Premedia strana 15 z 50

Diamondova kniha ocenená Pulitzerovou cenou prináša fascinujúci pohľad na 13 000 rokov ľudskej histórie. Popisuje v nej, ako sa vývoj rôznych ľudských skupín a spoločností na našej planéte odlišoval a aké faktory na to mali vplyv. Najviac bohatstva a moci majú dnes národy s euroázijským pôvodom, na opačnom konci sú Afričania či pôvodní obyvatelia oboch Amerík alebo Austrálie. Diamond analyzuje, čo spôsobilo takéto odlišné trajektórie jednotlivých spoločenstiev. Často za tým boli najmä prírodné podmienky, ktoré pomáhali, alebo brzdili krajiny v rozvoji. Neuspokojuje sa so známou teóriou o priaznivých klimatických podmienkach a už vôbec nie s rasistickou myšlienkou, že za tým stoja vrodené predpoklady a inteligencia niektorých skupín. Je presvedčený, že prvotných príčin rozdielneho vývoja ľudstva muselo byť omnoho viac a mnohé súvisí s vynálezom a spracovaním železa a výrobou strelných zbraní, ako aj s používaním písma či s rozvojom cestovania a šírením choroboplodných zárodkov. Medzi ďalšie faktory patrí napríklad severo-južná orientácia Afriky, ktorá spomaľovala migráciu a do cesty kládla meniace sa klimatické pásma, ako aj zúfalý nedostatok zvierat vhodných na domestikáciu. Opačným príbehom je východo-západne orientovaná Eurázia s oveľa väčšou zásobárňou vhodných zvierat aj rastlín a klimaticky veľmi podobným pásmom, ktoré umožnilo rýchly presun vedomostí aj ľudí. Diamond napísal knihu, ktorou zachytil príbeh ľudstva fascinujúcim a veľmi čítavým spôsobom.

V mestečku Riečany sa deje čosi zvláštne. Pekárovi zmizli kvasnice, stratili sa sudy z prístavu a v parku niekto ošklbal borievky. Zoznam ukradnutých vecí je čoraz dlhší a nikomu nedochádza, že spolu súvisia. Prípadu sa však ujíma Detektívna kancelária č. 2. Tiril a Oliver si najprv nevedia dať rady, pomôže im ale stopovací pes Osmo s úžasných čuchom. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia prvý prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už dvanásť dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým. Najpredávanejšia nórska detská kniha roku vychádza v druhom slovenskom vydaní, v pevnej väzbe.

Kniha Boľševici a apoštoli obsahuje osem fascinujúcich životopisov postáv, ktoré významne ovplyvnili dejiny Ruska dvadsiateho storočia. Ich príbeh je príbehom boja, politiky, revolúcie, lásky, viery, bolesti a smrti. A nad nimi tragická otázka: „Stálo to za to?“ Veľký spisovateľ Maxim Gorkij, ktorý sa stal človekom inštitúciou. Bratia Alexander a Vladimír Uľjanovci, ktorí boli ako rub a líc tej istej mince. Mikuláš II. alebo Jób sediaci na cárskom tróne. Alexander Parvus, červený kapitalista, ktorý si kúpil revolúciu. Boris Savinkov, terorista a romantik. Mária Spiridonová, ktorá sa stala sväticou medzi revolucionármi. A Alexandra Kolontajová, apoštolka lásky, ktorá chcela ženám dokázať, že nie sú v ničom horšie ako muži. Pri každej osobnosti si autorka vyberá leitmotív, ktorý je najčastejšie založený na istom vnútornom hodnotovom konflikte. Dôležitou črtou jednotlivých biografií je preto mnohorozmernosť opisovaných osobností, ktoré balansujú medzi dvomi historickými obdobiami – predrevolučným a porevolučným Ruskom a pomáha nám pochopiť revolúcie v rokoch 1905 a 1917, ako aj ich hlavných aktérov.

