Premedia strana 17 z 50

Na Slovenský štát, ľudácky nacionalizmus, politický katolicizmus a domáce variácie fašizmu sa kniha usiluje pozerať z európskej perspektívy. Jej cieľom je pochopiť, čo vlastne bol slovenský fašizmus (resp. fašizmus na Slovensku), aké mal v medzivojnovom a vojnovom období podoby a kto bol jeho nositeľom. Zaoberá sa otázkami, aké boli jeho kultúrne, spoločensko-politické a sociálne korene, ako sa vyvíjal pod vplyvom domácich a medzinárodných faktorov a aké dôsledky, tiahnuce sa až do našej súčasnosti, jeho pôsobnosť zanechala v slovenskej politickej kultúre a spoločnosti.

Praktický návod na vyriešenie problémov s mentálne poddimenzovanými voličmi, interaktívny Kotlebov Tinder, kompletný text povestného bruselského diktátu, pomoc obočiu Anny Záborskej nájsť Annu Záborskú, jednoznačná odpoveď na otázku prečo byť milý k ľuďom, odkaz Cyrila a Metoda, alebo Štefánik ako najlepší slovenský gymnasta. To je len úplný zlomok z toho, čo nájdete v Motivačnom diári Cynickej obludy na rok 2022. Desiatky vtipov, ilustrácií od Kukučky, kratších aj dlhších textov a k tomu samozrejme ešte aj samotný diár s menami, sviatkami, kalendárom na každý deň, narodeninami všakovakých politických tragédov, kopou miesta na zapisovanie či super originálnym priestorom na osobné venovanie. Cynická obluda vydáva svoj úspešný diár už piaty rok po sebe. Je premakaný do posledného detailu a taký natlačený zábavným obsahom, že by v tejto krajine mohol robiť hlavného hygienika. Žiadnou inou publikáciou tak nepotešíte svojich priateľov a neurazíte svojich nepriateľov, ako práve ním. Keď si ho nekúpite, budete banovať ako Blaha na svojom fejsbučiku!

Zweigova kniha predstavuje troch priekopníkov psychologických liečebných metód, ktoré z dnešného pohľadu vyzerajú častokrát bizarne. Prvé dve kapitoly venuje dvom dosť excentrickým osobnostiam. Švajčiarsky lekár Franz Anton Mesmer, označovaný ako praotec hypnózy a psychoterapie, sa pokusmi s magnetickými kameňmi a neskôr použitím sugescie pokúšal aktivovať v pacientovi samoliečebné sily. Americká náboženská vodkyňa Mary Bakerová-Eddyová verila, že má kľúč k vyliečeniu všetkých chorôb - tie podľa nej mali pôvod v ľudskej mysli a preto sa dajú liečiť vierou a odmietnutím choroby na úrovni vedomia. Až Sigmund Freud pomocou analýzy pacientovej duše odhalil nevedomie ako možnú podstatu choroby. Stefan Zweig nebol mesmeristom, ani kresťanským scientistom a za všeliek nepovažoval ani Freudovu psychoanalýzu. V dejinách ľudskej kultúry ho zaujímajú najmä tie tvorivé okamihy a kľúčové momenty, ktoré prinášajú nové poznatky a menia dovtedajší obraz sveta.

Kňaz, ktorý neposlúchal Vatikán, politik, ktorý bojoval s radikálmi vo vlastnej strane, človek, ktorý sa stal protirečivým symbolom celej éry. Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso dodnes rozdeľuje spoločnosť aj historikov. Radikálne krídlo využívalo a neraz i zneužívalo Tisovu pasivitu a "politiku menšieho zla" na presadzovanie vlastných plánov, koncepcií i osobných ambícií. Prezidentovi však prenechávali plnú politickú zodpovednosť aj za svoje vlastné činy. Vedome či nevedome z neho začali vytvárať budúceho martýra. Otázkou podľa autora ostáva, či si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup na piedestál nedotknuteľnej autority, no tým aj absolútnej zodpovednosti, a vlastne politickej i ľudskej osamotenosti. Na konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani vážneho súpera, ani rovnocenného partnera. Bol vlastne jedinou integrujúcou osobnosťou zanikajúceho štátu. Zostal sám s obrovským bremenom politickej a morálnej zodpovednosti.

Pravek – dedina uprostred Poľska, kde sa všednosť preplieta s nezvyčajnosťou, prítomnosť s mýtom a každodenný život je dôležitejší ako veľké udalosti. V búrlivom dvadsiatom storočí bojuje v Praveku niekoľko pokolení niekoľkých rodín o šťastie i budúcnosť. Ich osudy vytvárajú univerzálny príbeh o čase, pominuteľnosti a ľudskom osude. Jeden z najvýraznejších súčasných poľských románov, ktorý bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, už roky dojíma čitateľov na celom svete.

