Premedia strana 48 z 49

Sú hviezdy ako Usain Bolt, Michael Phelps či Serena Williamsová genetickí mutanti okupujúci svet, alebo sú to normálni ľudia, ktorí prekonali svoje biologické obmedzenia odhodlaním a urputným tréningom? Odpoveď je oveľa komplikovanejšia a zaujímavejšia, než sme si donedávna mysleli. V knihe s povesťou najprevratnejšej športovej publikácie posledných rokov David Epstein spochybňuje populárne pravidlo 10-tisíc hodín, podľa ktorého po určitom čase získame dosta¬točnú zručnosť prakticky v čomkoľvek. Určite to však neplatí v športe, kde do hry vstupuje množstvo iných faktorov – napríklad aj dĺžka vašich rúk či nadmorská výška miesta, kde trénujete. Zvolená téma zákonite prináša aj otváranie citlivých tém, akými sú pohlavie či rasa. Epstein sa zaoberá kontroverznými otázkami, ako napríklad: - Sú čierni športovci geneticky predurčení na to, aby vynikali v šprinte aj vytrvalostnom behu, a ako ovplyvnila ich výkony geografia Afriky? - Existujé genetické dôvody, aby sme naďalej v športe oddeľovali mužov od žien? - Mali by sme testovať gény malých detí, aby sme určili, v ktorých športoch ich čaká úspech? - Dokáže genetické testovanie určiť, komu hrozí zranenie, poškodenie mozgu alebo dokonca smrť na športovisku? Autor putuje od rovníka až k polárnemu kruhu, v jeho knihe prehovárajú poprední vedci aj športovci. Recenzie vrelo prijatej knihy sa zhodli na jednom: na svet športu sa po jej prečítaní budete pozerať úplne inými očami. David Epstein je držiteľom viacerých novinárskych cien za príspevky o športe a vede. Pracuje ako investigatívny reportér pre magazín Sports Illustrated, kde píše o športovej vede, medicíne a olympijských športoch.

Autori Freakonomics zmenili spôsob, akým sa pozeráme na svet. Vo svojej tretej knihe sa zamerali na to, čo čitateľov prvých dvoch zaujímalo najviac – existuje spôsob, ako sa naučiť vidieť veci inak ako vyzerajú? Levitt s Dubnerom veria, že áno a ukazujú, ako sa naučiť myslieť ako freak. Aj tentoraz kladú množstvo netradičných otázok, napríklad: • Prečo vedia americkí školáci menej ako estónski? • Je ťažké vynikať v niečom, čo nerobíte radi? • Prečo sa nigérijskí podvodníci priznávajú, že sú z Nigérie? • Prečo je také ťažké povedať „Neviem”? • Chutia drahšie vína naozaj lepšie? • Prečo sa oplatí, ak sa k ľuďom správate slušne Ako zvyčajne nie je pre nich tabu žiadna téma, s ľahkosťou sa presúvajú od zdanlivo okrajových až ku globálnym témam. Týkajú sa biznisu či filantropie, športu aj politiky, všetko s cieľom zbaviť nás bežných myšlienkových návykov, ktoré zvyčajne vedú len k bežným, často neúčinným riešeniam.

Autori Freakonomics zmenili spôsob, akým sa pozeráme na svet. Vo svojej tretej knihe sa zamerali na to, čo čitateľov prvých dvoch zaujímalo najviac – existuje spôsob, ako sa naučiť vidieť veci inak ako vyzerajú? Levitt s Dubnerom veria, že áno a ukazujú, ako sa naučiť myslieť ako freak. Aj tentoraz kladú množstvo netradičných otázok, napríklad: • Prečo vedia americkí školáci menej ako estónski? • Je ťažké vynikať v niečom, čo nerobíte radi? • Prečo sa nigérijskí podvodníci priznávajú, že sú z Nigérie? • Prečo je také ťažké povedať „Neviem”? • Chutia drahšie vína naozaj lepšie? • Prečo sa oplatí, ak sa k ľuďom správate slušne Ako zvyčajne nie je pre nich tabu žiadna téma, s ľahkosťou sa presúvajú od zdanlivo okrajových až ku globálnym témam. Týkajú sa biznisu či filantropie, športu aj politiky, všetko s cieľom zbaviť nás bežných myšlienkových návykov, ktoré zvyčajne vedú len k bežným, často neúčinným riešeniam.

