Premedia strana 39 z 50

Hlavnými postavami šiestich príbehov sú ženy v neľahkých životných situáciách. Známy americký psychoterapeut v nich vychádza z vlastnej praxe, titulný príbeh hovorí o jeho vzťahu s matkou, nedopovedaných témach a smrti, ktorá všetko zmenila a prinútila ho o všetkom premýšľať nanovo a inak. Irvin D. Yalom znova odhaľuje zákutia ľudskej duše – svojich pacientov aj seba samého – a hľadá cestu k jej pretvoreniu. Pomáha mu k tomu jeho zmysel pre detail, ale aj schopnosť uznať vlastné chyby. Hoci ide väčšinou o príbehy ľudí v hraničných situáciách, ak to okolnosti aspoň trochu dovoľujú, nechýba v príbehoch ani jemný humor a zmysel pre absurdnosť niektorých situácií.

Hlavnými postavami šiestich príbehov sú ženy v neľahkých životných situáciách. Známy americký psychoterapeut v nich vychádza z vlastnej praxe, titulný príbeh hovorí o jeho vzťahu s matkou, nedopovedaných témach a smrti, ktorá všetko zmenila a prinútila ho o všetkom premýšľať nanovo a inak. Irvin D. Yalom znova odhaľuje zákutia ľudskej duše – svojich pacientov aj seba samého – a hľadá cestu k jej pretvoreniu. Pomáha mu k tomu jeho zmysel pre detail, ale aj schopnosť uznať vlastné chyby. Hoci ide väčšinou o príbehy ľudí v hraničných situáciách, ak to okolnosti aspoň trochu dovoľujú, nechýba v príbehoch ani jemný humor a zmysel pre absurdnosť niektorých situácií.

Za tretí prípad inšpektora Sejera získala autorka Cenu nórskych kníhkupcov za najlepší nórsky román roka. Errkiho už od detstva sprevádza povesť čudáka, ktorý nosí smolou nielen sebe, ale aj svojim blízkym. Zlovestné domnienky podporuje jeho zanedbaný výzor, mlčanlivosť a miestne legendy o tom, že zo sveta za záhadných okolností zniesol svoju matku, pričom možno nebola jediná. Jeho útek zo psychiatrie sprevádzajú nepredvídané komplikácie a to, že sa stáva podozrivým z vraždy starej ženy, je len začiatkom príbehu s mnohými nečakaným zvratmi. Autorka mu stavia do cesty ďalších ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, takže román, ktorý má miestami až nádych čiernej grotesky, je zároveň pozoruhodnou sondou do života zatracovanej časti nórskej spoločnosti.

Salzburská psychologička a správkyňa časti autorkinej pozostalosti sa v pútavom publicistickom diele podujala odhaliť pravú tvár Ale Rachmanovovej, ktorú slovenskí čitatelia poznajú z jej denníkovej trilógie. Aký bol osud tejto charizmatickej ženy? Čo sa stalo s jej rodinou? Aké skutočnosti zamlčala v denníkoch, aby uchránila identitu svojej rodiny pred sovietskymi úradmi? Ruská emigrantka sa stala kultovou postavou práve vďaka svojim denníkom. Jej spomienky na krvavé udalosti v revolúciou zmietanom Rusku, ako i reminiscencie na Viedeň a medzivojnové obdobie sú pevne späté s veľkými historickými udalosťami prvej polovice 20. storočia. Pohnutý život Ale Rachmanovovej (vlastným menom Galiny Ďuriaginovej) sa trilogicky odvíja v Rusku, kde prežíva bezstarostné detstvo a dramatické dospievanie počas boľševickej revolúcie, Rakúsku, kde sa s manželom a malým Jurkom snažia prežiť vo Viedni a neskôr zažívajú literárny úspech v Salzburgu, ale prežívajú aj pre rodinu mimoriadne tragický koniec druhej svetovej vojny, a napokon v povojnovom Švajčiarsku. Kniha je doplnená desiatkami fotografií a dokumentov z autorkinho súkromného archívu. Ilse Stahrová (1946) vyštudovala psychológiu, venovala sa diagnostickej a terapeutickej práci s deťmi a rodinnému poradenstvu. Už počas štúdií ju zaujalo Rachmanovovej dielo a neskôr sa náhodou dostala k častiam jej pozostalosti. Kniha je vyústením desaťročí jej výskumu.

