Premedia strana 41 z 41

Chvála pomalosti spochybňuje kult rýchlosti, ktorý sa začal veľmi dôrazne presadzovať od nástupu priemyselnej revolúcie. Kniha sa zameriava na rôzne oblasti života človeka – prácu, rodinný život, vzdelávanie, sex, stolovanie, liečbu chorôb, a vyzýva k zvoľneniu tempa. Rozoberá komplikovaný vzťah človeka a času tvoriaceho rámec našej existencie a otvára otázky, ktoré nútia k zamysleniu nad prioritami. Filozofia pomalosti sa dá zhrnúť do jediného slova – rovnováha. Ľudia objavujú energiu a efektivitu tam, kde by ich možno najmenej očakávali, v spomalení. Kniha Chvála pomalosti, ktorá sa už stala klasikou svojho žánru, patrí k prvým komplexným pohľadom na celosvetové hnutie, ktoré si razí cestu do hlavného prúdu. Chvála pomalosti je vyváženou zmeskou anekdot, osobných príbehov a faktov a krátko po svojom vydaní sa stala bestsellerom.

Debutový román držiteľky Nobelovej ceny za literatúru, ktorým Olga Tokarczuk začala svoju literárnu cestu. Francúzsko, rok 1685. Kráľ Slnko zavádza katolicizmus ako jediné povolené náboženstvo. Skupiny hugenotov prechádzajú krajinou, aby sa dostali na sever, kde dúfajú nájsť novú vlasť. Z okien koča ich sleduje skupina nezvyčajných cestovateľov smerujúcich na juh. Veronika, kurtizána čakajúca na snúbenca, Markíz, muž zaoberajúci sa alchýmiou, boháč de Berle a nemý kočiš Gauche. Každý z nich opustil Paríž z iného dôvodu. Táto cesta, miestami priam dobrodružná, by mohla zmeniť nielen ich osudy, ale aj dejiny celého ľudstva. V Pyrenejách, ku ktorým smerujú, je v múroch malého kláštora už stáročia ukrytá Kniha. Teraz má šancu rozhodnúť o budúcnosti sveta. Lenže je svet pripravený na to, aby sa Kniha našla? Tento mladistvý román, napísaný pred tridsiatimi rokmi, je skutočnou zlatou baňou motívov, ktoré Olga Tokarczuková rozvinula vo svojich ďalších dielach a získala si tak medzinárodné uznanie a obdiv čitateľov.

