Premedia strana 41 z 49

Možno poznáte Cynickú obludu. Človek, ktorý ju vymyslel, už dlhé roky pred ňou vymýšľal množstvo iných vecí. Napríklad takmer dvetisíc článkov uverejnených kade-tade po médiách. Do tejto knihy Rado Ondřejíček, tak sa ten človek volá, vybral niekoľko desiatok najlepších z nich. Budú vás baviť, rozčuľovať, utešovať a možno vás aj poučia. Ale lepšieho človeka z vás neurobia. Sú texty, ktoré človeku pohladia dušu, ukážu mu krásy sveta tam, kde ich ani neočakával, pripomenú aké dôležité je v každej dobe ostať šľachetnou ľudskou bytosťou, texty prekypujúce láskou, toleranciou, pokorou a múdrosťou, texty písané s úctou a rešpektom k všetkému živému. V tejto knihe ich však nenájdete. Ani jeden. Zato je plná uštipačných, nactiutŕhačných, ľahkovážnych, cynických ba aj celkom sprosto vulgárnych literárnych šrapnelov. Niektoré autor písal pre radosť, iné zo zúfalstva , ale všetky s jediným úmyslom: pobaviť čitateľov, ako je on sám. Vďaka tejto výberovke si ich môžete vziať na záchod, do električky, alebo ich aspoň po niekom hodiť. RADO ONDŘEJÍČEK (1977) napísal svoje prvé texty niekedy na konci minulého tisícročia. V magazíne inZine sa stal zlým deckom slovenskej publicistiky. Pokračoval v T-Station, založil si Humno.sk a svoje texty stihol medzičasom uverejniť skoro vo všetkom, čo tu vychádza. V roku 2011 vydal knihu Homo asapiens a o rok neskôr založil projekt Cynická obluda. Prežíva v Bratislave, žije kdekoľvek, kde je more.

Uprostred Európy, uprostred dvadsiateho storočia, zavraždili Sovieti a nacisti na krvavom území medzi Berlínom a Moskvou štrnásť miliónov ľudí. Počas dvanástich rokov na území dnešného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, pobaltských štátov a v západnej časti Ruska každý rok zmasakrovali v priemere viac ako milión obyvateľov. Bol to výsledok cielenej politiky, ktorá priamo nesúvisela s bojovými operáciami. Kniha pomáha pochopiť, že toto šialenstvo malo systém. Americký historik Timothy Snyder vo svojej knihe podrobne skúma Stalinove a Hitlerove motívy a metódy. Svoje rozprávanie dopĺňa aj dôležitými výpoveďami obetí, ktoré po sebe zanechali listy príbuzným, vyhodili lístky z vlakov či po sebe zanechali denníky. Dielo vychádza zo širokého využívania predovšetkým miestnych prameňov. Opiera sa o autorovu schopnosť nepateticky, cez množstvo epizodických postáv vrátiť aspoň niektorým z týchto miliónov zavraždených tvár a hlas. Výsledkom je originálna kniha, ktorá nás núti nanovo preskúmať najväčšiu tragédiu v európskych dejinách a nanovo premýšľať o našej minulosti. Viacerí odborníci označili Krvavé územie za jednu z najdôležitejších kníh o zlomových udalostiach 20. storočia. Dielo získalo od vydania viaceré prestížne ocenenia a v štyroch krajinách figurovalo na prvej priečke rebríčka bestsellerov literatúry faktu. Neprekvapuje, že okrem prekladov do najväčších svetových jazykov kniha medzičasom vyšla vo všetkých jazykoch, ktorými sa dnes hovorí na niekdajšom krvavom území. Timothy Snyder (1969) je americký historik, profesor dejín na Yaleovej univerzite špecializujúci sa na dejiny strednej a východnej Európy. Prijatie jeho diela Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom odbornou verejnosťou i čitateľmi potvrdilo jeho miesto medzi najvýraznejšími anglosaskými historikmi strednej generácie. Za knihu získal Cenu Ralpha Walda Emersona, ktorú udeľujú každý rok za najdôležitejšie a najoriginálnejšie dielo v oblasti literatúry faktu. V roku 2013 získal za svoj prínos k politickému mysleniu Cenu Hannah Arendtovej.

