Premedia strana 25 z 49

Kniha História zadnými dverami je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Čitateľ sa v príbehoch siahajúcich od stredoveku po najnovšie dejiny 20. storočia dozvie zaujímavosti, ktoré sa do učebníc dejepisu nedostali. Popri bojiskách či konferenčných sálach tu majú miesto verejné záchody, absurdné právne nariadenia, podivné stredoveké rituály, rôzne formy podvratnej činnosti, vplyv alkoholu na dejinné udalosti, sexuálne radovánky a pokrytectvo vrchnosti dávnej i takmer súčasnej, politické vtipy a satira či príklady toho, že niektoré neduhy v politike majú dávnu tradíciu. Mihnú sa tu slávne osobnosti ako Kennedy, Chruščov, Štefánik či Hurban Vajanský, ale aj množstvo postáv, o ktorých ste nikdy nepočuli, a pritom sú ich osudy nemenej zaujímavé, niekedy veselé a niekedy tragické.

Kniha História zadnými dverami je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Čitateľ sa v príbehoch siahajúcich od stredoveku po najnovšie dejiny 20. storočia dozvie zaujímavosti, ktoré sa do učebníc dejepisu nedostali. Popri bojiskách či konferenčných sálach tu majú miesto verejné záchody, absurdné právne nariadenia, podivné stredoveké rituály, rôzne formy podvratnej činnosti, vplyv alkoholu na dejinné udalosti, sexuálne radovánky a pokrytectvo vrchnosti dávnej i takmer súčasnej, politické vtipy a satira či príklady toho, že niektoré neduhy v politike majú dávnu tradíciu. Mihnú sa tu slávne osobnosti ako Kennedy, Chruščov, Štefánik či Hurban Vajanský, ale aj množstvo postáv, o ktorých ste nikdy nepočuli, a pritom sú ich osudy nemenej zaujímavé, niekedy veselé a niekedy tragické.

Kierkegaardova kniha o zúfalstve chce čitateľovi zasiahnuť do života. Chce sa ho dotknúť na citlivom mieste, vyrušiť a vyprovokovať ho. Kierkegaard predstavuje zúfalstvo ako chorobu ducha a tvrdí, že je oveľa rozšírenejšie, než si bežne myslíme. Zúfalstvo je stav vnútornej nerovnováhy a nezmyselnosti, je to stav, v ktorom človek nie je sám sebou. Vlastné zúfalstvo si často neuvedomujeme, utekáme pred ním a tvárime sa, že neexistuje. Lenže zúfalstvo je prítomné, niekedy v menšej, inokedy vo väčšej miere. Iba výnimočne sa stáva, že človek vôbec nie je zúfalý a dosiahol stav vnútornej rovnováhy a sebaprijatia. Kierkegaard predstavuje široké spektrum podôb zúfalstva: ukazuje, ako človek nechce byť sám sebou alebo ako chce byť sám sebou nezmyselným spôsobom. Ukazuje, ako nás ničí naša povrchnosť, rojčenie, strach, úzkoprsosť, uzavretosť či vzdor. Vykresľuje komické i démonické podoby zúfalstva. Zúfalstvo však môže človeku aj pomôcť. Vďaka nemu môže odhaliť to, kým je, spoznať svoju duchovnú vznešenosť. Priznať si vlastné zúfalstvo je prvým krokom k tomu, aby sme sa mu vzopreli a prekonali ho. Kierkegaardova kniha bola preložená do mnohých jazykov a zaznamenala svetový ohlas, veľký úspech mala napríklad v Nemecku, USA a Japonsku.

