Premedia strana 40 z 50

Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia, aby sa nevyhla ďalšiemu konfliktu. V knihe zachytil nielen nástup nacizmu a to, „koľko ľudskej dôstojnosti zmizlo v tomto storočí“, ale aj pulzujúci intelektuálny život či premeny morálky na prelome storočí, keď práve dospieval.

Internetové seznamky, privatizace, záplava zboží, telenovely a podnikatelské baroko. Seznamy agentů, historické křivdy a zklamaná očekávání. Všechno zakázané a nedostatkové leželo na dosah ruky. Najednou se mohlo svobodně mluvit a psát o minulosti i okolní realitě. Pro Polsko, stejně jako pro Česko a Slovensko, představoval rok 1989 nejen politickou, ale i kulturní a společenskou revoluci. Dnešní polská reportáž, jeden z nejzajímavějších a nejprestižnějších žánrů s dlouhou tradicí, se zrodila právě z nutnosti tyto nové fenomény a změny pochopit. Dívat se na ně s odstupem a kriticky. Novinář Mariusz Szczygieł vybral podle svých slov „nejzajímavější, nejkontroverznější a nejznámější polské reportáže napsané po pádu komunismu“. Některé jako by popisovaly to, co jsme sami prožili, jiné jsou svébytně polské. Dohromady ale skládají neuvěřitelně různorodý, někdy směšný a jindy mrazivý obraz minulých dvaceti let v jedné zemi ve středu Evropy. Nápad, uspořádání a komentáře Mariusz Szczygieł. Ilustrace twożywo.

Človek nie je ani zďaleka najrýchlejším tvorom planéty, ale je taký vytrvalý, že na dlhé vzdialenosti dokáže iné druhy uštvať. Behanie bolo v minulosti našou evolučnou výhodou a dodnes je pre mnohých záľubou. Ako ukazuje autor knihy, dejiny behania sú plné fascinujúcich príbehov, ale aj mýtov. Napríklad v skutočnosti neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz, že by grécky vojak Feidippides po dobehnutí z Maratónu do Atén od vyčerpania zomrel. Bol to profesionál, akých bolo v minulosti mnoho, behali dokonca aj starovekí králi a faraóni. Zatiaľ čo v starom Grécku muži aj ženy behávali nahí, v dvadsiatom storočí ženy museli bojovať ešte aj za to, aby mohli behávať maratóny. Rozprávanie knihy sa klenie od pradávnych čias až po súčasné masové behanie. Hovorí o mezopotámskom kráľovi žijúcom pred štyrmi tisícmi rokov, ktorý dokázal prebehnúť stovky kilometrov, Vikingoch pretekajúcich sa so zvieratami, behajúcich nudistoch, mníchoch, bežcoch behajúcich pospiatky, inkských profesionálnych bežcoch, ale trebárs aj o Emilovi Zátopkovi a podivnostiach behania v komunistickom bloku. Najviac zachovaných prameňov máme z posledných dvoch storočí, ktoré tvoria najväčšiu časť knihy. Autor napríklad vysvetľuje, prečo boli pred vyše polstoročím Švédi „Keňanmi” svojej doby a skúma hranice ľudských výkonov, ktoré sa výrazne posunuli najmä v minulom storočí. V tom našom zrejme uvídíme oveľa menej rekordov, ale o to viac bežcov.

Dina Rubina sa pred viac ako dvoma desaťročiami vysťahovala z Ruska do Izraela a na pomedzí týchto krajín a kultúr sa pohybuje aj jej najznámejšia kniha Dvojité priezvisko. Tri kratšie prózy sa odohrávajú v Izraeli, rozsiahlejšia titulná próza je zasadená do ruského prostredia. Manželskému páru sa narodí dlho očakávané dieťa, jeho otcom je však niekto iný. Žena rozhodne, že sa dieťa môže dozvedieť pravdu až potom, ako jeden z dvoch mužov umrie. Krehký príbeh o medziľudských vzťahoch, láske a odcudzení patrí medzi najlepšie autorkine texty.