Psychiater a spisovateľ Irvin Yalom zasvätil svoj život pomáhaniu ľuďom trpiacim úzkosťami a smútkom. Nikdy sa však nestretol s potrebou poradiť sám sebe, kým jeho manželke, uznávanej feministickej spisovateľke Marilyn Yalomovej, nediagnostikovali rakovinu. V knihe Otázka smrti a života sa Marilyn a Irv delia o svoje skúsenosti s tým, ako sa pustili do nového boja: umožniť Marilyn zomrieť dobrou smrťou a Irvovi žiť ďalej bez nej. V striedavom rozprávaní o ich posledných spoločných mesiacoch a Irvových prvých mesiacoch osamote nám ponúkajú vzácny pohľad do tváre smrteľnosti a vyrovnávania sa so stratou milovanej osoby. Manželia Yalomovci mali veľa požehnania – milujúcu rodinu, dom v Palo Alto pod nádherným starým dubom, veľký okruh priateľov, vášnivých čitateľov po celom svete a dlhé, naplnené manželstvo – ale čelili smrti tak ako všetci ostatní. S múdrosťou a láskou, ktorá v ich prípade trvala takmer sedemdesiat rokov, skúmajú univerzálne otázky intimity, lásky a smútku. Kniha Otázka smrti a života, vychádzajúca z dvoch životných skúseností, je otvorenou ponukou pre každého, kto hľadá podporu, útechu a zmysluplný život.

Životom prekypujúci román o hľadaní lásky storočia, veľkých stratách aj o druhých šanciach. Rodinná sága, v ktorej plachá maliarka Esther opisuje príbehy troch generácií žijúcich pod jednou strechou, sa vinie z blatistých petrohradských predmestí až do Kodane a Paríža. Keď Estherin starý otec Hannibal kúpi v roku 1921 dom na Palermskej ceste v Kodani, predstavuje si, ako ho naplní operou, bohémskym duchom a omamujúcou vášňou, aká je opísaná v Šalamúnovej Piesni piesní. Ale pre jeho nevestu, ruskú hadiu ženu Varinku, sa čas zázrakov skončil vo chvíli, keď videla svoju prvú lásku zmiznúť v útrobách hrocha. Hrocha, ktorý mal byť v skutočnosti slonom a stať sa hlavnou hviezdou otcovho cirkusu. Ich dcéra Eva, letuška milujúca kúzla a zrejme aj jasnovidka, sa vášnivo zamiluje do švédskeho krotiteľa holubov. Hannibalovu túžbu po láske a umení zdedia jeho vnučky, dvojičky Esther a Olga, ktoré súperia o post rodinnej umelkyne, zatiaľ čo ich staršiu sestru zamestnáva túžba stať sa prvou kozmonantkou na svete. Ako napísal dánsky recenzent, Bjergfeldtovej román v tom najlepšom pripomína švédskych autorov Jonasa Jonassona a Fredrika Backmana, je to vyznanie lásky k životu vo všetkých farbách, ktoré ponúka. O autorke Anette Bjergfeldt je dánska speváčka, maliarka a autorka. Kodanská Pieseň piesní je jej prvým románom, ktorý si okamžite získal priazeň nielen kritiky, ale aj čitateľov. Ako hudobníčka bola dvakrát nominovaná na cenu Grammy a jej piesne sa objavovali v dánskom rozhlase takmer denne. Organizuje workshopy a kurzy písania piesní vo väzeniach a pre deti s rôznymi postihnutiami. Široké spektrum jej kreatívneho zamerania je zrejmé aj v jej literárnej tvorbe, ktorá je vášnivým vyznaním lásky k umeniu.

