Premedia strana 13 z 50

Toto je príbeh lásky. Matka rozpráva svojmu novonarodenému dieťaťu o udalostiach, ktoré k nemu viedli. Sú to príbehy o dlhej chorobe, osamelosti a smútku. O strachu niekoho milovať, ale napriek tomu sa odvážiť to urobiť. Román skúma existenciu s nezvyčajnou zraniteľnosťou a veľmi jasným pohľadom na to, čo nám umožňuje nadviazať kontakt s druhými a čo nám ho znemožňuje. Nórska spisovateľka Kjersti A. Skomsvold po tematizovaní ľudskej osamelosti v úspešnom debute Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia a lásky s veľkým L v knihe Tridsaťtri prináša v románe Dieťa ďalšiu, miestami smutnú, miestami humornú drobnokresbu zásadných otázok, ktoré si v nejakej podobe môže položiť každý z nás.

Sú hviezdy ako Usain Bolt, Michael Phelps či Serena Williamsová genetickí mutanti okupujúci svet, alebo sú to normálni ľudia, ktorí prekonali svoje biologické obmedzenia odhodlaním a urputným tréningom? Odpoveď je oveľa komplikovanejšia a zaujímavejšia, než sme si donedávna mysleli. V knihe s povesťou najprevratnejšej športovej publikácie posledných rokov David Epstein spochybňuje populárne pravidlo 10-tisíc hodín, podľa ktorého po určitom čase získame dostatočnú zručnosť prakticky v čomkoľvek. Určite to však neplatí v športe, kde do hry vstupuje množstvo iných faktorov – napríklad aj dĺžka vašich rúk či nadmorská výška miesta, kde trénujete. Zvolená téma zákonite prináša aj otvorenie citlivých tém, akými sú pohlavie či rasa. Epstein sa zaoberá kontroverznými otázkami, ako napríklad: • Sú čierni športovci geneticky predurčení na to, aby vynikali v šprinte aj vytrvalostnom behu, a ako ovplyvnila ich výkony geografia Afriky? • Existujú genetické dôvody, aby sme naďalej v športe oddeľovali mužov od žien? • Mali by sme testovať gény malých detí, aby sme určili, v ktorých športoch ich čaká úspech? • Dokáže genetické testovanie určiť, komu hrozí zranenie, poškodenie mozgu alebo dokonca smrť na športovisku? Epstein putuje od rovníka až k polárnemu kruhu, v jeho knihe prehovárajú poprední vedci aj športovci. Recenzie vrelo prijatej knihy sa zhodli na jednom: na svet športu sa po jej prečítaní budete pozerať úplne inými očami.

Nadmerné rozširovanie ríše, „jed z Judey“, ako nazval kresťanstvo, a barbari – to sú podľa britského historika tri základné faktory, ktoré spôsobili pád Rímskej ríše. Jeho dielo vyniká nielen erudíciou, ale aj čítavým ironickým štýlom. „Búrka a vlny sú vždy na strane lepších námorníkov,“ píše autor v jednom zo svojich komentárov. Nové slovenské vydanie výberu z diela známeho osvietenského historika vychádza s novým doslovom, ktorý sleduje vývoj historického bádania a kontroverzie okolo mnohých jeho téz. Gibbon si všíma rozdiely medzi krajinami a národmi, rozdiely geografické a klimatické, ale aj intelektuálne a kultúrne, nepodceňuje ani hospodárske faktory. Podarilo sa mu načrtnúť pestrý a živý obraz celého veku ľudských dejín, pričom udržiava čitateľa v napätí zaujímavou témou a neobyčajne názornými opismi udalostí, bitiek, charakterov jednotlivých vodcov a cisárov, ich života a zvykov. Autor neradí jednotlivé fakty za seba, ale pokúša sa objasniť historický vývoj a jeho zákony. Aj vďaka tomuto vynikajúcemu dielu osvietenskej historiografie prestala byť história len zoznamom zločinov, podvodov a nešťastí, ale začali sme skúmať aj jej príčiny a dôsledky.

Toto je príbeh lásky. Matka rozpráva svojmu novonarodenému dieťaťu o udalostiach, ktoré k nemu viedli. Sú to príbehy o dlhej chorobe, osamelosti a smútku. O strachu niekoho milovať, ale napriek tomu sa odvážiť to urobiť. Román skúma existenciu s nezvyčajnou zraniteľnosťou a veľmi jasným pohľadom na to, čo nám umožňuje nadviazať kontakt s druhými a čo nám ho znemožňuje. Nórska spisovateľka Kjersti A. Skomsvold po tematizovaní ľudskej osamelosti v úspešnom debute Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia a lásky s veľkým L v knihe Tridsaťtri prináša v románe Dieťa ďalšiu, miestami smutnú, miestami humornú drobnokresbu zásadných otázok, ktoré si v nejakej podobe môže položiť každý z nás.