Najnovší filozofický román od autora Nočného vlaku do Lisabonu sa tentoraz odohráva v Londýne a Terste. Simona Leylanda od detstva fascinujú jazyky. Proti vôli svojich rodičov sa stane prekladateľom a rozhodne sa postupne naučiť všetky jazyky Stredomoria. Z Londýna nasleduje svoju manželku Liviu do Terstu, kde zdedila vydavateľstvo. V meste významných literárnych osobností verí, že našiel ideálne miesto pre svoju prácu - až kým ho lekárska chyba nevyvedie z miery. No potom sa z domnelej katastrofy stane zlomový bod, ktorý mu umožní opäť úplne zmeniť svoj život. Pascal Mecier ani tentoraz nezaprel svoj neutíchajúci záujem o reflexiu hraničných situácií v živote človeka a o úlohu slova v nich. Jeho najnovší román je vyznaním lásky k slovu, ktoré má moc spustiť v ľudskej existencii tie najneočakávanejšie pohyby. Opäť sa mu podarilo napísať filozofický román, ktorý je rovnako dojímavý ako jeho najslávnejšie knihy.

Román, ktorý nepriamo nadväzuje na Klub nenapraviteľných optimistov, sa odohráva v Paríži, Alžírsku a povojnovom Československu. Životná púť Josefa Kaplana, pokračovateľa židovského rodu pražských lekárov, je kafkovsky fatalistiká, no nikdy nie bezvýchodisková. Jeho priateľstvá, vzťahy so ženami i angažovanosť prechádzajú od živelnosti až po sklamanie, má však jednu istotu a tou je práca lekára. Tá mu do života v polovici 60. rokov privedie aj istého Ernesta G., juhoamerického revolucionára v zúboženom zdravotnom stave... Fikcia zasadená do reálneho prostredia s konkrétnymi historickými faktami prináša čitateľovi autentický záznam o živote a prežití v dvadsiatom storočí nielen v Európe.

Najnovší filozofický román od autora Nočného vlaku do Lisabonu sa tentoraz odohráva v Londýne a Terste. Simona Leylanda od detstva fascinujú jazyky. Proti vôli svojich rodičov sa stane prekladateľom a rozhodne sa postupne naučiť všetky jazyky Stredomoria. Z Londýna nasleduje svoju manželku Liviu do Terstu, kde zdedila vydavateľstvo. V meste významných literárnych osobností verí, že našiel ideálne miesto pre svoju prácu – až kým ho lekárska chyba nevyvedie z miery. No potom sa z domnelej katastrofy stane zlomový bod, ktorý mu umožní opäť úplne zmeniť svoj život. Pascal Mecier ani tentoraz nezaprel svoj neutíchajúci záujem o reflexiu hraničných situácií v živote človeka a o úlohu slova v nich. Jeho najnovší román je vyznaním lásky k slovu, ktoré má moc spustiť v ľudskej existencii tie najneočakávanejšie pohyby. Opäť sa mu podarilo napísať filozofický román, ktorý je rovnako dojímavý ako jeho najslávnejšie knihy.

Počet obyvateľov Zeme dosiahne o tridsať rokov desať miliárd. Dokáže naša planéta uživiť toľkých ľudí? Aký svet to bude? Charles C. Mann v tejto jedinečnej, originálnej a dôležitej knihe objasňuje štyri veľké výzvy, ktorým čelíme – zabezpečenie potravy, vody a energie a vyrovnanie sa so zmenou klímy –, prostredníctvom kľúčovej práce a rozsiahleho vplyvu dvoch málo známych vedcov 20. storočia: Normana Borlauga a Williama Vogta. Vogt (Prorok) bol intelektuálnym predchodcom environmentálneho hnutia a veril, že spotrebou presahujúcou to, čo nám naša planéta dokáže poskytnúť, nás prosperita privedie do záhuby. Borlaugov výskum viedol v päťdesiatych rokoch k vyšľachteniu moderných plodín s vysokými výnosmi, ktoré spôsobili tzv. zelenú revolúciu a zachránili milióny pred hladom. Tento Čarodejník z názvu Mannovej knihy veril, že veda sa naďalej dokáže vyrovnávať s problémami, ktoré nás čakajú. Mann rozpráva osudy týchto vedcov a ich kľúčového vplyvu na dnešné debaty prostredníctvom príbehov siahajúcich od Mexika po Indiu, naprieč kontinentmi a oceánmi, z minulosti aj súčasnosti a s pohľadom do budúcnosti. Prorok a čarodejník je kniha originálna svojím konceptom, uštipačná svojimi pozorovaniami a dôsledne podložená faktami. Je to odporúčané čítanie pre každého, kto sa zaujíma, ako sme sa sem dostali, a aká budúcnosť čaká ľudstvo.