Uprostred Európy, uprostred dvadsiateho storočia, zavraždili Sovieti a nacisti na krvavom území medzi Berlínom a Moskvou štrnásť miliónov ľudí. Počas dvanástich rokov na území dnešného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, pobaltských štátov a v západnej časti Ruska každý rok zmasakrovali v priemere viac ako milión obyvateľov. Bol to výsledok cielenej politiky, ktorá priamo nesúvisela s bojovými operáciami. Kniha pomáha pochopiť, že toto šialenstvo malo systém. Americký historik Timothy Snyder vo svojej knihe podrobne skúma Stalinove a Hitlerove motívy a metódy. Svoje rozprávanie dopĺňa aj dôležitými výpoveďami obetí, ktoré po sebe zanechali listy príbuzným, vyhodili lístky z vlakov či po sebe zanechali denníky. Dielo vychádza zo širokého využívania predovšetkým miestnych prameňov. Opiera sa o autorovu schopnosť nepateticky, cez množstvo epizodických postáv vrátiť aspoň niektorým z týchto miliónov zavraždených tvár a hlas. Výsledkom je originálna kniha, ktorá nás núti nanovo preskúmať najväčšiu tragédiu v európskych dejinách a nanovo premýšľať o našej minulosti. Viacerí odborníci označili Krvavé územie za jednu z najdôležitejších kníh o zlomových udalostiach 20. storočia. Dielo získalo od vydania viaceré prestížne ocenenia a v štyroch krajinách figurovalo na prvej priečke rebríčka bestsellerov literatúry faktu. Neprekvapuje, že okrem prekladov do najväčších svetových jazykov kniha medzičasom vyšla vo všetkých jazykoch, ktorými sa dnes hovorí na niekdajšom krvavom území.

Za druhý prípad inšpektora Sejera získala autorka v jednom roku cenu za najlepšiu nórsku detektívku roka aj cenu za najlepšiu škandinávsku detektívku. V malom mestečku pod horami sa deti môžu bezstarostne hrávať a rodičia sa neboja púšťať ich von bez dozoru. Keď však malá Ranghild pri jazere objaví mŕtvolu nahej mladej ženy, pokojné dni sa zdanlivo navždy končia. Kto mohol mať dôvod zavraždiť ju? Inšpektor Sejer rieši svoj ďalší prípad a ani tentokrát nejde o „zvyčajných podozrivých“. V obci, kde ľudí spájajú priateľské alebo rodinné putá, musí postupovať veľmi opatrne a pri pátraní po vrahovi odhaľuje za fasádou zdanlivo sporiadaných životov nejedno temné tajomstvo. Karin Fossum, ktorú si rýchlo obľúbili nielen fanúšikovia žánrovej škandinávskej literatúry, nám predstavuje ďalší z príbehov, na ktorých je najhrôzostrašnejšie to, že by sa mohli odohrávať práve vo vašom susedstve.

Hoci názov knihy napovedá niečo iné, dvojica britských autorov napísala prekvapivo optimistickú knihu o našej civilizácii. Tú si cenia natoľko, že podľa nich stojí za to pokúsiť sa ju zachrániť. V roku 1900 bola väčšina obyvateľov Západu na svoju civilizáciu hrdá. Vedeli, čo predstavuje a verili jej. Dnes sa tento pocit stratil. Je to najmä preto, že šesť ideí, na ktorých sebavedomie Západu stojí, zažilo storočie neustálych útokov. Západná civilizácia pretrváva dlhšie ako akákoľvek iná v minulosti alebo v súčasnosti – je oveľa úspešnejšia v ekonomickom, vojenskom či politickom zmysle, ale aj vo vede, technológiách a umení. Zlepšuje sa zdravotných stav jej obyvateľov, rastie ich bohatstvo, dĺžka života a zrejme aj pocit šťastia. Veľkú časť týchto úspechov môžeme pripísať na vrub šiestim základným ideám – kresťanstvu, optimizmu, vede, ekonomickému rastu, liberalizmu a individualizmu. Tieto idey však už Západ nespájajú ani neinšpirujú a jednotlivcom nedávajú sebaistotu nevyhnutnú na spoločný postup, akokoľvek neuvedomelý. Namiesto toho vidíme evidentný príklon ku kolektívnej samovražde, v našich dejinách hlboko zakorenený už od roku 1914. Dá sa vystopovať v upadajúcej dôvere voči každej idey, ktorá kedysi inšpirovala Západ a celý svet. Našťastie, lepší pohľad na šesť faktorov ukazuje veľkú húževnatosť, s akou odolávajú útokom. Väčšina dnešného nepriateľstva voči týmto ideám je založená na módnych, ako bol napríklad Freudov pohľad na ľudskú prirodzenosť, ktorý vedecké dôkazy medzitým vyvrátili. Aspoň teoreticky by dômyselnejšia syntéza šiestich ideí mohla ponúknuť Západu cestu, ako ho zbaviť jeho úzkostí a zvýšiť jeho integritu. Ale v praxi? Táto facsinujúca kniha sa pokúša nájsť odpoveď.

