Premedia strana 39 z 41

V pieskových dunách na stavangerskej pláži nájdu dobité telo – pravdepodobne ide o policajta Simona Bergelanda. Keď sa o tom dopočuje Thorkild Aske, rozhodne sa vrátiť do mesta, ktoré ho prenasleduje v jeho snoch, aby pátral po odpovediach. Stavanger je miestom, ktoré mu zmenilo život; tu stratil Frei a prišiel o prácu policajného vyšetrovateľa. Na vine bol Simon Bergeland, Frein milenec, ktorý bol však od toho osudného dňa nezvestný. Čoskoro sa však ukáže, že všetko je inak. Thorkild čelí jednému nebezpečenstvu za druhým a začína si uvedomovať, že niekto nielenže nechcel, aby sa do Stavangeru vrátil, ale aj to, že ho návrat môže stáť život. St. Avenger je štvrtý diel série Heineho Bakkeida o utrápenom a sardonickom bývalom vyšetrovateľovi Thorkildovi Askeovi. Román získal Rivertonovou cenou za najlepšiu nórsku detektívku roka.

Zavedené usporiadanie galaxie odchádza do dejín. Ctené matre, bezohľadné spoločenstvo, ktoré zničilo planétu Duna, je na vzostupe. Proti nim sa stále bránia zvyšky Bene Gesseritu a koordinujú odpor z dosiaľ neobjaveného sveta, planéty zvanej Kapitula. Plánujú nový Rozptyl, no tentoraz so sebou povezú aj jeden starostlivo opatrovaný poklad: piesočné červy, potomkov jediného gigantického červa, ktorého sa podarilo zachrániť z Duny. Zelený svet na planéte Kapitula sa čoskoro stane vyprahnutou pustatinou – a novou Dunou. V tejto poslednej knihe svojej série o Dune Herbert znovu vytvára vesmír plný neskutočne rozvinutých postáv a kontextov, v ktorých sa dajú najlepšie oceniť. Ako sa odvíja mnohovrstevný dej knihy, čitateľ objaví fascinujúcu bohatosť detailov a uhlov pohľadu. Vzrušujúci príbeh od prvej po poslednú stranu, legenda najslávnejšieho sci-fi eposu stále žije.

Nová kniha autorky úspešného Umenia sovietskej kuchyne je brilantným skúmaním jedla a národnej identity po celom svete. „S nástupom a dominanciou globalizácie,“ vysvetľuje Anya v úvode, „sa národy a nacionalizmus javia zastaralejšie a zároveň dôležitejšie a relevantnejšie ako kedykoľvek predtým.“ A neexistuje lepšia prizma, cez ktorú by sme to mohli vidieť, ako jedlo. Vydáva sa pátrať po pravde, ktorá sa skrýva za večným klišé „sme to, čo jeme“, a to do veľkých gastronomických centier Paríža, Neapola, Tokia, Sevilly, Oaxacy a Istanbulu – so záverečnou zastávkou pri ukrajinskom boršči. V Paríži zisťuje prekvapujúci nezáujem o tradičné francúzske pot-au-feu, pričom francúzski gurmáni uprednostňujú novšie, trendovejšie medzinárodné kuchyne; v Neapole skúma skromné a nesprávne chápané začiatky pizze; v Tokiu ju prekvapí uprednostňovanie ramenu pred tradičným gohanom a konbinizácia spoločnosti; v Seville odhaľuje náboženské dôsledky jamónu a vznik tapas; v Oaxace rozpletá komplikované prelínanie domorodého a európskeho a opätovné presadenie kukurice; a nakoniec ju čaká komplikované dedičstvo multikulturalizmu v Istanbule. Anya sa zaoberá týmito ikonickými jedlami svojím zvedavým pohľadom a nezameniteľným vtipom, keď sa rozpráva s kuchármi, remeselníkmi, vedcami, politickými aktivistami a úplne cudzími ľuďmi, pričom sa snaží pochopiť, čo predstavuje „národnú“ kultúru jedla. V knihe odhaľuje a prehodnocuje fascinujúcu úlohu, ktorú jedlo zohráva pri vytváraní kultúrneho dedičstva – s tým, ako sa mení politická a sociálna identita národa, mení sa aj jeho chuť.

