Premedia strana 47 z 50

Vo Viedni devätnásteho storočia sa odohráva dráma lásky, osudu a vôle na pozadí intelektuálnych prúdov, ktoré budú definovať celú éru. Josef Breuer, jeden zo zakladateľov psychoanalýzy, je na vrchole svojej kariéry. Jedného z najväčších európskych filozofov Friedricha Nietzscheho trápia samovražedné myšlienky, nenachádza liek na bolesti hlavy a ďalšie problémy, ktoré ho sužujú. Keď Breuer súhlasí liečiť Nietzscheho svojou experimentálnou metódou založenou na rozhovore, ešte netuší, že aj on nájde v týchto stretnutiach útechu. Až vďaka tomu, že musí čeliť vlastným vnútorným démonom, dokáže talentovaný psychiater pomôcť svojmu pacientovi. V románe Keď Nietzsche plakal spája Yalom fakty a fikciu, atmosféru a napätie, aby odkryl nezabudnuteľný príbeh o sile myšlienok a priateľstva.

Vo Viedni devätnásteho storočia sa odohráva dráma lásky, osudu a vôle na pozadí intelektuálnych prúdov, ktoré budú definovať celú éru. Josef Breuer, jeden zo zakladateľov psychoanalýzy, je na vrchole svojej kariéry. Jedného z najväčších európskych filozofov Friedricha Nietzscheho trápia samovražedné myšlienky, nenachádza liek na bolesti hlavy a ďalšie problémy, ktoré ho sužujú. Keď Breuer súhlasí liečiť Nietzscheho svojou experimentálnou metódou založenou na rozhovore, ešte netuší, že aj on nájde v týchto stretnutiach útechu. Až vďaka tomu, že musí čeliť vlastným vnútorným démonom, dokáže talentovaný psychiater pomôcť svojmu pacientovi. V románe Keď Nietzsche plakal spája Yalom fakty a fikciu, atmosféru a napätie, aby odkryl nezabudnuteľný príbeh o sile myšlienok a priateľstva.

Je ešte možné o holokauste, tejto zdanlivo uzavretej kapitole ľudských dejín, povedať niečo nové? Kniha amerického historika to robí nielen preto, že si podrobnejšie všíma environmentálne pozadie nacistickej ideológie a premeny jej ústredných cieľov, ale aj preto, že vidí naliehavú paralelu so súčasnosťou, keď sa klimatické zmeny premietajú do svetovej politiky. Svet sa namiesto vízie lepšej budúcnosti čoraz viac zaoberá temnými apokalyptickými scenármi, kde boj o obmedzené prírodné zdroje môže prerásť do veľkých konfliktov. V impozantnom príbehu o vyhladení a prežití, predstavuje Timothy Snyder nové vysvetlenia obrovských ukrutností napáchaných v dvadsiatom storočí a odhaľuje riziká, ktorým čelíme v dvadsiatom prvom. Využívajúc nové pramene z východnej Európy a zabudnuté svedectvá Židov, ktorí prežili, pripomína autor, že masová vražda Židov je udalosť nie tak vzdialená a oveľa pochopiteľnejšia, ako by sme sa nádejali - a teda oveľa hrôzostrašnejšia. Holokaust sa začal na temnom a dostupnom mieste - v Hitlerovej mysli. Jeho zárodkom bola myšlienka, že odstránenie Židov by mohlo obnoviť rovnováhu a planéte a umožniť Nemcom získať zdroje, ktoré zúfalo potrebovali. Táto predstava o svete sa mohla dať zrealizovať, len ak by Nemecko zničilo iné štáty, čiže Hitlerov cieľ bola koloniálna vojna na európskej pôde. K najväčším stratám na životoch došlo na miestach, kde sa úplne rozpadli politické štruktúry. V bezštátnych zónach zomreli takmer všetci Židia. Pomáhalo im niekoľko ľudí, zopár spravodlivých, ktorých nepodporovali žiadne inštitúcie. Snyder upozorňuje na ponaučenie plynúce z holokaustu a dospieva k záveru, že sme nepochopili moderný vek a ohrozili tým našu budúcnosť. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle - a nás tiež.