Evino oko Detektívny príbeh Evino oko je slovenskou premiérou autorky s povesťou kráľovnej nórskej detektívky. Dnes už jedenásťdielna séria o prípadoch inšpektora Konrada Sejera, ktorá začala knihou Evino oko, zožala viacero nórskych, škandinávskych aj zámorských cien. Umelkyňa na voľnej nohe Eva prežíva ťažké obdobie. Jej abstraktné obrazy sa nepredávajú a akoby to nestačilo, v jeden sychravý aprílový deň na prechádzke s malou dcérou objavia v rieke rozkladajúcu sa mŕtvolu muža. Zavraždeným je nenápadný zamestnanec miestneho pivovaru, nezvestný už viac ako pol roka. Zmizol len pár dní po tom, ako ktosi zabil miestnu luxusnú spoločníčku. Na malé mesto Drammen neďaleko Osla je to čosi nevídané. Môžu tieto vraždy spolu súvisieť? Román o úzkej hranici, ktorú si ľudia všimnú, až keď ju prekročia a je neskoro, je prvým prípadom melancholického komisára Konrada Sejera. V slovenčine pripavujeme ich kompletné vydanie. KARIN FOSSUM (1954) je autorkou mimoriadne úspešnej série detektívnych románov o inšpektorovi Sejerovi, za ktorú získala viacero prestížnych ocenení. Krátko po prvej knihe vychádza slovenské vydanie jeho druhého prípadu s názvom Neobzeraj sa. Knihu vyhlásili za najlepšiu škandinávsku detektívku roka. Autorka ako dvadsaťročná debutovala oceňovanou zbierkou poézie, nasledovali dve poviedkové knihy, prelomom však bola jej kriminálna séria o inšpektorovi Sejerovi, ktorej písanie prerušila zatiaľ len jedným románom z iného prostredia. Neobzeraj sa Za druhý prípad inšpektora Sejera získala autorka v jednom roku cenu za najlepšiu nórsku detektívku roka aj cenu za najlepšiu škandinávsku detektívku. V malom mestečku pod horami sa deti môžu bez¬starostne hrávať a rodičia sa neboja púšťať ich von bez dozoru. Keď však malá Ranghild pri jazere objaví mŕtvolu nahej mladej ženy, pokojné dni sa zdanlivo navždy končia. Kto mohol mať dôvod zavraždiť ju? Inšpektor Sejer rieši svoj ďalší prípad a ani ten¬tokrát nejde o „zvyčajných podozrivých“. V obci, kde ľudí spájajú priateľské alebo rodinné putá, musí postupovať veľmi opatrne a pri pátraní po vrahovi odhaľuje za fasádou zdanlivo sporiadaných životov nejedno temné tajomstvo. Karin Fossum, ktorú si rýchlo obľúbili nielen fanúšikovia žánrovej škandinávskej literatúry, nám predstavuje ďalší z príbehov, na ktorých je najhrôzostrašnejšie to, že by sa mohli odohrávať práve vo vašom susedstve. Kto sa bojí vlka Za tretí prípad inšpektora Sejera získala autorka Cenu nórskych kníhkupcov za najlepší nórsky román roka. Errkiho už od detstva sprevádza povesť čudáka, ktorý nosí smolou nielen sebe, ale aj svojim blízkym. Zlovestné domnienky podporuje jeho zanedbaný výzor, mlčanlivosť a miestne legendy o tom, že zo sveta za záhadných okolností zniesol svoju matku, pričom možno nebola jediná. Jeho útek zo psychiatrie sprevádzajú nepredvídané komplikácie a to, že sa stáva podozrivým z vraždy starej ženy, je len začiatkom príbehu s mnohými nečakaným zvratmi. Autorka mu stavia do cesty ďalších ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, takže román, ktorý má miestami až nádych čiernej grotesky, je zároveň pozoruhodnou sondou do života zatracovanej časti nórskej spoločnosti. Keď diabol svieti na cestu Dvaja tínedžeri pohybujúci sa na hrane zákona sa zvyčajne zabávajú kradnutím kabeliek a peňaženiek. Zipp a Andreas si v jednom vyhrotenom prípade neuvedomia, čo spôsobili a pokračujú v dome staršej ženy. Situácia sa však uberie úplne iným smerom, ako očakávali. Ako je pre autorku príznačné, sústredí v detektívke situovanej do malého mesta na opis toho, ako násilie dokáže zničiť náš bežný život a hľadá odpoveď, za akých okolností niekto prekročí pomyselnú hranicu a stane sa vrahom. Román má ako zvyčajne niekoľko vedľajších línií, vrátane Sejerovho osobného života, v ktorom sa objavuje nová žena a významnú úlohu zohrá aj jeho adoptovaný vnuk. Indická nevesta V Elvestade, malej nórskej dedine, sa Konrad Sejer a Jacob Skarre púšťajú do vyšetrovania výnimočne brutálnej vraždy. Žena, ktorú nájdu na lúke za obcou, je

„Bola som počatá na tanečnom parkete v Buenos Aires v roku 1927.“ Tak sa začína úžasná cesta Lity s jej krásnou a rebelantskou matkou Fabiolou, ktorá je blázon do topánok a pracuje v najznámejšom obchode s obuvou v meste. Osud tomu chcel, že matka s dcérou musia utiecť z krajiny a skončia na vetrom ošľahanom ostrove v kanadskom Novom Škótsku, kde Fabiola predáva v obchode s lodným proviantom gumené čižmy a dreváky. Námornícka ubytovňa Betlehem je plná svojráznych postavičiek a Lita sa čoskoro spriatelí s hluchou dcérou hostiteľov. Keď na ostrov dorazí pán Saito s pohyblivými obrázkami, roznieti dievčenskú fantáziu. Putovné kino pána Saita je neodolateľnou odyseou o vôli žiť, o rytme, v ktorom tlčú srdcia, o tangu, topánkach, chlapcovi s jantárovými očami a tajomných vráskavcoch. No predovšetkým o láske.