Premedia strana 47 z 49

Nad pobrežím sa rozprestiera jesenná hmla. Ove Bakkerud sa rozhodol, že strávi na chate ešte po¬sledný pokojný víkend, kým ju zavrie na zimu. Keď tam však príde, zistí, že sa do nej niekto vlámal. A v susednej chate leží muž ubitý na smrť. Policajný vyšetrovateľ William Wisting videl už aj predtým hrôzostrašné vraždy. No bizarný pohľad, aký sa mu naskytne v stavernskej chate v tú jeseň, je aj pre neho niečo nové. Keď inšpektora na spiatočnej ceste z miesta činu ktosi prepadne a on navyše zistí, že do prípadu je zapletená i jeho dcéra, zvrtne sa vyšetrovanie nečakaným smerom. Vyzerá to, akoby niekto už nemal čo stratiť. Zvláštnym znamením, ktorému nik nerozumie, sú mŕtve vtáky padajúce z neba. Detektívny román Na zimu zatvorené bol prelomom v autorovom písaní, Jorn Lier Horst zaň získal Cenu nórskych kníhkupcov, odvtedy patrí k najprekladanejším nórskym autorom.

V dlhoočakávanej novej zbierke príbehov opisuje renomovaný psychiater Irvin D. Yalom zápas, ktorý podstupujú nielen jeho pacienti, ale aj on sám. Je to zápas s dvoma najväčšími výzvami ľudskej existencie: ako žiť zmysluplný život a ako sa vyrovnať s jeho neodvratným koncom. V knihe sa stretneme so zdravotnou sestrou, ktorá je rozhnevaná a utrápená, jej syn prepadol drogám a zločinu, a ona predsa musí utešovať ľudí, síce trpiacich, no obklopených blízkymi a životom, aký by si s nimi rada vymenila. Vidíme tu úspešného podnikateľa, ktorý si po samovražde svojho priateľa zúfa nad tajnosťami a zámlkami v ich vzťahu. Stretávame sa s čerstvou psychologičkou, ktorej štúdium ľudských psychických problémov poškodí najvzácnejšie spomienky na mŕtveho priateľa. A napokon je tu muž, ktorý odmieta filozofiu a útechu z nej, takže ešte aj u Yaloma vyprovokuje krízu sebaistoty. Ich mená a príbehy s vami zostanú dávno po tom, čo zatvoríte stránky tejto knihy. Tak ako predchádzajúce knihy, ktoré zaručili Yalomovi povesť jedinečného rozprávača o drámach existenciálnej terapie, aj kniha Všetko trvá krátko je vtipná, hovorí ľudskou rečou a často čitateľa šokuje. Je to radikálne úprimné priznanie ťažkostí ľudského života, ale aj oslava toho najkrajšieho, čo život prináša: lásky, rodiny, priateľstva. Všetko trvá krátko a všetci sme tu len dočasne. S Yalomom ako sprievodcom môžeme prežívať svoje dni nielen ako znesiteľné, ale ako zmysluplné a azda aj radostné.

Po úspechu Freakonomics jej autori čakali štyri roky, než svetu predstavili voľné pokračovanie. Autori stavajú na hlavu bežné predstavy a opäť to robia zábavne, bez ohľadu na to, či sa zaoberajú tým, prečo tak klesli ceny orálneho sexu, alebo hľadajú riešenie globálneho otepľovania. SuperFreakonomics: Globálne ochladzovanie, vlastenecké prostitútky a životné poistky pre samovražedných atentátnikov - Prečo by si mal samovražedný terorista kúpiť životnú poistku? - Ako rozlíšiť dobrého lekára od zlého? - Čo majú prostitútky spoločné so Santa Clausom? - Môže jedenie kengúr zachrániť planétu? Odpovede nájdete v SuperFreakonomics, kde si autori pokračovania svetového bestselleru opäť kladú nezvyčajné otázky. Knihy ekonóma Stevena D. Levitta a novinára Stephena J. Dubnera sú skrížením prenikavého uvažovania a veľkého rozprávačského talentu. Autorská metóda sa nezmenila, tentoraz sa popri každodenných problémoch venujú aj otázkam s oveľa širším dosahom. Ukazujú, že aj tie najväčšie svetové problémy sa dajú eliminovať bez obrovských investícii, najmä ak sa uplatní tvorivé myslenie a inovácie. Opäť píšu o netradičných témach, vrátane krvilačných slonov a bezzubých žralokov, spôsoboch ako oddialiť smrť, dobre zarobiť na vlastnom tele či skrotiť hurikány. Prekvapujúce ekonomické paralely nachádzajú medzi životom luxusných prostitútok a realitnými maklérmi, skúmajú dopad televízie na ľudské správanie a na záver v kapitole o mikroekonómii uvažujú nad štúdiou, podľa ktorej by sa mohli opice naučiť zaobchádzať s peniazmi tak ako ľudia. A ak sa pozriete na priebeh ekonomickej krízy, tak možno aj lepšie. “Pútavé, politicky nekorektné a opojné ako veľký dúšok tequilly.” The Times