Kúzelné upratovanie Kniha japonskej konzultantky sa z večera na ráno stala svetovým bestsellerom z jednoduchého dôvodu – akokoľvek sa usilujeme, nedokážeme vo svojich domácnostiach udržať poriadok. Z generácie na generáciu si predávame rozmanité skúsenosti, ale umenie upratovania medzi nimi nie je, hoci patrí k tým najdôležitejším. Priestor, v ktorom žijeme, totiž ovplyvňuje aj našu duševnú pohodu. Marie Kondo premenila svoju celoživotnú obsesiu najprv na zamestnanie upratovacej konzultantky a neskôr aj na úspešnú knihu. Len v Japonsku sa jej predalo vyše 1,2 milióna kusov a dnes okupuje rebríčky v Európe aj Spojených štátoch. Úspech nevychádza len z toho, že ľudia nezvládajú svoj boj s neporiadkom, ale predovšetkým z toho, aká jednoduchá a účinná je jej metóda. Upratané! ILUSTROVANÝ SPRIEVODCA JAPONSKOU METÓDOU, AKO SI ZARIADIŤ ŠŤASTNÝ DOMOV Po svetovom úspechu knihy Kúzelné upratovanie prichádza Marie Kondo s bohato ilustrovanou novinkou, kde prináša podrobné tipy, ako si vytvoriť pekný a šťastný domov. Ilustrácie ukazujú, ako si usporiadať šatník, zásuvky či police, zároveň predstavujú unikátnu skladaciu metódu Marie Kondo, ako správne zložiť rôzne typy oblečenia. Kniha nás sprevádza všetkými miestnosťami aj všetkými kategóriami predmetov, od oblečenia cez knihy, kozmetiku, dokumenty až po predmety s citovou hodnotou. Detailný sprievodca je návodom na radostnejší život s vecami, ktoré milujeme. Radosť z práce Priestor, kde sa venujeme svojej práci, priťahuje priam magicky neporiadok a chaos. Koho by nevyčerpávali zbytočné mítingy, neusporiadané dokumenty, nekonečné emaily a úlohy, z ktorých neplynie žiaden úžitok? Toto sú úskalia, ktorým čelíme takmer všetci, a hoci sa to na prvý pohľad nezdá, môžu nás obrať o radosť z práce, oklieštiť naše šance na kariérny postup a znižovať našu kvalitu života. Existuje však aj iná cesta. Autorka bestsellerov a hviezda netflixovej šou Marie Kondo vám ponúka spolu s profesorom Riceovej univerzity Scottom Sonensheinom príbehy, štúdie a stratégie, ktoré vám pomôžu skoncovať s neporiadkom a vytvoriť si priestor na to, čo je skutočne podstatné. Metóda KonMari v kombinácii s poznatkami plynúcimi z rôznych štúdií vám pomôžu zvládnuť výzvu, akou je chaos na pracovisku. S usporiadaným stolom a mysľou sa navráti aj pocit spokojnosti a šťastia.

Toto je príbeh lásky. Matka rozpráva svojmu novonarodenému dieťaťu o udalostiach, ktoré k nemu viedli. Sú to príbehy o dlhej chorobe, osamelosti a smútku. O strachu niekoho milovať, ale napriek tomu sa odvážiť to urobiť. Román skúma existenciu s nezvyčajnou zraniteľnosťou a veľmi jasným pohľadom na to, čo nám umožňuje nadviazať kontakt s druhými a čo nám ho znemožňuje. Nórska spisovateľka Kjersti A. Skomsvold po tematizovaní ľudskej osamelosti v úspešnom debute Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia a lásky s veľkým L v knihe Tridsaťtri prináša v románe Dieťa ďalšiu, miestami smutnú, miestami humornú drobnokresbu zásadných otázok, ktoré si v nejakej podobe môže položiť každý z nás.