Internetové seznamky, privatizace, záplava zboží, telenovely a podnikatelské baroko. Seznamy agentů, historické křivdy a zklamaná očekávání. Všechno zakázané a nedostatkové leželo na dosah ruky. Najednou se mohlo svobodně mluvit a psát o minulosti i okolní realitě. Pro Polsko, stejně jako pro Česko a Slovensko, představoval rok 1989 nejen politickou, ale i kulturní a společenskou revoluci. Dnešní polská reportáž, jeden z nejzajímavějších a nejprestižnějších žánrů s dlouhou tradicí, se zrodila právě z nutnosti tyto nové fenomény a změny pochopit. Dívat se na ně s odstupem a kriticky. Novinář Mariusz Szczygieł vybral podle svých slov „nejzajímavější, nejkontroverznější a nejznámější polské reportáže napsané po pádu komunismu“. Některé jako by popisovaly to, co jsme sami prožili, jiné jsou svébytně polské. Dohromady ale skládají neuvěřitelně různorodý, někdy směšný a jindy mrazivý obraz minulých dvaceti let v jedné zemi ve středu Evropy. Nápad, uspořádání a komentáře Mariusz Szczygieł. Ilustrace twożywo.

Detektívny román inšpirovaný piesňami Leonarda Cohena a kanadskou históriou je slovenskou premiérou päťnásobnej držiteľky prestížneho ocenenia Agatha Award. V knihe, ktorá je vyvrcholením príbehov hlavného inšpektora Armanda Gamachea, sa Louise Penny nechala inšpirovať jednou z najbizarnejších kanadských rodín, ako aj napätím medzi Québecom a zvyškom krajiny. Paralelným príbehom vyšetrovania záhadnej vraždy je situácia s rozpadajúcim sa tímom hlavného inšpektora, ktorý sa po nevydarenom policajnom zákroku ocitá v troskách. Dá sa zachrániť akýkoľvek vzťah, keď sa zdá, že nikto okrem vás už o to nestojí? Za úspechom detektívnej série o inšpektorovi Gamacheovi je hneď niekoľko faktorov. Rýchle sa ukázal omyl vydavateľov, že nikoho nebude zaujímať kanadský vidiek či detektív s usporiadaným životom. Príbehy sú vystavané na silných postavách, veľmi dôležitá je atmosféra. Napriek tomu, že sa odvíjajú od vrážd, v jej románoch chýba samoúčelné násilie. Vychádzajúc z klasických príbehov Agathy Christie sa aj prípady inšpektora Gamachea zameriavajú na hádanky, ktorých rozuzlenie príde vždy až na konci. O autorke: Louise Penny (1958) je kanadská rozhlasová moderátorka a autorka detektívok. Päťnásobná držiteľka Agatha Award si na svoj úspech musela počkať, pätnásť rokov bola závislá na alkohole a jej literárna kariéra začala až vtedy, keď svoj prvý román poslala do anonymnej súťaže. Odvtedy prakticky každý rok vyšiel nový román v sérii, ktorá z Louise Penny urobila jednu z najväčších hviezd súčasnej kanadskej literatúry. S manželom žijú na vidieku v provincii Québec južne od Montrealu.