Umenie varenia a prežitia v nedostatku vyrozprávané na pozadí dejín Sovietskeho zväzu, od boľševickej revolúcie cez medzivojnové hladomory, vojnu až po sovietsku spoločnosť za Chruščova a Brežneva a ruskú za Putina. Výnimočná kniha autorky, ktorá sa v emigrácii preslávila knihami o varení, sa pohybuje na pomedzí rodinnej histórie a veľkých dejín, so zvláštnym dôrazom na jedlo a jeho nedostatok - čo bol v danej krajine určujúci fenomén, ktorý stál za mnohými zvratmi. Miestami smutná, inokedy veľmi vtipná kniha o veľkej krajine a ešte väčších problémoch a snoch. Anya von Bremzen vyrastala v moskovskom komunálnom byte neďaleko Kremľa, kde sa o spoločnú kuchyňu delilo hneď niekoľko rodín. Rástla s ódami na Lenina na perách, žuvačkou Juicy Fruit z čierneho trhu a snívaním o mýtickom Západe. S rodičmi ešte ako dieťa emigrovala do Spojených štátov. Nádejnú kariéru koncertnej pianistky prerušil úraz a autorka sa neskôr našla v písaní o jedle, ktoré bolo vášňou už jej matky. V tragikomických spomienkach zachytáva sedem dekád Sovietskeho zväzu, jeho úspechy aj trápenia. Rozpráva napríklad, ako sovietsky potravinový trh oživili nápady opozerané v Spojených štátoch, či aké dopady mala Gorbačovova prohibícia. Kniha oslovuje duše čitateľov, a zároveň aj ich chute.

Umenie varenia a prežitia v nedostatku vyrozprávané na pozadí dejín Sovietskeho zväzu, od boľševickej revolúcie cez medzivojnové hladomory, vojnu až po sovietsku spoločnosť za Chruščova a Brežneva a ruskú za Putina. Výnimočná kniha autorky, ktorá sa v emigrácii preslávila knihami o varení, sa pohybuje na pomedzí rodinnej histórie a veľkých dejín, so zvláštnym dôrazom na jedlo a jeho nedostatok - čo bol v danej krajine určujúci fenomén, ktorý stál za mnohými zvratmi. Miestami smutná, inokedy veľmi vtipná kniha o veľkej krajine a ešte väčších problémoch a snoch. Anya von Bremzen vyrastala v moskovskom komunálnom byte neďaleko Kremľa, kde sa o spoločnú kuchyňu delilo hneď niekoľko rodín. Rástla s ódami na Lenina na perách, žuvačkou Juicy Fruit z čierneho trhu a snívaním o mýtickom Západe. S rodičmi ešte ako dieťa emigrovala do Spojených štátov. Nádejnú kariéru koncertnej pianistky prerušil úraz a autorka sa neskôr našla v písaní o jedle, ktoré bolo vášňou už jej matky. V tragikomických spomienkach zachytáva sedem dekád Sovietskeho zväzu, jeho úspechy aj trápenia. Rozpráva napríklad, ako sovietsky potravinový trh oživili nápady opozerané v Spojených štátoch, či aké dopady mala Gorbačovova prohibícia. Kniha oslovuje duše čitateľov, a zároveň aj ich chute.