Príbehy tejto knihy sa odohrávajú v dome zoológa Konrada Lorenza v Altenbergu. Zvieratá sa nasťahovali do jeho domu dobrovoľne a odmietali ho opustiť, ako napríklad husi divé, ktoré spávali v jeho spálni a ráno vyletúvali otvoreným oknom. Lorenz rozpráva o svojich dvoj- a štvornohých priateľoch s láskou, humorom a súčasne so zaujatím vedca a neúnavného pozorovateľa. Jeho príbehy o húsatku Martine, o rybách v akváriu, o chrčkovi zlatom, kavkách alebo o psoch majú hlbší zmysel, než len pobaviť čitateľa. Sú to príbehy o správaní zvierat a toto správanie je často kľúčom k lepšiemu chápaniu sociálnych vzťahov aj medzi ľuďmi.

Tulák po hviezdach patrí k Londonovým najpoetickejším prózam, hoci prostredie, v ktorom sa odohráva, tomu nenasvedčuje. Univerzitnému profesorovi Darrellovi Standingovi zmenia doživotný trest na trest smrti. Tú vo veľmi zvláštnych obmenách zažíva dávno pred popravou. Vedenie väznice ho na celé dni zväzuje do zvieracej kazajky a v stavoch blízko smrti jeho myseľ prekonáva hrubé múry a nachádza slobodu. Putuje nielen po hviezdach, ale aj po svojich minulých životoch. Darrell Standing žil už v dobe kamennej, prežil mnoho životov, bol lovcom, lukostrelcom, zažil sťahovanie národov, začiatky poľnohospodárstva, krotenia divých koní. Žil celé veky, miloval a nenávidel, a to sa mu zakaždým stalo nejakým spôsobom osudným.

Autobiografický príbeh opisuje tragický koniec židovskej komunity v Kyjeve, ktorej súčasťou bola aj rozvetvená autorkina rodina, najmä bábuška Esther, ktorá sa nemeckým vojakom prihovorila v jidiš a tí ju ležérne a rutinne zastrelili na ulici. Katja Petrowskaja sleduje stopy ľudí, ktorí mátožia v jej nespoľahlivej pamäti: študenta Judasa Sterna, prastrýka, ktorý spáchal v Moskve roku 1932 atentát na nemeckého vyslanca; Sternovho brata, revolucionára z Odesy, ktorý si dal krycie meno Petrovskij; a Šimona, "toho, ktorý počuje" a ktorý založil v devätnástom storočí vo Varšave sirotinec pre hluchonemé židovské deti. Čím možno dokázať pravdivosť tohto príbehu? Ako možno porozprávať o čomsi, čo človek nevie, po nemecky - v reči nemých? V siedmich kapitolách pozostávajúcich z jednotlivých epizód opisuje Katja Petrowskaja svoje cesty na dejiská rôznych udalostí, prenáša fragmenty spomienok do bezpečia a posúva do popredia postavy, ktorých tváre viac nik nerozpozná. "Mimoriadny dar nemeckému jazyku," uviedli porotcovia Ceny Ingeborg Bachmannovej, ktorú získala za svoj debut.

Mŕtvi ožívajú... Ľudstvo vymiera... Nadišiel koniec sveta... Záhadný incident v Rusku, len krátky oznam v televíznych správach - to je jediné varovanie pred tým, že civilizácia bude čoskoro zničená nenásytným vírusom, ktorý premieňa ľudí na monštrá. Právnik, ktorý stále smúti nad smrťou svojej mladej manželky, sa pustí do písania. Považuje to za akúsi formu terapie. Neočakával však, že jeho anonymný blog a denník sa napokon stanú záznamom o posledných dňoch ľudstva. Vlády sa zo všetkých síl snažia zastaviť vírus zombie, ľudia prepadajú panike, zriaďujú sa takzvané bezpečné body, vo svete vypuká chaos, čoskoro sú všetci muži, ženy i deti odkázaní sami na seba. Vyzbrojený len provizórnymi zbraňami a vôľou žiť bude tento preživší poslednou šancou ľudstva proti zlu, ktoré dostalo meno Apokalypsa Z. Kniha s podtitulom Začiatok konca je prvou časťou románovej trilógie španielskeho autora, ktorá vyšla vo viacerých prekladoch a stala sa bestsellerom v Španielsku, Brazílii či Taliansku, najväčší úspech prekvapivo zožala v Spojených štátoch, kde sa vydania ujala spoločnosť Amazon.