Tvárime sa ako drsňáci na internete, ale v skutočnosti sme rozmaznaní synáčikovia, ktorí sa dojmú pri každej somarine. Vytáčajú nás idioti, chrapúni a prako**ti. Bez nich by tu bolo lepšie, ale naše fungovanie by nedávalo zmysel. A to je paradoxne presne to, čo chceme dosiahnuť a čoho sa chceme dožiť. Aby tu raz bolo tak dobre, že by Zomri mohlo v pokoji zomrieť. Momentálne však Zomri žije možno viac, ako by sme si to všetci priali. A s vašou podporou ešte aj dlho bude. Už takmer tri desiatky rokov existuje slovenská spoločnosť v nejakom zvláštnom medzisvete a nevie sa úplne rozhodnúť, kam chce patriť. Ľudia boli od konca štyridsiatych rokov 20. storočia zvyknutí, že sa o nich stará niekto iný a že do vecí okolo seba vlastne nemajú ako zasiahnuť. Po prevrate prišiel prúser. Na jednej strane stáli nadšenci a idealisti, ktorí z tejto krajiny chceli urobiť modernú spoločnosť založenú na demokratických základoch, a na opačnej hajzli, ktorí svojimi demagógiami ťahajú ľudí do stredoveku. Tento boj dodnes nielen že pretrváva, je silnejší ako kedykoľvek predtým. Moc ovládajú populisti, v parlamente sedia nacisti. Demokratická opozícia je v absolútnom rozvrate, raz sa prikláňa na stranu populistov, inokedy slabučko hryzne. V stave tohto marazmu vzniklo Zomri úplne spontánne. Pôvodne sme boli jednoduchá facebooková stránka, ktorá uverejňovala vtipy a upozorňovala na prešľapy. Teraz sme však už miestom, kam sa ľudia chodia uvoľniť po dni naplnenom politikmi, ktorí dennodenne serú na hlavy celej verejnosti. Keď sa vám z paláca vládnej strany smejú do ksichtu a potom idú prespať k usvedčeným zločincom, keď občianske slobody označujú za ohrozenie štátu a kriminálka vyšetruje študentov organizujúcich protesty tak viete, že ste sa za tých tridsať rokov posunuli viac dozadu, ako dopredu. My na to odpovede nemáme. Snažíme sa len tieto šialenstvá priniesť čo najširšej verejnosti v jazyku, ktorý máme všetci spoločný a zakorenený niekde v hlbinách našich duší. V jazyku humoru, dôvtipu a vulgarity. Zomri je občianska sebaobrana.

Tvárime sa ako drsňáci na internete, ale v skutočnosti sme rozmaznaní synáčikovia, ktorí sa dojmú pri každej somarine. Vytáčajú nás idioti, chrapúni a prakokoti. Bez nich by tu bolo lepšie, ale naše fungovanie by nedávalo zmysel. A to je paradoxne presne to, čo chceme dosiahnuť a čoho sa chceme dožiť. Aby tu raz bolo tak dobre, že by Zomri mohlo v pokoji zomrieť. Momentálne však Zomri žije možno viac, ako by sme si to všetci priali. A s vašou podporou ešte aj dlho bude. Už takmer tri desiatky rokov existuje slovenská spoločnosť v nejakom zvláštnom medzisvete a nevie sa úplne rozhodnúť, kam chce patriť. Ľudia boli od konca štyridsiatych rokov 20. storočia zvyknutí, že sa o nich stará niekto iný a že do vecí okolo seba vlastne nemajú ako zasiahnuť. Po prevrate prišiel prúser. Na jednej strane stáli nadšenci a idealisti, ktorí z tejto krajiny chceli urobiť modernú spoločnosť založenú na demokratických základoch, a na opačnej hajzli, ktorí svojimi demagógiami ťahajú ľudí do stredoveku. Tento boj dodnes nielen že pretrváva, je silnejší ako kedykoľvek predtým. Moc ovládajú populisti, v parlamente sedia nacisti. Demokratická opozícia je v absolútnom rozvrate, raz sa prikláňa na stranu populistov, inokedy slabučko hryzne. V stave tohto marazmu vzniklo Zomri úplne spontánne. Pôvodne sme boli jednoduchá facebooková stránka, ktorá uverejňovala vtipy a upozorňovala na prešľapy. Teraz sme však už miestom, kam sa ľudia chodia uvoľniť po dni naplnenom politikmi, ktorí dennodenne serú na hlavy celej verejnosti. Keď sa vám z paláca vládnej strany smejú do ksichtu a potom idú prespať k usvedčeným zločincom, keď občianske slobody označujú za ohrozenie štátu a kriminálka vyšetruje študentov organizujúcich protesty tak viete, že ste sa za tých tridsať rokov posunuli viac dozadu, ako dopredu. My na to odpovede nemáme. Snažíme sa len tieto šialenstvá priniesť čo najširšej verejnosti v jazyku, ktorý máme všetci spoločný a zakorenený niekde v hlbinách našich duší. V jazyku humoru, dôvtipu a vulgarity. Zomri je občianska sebaobrana.

