Premedia strana 39 z 49

Výnimočné rozhovory s výnimočným človekom. „Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ hovorí psychológ Ivan Štúr. Kniha rozhovorov predstavuje jeho názory na výchovu, život v rodine, vzťahy medzi mužmi a ženami i rodičmi a deťmi. Rozpráva o konkrétnych prípadoch a skúsenostiach z viac než tridsaťročnej klinickej praxe, ale aj o zážitkoch z vlastného detstva a života. „Keď si sťažujem na vlastné deti, tak si vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil,“ hovorí Ivan Štúr, ktorý v knihe vystupuje ako nezávislý odborník, ale aj ako syn výnimočných rodičov či otec troch synov. Vyjadruje sa stručne a riešenia, ktoré na väčšinu výchovných a vzťahových problémov nachádza, sú zvyčajne jednoduché. Stavia na rozhovore, humore a schopnosti poučiť sa z ťažkostí. Za základ dobrej výchovy nepovažuje potláčanie zlých vlastností, ale podporovanie tých dobrých. Ako odporca „čiarkovacej” psychológie založenej na testoch a dotazníkoch volí individuálny prístup ku každému osudu a podporuje aktívny postoj k životu.

„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ hovorí psychológ Ivan Štúr. Kniha rozhovorov predstavuje jeho názory na výchovu, život v rodine, vzťahy medzi mužmi a ženami i rodičmi a deťmi. Rozpráva o konkrétnych prípadoch a skúsenostiach z viac než tridsaťročnej klinickej praxe, ale aj o zážitkoch z vlastného detstva a života. „Keď si sťažujem na vlastné deti, tak si vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil,“ hovorí Ivan Štúr, ktorý v knihe vystupuje ako nezávislý odborník, ale aj ako syn výnimočných rodičov či otec troch synov. Vyjadruje sa stručne a riešenia, ktoré na väčšinu výchovných a vzťahových problémov nachádza, sú zvyčajne jednoduché. Stavia na rozhovore, humore a schopnosti poučiť sa z ťažkostí. Za základ dobrej výchovy nepovažuje potláčanie zlých vlastností, ale podporovanie tých dobrých. Ako odporca „čiarkovacej” psychológie založenej na testoch a dotazníkoch volí individuálny prístup ku každému osudu a podporuje aktívny postoj k životu.

Sú hviezdy ako Usain Bolt, Michael Phelps či Serena Williamsová genetickí mutanti okupujúci svet, alebo sú to normálni ľudia, ktorí prekonali svoje biologické obmedzenia odhodlaním a urputným tréningom? Odpoveď je oveľa komplikovanejšia a zaujímavejšia, než sme si donedávna mysleli. V knihe s povesťou najprevratnejšej športovej publikácie posledných rokov David Epstein spochybňuje populárne pravidlo 10-tisíc hodín, podľa ktorého po určitom čase získame dosta¬točnú zručnosť prakticky v čomkoľvek. Určite to však neplatí v športe, kde do hry vstupuje množstvo iných faktorov – napríklad aj dĺžka vašich rúk či nadmorská výška miesta, kde trénujete. Zvolená téma zákonite prináša aj otváranie citlivých tém, akými sú pohlavie či rasa. Epstein sa zaoberá kontroverznými otázkami, ako napríklad: - Sú čierni športovci geneticky predurčení na to, aby vynikali v šprinte aj vytrvalostnom behu, a ako ovplyvnila ich výkony geografia Afriky? - Existujé genetické dôvody, aby sme naďalej v športe oddeľovali mužov od žien? - Mali by sme testovať gény malých detí, aby sme určili, v ktorých športoch ich čaká úspech? - Dokáže genetické testovanie určiť, komu hrozí zranenie, poškodenie mozgu alebo dokonca smrť na športovisku? Autor putuje od rovníka až k polárnemu kruhu, v jeho knihe prehovárajú poprední vedci aj športovci. Recenzie vrelo prijatej knihy sa zhodli na jednom: na svet športu sa po jej prečítaní budete pozerať úplne inými očami. David Epstein je držiteľom viacerých novinárskych cien za príspevky o športe a vede. Pracuje ako investigatívny reportér pre magazín Sports Illustrated, kde píše o športovej vede, medicíne a olympijských športoch.