Pri vyslovení slova Petržalka sa mnohým ľuďom vynoria rozličné asociácie, zväčša negatívne. Fotograf Martin Kleibl vás svojou knižkou presvedčí o opaku. O tom, že Petržalka a územie, na ktorom toto najväčšie stredoeurópske sídlisko leží, má obzvlášť bohatú históriu a aj v jej súčasnej podobe bratislavskej mestskej časti s viac ako stotisíc obyvateľmi sa skrýva mnoho krásnych zákutí. Tento nevšedný turistický sprievodca po miestach všedných vás prevedie Petržalkou, jej historickými pamiatkami, umeleckými dielami, kuriozitami a odhalí nepoznané skutočnosti a súvislosti, o ktorých ani väčšina jej obyvateľov netuší. Sprievodca obsahuje viac než tristo fotografií, predstavuje jednotlivé časti Petržalky a ich históriu, zvláštne časti publikácie sú venované napríklad vojnovej okupácii Petržalky, ale aj utopickým projektom, akými bola medzinárodná urbanistická súťaž či výstavba metra. Martin Kleibl (1981) sa narodil a žije Petržalke. Po neúspešnom štúdiu architektúry sa vrhol na štúdium fotografie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Jeho aktivity sa popri fotografovaní slovenskej krajiny viažu k dokumentovaniu najväčšieho stredoeurópskeho sídliska Petržalky.

Ak sa tvorivá vášeň zmení na ničivé šialenstvo, každý je schopný spáchať zločin. Maliarka Clara to vie veľmi dobre, a preto sa zdesí, keď jej manžel nepríde na dohodnutú schôdzku po ročnom odlúčení. Peter, ktorého tak milovala a ku koncu nenávidela, je nezvestný a možno aj mŕtvy. Inšpektor Gamache si síce užíva zaslúžený odpočinok v prekrásnej kanadskej dedine Three Pines, ale Clara ho uprosí, aby po Petrovi začal pátrať. Na pozadí očarujúcej kanadskej prírody sa krok za krokom, stránku za stránkou rozvíja príbeh o temných hlbinách ľudského srdca. Od prvej chvíle tušíme zločin, ale je to vražda? Alebo ešte niečo omnoho horšie? Autorka drží čitateľa celý čas v neistote – a potom nám ukáže, čoho je schopný ten najzvrhlejší človek.

Kniha liberálneho teológa o tom, ako sa ženy dostali z centra cirkvi na jej okraj. Hans Küng sleduje aktivity žien od počiatku kresťanstva, cez stredovek a reformáciu až po súčasnosť, pričom zrejme najprekvapivejšie sú pasáže venované ranej cirkvi. Venuje sa témam ako sú kňazstvo, manželstvo či cirkevná politika v oblasti sexuality. Ženy boli medzi Kristovými učeníkmi aj prorokmi, ich postavenie sa radikálne zmenilo v stredoveku, čo v rôznych formách pretrváva dodnes. Ako dokazuje autor, cirkev si na tieto obmedzenia našla rôzne sofi stikované vysvetlenia, z historického hľadiska sa však pre ne veľmi ťažko hľadá opora. Predpovedá, že súčasná cirkev nemá inú možnosť ako uznať rovnoprávnosť žien. Podľa ekumenickej paradigmy, ktorú vyznáva, sa bude postavenie žien v cirkevnom spoločenstve v nasledujúcom období už iba posilňovať.