„Doba je taká, že motivuje ľudí k ideálnemu sebaobrazu. Vyrába však narcistické a hraničné poruchy osobnosti v miere, aká tu azda ešte nebola.“ Psychiater a psychoterapeut Pavel Černák prešiel počas svojej dlhoročnej praxe všetky psychiatrie na Slovensku a liečil stovky ľudí s duševnými problémami. V Správe o stave duše rozpráva o tom, ako vyzerala starostlivosť o duševné zdravie v minulosti a ako vyzerá dnes. Hovorí o javoch, ktoré sprevádzajú život súčasného človeka. Približuje najčastejšie duševné choroby našej spoločnosti: depresie, závislosti a psychózy. Opisuje, ako dnes prežívame vzťahy, sex, ako vychovávame deti či ako čelíme vlastnému i okolitému zlu. Radí, ako si ho uchovať duševné zdravie, ale aj ako rozoznať, že nastal čas na zásah odborníka. Verí, že väčšina ľudí má dostatok schopností na to, aby sa udržali psychicky fit. „Keby sme všetkých posielali k terapeutom, budovali by sme ideálny svet. A to je pasca. Človek sa má o seba starať aj v tom, že zvláda bežné výkyvy vlastnými silami. A terapeuta vyhľadá vtedy, keď je zakliesnený, trpí, má úzkosti či depresie.“

Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso? Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.

Bratovražedná vojna medzi výnimočným detektívom a najkrutejším tajným spolkom v amerických dejinách - tak znie podtitul knihy Čierna ruka, ktorá nás vracia na začiatok minulého storočia. V roku 1903 sa prevalí New Yorkom obrovská vlna kriminality, ktorá vydesí a šokuje celé Spojené štáty. Unášajú deti talianskych imigrantov, vydierajú majiteľov obchodov, holičov, pekárov a v podstate každého, ktorý disponuje akýmkoľvek - čo i len nepatrným majetkom. New Yorku vládne Tammanyho spoločnosť, synonymum politickej korupcie, predsudky a strach. V tejto ťaživej atmosfére sa púšťa do boja s gangami podvodníkov, vydieračov, únoscov a vrahov, ktoré boli známe ako Čierna ruka, prvý taliansky detektív newyorského policajného zboru Joseph Petrosino. Čierna ruka zhŕňa veľmi pútavým spôsobom nielen život "talianskeho Sherlocka Holmesa", ale opisuje aj jednu éru a cenu, ktorú mnohí zaplatili za to, že sa odvážili snívať americký sen. V roku 2019 prichádza do kín film nakrútený podľa Taltyho knihy, detektíva Joa Petrosina v ňom stvárni Leonardo DiCaprio.

Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso? Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.

Kniha kacírov je fascinujúcim rozprávaním o premene vážnych a veľkých hľadačov pravdy na kacírov. Jej postavy sú konštitutívne a inšpirujúce nielen pre dejiny cirkví, ale patria aj do veľkých európskych dejín. Walter Nigg si z mnohých osobností vybral tie, ktoré zvlášť zreteľne ukazujú, že heretici konali z najhlbšieho presvedčenia a vo vedomí, že ide o život. Osudy Origena, Majstra Eckhardta, Husa, Luthera, Spinozu, Pascala, Bruna, Lessinga, Tolstého a mnohých ďalších sa v knihe objavujú v empaticky mäkkom, detaily vykresľujúcom svetle. Autor napriek svojej obdivuhodnej erudícii podáva ich príbehy v nečakane prístupnej podobe. Ponúka čitateľom napínavé pohľady do zákulisia životných zvratov veľkých dejinných postáv. Miestami môžeme nadobudnúť dojem, že držíme v rukách román, hoci jeho kapitoly nemusíme nevyhnutne čítať po poradí. Deliaca čiara medzi svätcom a kacírom bola v dejinách často na nerozoznanie tenká a z knihy je zrejmé, že odpoveď na otázku, či niekto je, alebo nie je kacír, často závisí len od dátumu, kedy sa otázka objaví.

Púštna planéta Arrakis je jediným miestom, kde možno nájsť vzácne korenie, ktoré predlžuje ľuďom život a zároveň ich obdarúva výnimočnými psychickými schopnosťami. Na pozadí tohto neľútostného a drsného sveta sa rozohráva komplikovaný boj o moc medzi znepriatelenými veľkorodmi, ktoré by rady náleziská na Arrakise ovládali. Klasika sci-fi literatúry, ktorá sa okrem precízne vytvoreného fiktívneho sveta zaoberá aj politikou, ekológiou a filozofiou, ponúka čitateľovi predovšetkým jedno: veľký a dobrodružný príbeh. Aj keď Duna hneď po vydaní získala dve najprestížnejšie ceny v žánri sci-fi, jej popularita rástla až postupne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, predovšetkým vďaka zanieteným fanúšikom.

