Premedia strana 50 z 50

Ešte pred štyristo rokmi bol vlk po človeku druhým najúspešnejším a najrozšírenejším cicavcom v Severnej Amerike. Vlk a lovec žili na celom svete v akejsi symbióze, z ktorej jeden aj druhý profitovali. Ale neskôr, keď sa Európania a Ázijci začali zbavovať svojho loveckého dedičstva, aby sa stali poľnohospodármi alebo pastiermi, stratili svoju prastarú empatiu k vlkom a stali sa z nich ich zarytí nepriatelia. Takzvaný civilizovaný človek napokon úspešne vytesnil skutočného vlka zo svojho kolektívneho vedomia a nahradil ho vymyslenou predstavou, presýtenou zlými vlastnosťami. Autor tohto pútavého rozprávania dokazuje, ako ďaleko sme sa tým vzdialili od reality.

Ešte pred štyristo rokmi bol vlk po človeku druhým najúspešnejším a najrozšírenejším cicavcom v Severnej Amerike. Vlk a lovec žili na celom svete v akejsi symbióze, z ktorej jeden aj druhý profitovali. Ale neskôr, keď sa Európania a Ázijci začali zbavovať svojho loveckého dedičstva, aby sa stali poľnohospodármi alebo pastiermi, stratili svoju prastarú empatiu k vlkom a stali sa z nich ich zarytí nepriatelia. Takzvaný civilizovaný človek napokon úspešne vytesnil skutočného vlka zo svojho kolektívneho vedomia a nahradil ho vymyslenou predstavou, presýtenou zlými vlastnosťami. Autor tohto pútavého rozprávania dokazuje, ako ďaleko sme sa tým vzdialili od reality.

Robert Penn strávil na bicykli väčšinu života, na dvoch kolesách obišiel celú zemeguľu. Cestovať po celom svete začal znovu, keď sa rozhodol poskladať si na mieru najlepší bicykel, aký si môže dovoliť. Výsledkom je fascinujúci a zábavný príbeh nielen jedného bicykla a jedného vášnivého cyklistu, ale aj príbeh samotnej cyklistiky – od prvých drezín bez pedálov až po súčasné bicykle, v ktorých sa zhmotnilo množstvo nenápadných, ale skvelých vynálezov. Autor knihy s podtitulom Hľadanie šťastia na dvoch kolesách jazdí na bicykli do práce, kvôli zdraviu, na nákupy, na dovolenky, ale aj len tak pre zábavu. Na bicykli prešiel päť kontinentov, navštívil pri tom štyridsať krajín. Jeho kniha sa dočkala nadšených reakcií na oboch stranách Atlantiku, zatiaľ vyšla v desiatich jazykoch. Každá kapitola je venovaná inej časti bicykla, osobné príbehy sa v nich miešajú s dejinami celého sveta aj jedného malého vynálezu, ktorý je dodnes najpopulárnejším dopravným prostriedkom na svete.

Denníky ruskej študentky z rokov 1916-1920. Sedemnástrocná dcéra lekára vyrastá obklopená láskou a bohatstvom svojej rodiny. V predvecer obcianskej vojny a bolševického prevratu si zacína písat denník, ktorý sa neskôr stane jedným z najdojímavejších a najautentickejších svedectiev cerveného teroru. Neohrabané a tak trochu hrbolaté zápisky z prvých stránok postupne dozrievajú, podobne ako mladá študentka. Na konci sa stretávame so statocnou mladou ženou, ktorá na sibírskej železnicnej stanicke od ovzdáva svoje zápisníky do rúk rakúskeho vojnového zajatca vracajúceho sa do vlasti. Zachytila v nich domové prehliadky, popravy, morálny chaos, vraždu cárskej rodiny, exodus ruskej inteligencie, lesk a morálnu biedu ceskoslovenských légií, ale aj sv oje prvé lásky a sklamania. Ala Rachmanovová, vlastným menom Galina Džuraginová (1898 1991) patrí k ruským exilovým autorkám, na ktoré sa neprávom zabudlo. Hoci jej knihy patrili medzi dvoma svetovými vojnami k európskym bestsellerom, v Rusku sa nik dy nedockali vydania. Platí to dodnes. Rachmanovová po vypuknutí ruskej obcianskej vojny uteká aj s rodinou na Sibír, kde sa vydáva za rakúskeho vojnového zajatca Arnulfa von Hoyera. Krátko po svadbe manželia musia opustit sovietske Rusko, žijú v Rak úsku a po druhej svetovej vojne a tragickej smrti jediného syna odchádzajú do Švajciarska