Detektívny príbeh Evino oko je slovenskou premiérou autorky s povesťou kráľovnej nórskej detektívky. Dnes už jedenásťdielna séria o prípadoch inšpektora Konrada Sejera, ktorá začala knihou Evino oko, zožala viacero nórskych, škandinávskych aj zámorských cien. Umelkyňa na voľnej nohe Eva prežíva ťažké obdobie. Jej abstraktné obrazy sa nepredávajú a akoby to nestačilo, v jeden sychravý aprílový deň na prechádzke s malou dcérou objavia v rieke rozkladajúcu sa mŕtvolu muža. Zavraždeným je nenápadný zamestnanec miestneho pivovaru, nezvestný už viac ako pol roka. Zmizol len pár dní po tom, ako ktosi zabil miestnu luxusnú spoločníčku. Na malé mesto Drammen neďaleko Osla je to čosi nevídané. Môžu tieto vraždy spolu súvisieť? Román o úzkej hranici, ktorú si ľudia všimnú, až keď ju prekročia a je neskoro, je prvým prípadom melancholického komisára Konrada Sejera. V slovenčine pripavujeme ich kompletné vydanie. KARIN FOSSUM (1954) je autorkou mimoriadne úspešnej série detektívnych románov o inšpektorovi Sejerovi, za ktorú získala viacero prestížnych ocenení. Krátko po prvej knihe vychádza slovenské vydanie jeho druhého prípadu s názvom Neobzeraj sa. Knihu vyhlásili za najlepšiu škandinávsku detektívku roka. Autorka ako dvadsaťročná debutovala oceňovanou zbierkou poézie, nasledovali dve poviedkové knihy, prelomom však bola jej kriminálna séria o inšpektorovi Sejerovi, ktorej písanie prerušila zatiaľ len jedným románom z iného prostredia.

Johannesovi Jensenovi je jasné, že príliš nezapadá. Že by to bolo jeho chvostom? Alebo tým, že nosí mašľu? Žiaden z jeho pokusov zaradiť sa do spoločnosti nie je úspešný – až kým mu nečakaný sled udalostí neukáže, že je s ním všetko v najlepšom poriadku. Očarujúci príbeh ukazuje deťom aj dospelým, že nie je hanba vytŕčať z davu. Trebárs aj o jednu krokodíliu hlavu. HENRIK HOVLAD je nórsky spisovateľ a novinár, okrem kníh pre deti napísal aj dve pre dospelých. Vystriedal viacero povolaní, slúžil vo francúzskej cudzinecekj légii, robil plavčíka na Aljaške aj vojnového reportéra vo viacerých konfliktoch po celom svete. Ilustrátorka knihy TORILL KOVE získala za svoj animovaný film Oscara.

V súčasnosti najvyhľadávanejšia a najdiskutovanejšia diéta, aj keď ide skôr o životný štýl, vychádza zo stravovania a iných životných návykov človeka v období paleolitu. Toto najdlhšie obdobie v ľudských dejinách trvalo približne 3 milióny rokov a skončilo len nedávno. Milióny rokov sa naši predkovia živili ako lovci a zberači, keď postupný vývoj náhle prerušil nástup poľnohospodárstva. Za niekoľko tisíc rokov doslova zmenilo dejiny ľudstva, nezmenilo však ľudské trávenie, ktoré sa častokrát nedokázalo prispôsobiť jeho produktom, akými sú obilniny, mliečne výrobky a pod. Na rozdiel od mnohých iných podobných publikácií nie je paleo diéta založená na obmedzovaní prijatých kalórií, ale na poznaní toho, ako sa vyvinul ľudský druh a na tom, čo mu je vlastné. Ako zdôrazňuje autor, nejde len o zmenu jedálnička, ale aj celého životného štýlu. Jeho súčasťou má byť nielen iný typ stravy, ale aj dostatok spánku a pohybu. Vďaka tomu sa dokážeme ubrániť mnohým civilizačným chorobám a dostať svoje telo do takého dobrého stavu, ako to príroda počas miliónov rokov nášho vývoja plánovala.