Ako je možné, že najstaršie dieťa sa vyvíja úplne inak ako jeho mladší súrodenci? Nedávny výskum ukázal, že poradie narodenia má významný vplyv na formovanie osobnosti. Príchodom nových súrodencov prvorodení zažívajú veľký šok, ktorý otrasie ich svetom. Už nie sú stredobodom pozornosti a rodičovskej lásky, prichádzajú o prostredie, do ktorého sa narodili brali ho za samozrejmosť. Reakcie detí bývajú rôzne a ako ukazuje autorka na vlastnom vzťahu so staršou sestrou, napätie a nedorozumenia medzi súrodencami môžu pretrvávať nielen celé roky. Existuje pritom niekoľko jednoduchých pravidiel, ako si vytvoriť a udržať pekné súrodenecké vzťahy. "Máloktorá detská skúsenosť je taká ďalekosiahla, ako keď jedináčikovi zrazu pribudne súrodenec. Pre dieťa je to prvá veľká životná skúška, ktorú musí zvládnuť. S príchodom súrodenca sa všetko zmení, dôverné veci miznú. Doteraz bol prvorodený časťou sveta dospelých. Predstavoval si, že svet je tu pre neho a kvôli nemu. Tento svet mu už teraz nepatrí úplne, krúti sa okolo inej hviezdy. Dieťa sa cíti vyčlenené, ponechané samo na seba. V myslení a cítení pokročilo už natoľko, že je schopné vedome spracovať prvú životnú krízu. Táto prevratná skúsenosť sa môže spájať s veľkými obavami, môže však znamenať aj veľkú šancu." Kniha vychádzajúca aj z osobných skúseností autorky zapĺňa medzeru v psychologickej literatúre venovanej najintímnejším a najdôležitejším otázkam ľudského života.

Stavajúc do protikladu východ a západ, Barbie a Buchenwald, Ouředníkov prúd historického vedomia komprimuje sto rokov dejín do približne rovnakého počtu strán. S predstieranou naivitou dokáže vyvolať hnev, smútok, ale aj smiech. Patrik Ouředník predstavuje dvadsiate storočie so všetkými jeho protirečeniami a veľkými ilúziami. Ukazuje, že nič sa nedá zredukovať do jediného, pravdivého hľadiska, mieša historické fakty s nezvyčajnými postrehmi, pričom zdôrazňuje hrôzu a absurditu dvadsiateho storočia. Europeana, ktorej dramatizáciu nedávno uviedlo aj Slovenské komorné divadlo Martin, bola v ankete Lidových novín vyhlásená za knihu roka, vyšla vo viac ako dvadsiatich jazykoch, čím sa stala najprekladanejšou českou knihou od novembrovej revolúcie.

Nad pobrežím sa rozprestiera jesenná hmla. Ove Bakkerud sa rozhodol, že strávi na chate ešte po¬sledný pokojný víkend, kým ju zavrie na zimu. Keď tam však príde, zistí, že sa do nej niekto vlámal. A v susednej chate leží muž ubitý na smrť. Policajný vyšetrovateľ William Wisting videl už aj predtým hrôzostrašné vraždy. No bizarný pohľad, aký sa mu naskytne v stavernskej chate v tú jeseň, je aj pre neho niečo nové. Keď inšpektora na spiatočnej ceste z miesta činu ktosi prepadne a on navyše zistí, že do prípadu je zapletená i jeho dcéra, zvrtne sa vyšetrovanie nečakaným smerom. Vyzerá to, akoby niekto už nemal čo stratiť. Zvláštnym znamením, ktorému nik nerozumie, sú mŕtve vtáky padajúce z neba. Detektívny román Na zimu zatvorené bol prelomom v autorovom písaní, Jorn Lier Horst zaň získal Cenu nórskych kníhkupcov, odvtedy patrí k najprekladanejším nórskym autorom.