Denníky Maxa Frischa z rokov 1946 - 1949 možno čítať ako fragment spisovateľovej autobiografie aj ako zápisky reportážneho charakteru z povojnovej Prahy, Viedne, Varšavy, Frankfurtu a Berlína. Výrazne literárne, ba až poetické pasáže sa v texte prelínajú s vecno-realistickými, s opismi hrôzostrašných scenérií a bizarných zážitkov. V jeho denníku nachádzame pestrú mozaiku postáv a postavičiek, sám Frisch hovorí o "pralese osudov", ktorým sa prediera. Je dobrý pozorovateľ a uvedomuje si rozsah morálnej katastrofy, ktorú spôsobila vojna. Odmieta myslieť v kategóriách ako je vina a pokánie a odmieta aj myšlienku kolektívnej viny, ktorá bola v tých časoch pomerne rozšírená. Dospieva k presvedčeniu, že ani kultúra a vzdelanie nie sú zárukou opakovania podobných vecí a že tomu možno zabrániť, len ak sa na ne nezabudne. Niektorí literárni vedci radia Frischove denníky k najdôležitejším dielam švajčiarskej literatúry 20. storočia. O autorovi Švajčiarsky spisovateľ, dramatik a publicista skúmal vo svojom diele charakter identity človeka, jeho individualitu a zodpovednosť, ktorú so sebou prináša. Narodil sa v roku 1911 v Zürichu do rodiny, ktorá patrila k strednej triede. Po smrti otca bol prinútený prerušiť štúdium germanistiky a začal pracovať ako novinár, aby uživil seba i svoju matku. Po nie veľmi úspešných literárnych pokusoch sa v roku 1937 rozhodol, že prestane tvoriť a opäť začal študovať - tentoraz architektúru. O niekoľko rokov svoj sľub porušil a v tvorbe pokračoval, neskôr sa venoval takmer výlučne len písaniu. Maxa Frischa preslávili jeho romány Stiller, Homo Faber a Volajte ma Gantenbein, známy je však aj vďaka svojim divadelným hrám, ktoré uvádzajú divadlá do dnešného dňa. Vo svojom diele odsudzuje prejavy totalitarizmu a zameriava sa na súčasného človeka a na to, ako jeho život mení a ovplyvňuje moderná spoločnosť. Považuje sa za jedného z najdôležitejších predstaviteľov švajčiarskej literatúry 20. storočia. Max Frisch zomrel v roku 1991, len pár sto metrov od domu, v ktorom sa narodil. Nechcel žiaden hrob, želal si, aby jeho popol "niekde" rozsypali.

Kniha Boľševici a apoštoli obsahuje osem fascinujúcich životopisov postáv, ktoré významne ovplyvnili dejiny Ruska dvadsiateho storočia. Ich príbeh je príbehom boja, politiky, revolúcie, lásky, viery, bolesti a smrti. A nad nimi tragická otázka: "Stálo to za to?" Veľký spisovateľ Maxim Gorkij, ktorý sa stal človekom inštitúciou. Bratia Alexander a Vladimír Uľjanovci, ktorí boli ako rub a líc tej istej mince. Mikuláš II. alebo Jób sediaci na cárskom tróne. Alexander Parvus, červený kapitalista, ktorý si kúpil revolúciu. Boris Savinkov, terorista a romantik. Mária Spiridonová, ktorá sa stala sväticou medzi revolucionármi. A Alexandra Kolontajová, apoštolka lásky, ktorá chcela ženám dokázať, že nie sú v ničom horšie ako muži. Pri každej osobnosti si autorka vyberá leitmotív, ktorý je najčastejšie založený na istom vnútornom hodnotovom konflikte. Dôležitou črtou jednotlivých biografií je preto mnohorozmernosť opisovaných osobností, ktoré balansujú medzi dvomi historickými obdobiami - predrevolučným a porevolučným Ruskom a pomáha nám pochopiť revolúcie v rokoch 1905 a 1917, ako aj ich hlavných aktérov.