Jeden z najvýznamnejších katolíckych teológov súčasnosti hneď v úvode otvorene priznáva, že tieto dejiny píše ako človek stojaci na strane obetí a tých, ktorí už počas svojho života považovali niektoré praktiky cirkvi za nekresťanské a kritizovali ich. Sleduje vývoj od raného učenia Krista, rozpráva príbehy veľkých postáv cirkevných dejín, ale aj mocenských zvratov, rozkolov a omylov. Rozlišuje medzi tým, čo je v katolíckej cirkvi univerzálne a nadčasové a tým, čo je len výsledkom rôznych záujmov. Budúcnosť vidí v ekumenizme a prehodnotení niektorých nesprávnych rozhodnutí.

Tretí, záverečný diel denníkov, tentoraz z rokov 1925 až 1927. Vo Viedni dvadsiatych rokov sa manželský pár vykázaný z Ruska etabluje len s veľkou námahou. Krajina bojuje s povojnovou chudobou a prisťahovalcov nik nevíta s otvoreným náručím. Ako prízraky z minulosti sa vynárajú čudesné postavy s ruským prízvukom. Akademická dráha mladej matky je odsunutá na neurčito, akákoľvek intelektuálna činnosť ustupuje do pozadia pred nutnosťou uživiť sa – práve v tom im má pomôcť malá mliekareň vo viedenskom Ottakringu. Zatiaľ čo nám ruské denníky Rachmanovovej odkrývali skutočnosti, ktoré Slovensko do takej miery nezasiahli (resp. až neskôr a menej živelne), z tretieho dielu denníkov ruskej spisovateľky na nás dýchne stredná Európa a všetko, čo k nej patrilo: čudáci, postavičky z nádvorí, deti vychovávané ulicou, povaľači, špekulanti, emigranti a všadeprítomná bieda veľkého mesta čerstvo vzniknutej republiky, ktorá prehrala vojnu. Aj do rakúskeho exilu však doliehajú smutné správy z Ruska. Niektoré nemecké vydania tohto dielu denníkov ruské reálie skrátili, či dokonca vyhodili, slovenské vydanie vychádza v pôvodnej, neskrátenej verzii. Mliekarka z Ottakringu je pokračovaním denníkov Študenti, láska, Čeka a smrť z rokov 1916 až 1920 a Manželstvá v červenej búrke z rokov 1920 až 1925.

V súčasnosti najvyhľadávanejšia a najdiskutovanejšia diéta, aj keď ide skôr o životný štýl, vychádza zo stravovania a iných životných návykov človeka v období paleolitu. Toto najdlhšie obdobie v ľudských dejinách trvalo približne 3 milióny rokov a skončilo len nedávno. Milióny rokov sa naši predkovia živili ako lovci a zberači, keď postupný vývoj náhle prerušil nástup poľnohospodárstva. Za niekoľko tisíc rokov doslova zmenilo dejiny ľudstva, nezmenilo však ľudské trávenie, ktoré sa častokrát nedokázalo prispôsobiť jeho produktom, akými sú obilniny, mliečne výrobky a pod. Na rozdiel od mnohých iných podobných publikácií nie je paleo diéta založená na obmedzovaní prijatých kalórií, ale na poznaní toho, ako sa vyvinul ľudský druh a na tom, čo mu je vlastné. Ako zdôrazňuje autor, nejde len o zmenu jedálnička, ale aj celého životného štýlu. Jeho súčasťou má byť nielen iný typ stravy, ale aj dostatok spánku a pohybu. Vďaka tomu sa dokážeme ubrániť mnohým civilizačným chorobám a dostať svoje telo do takého dobrého stavu, ako to príroda počas miliónov rokov nášho vývoja plánovala.

Kniha predstavuje čarovné zákutia ekonómie, ktoré sa s ňou ale často nespájajú, od krásy až po šťastie. Základom knihy sú rozhovory s poprednými svetovými ekonómami, každý z nich dopĺňajú príspevky, ktoré súvisia s témou daného rozhovoru. Freudov pravnuk George Loewenstein rozpráva o psychologických prístupoch v ekonómii aj o vlastných pochybnostiach, či sa môže vymaniť z tieňa slávneho predka, švajčiarsky ekonóm Bruno Frey o ekonómii šťastia, americký ekonóm Daniel Hamermesh o ekonómii krásy a izraelsko-americký matematik a nositeľ Nobelovej ceny Robert Aumann o politike a teóriách hier, ktoré sa v nej už desaťročia uplatňujú. Rozhovory dopĺňajú viac ako tri desiatky článkov, medzi nimi nájdete aj tieto témy: . Chcete byť spokojní? Tak sa o to príliš nesnažte . Prečo sú krásni ľudia inteligentnejší . Trinásť minút, ktoré Hitlerovi darovali život . Prečo má Fidel Castro sedem detí? . Spôsobila ekonomickú krízu pornografia?

