Premedia strana 38 z 50

Kniha britského filozofa skúma, ako sa na nesmrteľnosť pozerali rôzne civilizácie, pričom rozlišuje štyri zákledné typy príbehov, ktoré sa v rôznych obmenách tiahnu celými ľudskými dejinami. Každý kriticky rozoberá a prichádza k prekvapujúcemu záveru. Kniha roka podľa časopisu New Scientist sa pohybuje na hranici histórie a filozofie, rozpráva ale aj o technickom pokroku, ktorý nič nezmenil na ľudskej túžbe po večnosti. V knihe dostáva priestor egyptská kráľovná Nefertiti, ale aj Alexander Veľký či príbeh o Frankensteinovi. Ilustrujú našu túžbu po nesmrteľnosti a rozmanité podoby, aké môže nadobudnúť. Podľa autora práve urputná ľudská snaha vzoprieť sa smrteľnosti urobila z našej civilizácie to, čím je.

Čoraz viac rodičov je bezradných: hoci sa svoje deti snažili vychovávať čo najlepšie, vykľuli sa z nich malí tyrani. V novom, rozšírenom vydaní svojej najúspešnejšej knihy známa detská psychologička vysvetľuje, koľko opory a aké hranice deti potrebujú, aby ich vývin prebiehal hladko a bez porúch. U detských porúch osobnosti sa stretávame s pozoruhodnou zmenou, ktorá sa ako výbuch šíri približne od osemdesiatych rokov. Dovtedy prevažovali úzkostné deti a outsideri, dnes sú to najmä poruchy spájajúce sa s deštrukciou a agresiou. Pre takéto deti je typický citový chlad, egoizmus a bezohľadnosť. Autorka upozorňuje, aký typ rodičov je na výchovu „malého tyrana“ najnáchylnejší, v ktorých obdobiach výchovy sa rodičia dopúšťajú chýb, a o aké chyby zvyčajne ide. Vďaka mnohým príkladom z praxe je kniha názorná a neraz otriasajúca. Pomoc ponúka terapia pevným objatím, ktorú autorka opisuje spolu s mnohými inými radami, ako deti zodpovedne vychovávať.

Najnovší román nórskeho spisovateľa predstavuje azda najsilnejšiu postavu od románu Doppler. Zdanlivo slabá žena s citlivou dušou sama netuší, čo v nej drieme. Starnúca poetka Nina Faber nikdy nezapadla, v sedemdesiatych rokoch nerevoltovala a ešte aj alkoholu prepadla, až keď to prestalo byť medzi jej kolegami populárne. Po dlhšom pobyte v Istanbule sa rozhodne vydať novú básnickú zbierku. Žije v strachu z reakcie čitateľov a keď vyjdú nelichotivé recenzie, jej pohár trpezlivosti pretečie a vezme veci do vlastných rúk. Rozhnevanú poetku na jej ťažení nedokáže zastaviť nik. Nastal čas splatiť dlhy.

Uspávanie patrí k najväčším problémom rodín s malými deťmi. Práve im je určená kniha detskej psychologičky Jiřiny Prekopovej, ktorá ukazuje cestu k pokojnému spánku. Poukazuje pritom na skúsenosti mnohých prírodných kultúr, ktoré ešte nestratili spojenie s tradíciou a stáročnými zvykmi. Autorka propaguje návrat k prirodzeným vzťahom, kde dieťa pociťuje istotu zavedených rituálov, ale aj bezpečie, ktoré cíti zo strany matky. Dieťa nemá rado zmeny, potrebuje pocit istoty, ako napríklad dôverne známe miesto, kde zaspáva, kolísanie či hladenie. Kniha poukazuje na najčastejšie chyby a ponúka rady, ako premeniť zaspávanie zo stresujúcej skúsenosti na prirodzenú časť dňa, ktorej nechýba jej čaro a krása.

