Premedia strana 18 z 41

Hoci sa radi považujeme za vzor ľudskej poctivosti, nie je to pravda. Podvádza sa na najvyšších miestach aj na Wall Street, v škole aj v práci. Odborník na ľudskú iracionalitu sa vo svojej knihe zameral na to, ako a prečo klameme - nielen ostatných, ale aj sami seba. Odpovedá na mnohé otázky: - Nakoľko naše podvody ovplyvňuje šanca, že nás pri tom chytia? - Čo oslabuje našu vôľu, keď sa pokúšame schudnúť? - Ako firmy podporujú nečestnosť? - Robí nás spolupráca s inými ľuďmi poctivejšími alebo naopak? - Dokáže náboženstvo urobiť ľudí lepšími? Autor opisuje, ako sa neetické správanie prejavuje v osobnom aj pracovnom živote a politike, a ako nás všetkých ovplyvňuje, hoci sa sami neraz považujeme za mimoriadne morálnych. V neposlednom rade však Ariely rozpoznáva aj to, vďaka čomu sa správame poctivo a ako by sme tento prístup mohli rozšíriť v každodennom živote. Pádne zistenia z jeho osobného života aj z laboratórnych experimentov zmenia to, ako sa pozeráte na seba, svoje činy aj na ostatných ľudí.

Kniha Boľševici a apoštoli obsahuje osem fascinujúcich životopisov postáv, ktoré významne ovplyvnili dejiny Ruska dvadsiateho storočia. Ich príbeh je príbehom boja, politiky, revolúcie, lásky, viery, bolesti a smrti. A nad nimi tragická otázka: "Stálo to za to?" Veľký spisovateľ Maxim Gorkij, ktorý sa stal človekom inštitúciou. Bratia Alexander a Vladimír Uľjanovci, ktorí boli ako rub a líc tej istej mince. Mikuláš II. alebo Jób sediaci na cárskom tróne. Alexander Parvus, červený kapitalista, ktorý si kúpil revolúciu. Boris Savinkov, terorista a romantik. Mária Spiridonová, ktorá sa stala sväticou medzi revolucionármi. A Alexandra Kolontajová, apoštolka lásky, ktorá chcela ženám dokázať, že nie sú v ničom horšie ako muži. Pri každej osobnosti si autorka vyberá leitmotív, ktorý je najčastejšie založený na istom vnútornom hodnotovom konflikte. Dôležitou črtou jednotlivých biografií je preto mnohorozmernosť opisovaných osobností, ktoré balansujú medzi dvomi historickými obdobiami - predrevolučným a porevolučným Ruskom a pomáha nám pochopiť revolúcie v rokoch 1905 a 1917, ako aj ich hlavných aktérov.

Psychiater a spisovateľ Irvin Yalom zasvätil svoj život pomáhaniu ľuďom trpiacim úzkosťami a smútkom. Nikdy sa však nestretol s potrebou poradiť sám sebe, kým jeho manželke, uznávanej feministickej spisovateľke Marilyn Yalomovej, nediagnostikovali rakovinu. V knihe Otázka smrti a života sa Marilyn a Irv delia o svoje skúsenosti s tým, ako sa pustili do nového boja: umožniť Marilyn zomrieť dobrou smrťou a Irvovi žiť ďalej bez nej. V striedavom rozprávaní o ich posledných spoločných mesiacoch a Irvových prvých mesiacoch osamote nám ponúkajú vzácny pohľad do tváre smrteľnosti a vyrovnávania sa so stratou milovanej osoby. Manželia Yalomovci mali veľa požehnania - milujúcu rodinu, dom v Palo Alto pod nádherným starým dubom, veľký okruh priateľov, vášnivých čitateľov po celom svete a dlhé, naplnené manželstvo - ale čelili smrti tak ako všetci ostatní. S múdrosťou a láskou, ktorá v ich prípade trvala takmer sedemdesiat rokov, skúmajú univerzálne otázky intimity, lásky a smútku. Kniha Otázka smrti a života, vychádzajúca z dvoch životných skúseností, je otvorenou ponukou pre každého, kto hľadá podporu, útechu a zmysluplný život.