Na stránkach Okomixu č. 1 sa môžete chvíľami cítiť ako Alica v (temnej) krajine zázrakov. Zažijete popravu a ocitnete sa na cintoríne, vo vyľudnenej Bratislave budete bojovať so zombíkmi, spomeniete si na Hitchcocka, nahliadnete do duše bezdomovca a prejde vás možno chuť na cigaretu. S Henrietou budete chcieť utiecť preč od všetkých tých netvorov. Múdrosť vám ukáže nový začiatok a pri Conanovi sa možno i zasmejete. Svety, ktoré si pre vás autori pripravili, sú založené na zručnom konštruovaní príbehu s prekvapením. Či už sa jedná o desivý, apokalyptický, neskutočný svet, boj o prežitie alebo surrealne komiksové krajiny, každý z týchto príbehov má pre svojich čitateľov malé prekvapenie, zvrat, obraz, ktorý by ste neočakávali. Dúfame, že aj tento skromný výber je reprezentatívnou ukážkou súčasného stavu slovenského komiksu, kde sa mieša alternatíva i klasika, čierny humor s hororom, temnota s nádejou. V komikse nájdete práce deviatich slovenských (Klaudia Bulantová, Juliana Chomová, Tomáš Gladiš, Martin Krajčovič, Martin Lacko, Dávid Marcin, Daniel Mihálik, Peter Važan, Denisa Závodská) a jedného českého autora (Marek Rubec). Narozdiel od nultého Okomixu tentoraz predstavujeme ucelené príbehy – vo farbe a na veľkom formáte.

Odborník na ľudskú iracionalitu sa vo svojej najnovšej knihe zameral na to, ako a prečo klameme – nielen ostatných, ale aj sami seba. Odpovedá na mnohé otázky: - Nakoľko nás ovplyvňuje šanca, že nás pri tom chytia? - Robí náboženstvo ľudí lepšími alebo horšími? - Prečo toľko pokusov schudnúť končí fiaskom? - Robí nás spolupráca s inými ľuďmi poctivejšími? - Viedla nečestnosť až k finančnej kríze? Autor opisuje, ako sa neetické správanie prejavuje v osobnom aj pracovnom živote a politike, a ako nás všetkých ovplyvňuje, hoci sa sami neraz považujeme za mimoriadne morálnych. V neposlednom rade však Ariely rozpoznáva aj to, vďaka čomu sa správame poctivo a ako by sme tento prístup mohli rozšíriť v každodennom živote. Pádne zistenia z jeho osobného života aj z laboratórnych experimentov zmenia to, ako sa pozeráte na seba, svoje činy aj na ostatných ľudí. Hoci Ariely nepatrí k naivným ľuďom, verí, že nás jeho kniha môže urobiť poctivejšími. V spoločnosti, kde sa menej kradne a ľudia si navzájom veria, sa žije lepšie. O autorovi DAN ARIELY je profesor psychológie a behaviorálnej ekonómie na Dukovej univerzite. Americko-izraelsky autor ako osemnásťročný utrpel vážne popáleniny na dvoch tretinách tela a dlhoročné stretnutie s nemocničným prostredím inšpirovalo mnohé z jeho prekvapujúcich zistení. Zhrnul ich zatiaľ do troch kníh, kde sa vždy z iného uhla venuje ľudskej iracionalite. S manželkou a dvoma deťmi žije v Severnej Karolíne.

Najnovší román nórskeho spisovateľa predstavuje azda najsilnejšiu postavu od románu Doppler. Zdanlivo slabá žena s citlivou dušou sama netuší, čo v nej drieme. Starnúca poetka Nina Faber nikdy nezapadla, v sedemdesiatych ro¬koch nerevoltovala a ešte aj alkoholu prepadla, až keď to prestalo byť medzi jej kolegami populárne. Po dlhšom pobyte v Istanbule sa rozhodne vydať novú básnickú zbierku. Žije v strachu z reakcie čitateľov a keď vyjdú nelichotivé recenzie, jej pohár trpezlivosti pretečie a vezme veci do vlastných rúk. Rozhnevanú poetku na jej ťažení nedokáže zastaviť nik. Nastal čas splatiť dlhy. Erlend Loe (1969) je jeden z najprekladanejších nórskych autorov. Populárny je vďaka humorným a niekedy naivným románom, hoci sa v jeho príbehoch časom objavili aj temnejšie tóny. Je autorom niekoľkých kníh pre deti a desiatich románov pre dospelých. Tieto svety sa v jeho knihách prelínajú, problém dospieť majú najmä mužské postavy. V slovenčine okrem Inventúry vyšli jeho romány Naivne.Super a Doppler, pripravujeme vydanie jeho voľného pokračovania s názvom Kamióny Volvo.