Autori Freakonomics zmenili spôsob, akým sa pozeráme na svet. Vo svojej tretej knihe sa zamerali na to, čo čitateľov prvých dvoch zaujímalo najviac – existuje spôsob, ako sa naučiť vidieť veci inak ako vyzerajú? Levitt s Dubnerom veria, že áno a ukazujú, ako sa naučiť myslieť ako freak. Aj tentoraz kladú množstvo netradičných otázok, napríklad: Prečo vedia americkí školáci menej ako estónski? Je ťažké vynikať v niečom, čo nerobíte radi? Prečo sa nigérijskí podvodníci priznávajú, že sú z Nigérie? Prečo je také ťažké povedať „Neviem”? Chutia drahšie vína naozaj lepšie? Prečo sa oplatí, ak sa k ľuďom správate slušne Ako zvyčajne nie je pre nich tabu žiadna téma, s ľahkosťou sa presúvajú od zdanlivo okrajových až ku globálnym témam. Týkajú sa biznisu či filantropie, športu aj politiky, všetko s cieľom zbaviť nás bežných myšlienkových návykov, ktoré zvyčajne vedú len k bežným, často neúčinným riešeniam.

Salzburská psychologička a správkyňa časti autorkinej pozostalosti sa v pútavom publicistickom diele podujala odhaliť pravú tvár Ale Rachmanovovej, ktorú slovenskí čitatelia poznajú z jej denníkovej trilógie. Aký bol osud tejto charizmatickej ženy? Čo sa stalo s jej rodinou? Aké skutočnosti zamlčala v denníkoch, aby uchránila identitu svojej rodiny pred sovietskymi úradmi? Ruská emigrantka sa stala kultovou postavou práve vďaka svojim denníkom. Jej spomienky na krvavé udalosti v revolúciou zmietanom Rusku, ako i reminiscencie na Viedeň a medzivojnové obdobie sú pevne späté s veľkými historickými udalosťami prvej polovice 20. storočia. Pohnutý život Ale Rachmanovovej (vlastným menom Galiny Ďuriaginovej) sa trilogicky odvíja v Rusku, kde prežíva bezstarostné detstvo a dramatické dospievanie počas boľševickej revolúcie, Rakúsku, kde sa s manželom a malým Jurkom snažia prežiť vo Viedni a neskôr zažívajú literárny úspech v Salzburgu, ale prežívajú aj pre rodinu mimoriadne tragický koniec druhej svetovej vojny, a napokon v povojnovom Švajčiarsku. Kniha je doplnená desiatkami fotografií a dokumentov z autorkinho súkromného archívu. Ilse Stahrová (1946) vyštudovala psychológiu, venovala sa diagnostickej a terapeutickej práci s deťmi a rodinnému poradenstvu. Už počas štúdií ju zaujalo Rachmanovovej dielo a neskôr sa náhodou dostala k častiam jej pozostalosti. Kniha je vyústením desaťročí jej výskumu.

Za tretí prípad inšpektora Sejera získala autorka Cenu nórskych kníhkupcov za najlepší nórsky román roka. Errkiho už od detstva sprevádza povesť čudáka, ktorý nosí smolou nielen sebe, ale aj svojim blízkym. Zlovestné domnienky podporuje jeho zanedbaný výzor, mlčanlivosť a miestne legendy o tom, že zo sveta za záhadných okolností zniesol svoju matku, pričom možno nebola jediná. Jeho útek zo psychiatrie sprevádzajú nepredvídané komplikácie a to, že sa stáva podozrivým z vraždy starej ženy, je len začiatkom príbehu s mnohými nečakaným zvratmi. Autorka mu stavia do cesty ďalších ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, takže román, ktorý má miestami až nádych čiernej grotesky, je zároveň pozoruhodnou sondou do života zatracovanej časti nórskej spoločnosti.