Jedinečná kniha o Európe krátko po druhej svetovej vojne zachytáva široké spektrum konfliktov, ktorými kontinent prešiel približne v rozmedzí rokov 1944 až 1949. Koniec vojny priniesol explóziu nového násilia naprieč celou Európou. Väzni zabíjali svojich väzniteľov, odbojári zabíjali a pranierovali kolaborantov. Etnické čistky, občianske vojny, znásilňovanie a zabíjanie boli bežné v dňoch, mesiacoch aj rokoch po oficiálnom skončení vojny. Kniha britského historika skúma Európu hnanú túžbou po pomste. Krutý kontinent je šokujúcim portrétom doteraz nepovšimnutej doby bezprávia a hrôz. Ako píše autor, je len akýmsi príjemným mýtom, že akonáhle skončila druhá svetová vojna, všetko sa vrátilo do normálu. Všetko, čo existovalo pred vojnou, bolo zničené, a to nehovoríme iba o dopravnej infraštruktúre, budovách či fabrikách, ale o celom predvojnovom živote. Povojnové roky sa niesli v znamení presídľovania, posúvania hraníc, ale trebárs aj zbavovania sa nepohodlných detí, ktoré v mnohých krajinách zostali po nemeckých vojakoch. Kniha Krutý kontinent je prvá veľká syntéza o danom období, ktorá ukazuje, že podobné dianie a chaos existovali takmer všade v Európe.

Zapletení predstavujú labyrint postáv, ktorými sa prokurátor uprostred manželskej krízy musí prepliesť. Počas stretnutia psychoterapeutickej skupiny ktosi zavraždí Henryka Telaka. Medzi hlavnými podozrivými sú ďalší pacienti, ale aj samotný psychoterapeut a jeho zvláštna metóda, ktorá dokáže liečiť, ale aj privádzať do šialenstva. Na zoznam podozrivých patria aj tí, o ktorých sa na terapii iba hovorilo. Jedna zo stop vedie k ďalšej vražde spáchanej ešte pred pádom komunizmu. Román Zapletení je úvodom voľnej trilógie, nadväzuje naň rovnako úspešné pokračovanie Zrnko pravdy. Zygmunt Miłoszewski sa nimi okamžite etabloval ako jeden z najlepších autorov detektívnych románov v Poľsku, oba romány získali Cenu veľkého kalibru pre najlepšiu poľskú detektívku roku. Už od prvého príbehu prokurátora Szackého autor využíva všetky možnosti žánru, aby svojimi textami nastavil zrkadlo poľskej spoločnosti a jej dávnejšej aj novšej histórii. V slovenčine sa pripravuje záver trilógie s názvom Hnev.

200 rýchlych a jednoduchých receptov, ako sa zbaviť pšenice, zhodiť kilá a nájsť cestu k zdraviu. Úspešná kniha Život bez pšenice nebola len hitom jednej sezóny, ale udalosťou, ktorá postupne mení celý potravinový trh a ľudské návyky. Jej logickým pokračovaním je kniha s 30-minútovými (a kratšími receptami), ktoré vychádzajú v ústrety každému, čo je ochotný pre svoje zdravie obetovať aspoň pár minút denne. Život bez pšenice má preukázateľne blahodarný vplyv nielen na ľudí s cukrovkou či neznášanlivosťou lepku, ale aj na zvyšok populácie, ktorej pšenica spôsobuje celý rad problémov. Kniha v úvode radí, ako si nanovo vybaviť svoju kuchyňu a ponúka dve stovky receptov vhodných na všetky príležitosti, od raňajok či hlavných jedál až po dezerty a jedlá na zvláštne príležitosti.

200 rýchlych a jednoduchých receptov, ako sa zbaviť pšenice, zhodiť kilá a nájsť cestu k zdraviu. Úspešná kniha Život bez pšenice nebola len hitom jednej sezóny, ale udalosťou, ktorá postupne mení celý potravinový trh a ľudské návyky. Jej logickým pokračovaním je kniha s 30-minútovými (a kratšími receptami), ktoré vychádzajú v ústrety každému, čo je ochotný pre svoje zdravie obetovať aspoň pár minút denne. Život bez pšenice má preukázateľne blahodarný vplyv nielen na ľudí s cukrovkou či neznášanlivosťou lepku, ale aj na zvyšok populácie, ktorej pšenica spôsobuje celý rad problémov. Kniha v úvode radí, ako si nanovo vybaviť svoju kuchyňu a ponúka dve stovky receptov vhodných na všetky príležitosti, od raňajok či hlavných jedál až po dezerty a jedlá na zvláštne príležitosti.