Grafický román Duna, adaptácia žánrovej klasiky science fiction od Franka Herberta, rozpráva príbeh Paula Atreida a jeho rodiny, ktorí na púštnej planéte Arrakis preberajú ťažbu mystickej drogy melanže, ktorá umožňuje cestovanie medzi hviezdami. Frank Herbert svojou Dunou a jej jedinečnou zmesou dobrodružstva, mystiky, ekológie a politických intríg spôsobil revolúciu v žánri science fiction. Jeho syn Brian Herbert spolu s autorom bestsellerov Kevinom J. Andersonom adaptuje toto dielo v troch zväzkoch ako grafický román, aby inšpiroval novú generáciu čitateľov. Spolu s Raúlom Allénom sa o grafickú realizáciu Herbertovej vízie postarala jedna z najvýznamnejších výtvarníčok na komiksovej scéne Patricia Martín a ilustrácie na obálke od legendy Billa Sienkiewicza pozdvihli projekt na úroveň, ktorú si táto výnimočná predloha zasluhuje. Po prvej časti bude bude nasledovať druhá s názvom Muad´Dib a tretia s názvom Prorok.

V mestečku Riečany sa deje čosi zvláštne. Pekárovi zmizli kvasnice, stratili sa sudy z prístavu a v parku niekto ošklbal borievky. Zoznam ukradnutých vecí je čoraz dlhší a nikomu nedochádza, že spolu súvisia. Prípadu sa však ujíma Detektívna kancelária č. 2. Tiril a Oliver si najprv nevedia dať rady, pomôže im ale stopovací pes Osmo s úžasných čuchom. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia prvý prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už dvanásť dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým. Najpredávanejšia nórska detská kniha roku vychádza v druhom slovenskom vydaní, v pevnej väzbe.

Diamondova kniha ocenená Pulitzerovou cenou prináša fascinujúci pohľad na 13 000 rokov ľudskej histórie. Popisuje v nej, ako sa vývoj rôznych ľudských skupín a spoločností na našej planéte odlišoval a aké faktory na to mali vplyv. Najviac bohatstva a moci majú dnes národy s euroázijským pôvodom, na opačnom konci sú Afričania či pôvodní obyvatelia oboch Amerík alebo Austrálie. Diamond analyzuje, čo spôsobilo takéto odlišné trajektórie jednotlivých spoločenstiev. Často za tým boli najmä prírodné podmienky, ktoré pomáhali, alebo brzdili krajiny v rozvoji. Neuspokojuje sa so známou teóriou o priaznivých klimatických podmienkach a už vôbec nie s rasistickou myšlienkou, že za tým stoja vrodené predpoklady a inteligencia niektorých skupín. Je presvedčený, že prvotných príčin rozdielneho vývoja ľudstva muselo byť omnoho viac a mnohé súvisí s vynálezom a spracovaním železa a výrobou strelných zbraní, ako aj s používaním písma či s rozvojom cestovania a šírením choroboplodných zárodkov. Medzi ďalšie faktory patrí napríklad severo-južná orientácia Afriky, ktorá spomaľovala migráciu a do cesty kládla meniace sa klimatické pásma, ako aj zúfalý nedostatok zvierat vhodných na domestikáciu. Opačným príbehom je východo-západne orientovaná Eurázia s oveľa väčšou zásobárňou vhodných zvierat aj rastlín a klimaticky veľmi podobným pásmom, ktoré umožnilo rýchly presun vedomostí aj ľudí. Diamond napísal knihu, ktorou zachytil príbeh ľudstva fascinujúcim a veľmi čítavým spôsobom.