Škandinávsku detektívku roku 2013 napísal profesionál, bývalý policajný vyšetrovateľ a nová hviezda nórskej detektívky Jorn Lier Horst. Jeho hlavná postava, inšpektor William Wisting je suspendovaný kvôli podozreniu, že v sedemnásť rokov starom prípade podstrčil falošné dôkazy, aby dostal za mreže muža podozrivého z únosu a vraždy mladej ženy. Práve on viedol vyšetrovanie zmiznutia Cecilie Lindeovej, ktoré bolo stredobodom pozornosti médií. Z niekdajšieho hrdinu sa razom stáva hlavný podozrivý. Média opäť zacítili krv a Wistingova dcéra Line sa musí rozhodnúť, či bude pre ňu hlavná práca v bulvárnom denníku, alebo pomôže otcovi vypátrať, kto manipuloval prípadom a čo tým sledoval. Udalosti naberú rýchly spád, keď zmizne ďalšie mladé dievča – v podobných prípadoch čas hrá len málokedy v prospech vyšetrovateľov. V starostlivo vybudovaných napínavých príbehoch autor využíva svoje pracovné skúsenosti, či už ide o policajné postupy alebo charakteristiku postáv. Jeho realistický a vecný prístup mu umožnil, aby sa vyhol mnohým žánrovým klišé, vďaka čomu sú jeho detektívne príbehy silné a zároveň uveriteľné.

Čerstvo rozvedený prokurátor Teodor Szacki opúšťa svojou rodinu aj Varšavu. Na vlastnú žiadosť sa presťahuje do Sandomierzu, malebného mesta s temnou minulosťou, kde bývali pogromy na dennom poriadku. Staré predsudky dodnes pripomína obraz visiaci v katedrále, na ktorom Židia vraždia novorodencov. Znaky rituálnej vraždy nesie aj telo ženy nájdené krátko po Szackého príchode do mesta. Hrozí, že sa opäť rozhoria tlejúce antisemitské vášne. Zygmunt Miłoszewski, podobne ako ďalší úspešní poľskí autori detektívnych románov, využíva minulosť svojej krajiny bohatú na historické zvraty, ale aj predsudky a krvavé strety s inými etnikami. Jeho román je sondou do súčasnej poľskej spoločnosti a jej starých tráum, a zároveň detektívnym rébusom, pričom hrá s čitateľom fair play podľa pravidiel klasickej detektívky. Precízne vystavaný román získal Cenu veľkého kalibru pre najlepšiu poľskú detektívku roka.

Škandinávsku detektívku roku 2013 napísal profesionál, bývalý policajný vyšetrovateľ a nová hviezda nórskej detektívky Jørn Lier Horst. Jeho hlavná postava, inšpektor William Wisting je suspendovaný kvôli podozreniu, že v sedemnásť rokov starom prípade podstrčil falošné dôkazy, aby dostal za mreže muža podozrivého z únosu a vraždy mladej ženy. Práve on viedol vyšetrovanie zmiznutia Cecilie Lindeovej, ktoré bolo stredobodom pozornosti médií. Z niekdajšieho hrdinu sa razom stáva hlavný podozrivý. Média opäť zacítili krv a Wistingova dcéra Line sa musí rozhodnúť, či bude pre ňu hlavná práca v bulvárnom denníku, alebo pomôže otcovi vypátrať, kto manipuloval prípadom a čo tým sledoval. Udalosti naberú rýchly spád, keď zmizne ďalšie mladé dievča – v podobných prípadoch čas hrá len málokedy v prospech vyšetrovateľov. V starostlivo vybudovaných napínavých príbehoch autor využíva svoje pracovné skúsenosti, či už ide o policajné postupy alebo charakteristiku postáv. Jeho realistický a vecný prístup mu umožnil, aby sa vyhol mnohým žánrovým klišé, vďaka čomu sú jeho detektívne príbehy silné a zároveň uveriteľné. Jørn Lier Horst (1970) až donedávna pôsobil ako hlavný vyšetrovateľ v Larviku, študoval kriminológiu, filozofiu a psychológiu. Debutoval detektívnym románom Kľúčový svedok, ktorý bol založený na skutočnom prípade. Uviedol ním dnes už deväťdielnu sériu kníh s inšpektorom Williamom Wistingom a jeho dcérou pracujúcou v novinách. Je držiteľom Ceny nórskych kníhkupcov, za knihu Poľovné psy pomenovanú po rovnomennom súhvezdí získal Rivertonovu cenu pre najlepšiu nórsku detektívku roka a následne aj Sklenený kľúč, cenu pre najlepšiu škandinávsku detektívku. V slovenskom vydaní pripravujeme jeho najnovší román Jaskynný muž.