Debut mladej autorky sa v Nemecku zaradil medzi najvýraznejšie literárne udalosti roka. Román zobrazuje mladých nomádov, ktorí stratili všetky istoty a v čoraz nepokojnejšom svete márne hľadajú domov, lásku i vlastnú identitu. Hlavná postava Maša žije a miluje rýchlo, vníma intenzívne a citlivo, no vie byť aj cynická a tvrdá. Dospela príliš skoro. Jej detstvo poznačil pogrom v Baku, vyrástla v nemeckom veľkomeste. Keď zamieri na Blízky východ, v jej živote už neplatia nijaké pravidlá. Olga Grjasnowa (1984) sa narodila v Azerbajdžane, ako jedenásťročná presídlila s rodičmi do Nemecka. Vyštudovala Literárny inštitút v Lipsku, dlhší čas žila v Poľsku, Rusku, Taliansku a Izraeli. Jej debutový román vyšiel v desiatich jazykoch, mimoriadny ohlas vzbudil aj jej druhý román Právna nejasnosť istého manželstva, stredobodom ktorého je vzťahový trojuholník.

Debut mladej autorky sa v Nemecku zaradil medzi najvýraznejšie literárne udalosti roka. Román zobrazuje mladých nomádov, ktorí stratili všetky istoty a v čoraz nepokojnejšom svete márne hľadajú domov, lásku i vlastnú identitu. Hlavná postava Maša žije a miluje rýchlo, vníma intenzívne a citlivo, no vie byť aj cynická a tvrdá. Dospela príliš skoro. Jej detstvo poznačil pogrom v Baku, vyrástla v nemeckom veľkomeste. Keď zamieri na Blízky východ, v jej živote už neplatia nijaké pravidlá. Olga Grjasnowa (1984) sa narodila v Azerbajdžane, ako jedenásťročná presídlila s rodičmi do Nemecka. Vyštudovala Literárny inštitút v Lipsku, dlhší čas žila v Poľsku, Rusku, Taliansku a Izraeli. Jej debutový román vyšiel v desiatich jazykoch, mimoriadny ohlas vzbudil aj jej druhý román Právna nejasnosť istého manželstva, stredobodom ktorého je vzťahový trojuholník.

Uspávanie patrí k najväčším problémom rodín s malými deťmi. Práve im je určená kniha detskej psychologičky Jiřiny Prekopovej, ktorá ukazuje cestu k pokojnému spánku. Poukazuje pritom na skúsenosti mnohých prírodných kultúr, ktoré ešte nestratili spojenie s tradíciou a stáročnými zvykmi. Autorka propaguje návrat k prirodzeným vzťahom, kde dieťa pociťuje istotu zavedených rituálov, ale aj bezpečie, ktoré cíti zo strany matky. Dieťa nemá rado zmeny, potrebuje pocit istoty, ako napríklad dôverne známe miesto, kde zaspáva, kolísanie či hladenie. Kniha poukazuje na najčastejšie chyby a ponúka rady, ako premeniť zaspávanie zo stresujúcej skúsenosti na prirodzenú časť dňa, ktorej nechýba jej čaro a krása

Je nebezpečnejšia streľná zbraň alebo záhradný bazén? Aký vplyv majú rodičia na to, čo sa z nás stane? Prečo drogoví díleri zostávajú tak dlho žiť u svojich matiek? Čo majú spoločné učitelia so zápasníkmi sumo? Prečo tak prudko klesol počet členov Ku Klux Klanu a aký dopad na životnú kariéru vášho dieťaťa má meno, ktoré mu dáte? To sú len niektoré otázky, ktoré si kladú autori Freakonomics, aby prišli s nečakanými odpoveďami vyvracajúcimi konvenčné predstavy. Kniha ekonóma, ktorý neznáša matematiku a novinára, ktorý miluje všetko vymykajúce sa z normy, sa stala svetovým bestsellerom, predalo sa jej viac ako štyri milióny výtlačkov. Myšlienka, z ktorej vychádza, je jednoduchá – zatiaľ čo morálka opisuje svet, aký by mal byť, ekonómia ho opisuje taký, aký naozaj je. Ak to robia Levitt s Dubnerom, môže to byť prekvapivo zábavné.