„Turistický” poviedkový román Sinišu Novaca Gordan, s podtitulom Plážové poviedky, vznikol spojením jeho dvoch predchádzajúcich kníh s názvami Plážové poviedky a Gordan sa vracia. Tvoria ho krátke vtipné príbehy, ktoré sa odohrávajú na pláži jedného nemenovaného chorvátskeho turistického mestečka. Ich hlavným hrdinom je chorvátsky mladík Gordan, ktorý na pláži počas letnej sezóny predáva varenú kukuricu. Spolu s ním dotvára kolorit tejto pláže množstvo postáv a postavičiek. Okrem turistov sú to toaletár Željko, šišiar Dario, lehátkar Bojan, kapitán Zoran, majiteľka plážového bufetu Vesna a mnohí ďalší. Poviedky sú napísané v pôvodnom znení, čo znamená, že dialógy sú prevažne v chorvátčine, ale aj v iných európskych jazykoch. Gordan, s podtitulom Plážové poviedky je, ako už napovedá samotný názov, tou najvhodnejšou plážovou literatúrou. To znamená, že je určený na čítanie najmä pri teplotách nad 30° C. Čítať sa však, samozrejme, dá aj pri nižších teplotách. Počas zimného obdobia, napríklad, dokáže čitateľa hravo preniesť na slnkom zaliatu pláž a trochu ho zohriať. Napokon, to bolo aj autorovým cieľom: zohriať turistickú dušu čitateľa (v horúčavách naopak osviežiť), a zároveň ho pobaviť mnohými historkami z pláže (prićami iz plaže).

Tretí, záverečný diel denníkov, tentoraz z rokov 1925 až 1927. Vo Viedni dvadsiatych rokov sa manželský pár vykázaný z Ruska etabluje len s veľkou námahou. Krajina bojuje s povojnovou chudobou a prisťahovalcov nik nevíta s otvoreným náručím. Ako prízraky z minulosti sa vynárajú čudesné postavy s ruským prízvukom. Akademická dráha mladej matky je odsunutá na neurčito, akákoľvek intelektuálna činnosť ustu¬puje do pozadia pred nutnosťou uživiť sa – práve v tom im má pomôcť malá mliekareň vo viedenskom Ottakringu. Zatiaľ čo nám ruské denníky Rachmanovovej odkrývali sku¬točnosti, ktoré Slovensko do takej miery nezasiahli (resp. až neskôr a menej živelne), z tretieho dielu denníkov ruskej spi¬sovateľky na nás dýchne stredná Európa a všetko, čo k nej patrilo: čudáci, postavičky z nádvorí, deti vychová¬vané ulicou, povaľači, špekulanti, emigranti a všadeprítomná bieda veľkého mesta čerstvo vzniknutej republiky, ktorá pre¬hrala vojnu. Aj do rakúskeho exilu však doliehajú smutné správy z Ruska. Niektoré nemecké vydania tohto dielu denníkov ruské reálie skrátili, či dokonca vyhodili, slovenské vydanie vychádza v pôvodnej, neskrátenej verzii. Mliekarka z Ottakringu je pokračovaním denníkov Študenti, láska, Čeka a smrť z rokov 1916 až 1920 a Manželstvá v červenej búrke z rokov 1920 až 1925.