Jedinečná kniha o Európe krátko po druhej svetovej vojne zachytáva široké spektrum konfliktov, ktorými kontinent prešiel približne v rozmedzí rokov 1944 až 1949. Koniec vojny priniesol explóziu nového násilia naprieč celou Európou. Väzni zabíjali svojich väzniteľov, odbojári zabíjali a pranierovali kolaborantov. Etnické čistky, občianske vojny, znásilňovanie a zabíjanie boli bežné v dňoch, mesiacoch aj rokoch po oficiálnom skončení vojny. Kniha britského historika skúma Európu hnanú túžbou po pomste. Krutý kontinent je šokujúcim portrétom doteraz nepovšimnutej doby bezprávia a hrôz. Ako píše autor, je len akýmsi príjemným mýtom, že akonáhle skončila druhá svetová vojna, všetko sa vrátilo do normálu. Všetko, čo existovalo pred vojnou, bolo zničené, a to nehovoríme iba o dopravnej infraštruktúre, budovách či fabrikách, ale o celom predvojnovom živote. Povojnové roky sa niesli v znamení presídľovania, posúvania hraníc, ale trebárs aj zbavovania sa nepohodlných detí, ktoré v mnohých krajinách zostali po nemeckých vojakoch. Kniha Krutý kontinent je prvá veľká syntéza o danom období, ktorá ukazuje, že podobné dianie a chaos existovali takmer všade v Európe.

Zapletení predstavujú labyrint postáv, ktorými sa prokurátor uprostred manželskej krízy musí prepliesť. Počas stretnutia psychoterapeutickej skupiny ktosi zavraždí Henryka Telaka. Medzi hlavnými podozrivými sú ďalší pacienti, ale aj samotný psychoterapeut a jeho zvláštna metóda, ktorá dokáže liečiť, ale aj privádzať do šialenstva. Na zoznam podozrivých patria aj tí, o ktorých sa na terapii iba hovorilo. Jedna zo stôp vedie k ďalšej vražde spáchanej ešte pred pádom komunizmu. Román Zapletení je úvodom voľnej trilógie, nadväzuje naň rovnako úspešné pokračovanie Zrnko pravdy. Zygmunt Miłoszewski sa nimi okamžite etabloval ako jeden z najlepších autorov detektívnych románov v Poľsku, oba romány získali Cenu veľkého kalibru pre najlepšiu poľskú detektívku roku. Už od prvého príbehu prokurátora Szackého autor využíva všetky možnosti žánru, aby svojimi textami nastavil zrkadlo poľskej spoločnosti a jej dávnejšej aj novšej histórii. V slovenčine sa pripravuje záver trilógie s názvom Hnev.

Stig Saterbakken bol nórsky spisovateľ s blízkym vzťahom ku Slovensku, ktoré sa dostalo aj do jeho posledného románu Cez noc. Temný a mučivý príbeh, v ktorom nájdeme časti snov, rozprávok aj hororových príbehov, skúma tajomné hĺby smútku a lásky. Karlova rodina sa vďaka romániku s oveľa mladšou Monou otrasie v základoch, a keď už sa zdá, že sa všetko predsa len vráti do starých koľají, osud zasiahne opäť: vezme si jeho syna. Vtedy sa na scéne objaví Karlov priateľ, ktorý mu povie o záhadnom dome na Slovensku. Ľudia, ktorí si za vstup zaplatia, sa tam stretnú so svojím najväčším strachom, čo ich buď zabije, alebo znovuzrodí. Zúfalý otec za sebou spáli mosty a vydáva sa na neistú cestu naprieč Európou, len s chabou nádejou, že v záhadnom dome nájde, čo nenávratne stratil. Kráča nocou vlastného života a chce ju prečkať. Prejsť cez noc...

Kniha liberálneho teológa o tom, ako sa ženy dostali z centra cirkvi na jej okraj. Hans Küng sleduje aktivity žien od počiatku kresťanstva, cez stredovek a reformáciu až po súčasnosť, pričom zrejme najprekvapivejšie sú pasáže venované ranej cirkvi. Venuje sa témam ako sú kňazstvo, manželstvo či cirkevná politika v oblasti sexuality. Ženy boli medzi Kristovými učeníkmi aj prorokmi, ich postavenie sa radikálne zmenilo v stredoveku, čo v rôznych formách pretrváva dodnes. Ako dokazuje autor, cirkev si na tieto obmedzenia našla rôzne sofi stikované vysvetlenia, z historického hľadiska sa však pre ne veľmi ťažko hľadá opora. Predpovedá, že súčasná cirkev nemá inú možnosť ako uznať rovnoprávnosť žien. Podľa ekumenickej paradigmy, ktorú vyznáva, sa bude postavenie žien v cirkevnom spoločenstve v nasledujúcom období už iba posilňovať.