St. Avenger je napínavý štvrtý diel série Heineho Bakkeida o utrápenom a sardonickom bývalom vyšetrovateľovi Thorkildovi Askeovi. Autor za knihu v roku 2022 získal Rivertonovu cenu za najlepšiu nórsku detektívku roka. Keď v pieskových dunách miestnej pláže v Stavangeri objavia pochovanú ťažko dobitú mŕtvolu pravdepodobne policajta Simona Bergelanda, Thorkild Aske sa vracia do mesta, ktoré ho prenasleduje v jeho snoch, a hľadá odpovede. Stavanger je miestom, kde sa to všetko zvrtlo; kde stratil Freiu a svoju prácu v špeciálnej jednotke. Na vine bol Simon Bergeland, Frein milenec – od toho osudného dňa však zostal nezvestný. Čoskoro sa ukáže, že udalosti z minulosti neboli také, ako si Thorkild myslel, a keď sa voči nemu nahromadia hrozby, je jasné, že jeho návrat do Stavangeru je nielen nechcený – môže ho stáť aj život.

Jared Diamond vo svojom bestselleri Osudy ľudských spoločností skúmal, ako a prečo západné civilizácie vyvinuli technológie a spôsoby, ktoré im umožnili ovládnuť väčšinu sveta. Vo voľnom pokračovaní knihy skúma druhú stranu rovnice: Čo spôsobilo, že sa niektoré z veľkých civilizácií minulosti zrútili, a čo sa z ich osudov môžeme naučiť? Prostredníctvom série fascinujúcich historicko-kultúrnych príbehov Diamond aj teraz rozvíja komplexnú globálnu tézu. Od polynézskych kultúr na Veľkonočnom ostrove cez prekvitajúce americké civilizácie Anasaziov a Mayov až po kolóniu Vikingov v Grónsku sleduje základný vzorec katastrofy. Poškodenie životného prostredia, zmena klímy, rýchly rast populácie a nerozumné politické rozhodnutia boli faktormi zániku týchto spoločností, ale iné spoločnosti našli riešenia a pretrvali. Podobným problémom čelíme aj dnes a už priniesli katastrofu Rwande a Haiti, hoci Čína a Austrália sa snažia vyrovnať sa s nimi inovatívnymi spôsobmi. Ako dokumentuje kniha, napriek zdanlivo nevyčerpateľnému bohatstvu našej spoločnosti a jej politickej moci sa problémy objavujú aj na miestach, ktoré by mali byť voči nim odolné. Brilantná, poučná a nesmierne pútavá kniha Kolaps je predurčená zaujať miesto jednej zo základných kníh našej doby a nastoliť naliehavú otázku: Ako sa náš svet môže vyhnúť ekologickej samovražde?

Autor bestselleru Ako naozaj funguje svet sa v najnovšej knihe pozrel na to, ako fenomén veľkosti riadi naše životy a ponúka kľúč k pochopeniu zdravia, bohatstva a dokonca aj šťastia. Ak chceme odpovedať na najdôležitejšie otázky našej doby, musíme pochopiť veľkosť. Ani baktérie, ani impériá nie sú imúnne voči jej zákonom. Jej meranie je náročné, najmä ak ide o zložité systémy, ako je ekonomika, no jej zvládnutie ponúka bohaté možnosti, napríklad vzostup Západu bol priamym výsledkom stále presnejších a štandardizovanejších meraní. Smil využíva interdisciplinárny prístup, ktorý mu získal širokú čitateľskú obec, a čerpá z histórie, vied o Zemi, psychológie, umenia a ďalších oblastí, aby ponúkol nový pohľad na niektoré z našich najväčších výziev vrátane nerovnosti príjmov, šírenia infekčných chorôb a nerovnomerných vplyvov klimatickej zmeny. Veľkosť vysvetľuje zákonitosti – a zvláštnosti – kľúčových procesov, ktoré formujú život (od mikróbov po veľryby), Zem (od asteroidov po sopečné erupcie), technický pokrok (od architektúry po dopravu) a spoločnosť a ekonomiku (od miest po mzdy). Táto kniha o veľkých a malých veciach a o vzťahoch medzi nimi odpovedá na veľké aj malé otázky ľudského života.

