Premedia strana 25 z 41

Čo by s nami urobila láska, keby sme žili stovky rokov? Tom Hazard má nebezpečné tajomstvo. Vyzerá ako bežný štyridsiatnik, trpí však zriedkavým neduhom - starne veľmi pomaly. Tom sa stretol so Shakespearom, plavil sa po oceáne s kapitánom Cookom a popíjal koktejly s Fitzgeraldom. Veľa toho zažil a o veľa prišiel. A teraz túži už len po jednom: po obyčajnom živote. Ako zastaviť čas je príbeh o mužovi, ktorý sa stratil v čase a žene, ktorá by ho mohla zachrániť. O láske a rokoch, ktoré potrebujeme na to, aby sme pochopili, ako žiť a milovať.

Fundamentálne dielo Hannah Arendtovej o totalitarizme patrí k najvýznamnejším knihám o politickej histórii 20. storočia. Napísala ho pod dojmom hrôz nacizmu a stalinizmu. Totalitarizmus Arendtová vysvetľuje ako nový fenomén, ktorý nie je možný vyložiť tradičnými pojmami tyrania či diktatúra. Je to veľkorysý pokus porozumieť psychologickému, sociálnemu a politickému kontextu, ktorý umožnil jeho vznik. Práca je rozdelená do troch častí . V prvých – Antisemitizmus a Imperializmus – sa autorka zaoberá javmi, ktoré vo svojom dôsledku viedli k stavu, keď sa stal totalitarizmus možný. Tretia časť Totalitarizmus je analýzou fenoménu samotného. Arendtová skúma a analyzuje inštitúcie a postupy totalitných hnutí dvoch skutočných foriem totalitných vlád našich čias – nacistického Nemecka a stalinistického Ruska –, pričom výstižne konštatuje, že ide o dve strany tej istej mince, nie o dve protikladné filozofie pravice a ľavice. Toto je základný kameň, od ktorého odvodzuje svoju analýzu evolučnej premeny tried na masy, úlohy propagandy vo vzťahu k netotalitnému svetu, využívania teroru, ako aj povahy izolácie a osamelosti ako predpokladov totálneho ovládnutia ľudského sveta. Ide o jednu z najambicióznejších, ale aj najkontroverznejších prác v oblasti skúmania tohto fenoménu, ktoré sa v dejinách politickej teórie objavili. Od doby svojho vydania neprestáva inšpirovať, nútiť k zamysleniu, ale aj odmietaniu.

Púštna planéta Arrakis je jediným miestom, kde možno nájsť vzácne korenie, ktoré predlžuje ľuďom život a zároveň ich obdarúva výnimočnými psychickými schopnosťami. Na pozadí tohto neľútostného a drsného sveta sa rozohráva komplikovaný boj o moc medzi znepriatelenými veľkorodmi, ktoré by rady náleziská na Arrakise ovládali. Klasika sci-fi literatúry, ktorá sa okrem precízne vytvoreného fiktívneho sveta zaoberá aj politikou, ekológiou a filozofiou, ponúka čitateľovi predovšetkým jedno: veľký a dobrodružný príbeh. Aj keď Duna hneď po vydaní získala dve najprestížnejšie ceny v žánri sci-fi, jej popularita rástla až postupne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, predovšetkým vďaka zanieteným fanúšikom.

Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso? Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.

Múry pribúdajú a sú čoraz vyššie. Nacionalizmus a politika identity sú opäť na vzostupe. Za ostatné desaťročie sme postavili tisícky kilometrov plotov a bariér, ktoré nanovo pretvárajú politickú mapu sveta. Autor svetového bestselleru V zajatí geografie ponúka napínavú a prenikavú analýzu zlomov, múrov, bariér a plotov, ktoré rozdeľujú súčasnú Čínu, Spojené štáty, Izrael a Palestínu, Blízky východ, indický subkontinent, Afriku, Európu a Spojené kráľovstvo, a ktoré budú formovať podobu sveta v nadchádzajúcich rokoch. Existuje mnoho dôvodov, prečo medzi sebou staviame múry: bohatstvo, rasa, náboženské presvedčenie, politika. Zlomy ostatného desaťročia neohrozujú iba jednotnosť Európy, ale v niektorých krajinách aj liberálnu demokraciu samotnú. Porozumieť tomu, čo nás rozdelilo, rozdeľuje a bude rozdeľovať, je kľúčom k pochopeniu toho, čo sa deje v dnešnom svete.