Kniha britského filozofa skúma, ako sa na nesmrteľnosť pozerali rôzne civilizácie, pričom rozlišuje štyri základné typy príbehov, ktoré sa v rôznych obmenách tiahnu celými ľudskými dejinami. Každý kriticky rozoberá a prichádza k prekvapujúcemu záveru. Kniha roka podľa časopisu New Scientist sa pohybuje na hranici histórie a filozofie, rozpráva ale aj o technickom pokroku, ktorý nič nezmenil na ľudskej túžbe po večnosti. V knihe dostáva priestor egyptská kráľovná Nefertiti, ale aj Alexander Veľký či príbeh o Frankensteinovi. Ilustrujú našu túžbu po nesmrteľnosti a rozmanité podoby, aké môže nadobudnúť. Podľa autora práve urputná ľudská snaha vzoprieť sa smrteľnosti urobila z našej civilizácie to, čím je. Stephen Cave vyštudoval filozofiu v Cambridge, neskôr pôsobil v diplomacii. Dnes sa naplno venuje písaniu, publikuje eseje, črty a recenzie o filozofii, etike a vede. Prispieva predovšetkým do Financial Times a New York Times. Je autorom oceňovanej knihy Nesmrteľnosť, s manželkou a dcérami žije v Berlíne.

Stig Sæterbakken bol nórsky spisovateľ s blízkym vzťahom ku Slovensku, ktoré sa dostalo aj do jeho posledného románu Cez noc. Temný a mučivý príbeh, v ktorom nájdeme časti snov, rozprávok aj hororových príbehov, skúma tajomné hĺby smútku a lásky. Karlova rodina sa vďaka romániku s oveľa mladšou Monou otrasie v základoch, a keď už sa zdá, že sa všetko predsa len vráti do starých koľají, osud zasiahne opäť: vezme si jeho syna. Vtedy sa na scéne objaví Karlov priateľ, ktorý mu povie o záhadnom dome na Slovensku. Ľudia, ktorí si za vstup zaplatia, sa tam stretnú so svojím najväčším strachom, čo ich buď zabije, alebo znovuzrodí. Zúfalý otec za sebou spáli mosty a vydáva sa na neistú cestu naprieč Európou, len s chabou nádejou, že v záhadnom dome nájde, čo nenávratne stratil. Kráča nocou vlastného života a chce ju prečkať. Prejsť cez noc... Stig Sæterbakken (1966 – 2012) odišiel zo sveta dobrovoľne na vrchole svojej spisovateľskej kariéry a na prahu svetového úspechu. Nórsky autor básnických, prozaických aj esejistických kníh patril k najvýraznejším postavám svojej generácie.

Kniha liberálneho teológa o tom, ako sa ženy dostali z centra cirkvi na jej okraj. Hans Küng sleduje aktivity žien od počiatku kresťanstva, cez stredovek a reformáciu až po súčasnosť, pričom zrejme najprekvapivejšie sú pasáže venované ranej cirkvi. Venuje sa témam ako sú kňazstvo, manželstvo či cirkevná politika v oblasti sexuality. Ženy boli medzi Kristovými učeníkmi aj prorokmi, ich postavenie sa radikálne zmenilo v stredoveku, čo v rôznych formách pretrváva dodnes. Ako dokazuje autor, cirkev si na tieto obmedzenia našla rôzne sofi stikované vysvetlenia, z historického hľadiska sa však pre ne veľmi ťažko hľadá opora. Predpovedá, že súčasná cirkev nemá inú možnosť ako uznať rovnoprávnosť žien. Podľa ekumenickej paradigmy, ktorú vyznáva, sa bude postavenie žien v cirkevnom spoločenstve v nasledujúcom období už iba posilňovať.