Objavte tajomstvo výnimočných športovcov! Sú hviezdy ako Usain Bolt, Michael Phelps či Serena Williamsová genetickí mutanti okupujúci svet, alebo sú to normálni ľudia, ktorí prekonali svoje biologické obmedzenia odhodlaním a urputným tréningom? Odpoveď je oveľa komplikovanejšia a zaujímavejšia, než sme si donedávna mysleli. V knihe s povesťou najprevratnejšej športovej publikácie posledných rokov David Epstein spochybňuje populárne pravidlo 10-tisíc hodín, podľa ktorého po určitom čase získame dosta¬točnú zručnosť prakticky v čomkoľvek. Určite to však neplatí v športe, kde do hry vstupuje množstvo iných faktorov – napríklad aj dĺžka vašich rúk či nadmorská výška miesta, kde trénujete. Zvolená téma zákonite prináša aj otváranie citlivých tém, akými sú pohlavie či rasa. Epstein sa zaoberá kontroverznými otázkami, ako napríklad: Sú čierni športovci geneticky predurčení na to, aby vynikali v šprinte aj vytrvalostnom behu, a ako ovplyvnila ich výkony geografia Afriky? Existujé genetické dôvody, aby sme naďalej v športe oddeľovali mužov od žien? Mali by sme testovať gény malých detí, aby sme určili, v ktorých športoch ich čaká úspech? Dokáže genetické testovanie určiť, komu hrozí zranenie, poškodenie mozgu alebo dokonca smrť na športovisku? Autor putuje od rovníka až k polárnemu kruhu, v jeho knihe prehovárajú poprední vedci aj športovci. Recenzie vrelo prijatej knihy sa zhodli na jednom: na svet športu sa po jej prečítaní budete pozerať úplne inými očami.

Výnimočné rozhovory s výnimočným človekom. „Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ hovorí psychológ Ivan Štúr. Kniha rozhovorov predstavuje jeho názory na výchovu, život v rodine, vzťahy medzi mužmi a ženami i rodičmi a deťmi. Rozpráva o konkrétnych prípadoch a skúsenostiach z viac než tridsaťročnej klinickej praxe, ale aj o zážitkoch z vlastného detstva a života. „Keď si sťažujem na vlastné deti, tak si vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil,“ hovorí Ivan Štúr, ktorý v knihe vystupuje ako nezávislý odborník, ale aj ako syn výnimočných rodičov či otec troch synov. Vyjadruje sa stručne a riešenia, ktoré na väčšinu výchovných a vzťahových problémov nachádza, sú zvyčajne jednoduché. Stavia na rozhovore, humore a schopnosti poučiť sa z ťažkostí. Za základ dobrej výchovy nepovažuje potláčanie zlých vlastností, ale podporovanie tých dobrých. Ako odporca „čiarkovacej” psychológie založenej na testoch a dotazníkoch volí individuálny prístup ku každému osudu a podporuje aktívny postoj k životu.

„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ hovorí psychológ Ivan Štúr. Kniha rozhovorov predstavuje jeho názory na výchovu, život v rodine, vzťahy medzi mužmi a ženami i rodičmi a deťmi. Rozpráva o konkrétnych prípadoch a skúsenostiach z viac než tridsaťročnej klinickej praxe, ale aj o zážitkoch z vlastného detstva a života. „Keď si sťažujem na vlastné deti, tak si vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil,“ hovorí Ivan Štúr, ktorý v knihe vystupuje ako nezávislý odborník, ale aj ako syn výnimočných rodičov či otec troch synov. Vyjadruje sa stručne a riešenia, ktoré na väčšinu výchovných a vzťahových problémov nachádza, sú zvyčajne jednoduché. Stavia na rozhovore, humore a schopnosti poučiť sa z ťažkostí. Za základ dobrej výchovy nepovažuje potláčanie zlých vlastností, ale podporovanie tých dobrých. Ako odporca „čiarkovacej” psychológie založenej na testoch a dotazníkoch volí individuálny prístup ku každému osudu a podporuje aktívny postoj k životu.