Životom prekypujúci román o hľadaní lásky storočia, veľkých stratách aj o druhých šanciach. Rodinná sága, v ktorej plachá maliarka Esther opisuje príbehy troch generácií žijúcich pod jednou strechou, sa vinie z blatistých petrohradských predmestí až do Kodane a Paríža. Keď Estherin starý otec Hannibal kúpi v roku 1921 dom na Palermskej ceste v Kodani, predstavuje si, ako ho naplní operou, bohémskym duchom a omamujúcou vášňou, aká je opísaná v Šalamúnovej Piesni piesní. Ale pre jeho nevestu, ruskú hadiu ženu Varinku, sa čas zázrakov skončil vo chvíli, keď videla svoju prvú lásku zmiznúť v útrobách hrocha. Hrocha, ktorý mal byť v skutočnosti slonom a stať sa hlavnou hviezdou otcovho cirkusu. Ich dcéra Eva, letuška milujúca kúzla a zrejme aj jasnovidka, sa vášnivo zamiluje do švédskeho krotiteľa holubov. Hannibalovu túžbu po láske a umení zdedia jeho vnučky, dvojičky Esther a Olga, ktoré súperia o post rodinnej umelkyne, zatiaľ čo ich staršiu sestru zamestnáva túžba stať sa prvou kozmonantkou na svete. Ako napísal dánsky recenzent, Bjergfeldtovej román v tom najlepšom pripomína švédskych autorov Jonasa Jonassona a Fredrika Backmana, je to vyznanie lásky k životu vo všetkých farbách, ktoré ponúka.

Denníky Maxa Frischa z rokov 1946 – 1949 možno čítať ako fragment spisovateľovej autobiografie aj ako zápisky reportážneho charakteru z povojnovej Prahy, Viedne, Varšavy, Frankfurtu a Berlína. Výrazne literárne, ba až poetické pasáže sa v texte prelínajú s vecno-realistickými, s opismi hrôzostrašných scenérií a bizarných zážitkov. V jeho denníku nachádzame pestrú mozaiku postáv a postavičiek, sám Frisch hovorí o „pralese osudov", ktorým sa prediera. Je dobrý pozorovateľ a uvedomuje si rozsah morálnej katastrofy, ktorú spôsobila vojna. Odmieta myslieť v kategóriách ako je vina a pokánie a odmieta aj myšlienku kolektívnej viny, ktorá bola v tých časoch pomerne rozšírená. Dospieva k presvedčeniu, že ani kultúra a vzdelanie nie sú zárukou opakovania podobných vecí a že tomu možno zabrániť, len ak sa na ne nezabudne. Niektorí literárni vedci radia Frischove denníky k najdôležitejším dielam švajčiarskej literatúry 20. storočia.

Psychiater a spisovateľ Irvin Yalom zasvätil svoj život pomáhaniu ľuďom trpiacim úzkosťami a smútkom. Nikdy sa však nestretol s potrebou poradiť sám sebe, kým jeho manželke, uznávanej feministickej spisovateľke Marilyn Yalomovej, nediagnostikovali rakovinu. V knihe Otázka smrti a života sa Marilyn a Irv delia o svoje skúsenosti s tým, ako sa pustili do nového boja: umožniť Marilyn zomrieť dobrou smrťou a Irvovi žiť ďalej bez nej. V striedavom rozprávaní o ich posledných spoločných mesiacoch a Irvových prvých mesiacoch osamote nám ponúkajú vzácny pohľad do tváre smrteľnosti a vyrovnávania sa so stratou milovanej osoby. Manželia Yalomovci mali veľa požehnania - milujúcu rodinu, dom v Palo Alto pod nádherným starým dubom, veľký okruh priateľov, vášnivých čitateľov po celom svete a dlhé, naplnené manželstvo - ale čelili smrti tak ako všetci ostatní. S múdrosťou a láskou, ktorá v ich prípade trvala takmer sedemdesiat rokov, skúmajú univerzálne otázky intimity, lásky a smútku. Kniha Otázka smrti a života, vychádzajúca z dvoch životných skúseností, je otvorenou ponukou pre každého, kto hľadá podporu, útechu a zmysluplný život.