Otec dvoch detí jedného dňa spadne v lese z bicykla a zrazu zacíti pokoj a harmóniu. Už ho neotravujú nekonečné detské pesničky zo synových rozprávok, myšlienky na novú kúpeľňu a výber správnej záchodovej misy. O to viac si však uvedomí smrť svojho otca. Rozhodne sa odsťahovať do lesa, kúsok od Oslo. Postaví si stan, zabije losiu samicu a jej mláďa prijme ako svojho adoptívneho syna. Snaží sa žiť život lovca a zberača, kým nepochopí, že je závislý na pravidelnom prísune nízkotučného mlieka a čokolády Toblerone. To ho prinúti opäť nadviazať kontakt s ľuďmi. Jeden z najprekladanejších nórskych autorov sa stal populárnym vďaka humorným a niekedy naivným románom, hoci sa v jeho príbehoch časom objavili aj temnejšie tóny a príklon k satirickej kritike nórskej spoločnosti. Pracoval na psychiatrickej klinike a v novinách, je autorom kníh pre deti aj pre dospelých. Tieto svety sa v jeho knihách prelínajú, problém dospieť majú najmä mužské postavy.

Najnovší detektívny román nórskeho autora začína úmrtím vo Wistingovom bezprostrednom susedstve. Len o tri domy ďalej od inšpektora sedí už štyri mesiace pred blikajúcim televízorom mŕtvy muž. Nič nenaznačuje tomu, že by mala smrť kriminálne pozadie. Viggo Hansen bol „neviditeľný“ človek, jeho úmrtie sa nemá prečo ocitnúť na titulných stránkach novín, no niečo na jeho skone nedáva pokoj inšpektorovej dcére, novinárke Line. Zamýšľa napísať portrét celkom neznámeho muža, ktorý žije uprostred dnešnej spoločnosti. Púšťa sa do pátrania a súčasne prichádza na policajnú stanicu hlásenie o ďalšom úmrtí. Aj táto obeť nesie všetky známky toho, že je mŕtva už dlhší čas. Nález tela je úvodom jednej z najväčších vyšetrovacích akcií v dejinách nórskej kriminalistiky.

Voľné pokračovanie obľúbeného románu Doppler pokračuje tam, kde sme skončili, Doppler sprevádzaný malým losom a synom sa blížia k švédskej hranici. Humor tejto knihy okrem iného ťaží z večného porovnávania Švédska a Nórska, ale aj z dvoch nových postáv starého muža a ženy, ktorí celé desaťročia pestujú svoju antipatiu. Doppler na úteku od vlastnej rodiny stretáva nových zaujímavých ľudí a hrozí mu, že jedného dňa predsa len dospeje.

Román, ktorý si získal kritikov aj širokú verejnosť, hovorí jednoduchým jazykom o zložitých veciach. Mladý osamelý muž si nájde svojský spôsob, ako čeliť zamotanosti sveta. Opustí univerzitu a presťahuje sa do bratovho bytu, kde spriada rozmanité zoznamy a hĺba nad zmyslom života. Erlend Loe píše jednoducho, pretože je to súčasťou jeho manifestu, pre jeho knihy je príznačný humor, ale aj tak trochu bezradné mužské postavy.

Najnovší detektívny román nórskeho autora začína úmrtím vo Wistingovom bezprostrednom susedstve. Len o tri domy ďalej od inšpektora sedí už štyri mesiace pred blikajúcim televízorom mŕtvy muž. Nič nenaznačuje tomu, že by mala smrť kriminálne pozadie. Viggo Hansen bol „neviditeľný“ človek, jeho úmrtie sa nemá prečo ocitnúť na titulných stránkach novín, no niečo na jeho skone nedáva pokoj inšpektorovej dcére, novinárke Line. Zamýšľa napísať portrét celkom neznámeho muža, ktorý žije uprostred dnešnej spoločnosti. Púšťa sa do pátrania a súčasne prichádza na policajnú stanicu hlásenie o ďalšom úmrtí. Aj táto obeť nesie všetky známky toho, že je mŕtva už dlhší čas. Nález tela je úvodom jednej z najväčších vyšetrovacích akcií v dejinách nórskej kriminalistiky. „Ďalší zásah do čierneho od tohto mimoriadne kompetentného autora. Jaskynný muž patrí medzi najlepšie detektívky roka.“ Kulturspeilet