„Turistický” poviedkový román Sinišu Novaca Gordan, s podtitulom Plážové poviedky, vznikol spojením jeho dvoch predchádzajúcich kníh s názvami Plážové poviedky a Gordan sa vracia. Tvoria ho krátke vtipné príbehy, ktoré sa odohrávajú na pláži jedného nemenovaného chorvátskeho turistického mestečka. Ich hlavným hrdinom je chorvátsky mladík Gordan, ktorý na pláži počas letnej sezóny predáva varenú kukuricu. Spolu s ním dotvára kolorit tejto pláže množstvo postáv a postavičiek. Okrem turistov sú to toaletár Željko, šišiar Dario, lehátkar Bojan, kapitán Zoran, majiteľka plážového bufetu Vesna a mnohí ďalší. Poviedky sú napísané v pôvodnom znení, čo znamená, že dialógy sú prevažne v chorvátčine, ale aj v iných európskych jazykoch. Gordan, s podtitulom Plážové poviedky je, ako už napovedá samotný názov, tou najvhodnejšou plážovou literatúrou. To znamená, že je určený na čítanie najmä pri teplotách nad 30° C. Čítať sa však, samozrejme, dá aj pri nižších teplotách. Počas zimného obdobia, napríklad, dokáže čitateľa hravo preniesť na slnkom zaliatu pláž a trochu ho zohriať. Napokon, to bolo aj autorovým cieľom: zohriať turistickú dušu čitateľa (v horúčavách naopak osviežiť), a zároveň ho pobaviť mnohými historkami z pláže (prićami iz plaže).

Jeden z najvýznamnejších katolíckych teológov súčasnosti hneď v úvode otvorene priznáva, že tieto dejiny píše ako človek stojaci na strane obetí a tých, ktorí už počas svojho života považovali niektoré praktiky cirkvi za nekresťanské a kritizovali ich. Sleduje vývoj od raného učenia Krista, rozpráva príbehy veľkých postáv cirkevných dejín, ale aj mocenských zvratov, rozkolov a omylov. Rozlišuje medzi tým, čo je v katolíckej cirkvi univerzálne a nadčasové a tým, čo je len výsledkom rôznych záujmov. Budúcnosť vidí v ekumenizme a prehodnotení niektorých nesprávnych rozhodnutí. Hans Küng patrí medzi najznámejších predstaviteľov liberálneho katolicizmu, aktívne sa podieľal na reformnom Druhom vatikánskom koncile, od sedemdesiatych rokov je známy ako kritik vládnucich katolíckych kruhov a tradicionalizmu. Za príčinu moderného úpadku katolíckej cirkvi považuje jej uzavretosť a neschopnosť konštruktívne reagovať na nové myšlienky a spoločenské fenomény. Rozpory s oficiálnou katolíckou vieroukou viedli k tomu, že mu odobrali povolenie vyučovať katolícku teológiu. V reakcii na to začal vyučovať ekumenickú teológiu a v deväťdesiatych rokoch založil inštitút Weltethos, ktorý hľadá porozumenie medzi svetovými náboženstvami.

Dina Rubina sa pred viac ako dvoma desaťročiami vysťahovala z Ruska do Izraela a na pomedzí týchto krajín a kultúr sa pohybuje aj jej najznámejšia kniha Dvojité priezvisko. Tri kratšie prózy sa odohrávajú v Izraeli, rozsiahlejšia titulná próza je zasadená do ruského prostredia. Manželskému páru sa narodí dlho očakávané dieťa, jeho otcom je však niekto iný. Žena rozhodne, že sa dieťa môže dozvedieť pravdu až potom, ako jeden z dvoch mužov umrie. Krehký príbeh o medziľudských vzťahoch, láske a odcudzení patrí medzi najlepšie autorkine texty. Dina Rubina (1953) je rusko-izraelská spisovateľka. Vyrastala v Taškente, debutovala už ako šestnásťročná, v prekvapivo mladom veku ju prijali aj do Zväzu spisovateľov. V polovici osemdesiatych rokov sa presťahovala do Moskvy, krátko pred zrútením Sovietskeho zväzu spolu s rodinou emigrovala do Izraela. Jej literárnym jazykom zostala ruština. Je autorkou mnohých románov, noviel, poviedok a esejí, jej texty boli preložené do dvadsiatich jazykov.

Denníky ruskej študentky z rokov 1916 - 1920. Sedemnásťročná dcéra lekára vyrastá obklopená láskou a bohatstvom svojej rodiny. V predvečer občianskej vojny a boľševického prevratu si začína písať denník, ktorý sa neskôr stane jedným z najdojímavejších a najautentickejších svedectiev červeného teroru. Neohrabané a tak trochu hrboľaté zápisky z prvých stránok postupne dozrievajú, podobne ako mladá študentka. Na konci sa stretávame so statočnou mladou ženou, ktorá na sibírskej železničnej staničke odovzdáva svoje zápisníky do rúk rakúskeho vojnového zajatca vracajúceho sa do vlasti. Zachytila v nich domové prehliadky, popravy, morálny chaos, vraždu cárskej rodiny, exodus ruskej inteligencie, lesk a morálnu biedu československých légií, ale aj svoje prvé lásky a sklamania.