Čerstvo rozvedený prokurátor Teodor Szacki opúšťa svojou rodinu aj Varšavu. Na vlastnú žiadosť sa presťahuje do Sandomierzu, malebného mesta s temnou minulosťou, kde bývali pogromy na dennom poriadku. Staré predsudky dodnes pripomína obraz visiaci v katedrále, na ktorom Židia vraždia novorodencov. Znaky rituálnej vraždy nesie aj telo ženy nájdené krátko po Szackého príchode do mesta. Hrozí, že sa opäť rozhoria tlejúce antisemitské vášne. Zygmunt Miłoszewski, podobne ako ďalší úspešní poľskí autori detektívnych románov, využíva minulosť svojej krajiny bohatú na historické zvraty, ale aj predsudky a krvavé strety s inými etnikami. Jeho román je sondou do súčasnej poľskej spoločnosti a jej starých tráum, a zároveň detektívnym rébusom, pričom hrá s čitateľom fair play podľa pravidiel klasickej detektívky. Precízne vystavaný román získal Cenu veľkého kalibru pre najlepšiu poľskú detektívku roka. Zygmunt Miłoszewski (1976) je poľský novinár a spisovateľ . Pracoval ako súdny reportér, neskôr päť rokov pôsobil v poľskej mutácii týždenníka Newsweek. Debutoval mysterióznym hororom Domofón odohrávajúcim sa vo varšavskom paneláku, nasledoval fantasy román pre mladších čitateľov Pohorie zmijí. Za romány Zapletení a Zrnko pravdy o prokurátorovi Szackom získal cenu pre najlepšiu poľskú detektívku. Hoci pôvodne uvažoval o trilógii, neskôr sa tohto zámeru vzdal. Jeho najnovšou knihou je thriller Drahocenný o navrátení ukradnutých umeleckých diel. Zygmunt Miłoszewski je milovník a znalec počítačových hier, pravidelne o nich publikuje. Preklady jeho kníh vyšli vo viacerých krajinách, v Poľsku patrí medzi najlepšie hodnotených a zároveň najúspešnejších autorov.

Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia, aby sa nevyhla ďalšiemu konfliktu. V knihe zachytil nielen nástup nacizmu a to, „koľko ľudskej dôstojnosti zmizlo v tomto storočí“, ale aj pulzujúci intelektuálny život či premeny morálky na prelome storočí, keď práve dospieval.

Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia, aby sa nevyhla ďalšiemu konfliktu. V knihe zachytil nielen nástup nacizmu a to, „koľko ľudskej dôstojnosti zmizlo v tomto storočí“, ale aj pulzujúci intelektuálny život či premeny morálky na prelome storočí, keď práve dospieval.

Internetové seznamky, privatizace, záplava zboží, telenovely a podnikatelské baroko. Seznamy agentů, historické křivdy a zklamaná očekávání. Všechno zakázané a nedostatkové leželo na dosah ruky. Najednou se mohlo svobodně mluvit a psát o minulosti i okolní realitě. Pro Polsko, stejně jako pro Česko a Slovensko, představoval rok 1989 nejen politickou, ale i kulturní a společenskou revoluci. Dnešní polská reportáž, jeden z nejzajímavějších a nejprestižnějších žánrů s dlouhou tradicí, se zrodila právě z nutnosti tyto nové fenomény a změny pochopit. Dívat se na ně s odstupem a kriticky. Novinář Mariusz Szczygieł vybral podle svých slov „nejzajímavější, nejkontroverznější a nejznámější polské reportáže napsané po pádu komunismu“. Některé jako by popisovaly to, co jsme sami prožili, jiné jsou svébytně polské. Dohromady ale skládají neuvěřitelně různorodý, někdy směšný a jindy mrazivý obraz minulých dvaceti let v jedné zemi ve středu Evropy. Nápad, uspořádání a komentáře Mariusz Szczygieł. Ilustrace twożywo.