Ústrednou témou knihy nórskeho geológa je, ako nás hory formujú a ako sa sformovali. Hory oddávna v ľuďoch vyvolávali strach a bázeň, zároveň ich ale aj priťahovali. Kniha sa venuje ich prírodnej a kultúrnej histórii, rozpráva o tom, čo o horách vieme a čo by sme sa ešte len chceli dozvedieť. Procesy, ktoré v reálnom čase trvali milióny rokov, predstavuje ako pôsobivé drámy, pri ktorých zabúdame, že opisované zrážky kontinentálnych platní a iné geologické procesy prebiehali rýchlosťou, ktorú by ľudské oko nedokázalo zachytiť. Venuje sa rozmanitým vysvetleniam pôvodu pohorí po celom svete, ako aj tomu, ako si ľudia ich vznik predstavovali v minulosti – neraz veľmi zábavne. Autor nezostáva iba pri geológii, rozpráva aj o dobývaní hôr horolezcami (a nórskej národnej traume, keď ich najvyšší vrch prvýkrát zdolal Angličan) či o posvätnej úcte k horám vo viacerých svetových náboženstvách. V mnohých kultúrach sú dodnes uctievané a plnia symbolickú úlohu. Celé storočia sa im venovali aj básnici a filozofi a ako ukazuje autor, rovnako pútavý a miestami až poetický môže byť aj pohľad geológa. Henrik Svensen (1970) je nórsky geológ, pôsobí na univerzite v Oslo, zaoberá sa výskumom dramatických udalostí v histórii Zeme. Práve im venoval svoju prvú knihu o dejinách prírodných katastrof v priebehu viac než dvoch tisícov rokov. Jeho druhá kniha Na vrcholoch získala nórsku cenu pre najlepšiu knihu o horách.

Kniha predstavuje čarovné zákutia ekonómie, ktoré sa s ňou ale často nespájajú, od krásy až po šťastie. Základom knihy sú rozhovory s poprednými svetovými ekonómami, každý z nich dopĺňajú príspevky, ktoré súvisia s témou daného rozhovoru. Freudov pravnuk George Loewenstein rozpráva o psychologických prístupoch v ekonómii aj o vlastných pochybnostiach, či sa môže vymaniť z tieňa slávneho predka, švajčiarsky ekonóm Bruno Frey o ekonómii šťastia, americký ekonóm Daniel Hamermesh o ekonómii krásy a izraelsko-americký matematik a nositeľ Nobelovej ceny Robert Aumann o politike a teóriách hier, ktoré sa v nej už desaťročia uplatňujú. Rozhovory dopĺňajú viac ako tri desiatky článkov, medzi nimi nájdete aj tieto témy: . Chcete byť spokojní? Tak sa o to príliš nesnažte . Prečo sú krásni ľudia inteligentnejší . Trinásť minút, ktoré Hitlerovi darovali život . Prečo má Fidel Castro sedem detí? . Spôsobila ekonomickú krízu pornografia? . Desať spôsobov ako prísť o peniaze. Lukáš Kovanda (1980) je ekonóm a novinár, pôsobí ako hlavný analytik časopisu Týden, vedie think-tank Prague Twenty a prednáša na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Pod názvami Príbeh dokonalej búrky a Príbeh dlhovej smršte vydal dve knihy rozhovorov s poprednými svetovými ekonómami, vrátane viacerých nositeľov Nobelovej ceny. Popularizácii ekonómie venoval knihu Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé (Premedia, 2013) aj svoju najnovšiu knihu, ktorá v slovenčine vychádza pod názvom Šťastie je krásna vec…