Sú hviezdy ako Usain Bolt, Michael Phelps či Serena Williamsová genetickí mutanti okupujúci svet, alebo sú to normálni ľudia, ktorí prekonali svoje biologické obmedzenia odhodlaním a urputným tréningom? Odpoveď je oveľa komplikovanejšia a zaujímavejšia, než sme si donedávna mysleli. V knihe s povesťou najprevratnejšej športovej publikácie posledných rokov David Epstein spochybňuje populárne pravidlo 10-tisíc hodín, podľa ktorého po určitom čase získame dosta¬točnú zručnosť prakticky v čomkoľvek. Určite to však neplatí v športe, kde do hry vstupuje množstvo iných faktorov – napríklad aj dĺžka vašich rúk či nadmorská výška miesta, kde trénujete. Zvolená téma zákonite prináša aj otváranie citlivých tém, akými sú pohlavie či rasa. Epstein sa zaoberá kontroverznými otázkami, ako napríklad: - Sú čierni športovci geneticky predurčení na to, aby vynikali v šprinte aj vytrvalostnom behu, a ako ovplyvnila ich výkony geografia Afriky? - Existujé genetické dôvody, aby sme naďalej v športe oddeľovali mužov od žien? - Mali by sme testovať gény malých detí, aby sme určili, v ktorých športoch ich čaká úspech? - Dokáže genetické testovanie určiť, komu hrozí zranenie, poškodenie mozgu alebo dokonca smrť na športovisku? Autor putuje od rovníka až k polárnemu kruhu, v jeho knihe prehovárajú poprední vedci aj športovci. Recenzie vrelo prijatej knihy sa zhodli na jednom: na svet športu sa po jej prečítaní budete pozerať úplne inými očami. David Epstein je držiteľom viacerých novinárskych cien za príspevky o športe a vede. Pracuje ako investigatívny reportér pre magazín Sports Illustrated, kde píše o športovej vede, medicíne a olympijských športoch.

Čerstvo rozvedený prokurátor Teodor Szacki opúšťa svojou rodinu aj Varšavu. Na vlastnú žiadosť sa presťahuje do Sandomierzu, malebného mesta s temnou minulosťou, kde bývali pogromy na dennom poriadku. Staré predsudky dodnes pripomína obraz visiaci v katedrále, na ktorom Židia vraždia novorodencov. Znaky rituálnej vraždy nesie aj telo ženy nájdené krátko po Szackého príchode do mesta. Hrozí, že sa opäť rozhoria tlejúce antisemitské vášne. Zygmunt Miłoszewski, podobne ako ďalší úspešní poľskí autori detektívnych románov, využíva minulosť svojej krajiny bohatú na historické zvraty, ale aj predsudky a krvavé strety s inými etnikami. Jeho román je sondou do súčasnej poľskej spoločnosti a jej starých tráum, a zároveň detektívnym rébusom, pričom hrá s čitateľom fair play podľa pravidiel klasickej detektívky. Precízne vystavaný román získal Cenu veľkého kalibru pre najlepšiu poľskú detektívku roka.

Škandinávsku detektívku roku 2013 napísal profesionál, bývalý policajný vyšetrovateľ a nová hviezda nórskej detektívky Jorn Lier Horst. Jeho hlavná postava, inšpektor William Wisting je suspendovaný kvôli podozreniu, že v sedemnásť rokov starom prípade podstrčil falošné dôkazy, aby dostal za mreže muža podozrivého z únosu a vraždy mladej ženy. Práve on viedol vyšetrovanie zmiznutia Cecilie Lindeovej, ktoré bolo stredobodom pozornosti médií. Z niekdajšieho hrdinu sa razom stáva hlavný podozrivý. Média opäť zacítili krv a Wistingova dcéra Line sa musí rozhodnúť, či bude pre ňu hlavná práca v bulvárnom denníku, alebo pomôže otcovi vypátrať, kto manipuloval prípadom a čo tým sledoval. Udalosti naberú rýchly spád, keď zmizne ďalšie mladé dievča – v podobných prípadoch čas hrá len málokedy v prospech vyšetrovateľov. V starostlivo vybudovaných napínavých príbehoch autor využíva svoje pracovné skúsenosti, či už ide o policajné postupy alebo charakteristiku postáv. Jeho realistický a vecný prístup mu umožnil, aby sa vyhol mnohým žánrovým klišé, vďaka čomu sú jeho detektívne príbehy silné a zároveň uveriteľné.