„Doba je taká, že motivuje ľudí k ideálnemu sebaobrazu. Vyrába však narcistické a hraničné poruchy osobnosti v miere, aká tu azda ešte nebola.“ Psychiater a psychoterapeut Pavel Černák prešiel počas svojej dlhoročnej praxe všetky psychiatrie na Slovensku a liečil stovky ľudí s duševnými problémami. V Správe o stave duše rozpráva o tom, ako vyzerala starostlivosť o duševné zdravie v minulosti a ako vyzerá dnes. Hovorí o javoch, ktoré sprevádzajú život súčasného človeka. Približuje najčastejšie duševné choroby našej spoločnosti: depresie, závislosti a psychózy. Opisuje, ako dnes prežívame vzťahy, sex, ako vychovávame deti či ako čelíme vlastnému i okolitému zlu. Radí, ako si ho uchovať duševné zdravie, ale aj ako rozoznať, že nastal čas na zásah odborníka. Verí, že väčšina ľudí má dostatok schopností na to, aby sa udržali psychicky fit. „Keby sme všetkých posielali k terapeutom, budovali by sme ideálny svet. A to je pasca. Človek sa má o seba starať aj v tom, že zvláda bežné výkyvy vlastnými silami. A terapeuta vyhľadá vtedy, keď je zakliesnený, trpí, má úzkosti či depresie.“

Tvárime sa ako drsňáci na internete, ale v skutočnosti sme rozmaznaní synáčikovia, ktorí sa dojmú pri každej somarine. Vytáčajú nás idioti, chrapúni a prako**ti. Bez nich by tu bolo lepšie, ale naše fungovanie by nedávalo zmysel. A to je paradoxne presne to, čo chceme dosiahnuť a čoho sa chceme dožiť. Aby tu raz bolo tak dobre, že by Zomri mohlo v pokoji zomrieť. Momentálne však Zomri žije možno viac, ako by sme si to všetci priali. A s vašou podporou ešte aj dlho bude. Už takmer tri desiatky rokov existuje slovenská spoločnosť v nejakom zvláštnom medzisvete a nevie sa úplne rozhodnúť, kam chce patriť. Ľudia boli od konca štyridsiatych rokov 20. storočia zvyknutí, že sa o nich stará niekto iný a že do vecí okolo seba vlastne nemajú ako zasiahnuť. Po prevrate prišiel prúser. Na jednej strane stáli nadšenci a idealisti, ktorí z tejto krajiny chceli urobiť modernú spoločnosť založenú na demokratických základoch, a na opačnej hajzli, ktorí svojimi demagógiami ťahajú ľudí do stredoveku. Tento boj dodnes nielen že pretrváva, je silnejší ako kedykoľvek predtým. Moc ovládajú populisti, v parlamente sedia nacisti. Demokratická opozícia je v absolútnom rozvrate, raz sa prikláňa na stranu populistov, inokedy slabučko hryzne. V stave tohto marazmu vzniklo Zomri úplne spontánne. Pôvodne sme boli jednoduchá facebooková stránka, ktorá uverejňovala vtipy a upozorňovala na prešľapy. Teraz sme však už miestom, kam sa ľudia chodia uvoľniť po dni naplnenom politikmi, ktorí dennodenne serú na hlavy celej verejnosti. Keď sa vám z paláca vládnej strany smejú do ksichtu a potom idú prespať k usvedčeným zločincom, keď občianske slobody označujú za ohrozenie štátu a kriminálka vyšetruje študentov organizujúcich protesty tak viete, že ste sa za tých tridsať rokov posunuli viac dozadu, ako dopredu. My na to odpovede nemáme. Snažíme sa len tieto šialenstvá priniesť čo najširšej verejnosti v jazyku, ktorý máme všetci spoločný a zakorenený niekde v hlbinách našich duší. V jazyku humoru, dôvtipu a vulgarity. Zomri je občianska sebaobrana.