Človek nie je ani zďaleka najrýchlejším tvorom planéty, ale je taký vytrvalý, že na dlhé vzdialenosti dokáže iné druhy uštvať. Behanie bolo v minulosti našou evolučnou výhodou a dodnes je pre mnohých záľubou. Ako ukazuje autor knihy, dejiny behania sú plné fascinujúcich príbehov, ale aj mýtov. Napríklad v skutočnosti neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz, že by grécky vojak Feidippides po dobehnutí z Maratónu do Atén od vyčerpania zomrel. Bol to profesionál, akých bolo v minulosti mnoho, behali dokonca aj starovekí králi a faraóni. Zatiaľ čo v starom Grécku muži aj ženy behávali nahí, v dvadsiatom storočí ženy museli bojovať ešte aj za to, aby mohli behávať maratóny. Rozprávanie knihy sa klenie od pradávnych čias až po súčasné masové behanie. Hovorí o mezopotámskom kráľovi žijúcom pred štyrmi tisícmi rokov, ktorý dokázal prebehnúť stovky kilometrov, Vikingoch pretekajúcich sa so zvieratami, behajúcich nudistoch, mníchoch, bežcoch behajúcich pospiatky, inkských profesionálnych bežcoch, ale trebárs aj o Emilovi Zátopkovi a podivnostiach behania v komunistickom bloku. Najviac zachovaných prameňov máme z posledných dvoch storočí, ktoré tvoria najväčšiu časť knihy. Autor napríklad vysvetľuje, prečo boli pred vyše polstoročím Švédi „Keňanmi” svojej doby a skúma hranice ľudských výkonov, ktoré sa výrazne posunuli najmä v minulom storočí. V tom našom zrejme uvídíme oveľa menej rekordov, ale o to viac bežcov.

Hoci názov knihy napovedá niečo iné, dvojica britských autorov napísala prekvapivo optimistickú knihu o našej civilizácii. Tú si cenia natoľko, že podľa nich stojí za to pokúsiť sa ju zachrániť. V roku 1900 bola väčšina obyvateľov Západu na svoju civilizáciu hrdá. Vedeli, čo predstavuje a verili jej. Dnes sa tento pocit stratil. Je to najmä preto, že šesť ideí, na ktorých sebavedomie Západu stojí, zažilo storočie neustálych útokov. Západná civilizácia pretrváva dlhšie ako akákoľvek iná v minulosti alebo v súčasnosti – je oveľa úspešnejšia v ekonomickom, vojenskom či politickom zmysle, ale aj vo vede, technológiách a umení. Zlepšuje sa zdravotných stav jej obyvateľov, rastie ich bohatstvo, dĺžka života a zrejme aj pocit šťastia. Veľkú časť týchto úspechov môžeme pripísať na vrub šiestim základným ideám – kresťanstvu, optimizmu, vede, ekonomickému rastu, liberalizmu a individualizmu. Tieto idey však už Západ nespájajú ani neinšpirujú a jednotlivcom nedávajú sebaistotu nevyhnutnú na spoločný postup, akokoľvek neuvedomelý. Namiesto toho vidíme evidentný príklon ku kolektívnej samovražde, v našich dejinách hlboko zakorenený už od roku 1914. Dá sa vystopovať v upadajúcej dôvere voči každej idey, ktorá kedysi inšpirovala Západ a celý svet. Našťastie, lepší pohľad na šesť faktorov ukazuje veľkú húževnatosť, s akou odolávajú útokom. Väčšina dnešného nepriateľstva voči týmto ideám je založená na módnych, ako bol napríklad Freudov pohľad na ľudskú prirodzenosť, ktorý vedecké dôkazy medzitým vyvrátili. Aspoň teoreticky by dômyselnejšia syntéza šiestich ideí mohla ponúknuť Západu cestu, ako ho zbaviť jeho úzkostí a zvýšiť jeho integritu. Ale v praxi? Táto facsinujúca kniha sa pokúša nájsť odpoveď.

Jeden z najvýznamnejších katolíckych teológov súčasnosti hneď v úvode otvorene priznáva, že tieto dejiny píše ako človek stojaci na strane obetí a tých, ktorí už počas svojho života považovali niektoré praktiky cirkvi za nekresťanské a kritizovali ich. Sleduje vývoj od raného učenia Krista, rozpráva príbehy veľkých postáv cirkevných dejín, ale aj mocenských zvratov, rozkolov a omylov. Rozlišuje medzi tým, čo je v katolíckej cirkvi univerzálne a nadčasové a tým, čo je len výsledkom rôznych záujmov. Budúcnosť vidí v ekumenizme a prehodnotení niektorých nesprávnych rozhodnutí.

