Premedia strana 38 z 49

Kniha britského filozofa skúma, ako sa na nesmrteľnosť pozerali rôzne civilizácie, pričom rozlišuje štyri základné typy príbehov, ktoré sa v rôznych obmenách tiahnu celými ľudskými dejinami. Každý kriticky rozoberá a prichádza k prekvapujúcemu záveru. Kniha roka podľa časopisu New Scientist sa pohybuje na hranici histórie a filozofie, rozpráva ale aj o technickom pokroku, ktorý nič nezmenil na ľudskej túžbe po večnosti. V knihe dostáva priestor egyptská kráľovná Nefertiti, ale aj Alexander Veľký či príbeh o Frankensteinovi. Ilustrujú našu túžbu po nesmrteľnosti a rozmanité podoby, aké môže nadobudnúť. Podľa autora práve urputná ľudská snaha vzoprieť sa smrteľnosti urobila z našej civilizácie to, čím je. Stephen Cave vyštudoval filozofiu v Cambridge, neskôr pôsobil v diplomacii. Dnes sa naplno venuje písaniu, publikuje eseje, črty a recenzie o filozofii, etike a vede. Prispieva predovšetkým do Financial Times a New York Times. Je autorom oceňovanej knihy Nesmrteľnosť, s manželkou a dcérami žije v Berlíne.

Kniha liberálneho teológa o tom, ako sa ženy dostali z centra cirkvi na jej okraj. Hans Küng sleduje aktivity žien od počiatku kresťanstva, cez stredovek a reformáciu až po súčasnosť, pričom zrejme najprekvapivejšie sú pasáže venované ranej cirkvi. Venuje sa témam ako sú kňazstvo, manželstvo či cirkevná politika v oblasti sexuality. Ženy boli medzi Kristovými učeníkmi aj prorokmi, ich postavenie sa radikálne zmenilo v stredoveku, čo v rôznych formách pretrváva dodnes. Ako dokazuje autor, cirkev si na tieto obmedzenia našla rôzne sofi stikované vysvetlenia, z historického hľadiska sa však pre ne veľmi ťažko hľadá opora. Predpovedá, že súčasná cirkev nemá inú možnosť ako uznať rovnoprávnosť žien. Podľa ekumenickej paradigmy, ktorú vyznáva, sa bude postavenie žien v cirkevnom spoločenstve v nasledujúcom období už iba posilňovať.

Stig Sæterbakken bol nórsky spisovateľ s blízkym vzťahom ku Slovensku, ktoré sa dostalo aj do jeho posledného románu Cez noc. Temný a mučivý príbeh, v ktorom nájdeme časti snov, rozprávok aj hororových príbehov, skúma tajomné hĺby smútku a lásky. Karlova rodina sa vďaka romániku s oveľa mladšou Monou otrasie v základoch, a keď už sa zdá, že sa všetko predsa len vráti do starých koľají, osud zasiahne opäť: vezme si jeho syna. Vtedy sa na scéne objaví Karlov priateľ, ktorý mu povie o záhadnom dome na Slovensku. Ľudia, ktorí si za vstup zaplatia, sa tam stretnú so svojím najväčším strachom, čo ich buď zabije, alebo znovuzrodí. Zúfalý otec za sebou spáli mosty a vydáva sa na neistú cestu naprieč Európou, len s chabou nádejou, že v záhadnom dome nájde, čo nenávratne stratil. Kráča nocou vlastného života a chce ju prečkať. Prejsť cez noc... Stig Sæterbakken (1966 – 2012) odišiel zo sveta dobrovoľne na vrchole svojej spisovateľskej kariéry a na prahu svetového úspechu. Nórsky autor básnických, prozaických aj esejistických kníh patril k najvýraznejším postavám svojej generácie.

Otec dvoch detí jedného dňa spadne v lese z bicykla a zrazu zacíti pokoj a harmóniu. Už ho neotravujú nekonečné detské pesničky zo synových rozprávok, myšlienky na novú kúpeľňu a výber správnej záchodovej misy. O to viac si však uvedomí smrť svojho otca. Rozhodne sa odsťahovať do lesa, kúsok od Oslo. Postaví si stan, zabije losiu samicu a jej mláďa prijme ako svojho adoptívneho syna. Snaží sa žiť život lovca a zberača, kým nepochopí, že je závislý na pravidelnom prísune nízkotučného mlieka a čokolády Toblerone. To ho prinúti opäť nadviazať kontakt s ľuďmi. Jeden z najprekladanejších nórskych autorov sa stal populárnym vďaka humorným a niekedy naivným románom, hoci sa v jeho príbehoch časom objavili aj temnejšie tóny a príklon k satirickej kritike nórskej spoločnosti. Pracoval na psychiatrickej klinike a v novinách, je autorom kníh pre deti aj pre dospelých. Tieto svety sa v jeho knihách prelínajú, problém dospieť majú najmä mužské postavy.