Bratovražedná vojna medzi výnimočným detektívom a najkrutejším tajným spolkom v amerických dejinách – tak znie podtitul knihy Čierna ruka, ktorá nás vracia na začiatok minulého storočia. V roku 1903 sa prevalí New Yorkom obrovská vlna kriminality, ktorá vydesí a šokuje celé Spojené štáty. Unášajú deti talianskych imigrantov, vydierajú majiteľov obchodov, holičov, pekárov a v podstate každého, ktorý disponuje akýmkoľvek – čo i len nepatrným majetkom. New Yorku vládne Tammanyho spoločnosť, synonymum politickej korupcie, predsudky a strach. V tejto ťaživej atmosfére sa púšťa do boja s gangami podvodníkov, vydieračov, únoscov a vrahov, ktoré boli známe ako Čierna ruka, prvý taliansky detektív newyorského policajného zboru Joseph Petrosino. Čierna ruka zhŕňa veľmi pútavým spôsobom nielen život „talianskeho Sherlocka Holmesa“, ale opisuje aj jednu éru a cenu, ktorú mnohí zaplatili za to, že sa odvážili snívať americký sen. V roku 2019 prichádza do kín film nakrútený podľa Taltyho knihy, detektíva Joa Petrosina v ňom stvárni Leonardo DiCaprio.

Kniha História zadnými dverami je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Čitateľ sa v príbehoch siahajúcich od stredoveku po najnovšie dejiny 20. storočia dozvie zaujímavosti, ktoré sa do učebníc dejepisu nedostali. Popri bojiskách či konferenčných sálach tu majú miesto verejné záchody, absurdné právne nariadenia, podivné stredoveké rituály, rôzne formy podvratnej činnosti, vplyv alkoholu na dejinné udalosti, sexuálne radovánky a pokrytectvo vrchnosti dávnej i takmer súčasnej, politické vtipy a satira či príklady toho, že niektoré neduhy v politike majú dávnu tradíciu. Mihnú sa tu slávne osobnosti ako Kennedy, Chruščov, Štefánik či Hurban Vajanský, ale aj množstvo postáv, o ktorých ste nikdy nepočuli, a pritom sú ich osudy nemenej zaujímavé, niekedy veselé a niekedy tragické.

Thorkild Aske je smoliar, ktorému nevyšla ani vlastná samovražda. A jeden z najbizarnejších vyšetrovateľov, akého ponúka súčasná severská krimi. Život skôr predstiera ako žije, kedysi elitný policajt skončil vo väzení a prišiel o všetko, čo mal kedy rád. Medzi jeho najväčšie sny patrí, aby mu jeho psychiater opäť predpísal tabletky na úzkosť. Bývalý policajný vyšetrovateľ neochotne súhlasí, že bude autorke kriminálnych románov pomáhať pri práci na novej knihe. Jej predošlého konzultanta zavraždila depresívna manželka a Thorkild sa jej zdá ako vhodná náhrada. Pripravovaný román by mal byť založený na skutočnom prípade dvoch dievčat, ktoré bez stopy zmizli z detského domova. Thorkild je však magnet na problémy a nič nepôjde tak ľahko, ako na prvý pohľad vyzeralo

