj dlhodobý cieľ. Namiesto toho pod banálnou zámienkou bombardovania Košíc zaviedli krajinu do zbytočnej vojny, ktorá priniesla utrpenie vojakom na východnom fronte a neskôr aj domácemu obyvateľstvu. Maďarsko sa postupne stalo jedným z najkrvavejších bojísk druhej svetovej vojny a za svoje predchádzajúce rozhodnutia zaplatilo sovietskou okupáciou a štyridsiatimi rokmi komunistickej vlády. Vo chvíľach, keď sa Maďarsko muselo rozhodovať medzi dvoma možnosťami, si nakoniec takmer vždy vybralo tú nesprávnu. Autorka sa venuje aj komplikovaným vzťahom Maďarska s medzivojnovým Československom, vrátane podielu na jeho rozbití prostredníctvom Viedenskej arbitráže. Neobchádza ani dodnes kontroverznú tému povojnovej výmeny obyvateľstva a postavenia maďarskej národnosti menšiny na našom území medzi vojnami aj po nej.

Účasť Maďarska v druhej svetovej vojne je fascinujúcim príbehom vzostupov a pádov, zmarených nádejí a snov. Deborah Corneliusová píše o snahe Maďarska získať späť starú slávu spojenectvom s nacistickým Nemeckom. Z dnešného pohľadu bol tento pokus od začiatku odsúdený na neúspech. Kniha sa začína Trianonskou mierovou zmluvou, v ktorej Maďarsko prišlo o väčšinu územia a obyvateľstva. Snaha získať ich späť sa stala základom maďarskej zahraničnej politiky. Maďarskí politici v kľúčových okamihoch uprednostnili zisk územia pred inými záujmami. Uverili, že tým dosiahli svoj dlhodobý cieľ. Namiesto toho pod banálnou zámienkou bombardovania Košíc zaviedli krajinu do zbytočnej vojny, ktorá priniesla utrpenie vojakom na východnom fronte a neskôr aj domácemu obyvateľstvu. Maďarsko sa postupne stalo jedným z najkrvavejších bojísk druhej svetovej vojny a za svoje predchádzajúce rozhodnutia zaplatilo sovietskou okupáciou a štyridsiatimi rokmi komunistickej vlády. Vo chvíľach, keď sa Maďarsko muselo rozhodovať medzi dvoma možnosťami, si nakoniec takmer vždy vybralo tú nesprávnu. Autorka sa venuje aj komplikovaným vzťahom Maďarska s medzivojnovým Československom, vrátane podielu na jeho rozbití prostredníctvom Viedenskej arbitráže. Neobchádza ani dodnes kontroverznú tému povojnovej výmeny obyvateľstva a postavenia maďarskej národnosti menšiny na našom území medzi vojnami aj po nej.

V tejto knihe ponúka zoológ a nositeľ Nobelovej ceny Konrad Lorenz dojemné, zábavné a poučné epizódy zo svojho života, v ktorom hrali zvieratá a obzvlášť psy vždy veľmi dôležitú úlohu. Na krátkom výlete do dejín spolužitia ľudí a psov sa pokúša vysvetliť, prečo je vzťah medzi človekom a jeho príslovečným najvernejším priateľom taký výnimočný. Jeho spomienky a úvahy sú dodnes zdrojom inšpirácie a informácií pre všetkých priateľov zvierat a milovníkov psov.