Najnovší detektívny román nórskeho autora začína úmrtím vo Wistingovom bezprostrednom susedstve. Len o tri domy ďalej od inšpektora sedí už štyri mesiace pred blikajúcim televízorom mŕtvy muž. Nič nenaznačuje tomu, že by mala smrť kriminálne pozadie. Viggo Hansen bol „neviditeľný“ človek, jeho úmrtie sa nemá prečo ocitnúť na titulných stránkach novín, no niečo na jeho skone nedáva pokoj inšpektorovej dcére, novinárke Line. Zamýšľa napísať portrét celkom neznámeho muža, ktorý žije uprostred dnešnej spoločnosti. Púšťa sa do pátrania a súčasne prichádza na policajnú stanicu hlásenie o ďalšom úmrtí. Aj táto obeť nesie všetky známky toho, že je mŕtva už dlhší čas. Nález tela je úvodom jednej z najväčších vyšetrovacích akcií v dejinách nórskej kriminalistiky.

Najnovší detektívny román nórskeho autora začína úmrtím vo Wistingovom bezprostrednom susedstve. Len o tri domy ďalej od inšpektora sedí už štyri mesiace pred blikajúcim televízorom mŕtvy muž. Nič nenaznačuje tomu, že by mala smrť kriminálne pozadie. Viggo Hansen bol „neviditeľný“ človek, jeho úmrtie sa nemá prečo ocitnúť na titulných stránkach novín, no niečo na jeho skone nedáva pokoj inšpektorovej dcére, novinárke Line. Zamýšľa napísať portrét celkom neznámeho muža, ktorý žije uprostred dnešnej spoločnosti. Púšťa sa do pátrania a súčasne prichádza na policajnú stanicu hlásenie o ďalšom úmrtí. Aj táto obeť nesie všetky známky toho, že je mŕtva už dlhší čas. Nález tela je úvodom jednej z najväčších vyšetrovacích akcií v dejinách nórskej kriminalistiky. „Ďalší zásah do čierneho od tohto mimoriadne kompetentného autora. Jaskynný muž patrí medzi najlepšie detektívky roka.“ Kulturspeilet

Voľné pokračovanie obľúbeného románu Doppler pokračuje tam, kde sme skončili, Doppler sprevádzaný malým losom a synom sa blížia k švédskej hranici. Humor tejto knihy okrem iného ťaží z večného porovnávania Švédska a Nórska, ale aj z dvoch nových postáv starého muža a ženy, ktorí celé desaťročia pestujú svoju antipatiu. Doppler na úteku od vlastnej rodiny stretáva nových zaujímavých ľudí a hrozí mu, že jedného dňa predsa len dospeje.

Román, ktorý si získal kritikov aj širokú verejnosť, hovorí jednoduchým jazykom o zložitých veciach. Mladý osamelý muž si nájde svojský spôsob, ako čeliť zamotanosti sveta. Opustí univerzitu a presťahuje sa do bratovho bytu, kde spriada rozmanité zoznamy a hĺba nad zmyslom života. Erlend Loe píše jednoducho, pretože je to súčasťou jeho manifestu, pre jeho knihy je príznačný humor, ale aj tak trochu bezradné mužské postavy.

Hlavnými postavami šiestich príbehov sú ženy v neľahkých životných situáciách. Známy americký psychoterapeut v nich vychádza z vlastnej praxe, titulný príbeh hovorí o jeho vzťahu s matkou, nedopovedaných témach a smrti, ktorá všetko zmenila a prinútila ho o všetkom premýšľať nanovo a inak. Irvin D. Yalom znova odhaľuje zákutia ľudskej duše – svojich pacientov aj seba samého – a hľadá cestu k jej pretvoreniu. Pomáha mu k tomu jeho zmysel pre detail, ale aj schopnosť uznať vlastné chyby. Hoci ide väčšinou o príbehy ľudí v hraničných situáciách, ak to okolnosti aspoň trochu dovoľujú, nechýba v príbehoch ani jemný humor a zmysel pre absurdnosť niektorých situácií.