Kniha kacírov je fascinujúcim rozprávaním o premene vážnych a veľkých hľadačov pravdy na kacírov. Jej postavy sú konštitutívne a inšpirujúce nielen pre dejiny cirkví, ale patria aj do veľkých európskych dejín. Walter Nigg si z mnohých osobností vybral tie, ktoré zvlášť zreteľne ukazujú, že heretici konali z najhlbšieho presvedčenia a vo vedomí, že ide o život. Osudy Origena, Majstra Eckhardta, Husa, Luthera, Spinozu, Pascala, Bruna, Lessinga, Tolstého a mnohých ďalších sa v knihe objavujú v empaticky mäkkom, detaily vykresľujúcom svetle. Autor napriek svojej obdivuhodnej erudícii podáva ich príbehy v nečakane prístupnej podobe. Ponúka čitateľom napínavé pohľady do zákulisia životných zvratov veľkých dejinných postáv. Miestami môžeme nadobudnúť dojem, že držíme v rukách román, hoci jeho kapitoly nemusíme nevyhnutne čítať po poradí. Deliaca čiara medzi svätcom a kacírom bola v dejinách často na nerozoznanie tenká a z knihy je zrejmé, že odpoveď na otázku, či niekto je, alebo nie je kacír, často závisí len od dátumu, kedy sa otázka objaví.

Oskar Matzerath je čudák. Ako trojročný sa rozhodne, že už nebude rásť. Neúprosným sarkastickým pohľadom zdola pozoruje dianie vo svete. Jeho stálym spoločníkom je plechový bubienok. Oskar bubnovaním získava odstup, žiada splnenie svojich želaní, alarmuje. Rozpráva svoje príbehy od dvadsiatych rokov v Gdansku cez temné roky nacistickej éry až po anarchistické zážitky z povojnového Nemecka. Cez vojnu sa stane členom frontového divadla, neskôr vodcom mládežníckej bandy. Po vojne sa presťahuje s milenkou, ktorá je zároveň jeho nevlastnou matkou, a so synom, ktorý je zároveň jeho nevlastným bratom, do Düsseldorfu. Živí sa ako kamenár, model v umeleckej akadémii a džezový hudobník. Majstrovské dielo magického realizmu od nositeľa Nobelovej ceny za literatúru vychádza v slovenčine po prvýkrát. Plechový bubienok priniesol do nemeckej povojnovej literatúry nový tón, ktorý sa stretával s kritikou aj nadšenými ohlasmi. „Plechový bubienok nepozná žiadne tabu,“ napísal jeden dobový kritik. „Rozprávanie znovu a znovu vstupuje na zakázané miesta, kde sa stretávajú hnus, sexualita, smrť a blasfémia.“ Viacerí Grassovi zahraniční vydavatelia to zobrali doslovne a niektoré pasáže v prvých prekladoch svojvoľne skrátili alebo vynechali. Dnes patrí Plechový bubienok nielen medzi najlepšie diela povojnovej nemeckej literatúry, ale aj do kánonu svetovej literatúry.

Karen Kingstonová je uznávaná expertka na očistu priestoru a feng šuej. Rodená Angličanka, ktorá prežila dvadsať rokov na Bali, sa preslávila svojou knihou o zbavení sa nadbytočných vecí, vďaka čomu získame nielen priestor a čas, ale aj novú energiu. Odporúča, ako sa zbaviť neporiadku v bytoch či domoch, ale aj vo vzťahoch či vo vlastnom tele, ktoré tiež potrebujú očistu. Vysvetľuje, ako neporiadok a nadbytočné veci pohlcujú našu energiu a ovplyvňujú náš fyzický, mentálny aj spirituálny komfort. Kniha, ktorej prvá verzia vyšla už pred dvadsiatimi rokmi, patrí k priekopníckym prácam „upratovacej“ literatúry a ovplyvnila postoj celej jednej generácie k hromadeniu zbytočností vo svojich domovoch. Autorka čitateľom pomôže s očistou priestoru a vysvetlí prekážky, ktoré sa často skrývajú v našej psychike. Kniha radí, ako si vytvoriť príjemný domov, získať energiu a radosť zo života. Doteraz vyšla v tridsiatich krajinách, slovenský preklad vychádza z nového, rozšíreného vydanie tohto svetového bestselleru, ktorého sa predalo viac ako 2 milióny kusov.