Počet obyvateľov Zeme dosiahne o tridsať rokov desať miliárd. Dokáže naša planéta uživiť toľkých ľudí? Aký svet to bude? Charles C. Mann v tejto jedinečnej, originálnej a dôležitej knihe objasňuje štyri veľké výzvy, ktorým čelíme - zabezpečenie potravy, vody a energie a vyrovnanie sa so zmenou klímy -, prostredníctvom kľúčovej práce a rozsiahleho vplyvu dvoch málo známych vedcov 20. storočia: Normana Borlauga a Williama Vogta. Vogt (Prorok) bol intelektuálnym predchodcom environmentálneho hnutia a veril, že spotrebou presahujúcou to, čo nám naša planéta dokáže poskytnúť, nás prosperita privedie do záhuby. Borlaugov výskum viedol v päťdesiatych rokoch k vyšľachteniu moderných plodín s vysokými výnosmi, ktoré spôsobili tzv. zelenú revolúciu a zachránili milióny pred hladom. Tento Čarodejník z názvu Mannovej knihy veril, že veda sa naďalej dokáže vyrovnávať s problémami, ktoré nás čakajú. Mann rozpráva osudy týchto vedcov a ich kľúčového vplyvu na dnešné debaty prostredníctvom príbehov siahajúcich od Mexika po Indiu, naprieč kontinentmi a oceánmi, z minulosti aj súčasnosti a s pohľadom do budúcnosti. Prorok a čarodejník je kniha originálna svojím konceptom, uštipačná svojimi pozorovaniami a dôsledne podložená faktami. Je to odporúčané čítanie pre každého, kto sa zaujíma, ako sme sa sem dostali, a aká budúcnosť čaká ľudstvo.

Román, ktorý nepriamo nadväzuje na Klub nenapraviteľných optimistov, sa odohráva v Paríži, Alžírsku a povojnovom Československu. Životná púť Josefa Kaplana, pokračovateľa židovského rodu pražských lekárov, je kafkovsky fatalistiká, no nikdy nie bezvýchodisková. Jeho priateľstvá, vzťahy so ženami i angažovanosť prechádzajú od živelnosti až po sklamanie, má však jednu istotu a tou je práca lekára. Tá mu do života v polovici 60. rokov privedie aj istého Ernesta G., juhoamerického revolucionára v zúboženom zdravotnom stave... Fikcia zasadená do reálneho prostredia s konkrétnymi historickými faktami prináša čitateľovi autentický záznam o živote a prežití v dvadsiatom storočí nielen v Európe.

William Wisting má za sebou prvý týždeň letnej dovolenky. Sleduje, ako sa miestne pátranie po nezvestnej žene rozrastá na prípad, ktorý rozoberajú celoštátne noviny a polícia stále nemá žiadnu stopu. Práve, keď sa dostáva jej zmiznutie na titulky novín, nájde Wisting vo svojej schránke záhadný list. Neobsahuje nič, len číselný rad. Je to policajný kód pre vraždu spred dvoch desaťročí. Jednej letnej noci v roku 1999 niekto zabil sedemnásťročnú Tone Vaterlandovú, keď sa vracala z práce. Jej vraždu rýchlo objasnili a páchateľa odsúdili. Na celú vec sa takmer zabudlo, no nedávne udalosti odhalili spojitosti, ktoré neboli pred dvadsiatimi rokmi evidentné. List je prvým z radu niekoľkých anonymov a všetky poukazujú na to, že existuje aj iná pravda, nielen tá, ktorú odhalila polícia. Wisting pátra po odosielateľovi a aj po tom, čo sa v skutočnosti stalo. Avšak nie každý sa teší z jeho rozhodnutia pozrieť sa na dávno uzavretý prípad.