Hlavnými postavami šiestich príbehov sú ženy v neľahkých životných situáciách. Známy americký psychoterapeut v nich vychádza z vlastnej praxe, titulný príbeh hovorí o jeho vzťahu s matkou, nedopovedaných témach a smrti, ktorá všetko zmenila a prinútila ho o všetkom premýšľať nanovo a inak. Irvin D. Yalom znova odhaľuje zákutia ľudskej duše – svojich pacientov aj seba samého – a hľadá cestu k jej pretvoreniu. Pomáha mu k tomu jeho zmysel pre detail, ale aj schopnosť uznať vlastné chyby. Hoci ide väčšinou o príbehy ľudí v hraničných situáciách, ak to okolnosti aspoň trochu dovoľujú, nechýba v príbehoch ani jemný humor a zmysel pre absurdnosť niektorých situácií.

Za tretí prípad inšpektora Sejera získala autorka Cenu nórskych kníhkupcov za najlepší nórsky román roka. Errkiho už od detstva sprevádza povesť čudáka, ktorý nosí smolou nielen sebe, ale aj svojim blízkym. Zlovestné domnienky podporuje jeho zanedbaný výzor, mlčanlivosť a miestne legendy o tom, že zo sveta za záhadných okolností zniesol svoju matku, pričom možno nebola jediná. Jeho útek zo psychiatrie sprevádzajú nepredvídané komplikácie a to, že sa stáva podozrivým z vraždy starej ženy, je len začiatkom príbehu s mnohými nečakaným zvratmi. Autorka mu stavia do cesty ďalších ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, takže román, ktorý má miestami až nádych čiernej grotesky, je zároveň pozoruhodnou sondou do života zatracovanej časti nórskej spoločnosti.

Salzburská psychologička a správkyňa časti autorkinej pozostalosti sa v pútavom publicistickom diele podujala odhaliť pravú tvár Ale Rachmanovovej, ktorú slovenskí čitatelia poznajú z jej denníkovej trilógie. Aký bol osud tejto charizmatickej ženy? Čo sa stalo s jej rodinou? Aké skutočnosti zamlčala v denníkoch, aby uchránila identitu svojej rodiny pred sovietskymi úradmi? Ruská emigrantka sa stala kultovou postavou práve vďaka svojim denníkom. Jej spomienky na krvavé udalosti v revolúciou zmietanom Rusku, ako i reminiscencie na Viedeň a medzivojnové obdobie sú pevne späté s veľkými historickými udalosťami prvej polovice 20. storočia. Pohnutý život Ale Rachmanovovej (vlastným menom Galiny Ďuriaginovej) sa trilogicky odvíja v Rusku, kde prežíva bezstarostné detstvo a dramatické dospievanie počas boľševickej revolúcie, Rakúsku, kde sa s manželom a malým Jurkom snažia prežiť vo Viedni a neskôr zažívajú literárny úspech v Salzburgu, ale prežívajú aj pre rodinu mimoriadne tragický koniec druhej svetovej vojny, a napokon v povojnovom Švajčiarsku. Kniha je doplnená desiatkami fotografií a dokumentov z autorkinho súkromného archívu. Ilse Stahrová (1946) vyštudovala psychológiu, venovala sa diagnostickej a terapeutickej práci s deťmi a rodinnému poradenstvu. Už počas štúdií ju zaujalo Rachmanovovej dielo a neskôr sa náhodou dostala k častiam jej pozostalosti. Kniha je vyústením desaťročí jej výskumu.

Autori Freakonomics zmenili spôsob, akým sa pozeráme na svet. Vo svojej tretej knihe sa zamerali na to, čo čitateľov prvých dvoch zaujímalo najviac – existuje spôsob, ako sa naučiť vidieť veci inak ako vyzerajú? Levitt s Dubnerom veria, že áno a ukazujú, ako sa naučiť myslieť ako freak. Aj tentoraz kladú množstvo netradičných otázok, napríklad: Prečo vedia americkí školáci menej ako estónski? Je ťažké vynikať v niečom, čo nerobíte radi? Prečo sa nigérijskí podvodníci priznávajú, že sú z Nigérie? Prečo je také ťažké povedať „Neviem”? Chutia drahšie vína naozaj lepšie? Prečo sa oplatí, ak sa k ľuďom správate slušne Ako zvyčajne nie je pre nich tabu žiadna téma, s ľahkosťou sa presúvajú od zdanlivo okrajových až ku globálnym témam. Týkajú sa biznisu či filantropie, športu aj politiky, všetko s cieľom zbaviť nás bežných myšlienkových návykov, ktoré zvyčajne vedú len k bežným, často neúčinným riešeniam.