Je možné, aby nevinne pôsobiaca obilnina stála za väčšinou bežných zdravotných problémov? Ľahšie tomu uveríte po zistení, že zjedenie dvoch krajcov celozrnného chleba zvýši hladinu cukru v krvi viac, než keby ste zjedli dve polievkové lyžice cukru. Práve tomuto fenoménu sa venuje kniha amerického kardiológa, ktorá je v Spojených štátoch už druhý rok najpredávanejším titulom o zdravej výžive. Chlieb, pečivo, pizza, cestoviny – pšenica je v našej strave všadeprítomná. Zlatožlté zrno však poškodzuje naše zdravie a stojí za hromadením tuku. Za posledných päťdesiat rokov sa pšenica tak geneticky zmenila, že s pôvodnými odrodami nemá veľa spoločného. Nová pšenica robí ľudí tučnými, podporuje diabetes ako aj starnutie, poškodzuje srdce a mozog a škodí pleti. Doktor William Davis predstavuje alternatívu a spôsob, ako byť zdravý a štíhly bez pšenice. Od zavedenia nových zdravotných odporučení v sedemdesiatych rokoch, ktoré boli zamerané na zníženie podielu tuku v strave, sa v Spojených štátoch objavil zvláštny fenomén: Američania začali rapídne priberať, zhoršilo sa ich zdravie a zvýšilo riziko cukrovky. Potom, čo dvom tisíckam svojich pacientov odporučil úplne vynechať pšenicu, prišiel autor knihy k prekvapivému záveru, že epidémiu obezity nevyvolal cukor, tuky ani sedavý spôsob života, ale práve pšenica. Kedysi nevinná potravina výrazne zvyšuje hladinu cukru v krvi a vyvoláva závislosť, keď sa ako na tobogáne striedajú cykly hladu, prejedania a únavy. Autor predkladá presvedčivé dôkazy pre vylúčenie pšeničných produktov z našej stravy a ponúka spôsoby, ako to urobiť čo najľahšie a bez rizika, že sa vrátime k nezdravým návykom. Svoje tvrdenia podporuje skúsenosťami z vlastnej praxe, ako aj množstvom vedeckých štúdií z posledných desaťročí. WILLIAM DAVIS, MD, je preventívny kardiológ, ktorý propagáciou života bez pšenice prispel k zníženiu srdcových chorôb a obezity. Je zakladateľom internetového programu Track Your Plague zameraného na prevenciu srdcových chorôb, často prispieva do odborných aj populárnych publikácií. So svojou manželkou a troma deťmi žije vo Fox Pointe vo Wisconsine v súlade s tým, čo hlása – hľadať v ich domácnosti celozrnné žemle či chrumkavé croissanty by bolo márne.

Otec dvoch detí jedného dňa spadne v lese z bicykla a zrazu zacíti pokoj a harmóniu. Už ho neotravujú nekonečné detské pesničky zo synových rozprávok, myšlienky na novú kúpeľňu a výber správnej záchodovej misy. O to viac si však uvedomí smrť svojho otca. Rozhodne sa odsťahovať do lesa, kúsok od Oslo. Postaví si stan, zabije losiu samicu a jej mláďa prijme ako svojho adoptívneho syna. Snaží sa žiť život lovca a zberača, kým nepochopí, že je závislý na pravidelnom prísune nízkotučného mlieka a čokolády Toblerone. To ho prinúti opäť nadviazať kontakt s ľuďmi. Jeden z najprekladanejších nórskych autorov sa stal populárnym vďaka humorným a niekedy naivným románom, hoci sa v jeho príbehoch časom objavili aj temnejšie tóny a príklon k satirickej kritike nórskej spoločnosti. Pracoval na psychiatrickej klinike a v novinách, je autorom kníh pre deti aj pre dospelých. Tieto svety sa v jeho knihách prelínajú, problém dospieť majú najmä mužské postavy.