V dlhoočakávanej novej zbierke príbehov opisuje renomovaný psychiater Irvin D. Yalom zápas, ktorý podstupujú nielen jeho pacienti, ale aj on sám. Je to zápas s dvoma najväčšími výzvami ľudskej existencie: ako žiť zmysluplný život a ako sa vyrovnať s jeho neodvratným koncom. V knihe sa stretneme so zdravotnou sestrou, ktorá je rozhnevaná a utrápená, jej syn prepadol drogám a zločinu, a ona predsa musí utešovať ľudí, síce trpiacich, no obklopených blízkymi a životom, aký by si s nimi rada vymenila. Vidíme tu úspešného podnikateľa, ktorý si po samovražde svojho priateľa zúfa nad tajnosťami a zámlkami v ich vzťahu. Stretávame sa s čerstvou psychologičkou, ktorej štúdium ľudských psychických problémov poškodí najvzácnejšie spomienky na mŕtveho priateľa. A napokon je tu muž, ktorý odmieta filozofiu a útechu z nej, takže ešte aj u Yaloma vyprovokuje krízu sebaistoty. Ich mená a príbehy s vami zostanú dávno po tom, čo zatvoríte stránky tejto knihy. Tak ako predchádzajúce knihy, ktoré zaručili Yalomovi povesť jedinečného rozprávača o drámach existenciálnej terapie, aj kniha Všetko trvá krátko je vtipná, hovorí ľudskou rečou a často čitateľa šokuje. Je to radikálne úprimné priznanie ťažkostí ľudského života, ale aj oslava toho najkrajšieho, čo život prináša: lásky, rodiny, priateľstva. Všetko trvá krátko a všetci sme tu len dočasne. S Yalomom ako sprievodcom môžeme prežívať svoje dni nielen ako znesiteľné, ale ako zmysluplné a azda aj radostné.

Po úspechu Freakonomics jej autori čakali štyri roky, než svetu predstavili voľné pokračovanie. Autori stavajú na hlavu bežné predstavy a opäť to robia zábavne, bez ohľadu na to, či sa zaoberajú tým, prečo tak klesli ceny orálneho sexu, alebo hľadajú riešenie globálneho otepľovania. SuperFreakonomics: Globálne ochladzovanie, vlastenecké prostitútky a životné poistky pre samovražedných atentátnikov - Prečo by si mal samovražedný terorista kúpiť životnú poistku? - Ako rozlíšiť dobrého lekára od zlého? - Čo majú prostitútky spoločné so Santa Clausom? - Môže jedenie kengúr zachrániť planétu? Odpovede nájdete v SuperFreakonomics, kde si autori pokračovania svetového bestselleru opäť kladú nezvyčajné otázky. Knihy ekonóma Stevena D. Levitta a novinára Stephena J. Dubnera sú skrížením prenikavého uvažovania a veľkého rozprávačského talentu. Autorská metóda sa nezmenila, tentoraz sa popri každodenných problémoch venujú aj otázkam s oveľa širším dosahom. Ukazujú, že aj tie najväčšie svetové problémy sa dajú eliminovať bez obrovských investícii, najmä ak sa uplatní tvorivé myslenie a inovácie. Opäť píšu o netradičných témach, vrátane krvilačných slonov a bezzubých žralokov, spôsoboch ako oddialiť smrť, dobre zarobiť na vlastnom tele či skrotiť hurikány. Prekvapujúce ekonomické paralely nachádzajú medzi životom luxusných prostitútok a realitnými maklérmi, skúmajú dopad televízie na ľudské správanie a na záver v kapitole o mikroekonómii uvažujú nad štúdiou, podľa ktorej by sa mohli opice naučiť zaobchádzať s peniazmi tak ako ľudia. A ak sa pozriete na priebeh ekonomickej krízy, tak možno aj lepšie. “Pútavé, politicky nekorektné a opojné ako veľký dúšok tequilly.” The Times

Pri vyslovení slova Petržalka sa mnohým ľuďom vynoria rozličné asociácie, zväčša negatívne. Fotograf Martin Kleibl vás svojou knižkou presvedčí o opaku. O tom, že Petržalka a územie, na ktorom toto najväčšie stredoeurópske sídlisko leží, má obzvlášť bohatú históriu a aj v jej súčasnej podobe bratislavskej mestskej časti s viac ako stotisíc obyvateľmi sa skrýva mnoho krásnych zákutí. Tento nevšedný turistický sprievodca po miestach všedných vás prevedie Petržalkou, jej historickými pamiatkami, umeleckými dielami, kuriozitami a odhalí nepoznané skutočnosti a súvislosti, o ktorých ani väčšina jej obyvateľov netuší. Sprievodca obsahuje viac než tristo fotografií, predstavuje jednotlivé časti Petržalky a ich históriu, zvláštne časti publikácie sú venované napríklad vojnovej okupácii Petržalky, ale aj utopickým projektom, akými bola medzinárodná urbanistická súťaž či výstavba metra. Martin Kleibl (1981) sa narodil a žije Petržalke. Po neúspešnom štúdiu architektúry sa vrhol na štúdium fotografie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Jeho aktivity sa popri fotografovaní slovenskej krajiny viažu k dokumentovaniu najväčšieho stredoeurópskeho sídliska Petržalky.