Za tretí prípad inšpektora Sejera získala autorka Cenu nórskych kníhkupcov za najlepší nórsky román roka. Errkiho už od detstva sprevádza povesť čudáka, ktorý nosí smolou nielen sebe, ale aj svojim blízkym. Zlovestné domnienky podporuje jeho zanedbaný výzor, mlčanlivosť a miestne legendy o tom, že zo sveta za záhadných okolností zniesol svoju matku, pričom možno nebola jediná. Jeho útek zo psychiatrie sprevádzajú nepredvídané komplikácie a to, že sa stáva podozrivým z vraždy starej ženy, je len začiatkom príbehu s mnohými nečakaným zvratmi. Autorka mu stavia do cesty ďalších ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, takže román, ktorý má miestami až nádych čiernej grotesky, je zároveň pozoruhodnou sondou do života zatracovanej časti nórskej spoločnosti.

Salzburská psychologička a správkyňa časti autorkinej pozostalosti sa v pútavom publicistickom diele podujala odhaliť pravú tvár Ale Rachmanovovej, ktorú slovenskí čitatelia poznajú z jej denníkovej trilógie. Aký bol osud tejto charizmatickej ženy? Čo sa stalo s jej rodinou? Aké skutočnosti zamlčala v denníkoch, aby uchránila identitu svojej rodiny pred sovietskymi úradmi? Ruská emigrantka sa stala kultovou postavou práve vďaka svojim denníkom. Jej spomienky na krvavé udalosti v revolúciou zmietanom Rusku, ako i reminiscencie na Viedeň a medzivojnové obdobie sú pevne späté s veľkými historickými udalosťami prvej polovice 20. storočia. Pohnutý život Ale Rachmanovovej (vlastným menom Galiny Ďuriaginovej) sa trilogicky odvíja v Rusku, kde prežíva bezstarostné detstvo a dramatické dospievanie počas boľševickej revolúcie, Rakúsku, kde sa s manželom a malým Jurkom snažia prežiť vo Viedni a neskôr zažívajú literárny úspech v Salzburgu, ale prežívajú aj pre rodinu mimoriadne tragický koniec druhej svetovej vojny, a napokon v povojnovom Švajčiarsku. Kniha je doplnená desiatkami fotografií a dokumentov z autorkinho súkromného archívu. Ilse Stahrová (1946) vyštudovala psychológiu, venovala sa diagnostickej a terapeutickej práci s deťmi a rodinnému poradenstvu. Už počas štúdií ju zaujalo Rachmanovovej dielo a neskôr sa náhodou dostala k častiam jej pozostalosti. Kniha je vyústením desaťročí jej výskumu.

Výnimočné rozhovory s výnimočným človekom. „Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ hovorí psychológ Ivan Štúr. Kniha rozhovorov predstavuje jeho názory na výchovu, život v rodine, vzťahy medzi mužmi a ženami i rodičmi a deťmi. Rozpráva o konkrétnych prípadoch a skúsenostiach z viac než tridsaťročnej klinickej praxe, ale aj o zážitkoch z vlastného detstva a života. „Keď si sťažujem na vlastné deti, tak si vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil,“ hovorí Ivan Štúr, ktorý v knihe vystupuje ako nezávislý odborník, ale aj ako syn výnimočných rodičov či otec troch synov. Vyjadruje sa stručne a riešenia, ktoré na väčšinu výchovných a vzťahových problémov nachádza, sú zvyčajne jednoduché. Stavia na rozhovore, humore a schopnosti poučiť sa z ťažkostí. Za základ dobrej výchovy nepovažuje potláčanie zlých vlastností, ale podporovanie tých dobrých. Ako odporca „čiarkovacej” psychológie založenej na testoch a dotazníkoch volí individuálny prístup ku každému osudu a podporuje aktívny postoj k životu.