Tretí, záverečný diel denníkov, tentoraz z rokov 1925 až 1927. Vo Viedni dvadsiatych rokov sa manželský pár vykázaný z Ruska etabluje len s veľkou námahou. Krajina bojuje s povojnovou chudobou a prisťahovalcov nik nevíta s otvoreným náručím. Ako prízraky z minulosti sa vynárajú čudesné postavy s ruským prízvukom. Akademická dráha mladej matky je odsunutá na neurčito, akákoľvek intelektuálna činnosť ustupuje do pozadia pred nutnosťou uživiť sa – práve v tom im má pomôcť malá mliekareň vo viedenskom Ottakringu. Zatiaľ čo nám ruské denníky Rachmanovovej odkrývali skutočnosti, ktoré Slovensko do takej miery nezasiahli (resp. až neskôr a menej živelne), z tretieho dielu denníkov ruskej spisovateľky na nás dýchne stredná Európa a všetko, čo k nej patrilo: čudáci, postavičky z nádvorí, deti vychovávané ulicou, povaľači, špekulanti, emigranti a všadeprítomná bieda veľkého mesta čerstvo vzniknutej republiky, ktorá prehrala vojnu. Aj do rakúskeho exilu však doliehajú smutné správy z Ruska. Niektoré nemecké vydania tohto dielu denníkov ruské reálie skrátili, či dokonca vyhodili, slovenské vydanie vychádza v pôvodnej, neskrátenej verzii. Mliekarka z Ottakringu je pokračovaním denníkov Študenti, láska, Čeka a smrť z rokov 1916 až 1920 a Manželstvá v červenej búrke z rokov 1920 až 1925.

V súčasnosti najvyhľadávanejšia a najdiskutovanejšia diéta, aj keď ide skôr o životný štýl, vychádza zo stravovania a iných životných návykov človeka v období paleolitu. Toto najdlhšie obdobie v ľudských dejinách trvalo približne 3 milióny rokov a skončilo len nedávno. Milióny rokov sa naši predkovia živili ako lovci a zberači, keď postupný vývoj náhle prerušil nástup poľnohospodárstva. Za niekoľko tisíc rokov doslova zmenilo dejiny ľudstva, nezmenilo však ľudské trávenie, ktoré sa častokrát nedokázalo prispôsobiť jeho produktom, akými sú obilniny, mliečne výrobky a pod. Na rozdiel od mnohých iných podobných publikácií nie je paleo diéta založená na obmedzovaní prijatých kalórií, ale na poznaní toho, ako sa vyvinul ľudský druh a na tom, čo mu je vlastné. Ako zdôrazňuje autor, nejde len o zmenu jedálnička, ale aj celého životného štýlu. Jeho súčasťou má byť nielen iný typ stravy, ale aj dostatok spánku a pohybu. Vďaka tomu sa dokážeme ubrániť mnohým civilizačným chorobám a dostať svoje telo do takého dobrého stavu, ako to príroda počas miliónov rokov nášho vývoja plánovala.

Kniha predstavuje čarovné zákutia ekonómie, ktoré sa s ňou ale často nespájajú, od krásy až po šťastie. Základom knihy sú rozhovory s poprednými svetovými ekonómami, každý z nich dopĺňajú príspevky, ktoré súvisia s témou daného rozhovoru. Freudov pravnuk George Loewenstein rozpráva o psychologických prístupoch v ekonómii aj o vlastných pochybnostiach, či sa môže vymaniť z tieňa slávneho predka, švajčiarsky ekonóm Bruno Frey o ekonómii šťastia, americký ekonóm Daniel Hamermesh o ekonómii krásy a izraelsko-americký matematik a nositeľ Nobelovej ceny Robert Aumann o politike a teóriách hier, ktoré sa v nej už desaťročia uplatňujú. Rozhovory dopĺňajú viac ako tri desiatky článkov, medzi nimi nájdete aj tieto témy: . Chcete byť spokojní? Tak sa o to príliš nesnažte . Prečo sú krásni ľudia inteligentnejší . Trinásť minút, ktoré Hitlerovi darovali život . Prečo má Fidel Castro sedem detí? . Spôsobila ekonomickú krízu pornografia?