Zavedené usporiadanie galaxie odchádza do dejín. Ctené matre, bezohľadné spoločenstvo, ktoré zničilo planétu Duna, je na vzostupe. Proti nim sa stále bránia zvyšky Bene Gesseritu a koordinujú odpor z dosiaľ neobjaveného sveta, planéty zvanej Kapitula. Plánujú nový Rozptyl, no tentoraz so sebou povezú aj jeden starostlivo opatrovaný poklad: piesočné červy, potomkov jediného gigantického červa, ktorého sa podarilo zachrániť z Duny. Zelený svet na planéte Kapitula sa čoskoro stane vyprahnutou pustatinou – a novou Dunou. V tejto poslednej knihe svojej série o Dune Herbert znovu vytvára vesmír plný neskutočne rozvinutých postáv a kontextov, v ktorých sa dajú najlepšie oceniť. Ako sa odvíja mnohovrstevný dej knihy, čitateľ objaví fascinujúcu bohatosť detailov a uhlov pohľadu. Vzrušujúci príbeh od prvej po poslednú stranu, legenda najslávnejšieho sci-fi eposu stále žije.

Nová kniha autorky úspešného Umenia sovietskej kuchyne je brilantným skúmaním jedla a národnej identity po celom svete. „S nástupom a dominanciou globalizácie,“ vysvetľuje Anya v úvode, „sa národy a nacionalizmus javia zastaralejšie a zároveň dôležitejšie a relevantnejšie ako kedykoľvek predtým.“ A neexistuje lepšia prizma, cez ktorú by sme to mohli vidieť, ako jedlo. Vydáva sa pátrať po pravde, ktorá sa skrýva za večným klišé „sme to, čo jeme“, a to do veľkých gastronomických centier Paríža, Neapola, Tokia, Sevilly, Oaxacy a Istanbulu – so záverečnou zastávkou pri ukrajinskom boršči. V Paríži zisťuje prekvapujúci nezáujem o tradičné francúzske pot-au-feu, pričom francúzski gurmáni uprednostňujú novšie, trendovejšie medzinárodné kuchyne; v Neapole skúma skromné a nesprávne chápané začiatky pizze; v Tokiu ju prekvapí uprednostňovanie ramenu pred tradičným gohanom a konbinizácia spoločnosti; v Seville odhaľuje náboženské dôsledky jamónu a vznik tapas; v Oaxace rozpletá komplikované prelínanie domorodého a európskeho a opätovné presadenie kukurice; a nakoniec ju čaká komplikované dedičstvo multikulturalizmu v Istanbule. Anya sa zaoberá týmito ikonickými jedlami svojím zvedavým pohľadom a nezameniteľným vtipom, keď sa rozpráva s kuchármi, remeselníkmi, vedcami, politickými aktivistami a úplne cudzími ľuďmi, pričom sa snaží pochopiť, čo predstavuje „národnú“ kultúru jedla. V knihe odhaľuje a prehodnocuje fascinujúcu úlohu, ktorú jedlo zohráva pri vytváraní kultúrneho dedičstva – s tým, ako sa mení politická a sociálna identita národa, mení sa aj jeho chuť.

Kniha slovenského geológa a geografa prináša príbeh planéty Zem, ktorá má už štyri a pol miliardy rokov. Zhodou mnohých okolností na nej panujú výnimočné podmienky, ktoré umožnili vznik života, hoci, ako ukazuje, mnohokrát bol na pokraji vyhynutia. Autor prináša pútavý prehľad toho, ako sa s rastúcim množstvom poznatkov menili naše predstavy o Zemi. Opakovane odkazuje na mytológiu aj svet náboženstiev, ktoré konfrontuje s vedeckým pohľadom. Venuje sa všedným dňom Zeme a opisuje púštne, trávnaté či zalesnené oblasti, ktoré sú výsledkom procesov trvajúcich tisícky rokov, ale aj obdobia náhlych zmien, keď vyčíňajú živly a ohrozujú nás prírodné katastrofy ako ničivé vetry, búrky, ale aj zemetrasenia či výbuchy sopiek sprevádzané tsunami. Geológia aj geografia spolu úzko súvisia, autor prerozprával celé dejiny planéty od jej praveku, trvajúceho v geologickom svete štyri miliardy rokov, cez starovek, stredovek a novovek Zeme, ktoré na rozdiel od podobných termínov spájaných s ľudskou spoločnosťou opisujú čas meraný v miliónoch rokov.