Nový sovietsky režim hlása voľnú lásku, komúny, nezáväzné krátkodobé partnerstvá, absolútny materializmus a ľúbostným citom opovrhuje ako buržoáznym prežitkom. Na pozadí tejto prudkej sexuálnej a spoločenskej obrody sa pred čitateľom odvíjajú veľakrát smutné vzťahy Aliných sestier a kamarátok, príbeh jej vlastného manželstva, či zrelý zväzok jej starnúcich rodičov. Prvý diel denníkov Ale Rachmanovovej, ktorý vyšiel po názvom Študenti, láska, Čeka a smrť, sa končí na sibírskej staničke, kde odovzdáva svoje zápisky, v ktorých popisuje hrôzy boľševického prevratu, do rúk rakúskeho vojnového zajatca. Manželstvá v červenej búrke sú ich pokračovaním a začínajú sa vyznaním zajatca z lásky k ruskej študentke. Hoci si Čeka nevybojovala miesto v titule knihy, stále hrá v živote sovietskych občanov nemalú rolu. Násilie, ktoré sa dostávalo ku slovu v prvom diele denníkov, sa stáva rutinou, už sa nestrieľa – „reakčné a rozvratné živly“ odsudzujú „budovatelia svetlejších zajtrajškov“ na dlhoročnú otrockú prácu v trestaneckých táboroch. Strach, pud sebazáchovy a zúfalá túžba prežiť nútia ľudí zriekať sa nielen svojich snov a ideálov, ale i zásad.

Ľudstvo takmer vyhladila dlhoročná vojna so zombie. Povojnová komisia Organizácie spojených národov, pre ktorú autor pracoval, nemala záujem o osobné rozprávania preživších, hoci o konflikte vypovedali ďaleko viac ako štatistické údaje o miliónoch mŕtvych a nakazených. Preto sa rozhodol spísať toto svedectvo. Vznikol fascinujúci súbor príbehov, ktorý sa na globálnu epidémiu pozrel z najrôznejších uhlov. Opisuje prvý prípad nákazy v čínskej dedine Nový Ta-čchang, mesto živých mŕtvych pod Parížom, vzplanutie náboženského fanatizmu v Rusku či príbeh astronautov z vesmírnej stanice ISS, odkiaľ z výšky sledovali pravdepodobný zánik ľudstva. Ľudia na nákazu reagovali rozmanito, mnohí spáchali samovraždu, iní hľadali záchranu na odľahlých miestach, objavili sa aj podivné prípady kolaborácie živých s nemŕtvymi. Brooksova správa hovorí o ľudskej psychike aj o vojenskej stratégii, pričom zachytáva politické aj kultúrne reálie – práve tie boli v mnohých prípadoch kľúčom k záhube či prežitiu. Recenzie: „Najväčšia udalosť svojho druhu od Wellesovej adaptácie Vojny svetov. Desivé a desivo dobre napísané.” – Dallas Morning News O autorovi Max Brooks (1972) je americký spisovateľ a scenárista. Za veľmi dôkladnú prípravu k napísaniu románu World War Z možno považovať jeho prvú knihu The Zombie Survival Guide, podrobného sprievodcu svetom zombie, na ktorú nadväzuje komiksový dodatok o zaznamených útokoch zombie v ľudských dejinách.