Dan Ariely vo svojej prelomovej knihe Aké drahé je zadarmo odhalil viaceré predsudky, ktoré nás vedú k nerozumným rozhodnutiam. Teraz v novej knihe odhaľuje prekvapivé negatívne a pozitívne účinky, ktoré môže mať iracionalita na náš život. Okrem iného sa zaoberá aj týmito otázkami: -Prečo môžu vysoké odmeny znížiť produktivitu šéfov? -Prečo máme tak radi nábytok, ktorý si zostavíme sami? -Ako nám môžu zmätočné pokyny v skutočnosti pomôcť? -Prečo je pre nás pomsta taká dôležitá? -Prečo je taký veľký rozdiel medzi tým, čo si myslíme, že nás urobí šťastnými, a tým, čo nás naozaj robí šťastnými? Ariely využíva údaje z vlastných originálnych a zábavných experimentov, aby vyvodil strhujúce závery. Vysvetľuje, ako prelomiť negatívne vzorce myslenia a správania a robiť lepšie rozhodnutia, od konfliktov v práci cez milostné vzplanutia až po hľadanie zmyslu života.

V prvý deň nástupu Winstona Churchilla do úradu britského premiéra Hitler napadol Holandsko a Belgicko. Rozpadnuté Československo už bolo plne v moci nacistov a ich domácich prisluhovačov. Briti čelili smrteľnému nebezpečenstvu: ak sa im nepodarí urýchlene evakuovať svoju armádu z Dunkirku, Hitlerovi už nebude nič stáť v ceste a nemecké vojská budú pochodovať po Trafalgar Square. A potom nasledovalo dvanásť mesiacov nepretržitého bombardovania Londýna a ďalších miest, pričom zahynulo 45-tisíc Britov a bolo zničených viac ako dva milióny domov. Churchill musel navyše presvedčiť amerického prezidenta Roosevelta, že izolacionizmus nie je odpoveďou na búrku, ktorá sa schyľovala nielen nad Európou. Erik Larson v ságe o tomto roku v živote Winstona Churchilla, jeho rodiny, jeho bezprostredného politického a sociálneho okolia v dramatických kulisách bitky o Britániu s dôverným poznaním archívneho materiálu, denníkov a odtajnených dokumentov britskej tajnej služby zručne prepája obecnú historicko-politickú líniu textu s osobnými peripetiami hlavnej postavy. Darí sa mu odkrývať Churchillovu historickú monumentálnosť a jedinečnosť, no súčasne aj jeho ľudskú slabosť a zraniteľnosť. Originalita Larsonovej knihy spočíva v dramatizácii Churchillovej osobnostnej a politickej robustnosti, výrečnosti, strategického rozhľadu a húževnatosti, ako aj jeho výnimočnej schopnosti byť vodcom národa v hodine jeho smrteľného ohrozenia.

Hoci sa radi považujeme za vzor ľudskej poctivosti, nie je to pravda. Podvádza sa na najvyšších miestach aj na Wall Street, v škole aj v práci. Odborník na ľudskú iracionalitu sa vo svojej knihe zameral na to, ako a prečo klameme – nielen ostatných, ale aj sami seba. Odpovedá na mnohé otázky: - Nakoľko naše podvody ovplyvňuje šanca, že nás pri tom chytia? - Čo oslabuje našu vôľu, keď sa pokúšame schudnúť? - Ako firmy podporujú nečestnosť? - Robí nás spolupráca s inými ľuďmi poctivejšími alebo naopak? - Dokáže náboženstvo urobiť ľudí lepšími? Autor opisuje, ako sa neetické správanie prejavuje v osobnom aj pracovnom živote a politike, a ako nás všetkých ovplyvňuje, hoci sa sami neraz považujeme za mimoriadne morálnych. V neposlednom rade však Ariely rozpoznáva aj to, vďaka čomu sa správame poctivo a ako by sme tento prístup mohli rozšíriť v každodennom živote. Pádne zistenia z jeho osobného života aj z laboratórnych experimentov zmenia to, ako sa pozeráte na seba, svoje činy aj na ostatných ľudí.

Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Zišlo by vám niekedy na um, že bobra kedysi radili medzi ryby - dávno pred tým, ako sa začali za prvej republiky v Bratislave činiť prví tunajší developeri? A že Grétka, pestúnka, ktorá sa starala o Stefana Zweiga, keď bol dieťa, bola len jednou z mnohých slovenských dievčat, ktoré žili a pracovali vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia? A, ruku na srdce, aj o Borgiovcoch vie väčšina len to, čo im sprostredkoval populárny televízny seriál. V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Autormi tretieho zväzku úspešnej série sú aj tentokrát historici z Historického ústavu SAV.

Prečo prerobíte, ak sa skúsite hrať na realitného agenta? Čo stojí za silami, vďaka ktorým naletíme na sezónne zľavy a prečo sme ochotní cestovať hodinu, aby sme ušetrili pár eur? Prečo pri platení často cítime až fyzickú bolesť? To je niekoľko z mnohých otázok, ktoré si kladú autori knihy o ľuďoch, peniazoch a iracionalite, ktorá tomuto svetu vládne. K napísaniu svojej najnovšej knihy prizval svetoznámy behaviorálny ekonóm Dan Ariely komika a spisovateľa Jeffa Kreislera, výsledkom čoho je vtipná a poučná kniha o tom, čo robíme zle a prečo sme v tom takí tvrdohlaví. Kniha sa nevenuje iba míňaniu peňazí – rovnaké sily, ktoré vytvárajú našu finančnú realitu, ovplyvňujú aj iné dôležité veci v našich životoch: ako trávime svoj voľný čas, vnímame svoju prácu či milostný život.

George Orwell bol človek politický, ale rozsiahly výber z jeho publicistiky ukazuje, že jeho tematický záber bol veľmi široký - od každodennej politiky až po umývanie riadu a pitie anglického čaju. Ťažiskom tohto výberu je osemdesiat autorových stĺpčekov, ktoré v štyridsiatych rokoch písal pre týždenník Tribune. Tie dopĺňa rozsiahly výber jeho esejí a recenzií. Práve na tomto širokom a tematicky rôznorodom priestore vidieť nielen Orwellovu žurnalistickú zdatnosť, svetonázorovú orientáciu a názorovú vyhranenosť, ale v podstate celý proces objavovania a skúmania tém, ktoré neskôr spracoval vo svojich románoch Zvieracia farma a 1984, ako sú nedôvera voči intelektuálom, podozrievavosť voči komunizmu, sociálna a triedna rozdelenosť, patriotizmus kontra nacionalizmus a ďalšie. Integrálnou súčasťou Orwellovej esejistiky sú aj jeho úvahy o literatúre a umení (Kipling, Wells, Dickens, Swift, Zamiatin, Dostojevskij, Sartre, Pound či Dalí), ktoré prekračujú úzky, žánrovo obmedzený rámec literárnych recenzií. Ide aj o ponaučenie, že ľavičiarstvo nie je sociálny populizmus a nacionalizmus nie je cnosť. Brilantnosť Orwellovej esejistiky a jej štylistická vybrúsenosť, vtip a sarkazmus sú dôkazom, že sa mu podarilo urobiť z písania o politike a všednosti umenie. Preto - ale nielen preto - si zaslúži pozornosť všetkých, ktorí majú odôvodnené obavy z neobmedzenej sily štátu, skorumpovanej ideológie a propagandy, ktorá ohrozuje tradičný koncept pravdy a lži.