Otec dvoch detí jedného dňa spadne v lese z bicykla a zrazu zacíti pokoj a harmóniu. Už ho neotravujú nekonečné detské pesničky zo synových rozprávok, myšlienky na novú kúpeľňu a výber správnej záchodovej misy. O to viac si však uvedomí smrť svojho otca. Rozhodne sa odsťahovať do lesa, kúsok od Oslo. Postaví si stan, zabije losiu samicu a jej mláďa prijme ako svojho adoptívneho syna. Snaží sa žiť život lovca a zberača, kým nepochopí, že je závislý na pravidelnom prísune nízkotučného mlieka a čokolády Toblerone. To ho prinúti opäť nadviazať kontakt s ľuďmi. Jeden z najprekladanejších nórskych autorov sa stal populárnym vďaka humorným a niekedy naivným románom, hoci sa v jeho príbehoch časom objavili aj temnejšie tóny a príklon k satirickej kritike nórskej spoločnosti. Pracoval na psychiatrickej klinike a v novinách, je autorom kníh pre deti aj pre dospelých. Tieto svety sa v jeho knihách prelínajú, problém dospieť majú najmä mužské postavy.

Próza Prechádzka z roku 1917 patrí k tomu najlepšiemu, čo Robert Walser napísal. Strhujúca novela vychádza v slovenčine prvýkrát. Nezvyčajný príbeh sa odohrá počas jediného dňa na ceste z mesta do prírody. Hrdinom je tvorivý človek, večne neposedný a nespokojný, sám sebe často protirečiaci outsider. Vášnivý chodec vníma svet s iróniou, ale aj s nekonečným smútkom. Robert Walser sa narodil roku 1878 vo švajčiarskom Bieli. Školu opustil v štrnástich, vystriedal viacero povolaní a intenzívne písal. V Berlíne sa začiatkom dvadsiateho storočia stal známym spisovateľom, ale jeho sľubnú kariéru prerušili dve svetové vojny a silná schizofrénia. Jeho dielo obdivovali Franz Kafka, Hermann Hesse aj Robert Musil, no nikdy sa nestal takým slávnym ako oni. K najznámejším Walserovým dielam patria romány Jakob von Gunten, Súrodenci Tannerovci a zobrané poviedky. Zomrel v zime 1956 počas prechádzky neďaleko psychiatrickej kliniky v Herisau. „Walser bol najskrytejší zo všetkých básnikov.“ Elias Canetti „Keby mal Walser stotisíc čitateľov, svet by bol lepším miestom pre život.“ Hermann Hesse

Kňaz, ktorý neposlúchal Vatikán, politik, ktorý bojoval s radikálmi vo vlastnej strane, človek, ktorý sa stal protirečivým symbolom celej éry. Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso dodnes rozdeľuje spoločnosť aj historikov. Ivan Kamenec sa vo svojej monografii, ktorá vychádza v druhom, rozšírenom vydaní, zameral predovšetkým na kľúčové vojnové roky, keď vyvrcholilo pnutie v ľudovej strane aj v živote Jozefa Tisu, ktorý bol vždy viac politikom než kňazom. Radikálne krídlo využívalo a neraz i zneužívalo jeho pasivitu a „politiku menšieho zla“ na presadzovanie vlastných plánov, koncepcií i osobných ambícií. Prezidentovi však prenechávali plnú politickú zodpovednosť aj za svoje vlastné činy. Vedome či nevedome z neho začali vytvárať budúceho martýra. Otázkou podľa autora ostáva, či si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup na piedestál nedotknuteľnej autority, no tým aj absolútnej zodpovednosti, a vlastne politickej i ľudskej osamotenosti. Na konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani vážneho súpera, ani rovnocenného partnera. Bol vlastne jedinou integrujúcou osobnosťou zanikajúceho štátu. Zostal sám s obrovským bremenom politickej a morálnej zodpovednosti. Ivan Kamenec (1938) vyštudoval históriu a dejiny umenia, je vedeckým pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Venuje sa výskumu a interpretácii politických a kultúrnych dejín Slovenska v 20. storočí, obzvlášť obdobiu vojnovej Slovenskej republiky.