Škandinávsku detektívku roku 2013 napísal profesionál, bývalý policajný vyšetrovateľ a nová hviezda nórskej detektívky Jørn Lier Horst. Jeho hlavná postava, inšpektor William Wisting je suspendovaný kvôli podozreniu, že v sedemnásť rokov starom prípade podstrčil falošné dôkazy, aby dostal za mreže muža podozrivého z únosu a vraždy mladej ženy. Práve on viedol vyšetrovanie zmiznutia Cecilie Lindeovej, ktoré bolo stredobodom pozornosti médií. Z niekdajšieho hrdinu sa razom stáva hlavný podozrivý. Média opäť zacítili krv a Wistingova dcéra Line sa musí rozhodnúť, či bude pre ňu hlavná práca v bulvárnom denníku, alebo pomôže otcovi vypátrať, kto manipuloval prípadom a čo tým sledoval. Udalosti naberú rýchly spád, keď zmizne ďalšie mladé dievča – v podobných prípadoch čas hrá len málokedy v prospech vyšetrovateľov. V starostlivo vybudovaných napínavých príbehoch autor využíva svoje pracovné skúsenosti, či už ide o policajné postupy alebo charakteristiku postáv. Jeho realistický a vecný prístup mu umožnil, aby sa vyhol mnohým žánrovým klišé, vďaka čomu sú jeho detektívne príbehy silné a zároveň uveriteľné. Jørn Lier Horst (1970) až donedávna pôsobil ako hlavný vyšetrovateľ v Larviku, študoval kriminológiu, filozofiu a psychológiu. Debutoval detektívnym románom Kľúčový svedok, ktorý bol založený na skutočnom prípade. Uviedol ním dnes už deväťdielnu sériu kníh s inšpektorom Williamom Wistingom a jeho dcérou pracujúcou v novinách. Je držiteľom Ceny nórskych kníhkupcov, za knihu Poľovné psy pomenovanú po rovnomennom súhvezdí získal Rivertonovu cenu pre najlepšiu nórsku detektívku roka a následne aj Sklenený kľúč, cenu pre najlepšiu škandinávsku detektívku. V slovenskom vydaní pripravujeme jeho najnovší román Jaskynný muž.

Čerstvo rozvedený prokurátor Teodor Szacki opúšťa svojou rodinu aj Varšavu. Na vlastnú žiadosť sa presťahuje do Sandomierzu, malebného mesta s temnou minulosťou, kde bývali pogromy na dennom poriadku. Staré predsudky dodnes pripomína obraz visiaci v katedrále, na ktorom Židia vraždia novorodencov. Znaky rituálnej vraždy nesie aj telo ženy nájdené krátko po Szackého príchode do mesta. Hrozí, že sa opäť rozhoria tlejúce antisemitské vášne. Zygmunt Miłoszewski, podobne ako ďalší úspešní poľskí autori detektívnych románov, využíva minulosť svojej krajiny bohatú na historické zvraty, ale aj predsudky a krvavé strety s inými etnikami. Jeho román je sondou do súčasnej poľskej spoločnosti a jej starých tráum, a zároveň detektívnym rébusom, pričom hrá s čitateľom fair play podľa pravidiel klasickej detektívky. Precízne vystavaný román získal Cenu veľkého kalibru pre najlepšiu poľskú detektívku roka. Zygmunt Miłoszewski (1976) je poľský novinár a spisovateľ . Pracoval ako súdny reportér, neskôr päť rokov pôsobil v poľskej mutácii týždenníka Newsweek. Debutoval mysterióznym hororom Domofón odohrávajúcim sa vo varšavskom paneláku, nasledoval fantasy román pre mladších čitateľov Pohorie zmijí. Za romány Zapletení a Zrnko pravdy o prokurátorovi Szackom získal cenu pre najlepšiu poľskú detektívku. Hoci pôvodne uvažoval o trilógii, neskôr sa tohto zámeru vzdal. Jeho najnovšou knihou je thriller Drahocenný o navrátení ukradnutých umeleckých diel. Zygmunt Miłoszewski je milovník a znalec počítačových hier, pravidelne o nich publikuje. Preklady jeho kníh vyšli vo viacerých krajinách, v Poľsku patrí medzi najlepšie hodnotených a zároveň najúspešnejších autorov.

Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia, aby sa nevyhla ďalšiemu konfliktu. V knihe zachytil nielen nástup nacizmu a to, „koľko ľudskej dôstojnosti zmizlo v tomto storočí“, ale aj pulzujúci intelektuálny život či premeny morálky na prelome storočí, keď práve dospieval.