Scott Douglas nabízí zkušenosti, které získal v průběhu třech desetiletí běhání, dvou desetiletí práce sportovního novináře, a na setkáních s nejvýznamnějšími běžci a trenéry z celého světa. Jeho 250 tipů je druhou nejlepší věcí po získání osobního trenéra. Douglas radí, jak zvýšit vaše denní, týdenní a roční běžecké objemy, jak zvýšit rychlost a jak si užít běh bez zranění. Věnuje se široké paletě otázek. Zajímavé odpovědi si v knize najde každý. Začátečník, který se touží dostat do formy, středoškolský závodník, atlet přemýšlející o tom, že by přesedlal na běh, ale i zkušený běžec, který by chtěl zlepšit svůj čas na nejbližším maratonu. Otázek je mnoho: Jak se správně obléct při běhání v dešti nebo na sněhu? Jak si najít čas na běhání i v rušných dnech? Jak si stanovit rozumné cíle a jak jich dosáhnout? Douglas zná odpovědi. Scott Douglas je hlavním editorem časopisu Running Times a editorem zpravodajství stránky RunnersWorld.com. Po úspěchu Malé červené knihy o běhání se pustil do psaní druhé knihy věnované minimalistické obuvi. Od roku 1979, kdy začal s tímto sportem, naběhal víc než sto tisíc mil. Žije na východním pobřeží Spojených států ve městě South Portland.

Aj vďaka knihám ako Freakonomics už ekonómia nie je dávno iba suchopárnou vedou. V našich zemepisných šírkach však chýbala podobná publikácia, ktorá by pracovala aj s domácimi reáliami. Po dvoch knihách rozhovorov so známymi ekonómami Lukáš Kovanda napísal knihu, kde v štyridsiatich kapitolách vtipným a prístpuným spôsobom skĺbil ekonómiou s psychológiou, sociológiou či antropológiou. Veľa o jeho štýle písania napovedajú už samotné názvy kapitol, ako: - Prečo sú tučné dievčatá prístupnejšie na rizikový sex - Prečo ľudí tak veľmi zaujíma, koľko zarábajú ostatní - Prečo sú Facebook, Google aj Apple americké, a nie japonské - Prečo slabé odbory môžu za exodus banánov do celého sveta - Prečo samoľúbosť zarába a vzdelaní ľudia žijú lacnejšie

Tragikomický debut mladej nórskej autorky, preložený krátko po vydaní už do štrnástich jazykov, rozpráva o starej žene, ktorá sa posledné roky svojho života pokúša žiť naplno. Kniha získala cenu za najlepší nórsky debut roka a bola nominovaná na cenu nórskych kníhkupcov. Mathea nikdy príliš nevychádzala s druhými ľuďmi, pretože sa od nich až príliš odlišovala. Na sklonku života ju prepadne obava, že umrie skôr, než niekto zaregistruje, že vôbec žila. Vytiahne svoje staré svadobné šaty, napečie koláčiky a konečne sa odváži zájsť medzi ľudí. Bez ohľadu na pokročilý vek hlavnej postavy sa s ňou dokázali identifikovať aj mladí čitatelia, pretože autorka bez gýčového sentimentu a humorným spôsobom hovorí o veľmi dôležitých veciach – medziľudských vzťahoch a potrebe byť samým sebou. Útla kniha počíta s čitateľom, ktorý sa rád hrá a pátra. Na prvý pohľad je to nesúrodý sled scén zo života rozprávačky, z prúdu príbehov sa však postupne vynára pomerne jasný dejový oblúk. V románe sa objavuje niekoľko časových línií a mnohé odbočky. Chaos je však iba zdanlivý, každá veta, obraz, scéna či zdanlivo náhodná poznámka má nejaký význam, ukazuje na iné miesto v knihe, prípadne definuje charakter postavy. Mathea zaháňa osamelosť nielen absurdnými výpravami do okolia svojho domu, miestami morbídnymi spomienkami či podivnými známosťami s inými zúfalcami, ale napríklad aj neústálym rýmovaním a slovnými hračkami, ktoré prinášajú pokoj do jej duše. Je na čitateľovi, aby sa týmto skrytým pôvabom nevyslovenosti nechal osloviť. Kjersti A. Skomsvold (1979) je autorkou jedného krátkeho a jedného dlhého románu. Tragikomický debut mladej nórskej spisovateľky bol preložený do štrnástich jazykov, rozpráva príbeh starej dámy, ktorá sa rozhodne žiť naplno.