Texty v tejto knihe spájajú hlavné spoločné témy: medzinárodná bezpečnosť, mocenské súperenie, vojenská hrozba a obrana proti nej. Upozorňuje, že všetky tieto aspekty sa týkajú aj Slovenska, aj keď jeho občania sa snažia pred tým zatvárať oči. Viaceré články analyzujú rast významu Číny a tiež medzinárodného napätia vo východnej Ázii. Ďalšie varujú pred ruskými imperialistickými zámermi a poctivo analyzujú možnosti a zámery strán v prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojne. Hlavné posolstvo sa ale týka zmeny medzinárodného prostredia, v ktorom rastie miera bezpečnostných hrozieb ba priamo vojnového násilia. Dlhé mierové obdobie sa skončilo a národy, ktoré chcú prežiť, musia opätovne obnoviť svoje vojenské kapacity aj zručnosti. Týka sa to aj Slovenska, ktoré má tú výhodu, že sa môže oprieť o politicky spriaznených demokratických spojencov v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii, najmä USA, stále hlavnej svetovej vojenskej mocnosti. Ako zdôrazňuje autor, hry na „neutralitu“ môžu byť práve v čase zostrovania medzinárodnej eskalácie veľmi riskantné ba až samovražedné. Slovensko nemôže dúfať, že sa mu podarí uzavrieť do akejsi izolácie a všetky konflikty okolo neho len prehrmia. A na éru konfrontácii sa musí adaptovať mentálne, politicky, ekonomicky aj vojensky.

Jared Diamond vo svojom bestselleri Osudy ľudských spoločností skúmal, ako a prečo západné civilizácie vyvinuli technológie a spôsoby, ktoré im umožnili ovládnuť väčšinu sveta. Vo voľnom pokračovaní knihy skúma druhú stranu rovnice: Čo spôsobilo, že sa niektoré z veľkých civilizácií minulosti zrútili, a čo sa z ich osudov môžeme naučiť? Prostredníctvom série fascinujúcich historicko-kultúrnych príbehov Diamond aj teraz rozvíja komplexnú globálnu tézu. Od polynézskych kultúr na Veľkonočnom ostrove cez prekvitajúce americké civilizácie Anasaziov a Mayov až po kolóniu Vikingov v Grónsku sleduje základný vzorec katastrofy. Poškodenie životného prostredia, zmena klímy, rýchly rast populácie a nerozumné politické rozhodnutia boli faktormi zániku týchto spoločností, ale iné spoločnosti našli riešenia a pretrvali. Podobným problémom čelíme aj dnes a už priniesli katastrofu Rwande a Haiti, hoci Čína a Austrália sa snažia vyrovnať sa s nimi inovatívnymi spôsobmi. Ako dokumentuje kniha, napriek zdanlivo nevyčerpateľnému bohatstvu našej spoločnosti a jej politickej moci sa problémy objavujú aj na miestach, ktoré by mali byť voči nim odolné. Brilantná, poučná a nesmierne pútavá kniha Kolaps je predurčená zaujať miesto jednej zo základných kníh našej doby a nastoliť naliehavú otázku: Ako sa náš svet môže vyhnúť ekologickej samovražde?

Autor bestselleru Ako naozaj funguje svet sa v najnovšej knihe pozrel na to, ako fenomén veľkosti riadi naše životy a ponúka kľúč k pochopeniu zdravia, bohatstva a dokonca aj šťastia. Ak chceme odpovedať na najdôležitejšie otázky našej doby, musíme pochopiť veľkosť. Ani baktérie, ani impériá nie sú imúnne voči jej zákonom. Jej meranie je náročné, najmä ak ide o zložité systémy, ako je ekonomika, no jej zvládnutie ponúka bohaté možnosti, napríklad vzostup Západu bol priamym výsledkom stále presnejších a štandardizovanejších meraní. Smil využíva interdisciplinárny prístup, ktorý mu získal širokú čitateľskú obec, a čerpá z histórie, vied o Zemi, psychológie, umenia a ďalších oblastí, aby ponúkol nový pohľad na niektoré z našich najväčších výziev vrátane nerovnosti príjmov, šírenia infekčných chorôb a nerovnomerných vplyvov klimatickej zmeny. Veľkosť vysvetľuje zákonitosti – a zvláštnosti – kľúčových procesov, ktoré formujú život (od mikróbov po veľryby), Zem (od asteroidov po sopečné erupcie), technický pokrok (od architektúry po dopravu) a spoločnosť a ekonomiku (od miest po mzdy). Táto kniha o veľkých a malých veciach a o vzťahoch medzi nimi odpovedá na veľké aj malé otázky ľudského života.