Púštna planéta Arrakis je jediným miestom, kde možno nájsť vzácne korenie, ktoré predlžuje ľuďom život a zároveň ich obdarúva výnimočnými psychickými schopnosťami. Na pozadí tohto neľútostného a drsného sveta sa rozohráva komplikovaný boj o moc medzi znepriatelenými veľkorodmi, ktoré by rady náleziská na Arrakise ovládali. Klasika literatúry sci-fi, ktorá sa okrem precízne vytvoreného fiktívneho sveta zaoberá aj politikou, ekológiou a filozofiou, ponúka čitateľovi predovšetkým jedno: veľký a dobrodružný príbeh. Aj keď Duna hneď po vydaní získala dve najprestížnejšie ceny v žánri sci-fi, jej popularita rástla až postupne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, predovšetkým vďaka zanieteným fanúšikom.

Bohatému podnikateľovi ukradli "Narcis", veľmi cenný obraz. Polícia síce zatkla zlodeja, ale ten sa odmieta priznať. Navyše obraz stále nenašli. Tiril s Oliverom však objavia niečo nanajvýš zaujímavé pri dome podozrivého. Vyriešia dvaja mladí detektívi aj tento prípad? Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia štvrtý prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už trinásť dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým.

Tiril s Oliverom sú svedkami toho, ako bezohľadný vodič takmer zrazí starú pani Norlandovú. Rozhodnú sa, že zistia, kto bol za volantom červeného auta ? a to ešte predtým, ako zapadne slnko. Ich vyšetrovanie sa však vyvíja inak, ako predpokladali a náhle riešia dva prípady naraz. Zdá sa totiž, že v aute sedeli bankoví lupiči. A v hre je aj samotný Elvis Presley. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia tretí prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už trinásť dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým.

Fundamentálne dielo Hannah Arendtovej o totalitarizme patrí k najvýznamnejším knihám o politickej histórii 20. storočia. Napísala ho pod dojmom hrôz nacizmu a stalinizmu. Totalitarizmus Arendtová vysvetľuje ako nový fenomén, ktorý nie je možný vyložiť tradičnými pojmami tyrania či diktatúra. Je to veľkorysý pokus porozumieť psychologickému, sociálnemu a politickému kontextu, ktorý umožnil jeho vznik. Práca je rozdelená do troch častí . V prvých – Antisemitizmus a Imperializmus – sa autorka zaoberá javmi, ktoré vo svojom dôsledku viedli k stavu, keď sa stal totalitarizmus možný. Tretia časť Totalitarizmus je analýzou fenoménu samotného. Arendtová skúma a analyzuje inštitúcie a postupy totalitných hnutí dvoch skutočných foriem totalitných vlád našich čias – nacistického Nemecka a stalinistického Ruska –, pričom výstižne konštatuje, že ide o dve strany tej istej mince, nie o dve protikladné filozofie pravice a ľavice. Toto je základný kameň, od ktorého odvodzuje svoju analýzu evolučnej premeny tried na masy, úlohy propagandy vo vzťahu k netotalitnému svetu, využívania teroru, ako aj povahy izolácie a osamelosti ako predpokladov totálneho ovládnutia ľudského sveta. Ide o jednu z najambicióznejších, ale aj najkontroverznejších prác v oblasti skúmania tohto fenoménu, ktoré sa v dejinách politickej teórie objavili. Od doby svojho vydania neprestáva inšpirovať, nútiť k zamysleniu, ale aj odmietaniu.

"Doba je taká, že motivuje ľudí k ideálnemu sebaobrazu. Vyrába však narcistické a hraničné poruchy osobnosti v miere, aká tu azda ešte nebola." Psychiater a psychoterapeut Pavel Černák prešiel počas svojej dlhoročnej praxe všetky psychiatrie na Slovensku a liečil stovky ľudí s duševnými problémami. V Správe o stave duše rozpráva o tom, ako vyzerala starostlivosť o duševné zdravie v minulosti a ako vyzerá dnes. Hovorí o javoch, ktoré sprevádzajú život súčasného človeka. Približuje najčastejšie duševné choroby našej spoločnosti: depresie, závislosti a psychózy. Opisuje, ako dnes prežívame vzťahy, sex, ako vychovávame deti či ako čelíme vlastnému i okolitému zlu. Radí, ako si ho uchovať duševné zdravie, ale aj ako rozoznať, že nastal čas na zásah odborníka. Verí, že väčšina ľudí má dostatok schopností na to, aby sa udržali psychicky fit. "Keby sme všetkých posielali k terapeutom, budovali by sme ideálny svet. A to je pasca. Človek sa má o seba starať aj v tom, že zvláda bežné výkyvy vlastnými silami. A terapeuta vyhľadá vtedy, keď je zakliesnený, trpí, má úzkosti či depresie."