Keď náhle umiera bývalý minister zahraničných vecí Bernhard Clausen, zavolá si inšpektora Wistinga samotný generálny prokurátor. V chate špičkového politika sa totiž po jeho smrti niečo našlo. Niečo, čo je v absolútnom rozpore s tým, ako Clausen žil a pracoval. Nebol azda tým angažovaným a poctivým politikom, za akého ho všetci mali? V hre je nielen jeho povesť, ale aj povesť krajiny, a preto treba pristupovať k vyšetrovaniu diskrétne. Tajným vyšetrovaním poveria práve Wistinga, ktorý do tímu prijme aj svoju dcéru Line. Ako novinárka sa môže pýtať na veci, na aké sa on ako policajt pýtať nemôže. Okrem znepokojujúceho nálezu v chate politika začne všetkých zaujímať predovšetkým jedna vec: Čo sa stalo s mladíkom, ktorého videli naposledy živého pri Gjerskom jazere? Po odpovedi na túto otázku pátra aj Adrian Stiller, špecialista na otváranie starých prípadov. Wisting a Stiller rýchlo zisťujú, že nemajú na výber – ak chcú rozlúsknuť tajomstvo zadnej izby, musia spolupracovať.

Amazon, Apple, Facebook a Google sú štyri najvplyvnejšie spoločnosti na našej planéte. Podarilo sa im to nielen vďaka technológiám a talentu. Každá z nich oslovuje naše inštinkty a evolučné potreby, čo dokážu skvele využiť – Amazon prebúdza pravekého lovca a zberača, Apple rozmnožovací pud, Facebook naše nutkanie byť milovaný a Google naše volanie po bohu, pretože na všetko pozná odpoveď. Tieto firmy vytvorili nové odvetvia podnikania a zmenili pravidlá tak, že ich konkurencia stráca dych. Marketingový guru Scott Galloway opisuje ich cestu k úspechu, riziká priveľkej moci a priveľkej dôvery, ktorú sme do nich vložili. Namiesto opakovania mýtov, ktoré tieto spoločnosti o sebe šíria, si kladie fundamentálne otázky. Ako sa im podarilo infiltrovať naše životy tak úspešne, že sa im prakticky nedokážeme vyhnúť? Prečo im odpúšťame aj kroky, ktoré by iné firmy zničili? A existuje šanca, že sa objaví piaty vyzývateľ? Kniha odpovedá na to, čo musíte urobiť, aby ste boli úspešní v 21. storočí.

Čo a predovšetkým koľko toho potrebujeme na to, aby sme viedli naplnený život? Veľký dom, luxusné auto a drahé dovolenky? Joshua Fields Millburn a Ryan Nicodemus žili americký sen a napriek tomu boli nespokojní. Z nadobudnutého majetku sa nedokázali dlho tešiť, ich dni boli plné prchavých pôžitkov a zážitkov a o energiu ich oberali plytké či deštruktívne vzťahy. Rozhodli sa opustiť svoje dobre platené miesta v korporáciách a začali sa venovať tomu, čo im dávalo zmysel. Vo svojej úspešnej knihe vysvetľujú, že ak chce byť človek šťastný, musí sa sústrediť na päť najdôležitejších hodnôt: zdravie, vzťahy, záľuby, osobnostný rast a spoločenskú angažovanosť. To však nie je možné, ak pre ne nevytvoríme vo svojich životoch miesto. Pomôžu nám pri tom princípy minimalizmu. Ak sa nimi začneme riadiť, zistíme, že cieľ – naplnený život –je skutočne na dosah.