Múry pribúdajú a sú čoraz vyššie. Nacionalizmus a politika identity sú opäť na vzostupe. Za ostatné desaťročie sme postavili tisícky kilometrov plotov a bariér, ktoré nanovo pretvárajú politickú mapu sveta. Autor svetového bestselleru V zajatí geografie ponúka napínavú a prenikavú analýzu zlomov, múrov, bariér a plotov, ktoré rozdeľujú súčasnú Čínu, Spojené štáty, Izrael a Palestínu, Blízky východ, indický subkontinent, Afriku, Európu a Spojené kráľovstvo, a ktoré budú formovať podobu sveta v nadchádzajúcich rokoch. Existuje mnoho dôvodov, prečo medzi sebou staviame múry: bohatstvo, rasa, náboženské presvedčenie, politika. Zlomy ostatného desaťročia neohrozujú iba jednotnosť Európy, ale v niektorých krajinách aj liberálnu demokraciu samotnú. Porozumieť tomu, čo nás rozdelilo, rozdeľuje a bude rozdeľovať, je kľúčom k pochopeniu toho, čo sa deje v dnešnom svete.

Na jeseň býva v Larviku hustá hmla. Keď sa však v to ráno rozptýli, ukáže sa, že uprostred hlavného námestia stojí kôl a na ňom je napichnutá hlava dievčaťa. Nevie sa, kto to je, a občania aj médiá sa dožadujú vysvetlenia. Tlak na políciu sa znásobí, keď z hlbín rieky vypláva ďalšia mŕtvola. Celé Nórsko je otrasené a inšpektor Wisting sa púšťa do riešenia jednej z najbizarnejších vrážd jeho kariéry.

Popredný americký historik prichádza s kronikou nástupu autoritárstva od Ruska cez Európu po Ameriku. Po skončení studenej vojny sa zdalo, že víťazstvo liberálnej demokracie je definitívne. Pozorovatelia ohlásili koniec dejín, uverili v mierovú, globalizovanú budúcnosť. Ich viera bola hlbokým omylom. Autoritárstvo sa najprv vrátilo do Ruska – Putin zistil, že fašistické myšlienky možno využiť na ospravedlnenie vlády oligarchov. V druhom desaťročí 21. storočia sa rozšírilo z východu na západ, pričom mu v tom pomáhala reálna vojna rozpútaná Ruskom proti Ukrajine a kybernetická vojna rozpútaná Ruskom proti Európe a Spojeným štátom. Rusko si všade, kde potrebovalo, medzi nacionalistami, oligarchami a radikálmi našlo spojencov a jeho tlak na zničenie západných inštitúcií, štátov a hodnôt sa stretol s podporou aj na samotnom Západe. Nárast populizmu, britské hlasovanie proti Európskej únii, zvolenie Donalda Trumpa – to všetko predstavovalo ruské ciele; ich dosiahnutie však odhalilo aj zraniteľnosť západných spoločností. Snyder v tomto impozantnom a nikoho nešetriacom diele odhaľuje skutočnú povahu hrozieb pre demokraciu a vládu zákona.

Vo Wistingovej skrini leží už dvadsaťštyri rokov zložka k starému prípadu. S manželom nezvestnej Kathariny sa už medzičasom spriatelil a na výročie jej zmiznutia sa obaja muži zvyknú stretnúť. Tento rok však Wisting Martina Haugena doma hľadá márne. Zmizol. Hlavný inšpektor musí spojiť svoje sily s vyšetrovateľom z Kriminálnej polície. Podarí sa im rozlúštiť Katharinin kód? Kniha je úvodom plánovanej štvordielnej série s názvom Odložený prípad.