William Wisting má za sebou prvý týždeň letnej dovolenky. Sleduje, ako sa miestne pátranie po nezvestnej žene rozrastá na prípad, ktorý rozoberajú celoštátne noviny a polícia stále nemá žiadnu stopu. Práve, keď sa dostáva jej zmiznutie na titulky novín, nájde Wisting vo svojej schránke záhadný list. Neobsahuje nič, len číselný rad. Je to policajný kód pre vraždu spred dvoch desaťročí. Jednej letnej noci v roku 1999 niekto zabil sedemnásťročnú Tone Vaterlandovú, keď sa vracala z práce. Jej vraždu rýchlo objasnili a páchateľa odsúdili. Na celú vec sa takmer zabudlo, no nedávne udalosti odhalili spojitosti, ktoré neboli pred dvadsiatimi rokmi evidentné. List je prvým z radu niekoľkých anonymov a všetky poukazujú na to, že existuje aj iná pravda, nielen tá, ktorú odhalila polícia. Wisting pátra po odosielateľovi a aj po tom, čo sa v skutočnosti stalo. Avšak nie každý sa teší z jeho rozhodnutia pozrieť sa na dávno uzavretý prípad.

Detektívny príbeh o tom, kto zabíja miestnych poľovníkov a pytliakov v poľskom mestečku. Alebo rozprava o právach zvierat. Alebo ekologický thriller s feministickým pozadím. Alebo všetko v jednom – tak by sa dal charakterizovať román Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď, ktorý je zábavnou a dojemnou zmesou všetkého zmieneného a dôkazom Tokarczukovej všestrannosti a rozhľadu. Hlavnou hrdinkou príbehu je Janina Duszejková, stavebná inžinierka, ktorá si zarába na živobytie ako učiteľka angličtiny a zemepisu na škole v Kladskej kotline na česko-poľských hraniciach. V zime pracuje aj ako správkyňa letných bytov. Jej vášňou je astrológia a nadovšetko miluje zvieratá. Snaží sa im všemožne pomáhať a chrániť ich, bojuje proti ľuďom, ktorí im ubližujú. Varuje pred nerozvážnym ničením prírody, vidí ľudské osudy vpísané do hviezd. Jedného dňa nájdu Janininho suseda mŕtveho. A po ňom ďalšieho. Pytliaci a významní členovia spoločnosti záhadne umierajú. Nemými svedkami sú zvieratá. Janina Duszejková vie o tom svoje, ale polícia ju ignoruje. Filmovú adaptáciu románu pripravila známa poľská režisérka Agnieszka Holland.

Detektívny príbeh o tom, kto zabíja miestnych poľovníkov a pytliakov v poľskom mestečku. Alebo rozprava o právach zvierat. Alebo ekologický thriller s feministickým pozadím. Alebo všetko v jednom - tak by sa dal charakterizovať román Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď, ktorý je zábavnou a dojemnou zmesou všetkého zmieneného a dôkazom Tokarczukovej všestrannosti a rozhľadu. Hlavnou hrdinkou príbehu je Janina Duszejková, stavebná inžinierka, ktorá si zarába na živobytie ako učiteľka angličtiny a zemepisu na škole v Kladskej kotline na česko-poľských hraniciach. V zime pracuje aj ako správkyňa letných bytov. Jej vášňou je astrológia a nadovšetko miluje zvieratá. Snaží sa im všemožne pomáhať a chrániť ich, bojuje proti ľuďom, ktorí im ubližujú. Varuje pred nerozvážnym ničením prírody, vidí ľudské osudy vpísané do hviezd. Jedného dňa nájdu Janininho suseda mŕtveho. A po ňom ďalšieho. Pytliaci a významní členovia spoločnosti záhadne umierajú. Nemými svedkami sú zvieratá. Janina Duszejková vie o tom svoje, ale polícia ju ignoruje. Filmovú adaptáciu románu pripravila známa poľská režisérka Agnieszka Holland.

Orwellov knižný debut Na dne v Paríži a Londýne sa pohybuje na pomedzí sociálnej reportáže a memoárov. Autor v knihe na základe vlastných skúseností a zážitkov ukazuje odvrátenú stranu dvoch európskych metropol na konci dvadsiatych rokov minulého storočia. Privádza nás medzi ľudí na úplnom okraji spoločnosti - zbedačených pracovníkov vychýrených parížskych hotelov a reštaurácií a anglických tulákov, ktorých systém nezmyselne núti celý deň prekonávať veľké vzdialenosti medzi jednotlivými útulkami. Chudobných a chudobu si nijako neidealizuje, ale čitateľovi predstavuje jej rozmanité podoby - hlad, špinu, zápach, odovzdanosť, prospechárstvo, ale aj hrdosť, vzdor a vzopretie sa osudu. Trvalo niekoľko rokov, kým George Orwell našiel pre túto knihu vydavateľa, dnes už patrí medzi klasické diela hovoriace o nezamestnanosti, chudobe a ľudskej schopnosti prežívať a vynájsť sa aj v tých najhorších podmienkach.