Detektívny príbeh Evino oko je slovenskou premiérou autorky s povesťou kráľovnej nórskej detektívky. Dnes už jedenásťdielna séria o prípadoch inšpektora Konrada Sejera, ktorá začala knihou Evino oko, zožala viacero nórskych, škandinávskych aj zámorských cien. Umelkyňa na voľnej nohe Eva prežíva ťažké obdobie. Jej abstraktné obrazy sa nepredávajú a akoby to nestačilo, v jeden sychravý aprílový deň na prechádzke s malou dcérou objavia v rieke rozkladajúcu sa mŕtvolu muža. Zavraždeným je nenápadný zamestnanec miestneho pivovaru, nezvestný už viac ako pol roka. Zmizol len pár dní po tom, ako ktosi zabil miestnu luxusnú spoločníčku. Na malé mesto Drammen neďaleko Osla je to čosi nevídané. Môžu tieto vraždy spolu súvisieť? Román o úzkej hranici, ktorú si ľudia všimnú, až keď ju prekročia a je neskoro, je prvým prípadom melancholického komisára Konrada Sejera. V slovenčine pripavujeme ich kompletné vydanie.

Nadmerné rozširovanie ríše, „jed z Judey“, ako nazval kresťanstvo, a barbari – to sú podľa britského historika tri základné faktory, ktoré spôsobili pád Rímskej ríše. Jeho dielo vyniká nielen erudíciou, ale aj čítavým ironickým štýlom. „Búrka a vlny sú vždy na strane lepších námorníkov,“ píše autor v jednom zo svojich komentárov. Nové slovenské vydanie výberu z diela známeho osvietenského historika vychádza s novým doslovom, ktorý sleduje vývoj historického bádania a kontroverzie okolo mnohých jeho téz. Gibbon si všíma rozdiely medzi krajinami a národmi, rozdiely geografické a klimatické, ale aj intelektuálne a kultúrne, nepodceňuje ani hospodárske faktory. Podarilo sa mu načrtnúť pestrý a živý obraz celého veku ľudských dejín, pričom udržiava čitateľa v napätí zaujímavou témou a neobyčajne názornými opismi udalostí, bitiek, charakterov jednotlivých vodcov a cisárov, ich života a zvykov. Autor neradí jednotlivé fakty za seba, ale pokúša sa objasniť historický vývoj a jeho zákony. Aj vďaka tomuto vynikajúcemu dielu osvietenskej historiografie prestala byť história len zoznamom zločinov, podvodov a nešťastí, ale začali sme skúmať aj jej príčiny a dôsledky. „Gibbon je svojím spôsobom most, ktorý spája staroveké s moderným,“ napísal škótsky historik a mysliteľ Thomas Carlyle. Bol brilantným štylistom, podobne ako ďalší Gibbonov obdivovateľ Winston Churchill, sám autor mnohých historických prác. „Gibona som úplne hltal,” napísal o stretnutí s jeho knihami. „Triumfálne som prešiel všetkým od začiatku až po koniec a mal som z toho veľký pôžitok,“ dodal. Tento pocit z čítania veľkého štylistu a ironika Edwarda Gibbona sa nevytratil ani s odstupom vyše dvoch storočí, ktoré ubehli od napísania jeho hlavného diela.

Za druhý prípad inšpektora Sejera získala autorka v jednom roku cenu za najlepšiu nórsku detektívku roka aj cenu za najlepšiu škandinávsku detektívku. V malom mestečku pod horami sa deti môžu bez¬starostne hrávať a rodičia sa neboja púšťať ich von bez dozoru. Keď však malá Ranghild pri jazere objaví mŕtvolu nahej mladej ženy, pokojné dni sa zdanlivo navždy končia. Kto mohol mať dôvod zavraždiť ju? Inšpektor Sejer rieši svoj ďalší prípad a ani ten¬tokrát nejde o „zvyčajných podozrivých“. V obci, kde ľudí spájajú priateľské alebo rodinné putá, musí postupovať veľmi opatrne a pri pátraní po vrahovi odhaľuje za fasádou zdanlivo sporiadaných životov nejedno temné tajomstvo. Karin Fossum, ktorú si rýchlo obľúbili nielen fanúšikovia žánrovej škandinávskej literatúry, nám predstavuje ďalší z príbehov, na ktorých je najhrôzostrašnejšie to, že by sa mohli odohrávať práve vo vašom susedstve. „Neobzeraj sa ukazuje, čím si autorka vyslúžila svoju európsku slávu. Všetky jej postavy sú napísané s inteligenciou a pochopením, aké na stránkach detektívok často nenájdete.” Sunday Times „Konrad Sejer patrí k inšpektorom, akými boli Adam Dalgliesh či inšpektor Morse – nadaní detektívi a sužovaní muži, ktorých človek rád spozná bližšie.” The Boston Globe