Životom prekypujúci román o hľadaní lásky storočia, veľkých stratách aj o druhých šanciach. Rodinná sága, v ktorej plachá maliarka Esther opisuje príbehy troch generácií žijúcich pod jednou strechou, sa vinie z blatistých petrohradských predmestí až do Kodane a Paríža. Keď Estherin starý otec Hannibal kúpi v roku 1921 dom na Palermskej ceste v Kodani, predstavuje si, ako ho naplní operou, bohémskym duchom a omamujúcou vášňou, aká je opísaná v Šalamúnovej Piesni piesní. Ale pre jeho nevestu, ruskú hadiu ženu Varinku, sa čas zázrakov skončil vo chvíli, keď videla svoju prvú lásku zmiznúť v útrobách hrocha. Hrocha, ktorý mal byť v skutočnosti slonom a stať sa hlavnou hviezdou otcovho cirkusu. Ich dcéra Eva, letuška milujúca kúzla a zrejme aj jasnovidka, sa vášnivo zamiluje do švédskeho krotiteľa holubov. Hannibalovu túžbu po láske a umení zdedia jeho vnučky, dvojičky Esther a Olga, ktoré súperia o post rodinnej umelkyne, zatiaľ čo ich staršiu sestru zamestnáva túžba stať sa prvou kozmonantkou na svete. Ako napísal dánsky recenzent, Bjergfeldtovej román v tom najlepšom pripomína švédskych autorov Jonasa Jonassona a Fredrika Backmana, je to vyznanie lásky k životu vo všetkých farbách, ktoré ponúka.

Mladá vyšetrovateľka odhalí súvislosť medzi niekoľkými vraždami a podozrivými úmrtiami, ktoré sa odohrali v priebehu uplynulého roka. A zrazu k nim pribudne ďalšie. Brutálna a osobná vražda v pokojnej osloskej štvrti roztáča hrozivú špirálu udalostí, ktoré zasiahnu nielen inšpektora Blixa, ale aj jeho najbližších. Aj tentoraz sa o prípad zaujíma aj novinárka Emma Rammová a prichádza na veci, ktoré unikli pozornosti polície. Blix sa púšťa do pátrania po páchateľovi a boja, v ktorom zaznamenáva jednu porážku za druhou. Zachádza tak ďaleko, ako nikdy doposiaľ a prekračuje hranice, ktoré si myslel, že nikdy neprekročí. Neumieraj mladá je tretím dielom série Blix & Rammová.

Je Ukrajina umelý štát? Prečo je Rusko také veľké? Je jeho zahraničná politika racionálna a prečo vsadili len na vývoz ropy a plynu? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá Alexander Duleba, ktorý za posledné roky patrí k najcitovanejším slovenským analytikom. V knižnom rozhovore sa venuje dejinám, migračným vlnám, vzniku aj fungovaniu štátov. Sústredí sa najmä na vývoj v Rusku a na Ukrajine, ale neobchádza ani ďalšie postsovietske štáty. Opisuje ich moderné dejiny, dnešné problémy a protirečivý vzťah k Európe, do ktorej napriek všetkým výhradám podľa neho patria.

Kniha V zajatí geografie vychádza v dvoch desiatkach krajín a sprevádza ju povesť výnimočného sprievodcu modernými dejinami, ktorý na relatívne malej ploche zhrnul to najdôležitejšie, čo potrebujete vedieť o súčasnom svete. Geografické pomery ovplyvnili vývoj celého ľudstva a dodnes ovplyvňujú správanie politikov. Ich rozhodnutia sú limitované pohoriami, riekami, púšťami aj oceánmi. Ak sa ste sa pýtali, prečo je Putin posadnutý Krymom, prečo boli Spojené štáty predurčené stať sa svetovou veľmocou, alebo čo stojí za čínskou expanziou, máte v rukách tú správnu knihu. V desiatich kapitolách (venovaných Rusku, Číne, Spojeným štátom, Európe, Afrike, Blízkemu východu, Indii a Pakistanu, Japonsku a Kórei, Latinskej Amerike a Arktíde) sa autor pozerá na minulosť, súčasnosť a budúcnosť s použitím máp, úvah a príležitostne aj osobných skúseností. Ponúka pohľad na najdôležitejšie okolnosti, ktoré ovplyvňujú svetové dejiny.