„Dubček bol podobne ako Gorbačov predchnutý vierou v uskutočniteľnosť komunistického experimentu. A rovnako ho môžeme označiť za ojedinelú osobnosť v dejinách Československa, ktorá svoju vieru poctivo prezentovala,“ píše autor knihy, ktorý sa postupne pozrel na všetky fázy Dubčekovho vývoja, pričom prináša mnohé nové poznatky. Takmer celý život Alexandra Dubčeka súvisel s budovaním komunistického systému sovietskeho typu, ktorému sa v šesťdesiatych rokoch pokúsil vdýchnuť rozmer ľudskosti. Až v závere svojej obnovenej politickej kariéry sa po páde totalitného režimu priklonil k sociálnej demokracii. Už od nástupu do funkcie plateného komunistického funkcionára sa Dubček, ktorý vyrastal v Sovietskom zväze, vždy staval na dve nohy. Dôraz kládol na presvedčivosť svojho učenia a sám bol chodiacim dôkazom, že komunistickej teórii možno veriť a že sa dá uskutočňovať v praxi. To ho napĺňalo dostatočnou energiou, aby konal a vyžadoval činy aj od ostatných, a zároveň sa poslušne ohýbal pred nadriadenými, lebo im išlo predsa o tú istú vec. Lenže pri takomto postoji si človek môže zdôvodniť aj násilie, prechmaty a osobné postihy, s ktorými sa Dubček stretával, ba sa na nich v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch zúčastňoval. Kniha prináša viaceré unikátne informácie z archívov, hoci mnohé boli neúplné, prípadne úplne chýbali. Nejde v nej o vyčerpávajúci opis Dubčekovho života, jednotlivé epizódy zachytávajú jeho kľúčové stranícke a osobnostné pozície. Kontinuálnejší je opis rokov 1968 – 1969, lebo ide o najdôležitejšiu etapu Dubčekovho pôsobenia, kniha však sleduje aj jeho osudy počas normalizácie a v období, keď komunisti definitívne stratili moc.

Vesmír: nová hranica, divoké miesto bez zákonov. Už teraz je kľúčový pre komunikáciu, ekonomiku, vojenskú stratégiu a medzinárodné vzťahy na Zemi. Stáva sa najnovšou arénou, ktorú ľudia preskúmajú, využijú – a možno dobyjú. Smerujeme do výšin a svoje mocenské súboje berieme so sebou. Tempo udávajú Čína, USA a Rusko. Špionážne satelity obiehajúce okolo Mesiaca, kovy z vesmíru v miliardovej hodnote, ľudia na Marse ešte za nášho života. To nie je sci-fi, je to astropolitika. Púšťame sa do nových vesmírnych pretekov – a môžu spôsobiť prevrat v živote na Zemi. Od územia a zdrojov po satelity, zbrane a strategické oblasti je geopolitika hore na oblohe rovnako dôležitá ako tu dole na zemi. Ak ste niekedy uvažovali, či sa ľudia vrátia na Mesiac, kto bude profitovať z jeho využívania alebo ako môžu vyzerať vesmírne vojny, tu nájdete odpovede. Táto pútavá kniha so všetkou hĺbkou a dôvtipom, ktoré urobili z Tima Marshalla najobľúbenejšieho britského autora o geopolitike, ukazuje, ako sme sa sem dostali a kam smerujme. Pokrýva rivalitu veľmocí, technológie, obchod, súboje vo vesmíre a čo to znamená pre nás všetkých na Zemi. Je to zásadný text o moci, politike a budúcnosti ľudstva.

V čitateľských anketách sa ako jedna z najpopulárnejších kníh súčasnej nórskej literatúry za posledné desaťročia pravidelne objavuje Mengeleho Zoo. Ekologický thriller sa venuje problematike ničenia amazonských pralesov a bezohľadných ľudských zásahov do prírody. Mengeleho Zoo je príbehom o Minovi Portoguesovi, chlapcovi z malej dediny v juhoamerických dažďových pralesoch, ktorého rodina sa živí lovom vzácnych a krásnych motýľov. Po sérii tragických udalostí je prinútený odísť z oblasti, kde vyrastal – a z malého lovca motýľov sa stáva šikovný kúzelník. Pri cestách krajinami Južnej Ameriky sleduje na vlastné oči, ako ich ničia veľké spoločnosti, ktorým ide len o zisk. Rozhodne sa pri záchrane tohto kúska zeme postupovať pomerne drastickým spôsobom a netrvá dlho a nájde si priateľov, ktorí zmýšľajú podobne. Z tejto hrozivej, a súčasne nesmierne pôsobivej takmer-rozprávky, kde dobrí sú veľmi dobrí a zlí sú veľmi zlí, dýchne na čitateľa predovšetkým hlboká, nekompromisná láska k planéte a všetkému živému: k rastlinám, živočíchom – i ľuďom.