Umenie varenia a prežitia v nedostatku vyrozprávané na pozadí dejín Sovietskeho zväzu, od boľševickej revolúcie cez medzivojnové hladomory, vojnu až po sovietsku spoločnosť za Chruščova a Brežneva a ruskú za Putina. Výnimočná kniha autorky, ktorá sa v emigrácii preslávila knihami o varení, sa pohybuje na pomedzí rodinnej histórie a veľkých dejín, so zvláštnym dôrazom na jedlo a jeho nedostatok - čo bol v danej krajine určujúci fenomén, ktorý stál za mnohými zvratmi. Miestami smutná, inokedy veľmi vtipná kniha o veľkej krajine a ešte väčších problémoch a snoch. Anya von Bremzen vyrastala v moskovskom komunálnom byte neďaleko Kremľa, kde sa o spoločnú kuchyňu delilo hneď niekoľko rodín. Rástla s ódami na Lenina na perách, žuvačkou Juicy Fruit z čierneho trhu a snívaním o mýtickom Západe. S rodičmi ešte ako dieťa emigrovala do Spojených štátov. Nádejnú kariéru koncertnej pianistky prerušil úraz a autorka sa neskôr našla v písaní o jedle, ktoré bolo vášňou už jej matky. V tragikomických spomienkach zachytáva sedem dekád Sovietskeho zväzu, jeho úspechy aj trápenia. Rozpráva napríklad, ako sovietsky potravinový trh oživili nápady opozerané v Spojených štátoch, či aké dopady mala Gorbačovova prohibícia. Kniha oslovuje duše čitateľov, a zároveň aj ich chute.

Umenie varenia a prežitia v nedostatku vyrozprávané na pozadí dejín Sovietskeho zväzu, od boľševickej revolúcie cez medzivojnové hladomory, vojnu až po sovietsku spoločnosť za Chruščova a Brežneva a ruskú za Putina. Výnimočná kniha autorky, ktorá sa v emigrácii preslávila knihami o varení, sa pohybuje na pomedzí rodinnej histórie a veľkých dejín, so zvláštnym dôrazom na jedlo a jeho nedostatok - čo bol v danej krajine určujúci fenomén, ktorý stál za mnohými zvratmi. Miestami smutná, inokedy veľmi vtipná kniha o veľkej krajine a ešte väčších problémoch a snoch. Anya von Bremzen vyrastala v moskovskom komunálnom byte neďaleko Kremľa, kde sa o spoločnú kuchyňu delilo hneď niekoľko rodín. Rástla s ódami na Lenina na perách, žuvačkou Juicy Fruit z čierneho trhu a snívaním o mýtickom Západe. S rodičmi ešte ako dieťa emigrovala do Spojených štátov. Nádejnú kariéru koncertnej pianistky prerušil úraz a autorka sa neskôr našla v písaní o jedle, ktoré bolo vášňou už jej matky. V tragikomických spomienkach zachytáva sedem dekád Sovietskeho zväzu, jeho úspechy aj trápenia. Rozpráva napríklad, ako sovietsky potravinový trh oživili nápady opozerané v Spojených štátoch, či aké dopady mala Gorbačovova prohibícia. Kniha oslovuje duše čitateľov, a zároveň aj ich chute.

Ak sa tvorivá vášeň zmení na ničivé šialenstvo, každý je schopný spáchať zločin. Maliarka Clara to vie veľmi dobre, a preto sa zdesí, keď jej manžel nepríde na dohodnutú schôdzku po ročnom odlúčení. Peter, ktorého tak milovala a ku koncu nenávidela, je nezvestný a možno aj mŕtvy. Inšpektor Gamache si síce užíva zaslúžený odpočinok v prekrásnej kanadskej dedine Three Pines, ale Clara ho uprosí, aby po Petrovi začal pátrať. Na pozadí očarujúcej kanadskej prírody sa krok za krokom, stránku za stránkou rozvíja príbeh o temných hlbinách ľudského srdca. Od prvej chvíle tušíme zločin, ale je to vražda? Alebo ešte niečo omnoho horšie? Autorka drží čitateľa celý čas v neistote – a potom nám ukáže, čoho je schopný ten najzvrhlejší človek.