Paríž, Alžír, Tel Aviv, Petrohrad. Hrdinovia z Klubu nenapraviteľných optimistov sa vracajú v ďalšom veľkom románe, ktorý sleduje ich životy a sny. Zachytáva štyri desaťročia od rozkladu koloniálnych mocností až po pád železnej opony, dekády plné nádejí a hľadania zasľúbených krajín. Michel Marini má len sedemnásť rokov a za sebou maturitu. Chce vycestovať za Camille, ktorá s rodinou žije v izraelskom kibuci, so svojim fotoaparátom dobyť svet a nájsť Cécile, priateľku nezvestného brata, ktorý sa nevrátil z Alžírska po tom, čo dezertoval. Ako presvedčený komunista sa totiž rozhodol radšej meniť svet. V zajatí svojich lások a tajomstiev poslední nenapraviteľní optimisti prechovávajú veľké nádeje tohto búrlivého obdobia. Od kolonializmu k pádu sovietskeho bloku, od zázrakov konzumnej spoločnosti po mystické volanie Jean-Michel Guenassia vykresľuje intímnu epopeju celej jednej generácie.

Stretne sa: profesorka informatiky, profesorka detskej onkológie, záchranár, umelkyňa, niekoľkí podnikatelia, učitelia, lekári, matky aj otcovia, psychologička aj najznámejšia moderátorka a vznikne z toho takáto kniha. Jakub Ptačin je dizajnér, podnikateľ a občiansky aktivista. V roku 2020 vydal bestseller 53 pokusov, ako byť lepší, ktorý zachytáva sériu krátkych esejí, ktoré posielal odoberateľom svojho newslettra. Nasledujúci rok oslovil 53 zaujímavých ľudí, aby mu napísali ich pohľady a pokusy, ako byť lepší. V tejto knihe nájdete eseje od týchto autorov: Ľudmila Kolesárová, Viliam Dobiáš, Gábor Bindics, Vladimír Burjan, Samo Marec, Eva Mosnáková, Jakub Goda, Dominika Fričová, Ondrej Kořínek, Jana Hoosová, Igor Tóth, Kristína Martanovičová, Kristína Tormová, Lucia Hurajová, Samuel "Vedátor" Kováčik, Mária Bieliková, Danica Pišteková, Kvet Nguyen, Jano Suchal, Oľga Belešová, Saša Miklášová, Andrea Mešková, Martin Jenča, Denisa Augustinová, Ivan Ježík, Vít Ježek, Dominika Sakmárová, Markéta Šetinová, Dominika Morávková, Jaro Chrapko, Vlado Ledecký, Laura Kellöová, Ján Orlovský, Mikina Dimunová, Zuzana Mitošinková, Ľubica Noščáková, Lucia Šicková, Lucia Molnár Satinská, Barbora Berezňáková, Tomáš Hasala, Lucia Pašková, Andrej Jeleník, Peter "Šarkan" Novák, Ivan Zaťko, Ladislav Kossár, Mária Beňačková Rišková, Lucia Šimeková, Hana Poliačiková, Tino Hrnčiar, Alexandra Kolenová, Diana Fabiánová, Adela Vinczeová, Klára Ptačinová Klimčíková. „Vďaka svojej práci a projektom som mal možnosť spoznať množstvo úžasných ľudí – 53 z nich som oslovil, aby napísali esej na približne päťsto slov na jednoduchú, ale pritom takú zložitú tému: ako a v čom sa snažíš byť lepší? Každý to spracoval úplne inak. Niektoré texty mi otvorili oči a ukázali veci, ktoré som doteraz nevidel. Iné zas popísali niečo, čo dlho cítim sám a ukázali mi na to nový pohľad. Rovnako ako pri mojej knihe 53 pokusov, ako byť lepší vás chcem o niečo poprosiť: Pri čítaní tejto knihy nezabudnite, prosím, na to, že každá, aj tá najsamozrejmejšia vec, bola pre vás kedysi úplne nová. Verím, že v tejto knihe nájdete veci nové, ale aj nové pohľady na veci, ktoré sú ti už dávno známe.“