Kňaz, ktorý neposlúchal Vatikán, politik, ktorý bojoval s radikálmi vo vlastnej strane, človek, ktorý sa stal protirečivým symbolom celej éry. Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso dodnes rozdeľuje spoločnosť aj historikov. Ivan Kamenec sa vo svojej monografii, ktorá vychádza v druhom, rozšírenom vydaní, zameral predovšetkým na kľúčové vojnové roky, keď vyvrcholilo pnutie v ľudovej strane aj v živote Jozefa Tisu, ktorý bol vždy viac politikom než kňazom. Radikálne krídlo využívalo a neraz i zneužívalo jeho pasivitu a „politiku menšieho zla“ na presadzovanie vlastných plánov, koncepcií i osobných ambícií. Prezidentovi však prenechávali plnú politickú zodpovednosť aj za svoje vlastné činy. Vedome či nevedome z neho začali vytvárať budúceho martýra. Otázkou podľa autora ostáva, či si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup na piedestál nedotknuteľnej autority, no tým aj absolútnej zodpovednosti, a vlastne politickej i ľudskej osamotenosti. Na konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani vážneho súpera, ani rovnocenného partnera. Bol vlastne jedinou integrujúcou osobnosťou zanikajúceho štátu. Zostal sám s obrovským bremenom politickej a morálnej zodpovednosti. Ivan Kamenec (1938) vyštudoval históriu a dejiny umenia, je vedeckým pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Venuje sa výskumu a interpretácii politických a kultúrnych dejín Slovenska v 20. storočí, obzvlášť obdobiu vojnovej Slovenskej republiky.

Mal to byť príbeh o tom, že čínski rodičia vedia deti vychovať lepšie ako západní rodičia, miestami sa však veci vymkli z rúk. Táto publikácia, podľa mnohých recenzentov najkontroverznejšia kniha roku, sa trávi veľmi ťažko, hlavne ak ste sami rodičmi. Kladie otázky, či pre svoje deti naozaj robíme to najlepšie, alebo sa pokúšame dostať cez celé rodičovské dobrodružstvo tak bezbolestne a ľahko, ako sa len dá. Amy je matkou prísnou až do úplných extrémov. Jej deti sa nehrajú s inými deťmi, nemajú možnosť si vybrať svoje vlastné záľuby a nemajú dovolené za žiadnych okolností pozerať televízor. Svoje detstvo, priamo v krajine amerického sna, trávia študovaním mandarínskeho jazyka, vysokoškolskej matematiky a dlhými hodinami cvičenia na hudobnom nástroji – cvičenia tak tvrdého a nekompromisného, že jej staršia dcéra obhrýza drevené rohy klavíra a jej mladšia dcéra chce radšej zmrznúť v záhrade ako precvičovať čo i len ďalšiu minútu. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, Amy nekonečne miluje obe svoje dcéry, je im plne oddaná a chce pre nich to absolútne najlepšie – pretože chcieť pre vaše dieťa, aby dosiahlo čo najviac, je základom výchovy každej „čínskej“ matky. RECENZIE: „Dych vyrážajúce osobné svedectvo… Príbeh rovnako presvedčivý ako dobrý thriller.” – Financial Times „Nielen že zasahuje rodičovstvo na jeho najcitlivejšom mieste, ale hovorí o pocitoch neistoty, ambíciách, vysokej kultúre, vzdelaní, postavení žien, ako aj silnejúcom vplyve Číny na úkor Ameriky. Autorkine presvedčenie, že tvrdá práca vedie k vnútornej sebaistote, nám určite má čo povedať.” – Chicago Tribune

Okomix je slovenský komiksový degustát, predstavuje výber z tvorby výtvarných umelcov – študentov i absolventov, profesionálov i talentovaných amatérov. Ingrediencie ako komiksové stripy, seriály, mikro či makropríbehy a ilustrácie komiksového charakteru sme hľadali cez verejnú výzvu, prostredníctvom plagátov, internetu a sociálnych sietí i adresne za pomoci kamarátov. Hoci má táto publikácia obmedzený počet strán, nič podobné neplatí pre jej webovú obdobu, stránku Okomix.sk, kam budú pribúdať ďalší autori. Zastúpené sú všetky chute. Originalitou príbehu, výtvarného spracovania či humoru sa slobodne vyjadrujú okrem iného aj k stavu súčasnej spoločnosti. Ďakujeme všetkým, ktorí poslali svoje práce, alebo inak dopomohli k vzniku tohto elixíru. Je mladý, nie však nezrelý, či neskúsený. Skôr naopak!