Solženicynov román Rakovina sa odohráva v provinčnom sovietskom meste dva roky po Stalinovej smrti. Na onkologickom oddelení sa stretáva skupina ľudí z rozmanitých spoločenských pomerov. Predstavujú pestrú zbierku charakterov a politických názorov, od členov strany až po vyhnancov, od pôvodných obyvateľov až po príslušníkov národov, ktoré Stalin presídlil. Osudy hlavnej postavy, bývalého väzňa a večného vyhnanca Olega Kostoglotova, ktorý v polovici päťdesiatych rokoch prichádza na teškentskú onkologickú kliniku, odrážajú autorovu osobnú skúsenosť. Pacienti sa vďaka chorobe ocitajú v úplne inom svete, kde neplatí bežná hierarchia, no napriek všetkému tam stále zostáva miesto aj pre lásku a nádej. Publikovaniu románu Rakovina v Sovietskom zväze v šesťdesiatych rokoch nepomohli ani Tvardovského odporúčania, prvýkrát vyšiel roku 1968 vo Frankfurte nad Mohanom, v Rusku až roku 1990. Má výrazne autobiografické črty. Rakovina rozožiera nielen jeho hlavnú postavu, ktorá sa ocitá v špinavej nemocnici, ale v obraznej rovine aj celú spoločnosť poznačenú stalinizmom. Rakovina je Solženicynov zrejme najvyzretejší prozaický text, jej vydanie významným spôsobom prispelo k tomu, že v roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru.

Príbehy tejto knihy sa odohrávajú v dome zoológa Konrada Lorenza v Altenbergu. Zvieratá sa nasťahovali do jeho domu dobrovoľne a odmietali ho opustiť, ako napríklad husi divé, ktoré spávali v jeho spálni a ráno vyletúvali otvoreným oknom. Lorenz rozpráva o svojich dvoj- a štvornohých priateľoch s láskou, humorom a súčasne so zaujatím vedca a neúnavného pozorovateľa. Jeho príbehy o húsatku Martine, o rybách v akváriu, o chrčkovi zlatom, kavkách alebo o psoch majú hlbší zmysel, než len pobaviť čitateľa. Sú to príbehy o správaní zvierat a toto správanie je často kľúčom k lepšiemu chápaniu sociálnych vzťahov aj medzi ľuďmi.

Solženicynov román Rakovina sa odohráva v provinčnom sovietskom meste dva roky po Stalinovej smrti. Na onkologickom oddelení sa stretáva skupina ľudí z rozmanitých spoločenských pomerov. Predstavujú pestrú zbierku charakterov a politických názorov, od členov strany až po vyhnancov, od pôvodných obyvateľov až po príslušníkov národov, ktoré Stalin presídlil. Osudy hlavnej postavy, bývalého väzňa a večného vyhnanca Olega Kostoglotova, ktorý v polovici päťdesiatych rokoch prichádza na teškentskú onkologickú kliniku, odrážajú autorovu osobnú skúsenosť. Pacienti sa vďaka chorobe ocitajú v úplne inom svete, kde neplatí bežná hierarchia, no napriek všetkému tam stále zostáva miesto aj pre lásku a nádej. Publikovaniu románu Rakovina v Sovietskom zväze v šesťdesiatych rokoch nepomohli ani Tvardovského odporúčania, prvýkrát vyšiel roku 1968 vo Frankfurte nad Mohanom, v Rusku až roku 1990. Má výrazne autobiografické črty. Rakovina rozožiera nielen jeho hlavnú postavu, ktorá sa ocitá v špinavej nemocnici, ale v obraznej rovine aj celú spoločnosť poznačenú stalinizmom. Rakovina je Solženicynov zrejme najvyzretejší prozaický text, jej vydanie významným spôsobom prispelo k tomu, že v roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru.

Príbehy tejto knihy sa odohrávajú v dome zoológa Konrada Lorenza v Altenbergu. Zvieratá sa nasťahovali do jeho domu dobrovoľne a odmietali ho opustiť, ako napríklad husi divé, ktoré spávali v jeho spálni a ráno vyletúvali otvoreným oknom. Lorenz rozpráva o svojich dvoj- a štvornohých priateľoch s láskou, humorom a súčasne so zaujatím vedca a neúnavného pozorovateľa. Jeho príbehy o húsatku Martine, o rybách v akváriu, o chrčkovi zlatom, kavkách alebo o psoch majú hlbší zmysel, než len pobaviť čitateľa. Sú to príbehy o správaní zvierat a toto správanie je často kľúčom k lepšiemu chápaniu sociálnych vzťahov aj medzi ľuďmi.