Čo je ľudské: Na ostrove Hitra vybuchol starý dom. Reťaz udalostí a náhod sem privádza aj inšpektora Singsakera, ktorý pátra po svojej nezvestnej manželke. Niekoľko hodín po explózii sa ocitá vo vyhorenom dome, vedľa neho leží mŕtvy muž a on mieri brokovnicou na ženu sediacu na pohovke. Odvtedy, ako zmizla Felicia, sa toho stalo očividne veľa. Ľahkovážny študent, čo sa rád zabáva, chladnokrvný policajt, žena na úteku a chlap, ktorý vie, ako z ľudí vymlátiť peniaze všetci hrajú v tomto zamotanom príbehu dôležitú rolu. V príbehu, v ktorom uviazol aj Odd Singsaker a Felicia Stoneová. V príbehu o zločinoch a zločincoch, o vášni a ľahostajnosti a o štyroch osobnostných typoch. O veciach, ktoré nás robia takými, akými sme. Uspávanka: Sľubnú mladú speváčku nájdu v lese brutálne zavraždenú s vyrezaným hrtanom. Vrah položil na jej telo starožitnú hraciu skrinku. Vyšetrovateľom sa vidí záhadná uspávanka, ktorú prehráva povedomá, nik ju však nevie zaradiť. Hlavný inšpektor trondheimskej polície Odd Singsaker, ktorý sa ešte stále zotavuje z operácie mozgu, začína vyšetrovať vraždu. Singsaker sa prednedávnom oženil s Feliciou Stoneovou, americkou detektívkou, ktorú stretol pri vyšetrovaní prípadu sériového vraha. Obáva sa najhoršieho, keď náhle nahlásia ako nezvestné ďalšie mladé dievča s pekným hlasom. Trondheimská polícia je na stope zločinov, ktoré zrejme spája stará uspávanka. V osemnástom storočí ju napísal záhadný skladateľ Jon Blund. Táto uspávanka sľubuje poslucháčom najpokojnejší najsladší spánok. Čas plynie a zdá sa, že unikajúceho vraha nič nezastaví. Jorgen Brekke aj v tomto príbehu naprieč priestorom a časom dokázal, že ako spisovateľ je vo vynikajúcej forme. V ľudskej koži: Vražda v múzeu Edgara Allana Poea v americkom Richmonde sa nápadne podobá na podobnú vraždu v knižnici v nórskom Trondheime. Amerického kurátora nájdu stiahnutého z kože priviazaného k podstavcu sochy, telo nórskej archivárky nájdu zamknuté v trezore s najvzácnejšími starými knihami. Richmondská vyšetrovateľka Felicia Stoneová a nórsky inšpektor Odd Singsaker vyšetrujú podobné prípady, ktoré sa odohrali tisícky kilometrov od seba. Obe vraždy zrejme súvisia so záhadnou knihou zo 16. storočia, kde potulný mních zachytil prekvapivé detaily o ľudskej anatómii. Detektívny román V ľudskej koži je úvodom dnes už päťdielnej série, jeho preklady vyšli v pätnástich jazykoch.

Boje o pitnú vodu, nové výbuchy masového násilia, etnické čistky, občianske vojny v najchudobnejších krajinách sveta, nekonečné prúdy utečencov. Konflikty 21. storočia sa už neodvíjajú od ideologického súperenia medzi veľmocami, ale skôr od triednych, náboženských a zdrojových otázok. Genocídy minulého storočia nás naučili, ako rýchlo sa sociálne problémy môžu prejaviť v radikálnych a smrtiacich riešeniach. Bohaté krajiny dnes už vyvíjajú stratégie na získanie zdrojov a udržanie klimatických utečencov mimo svojho územia. Harald Welzer ukazuje, ako spolu súvisí klimatická zmena a násilie. Klimatická zmena má ďalekosiahle dôsledky na životné podmienky ľudí na celom svete: obývateľný priestor sa zmenšuje, vzácne zdroje ubúdajú, prehlbuje sa nespravodlivosť nielen medzi Severom a Juhom, ale aj medzi generáciami, čo vytvára podmienky pre nové sociálne napätia a vedie k násilným konfliktom. Klimatická zmena predstavuje nové závažné výzvy v oblasti bezpečnosti, zodpovednosti a spravodlivosti, ale ako Welzer znepokojujúco objasňuje, robí sa veľmi málo, aby sa im čelilo.

Ak je zmena prirodzeným poriadkom vecí, prečo toľko ľudí zápasí s míľnikmi života – od prvého zamestnania a prvej lásky až po odchod detí z domu a odchod do dôchodku? Žijeme v kultúre neobmedzeného výberu – a život je teraz zložitejší ako kedykoľvek predtým. Uznávaná psychoterapeutka Julia Samuelová čerpá z hodín rozhovorov so svojimi pacientmi, aby ukázala, ako sa môžeme naučiť prispôsobiť a vyťažiť čo najviac aj z menej príjemnejších skúseností. Táto kniha, podporená najnovšími sociálnymi a psychologickými výskumami, sa zaoberá ťažkými obdobiami v rodine, láske, práci, zdraví a identite. Od ženy, ktorá sa rozhoduje, či opustiť manžela kvôli mladšiemu milencovi, až po otca, ktorý sa vyrovnáva s vážnou zdravotnou diagnózou. A od novej matky, ktorá bojuje s rozhodnutím vrátiť sa do práce, po mladého muža, ktorý sa vyrovnáva s následkami coming outu, a ženu, ktorá začína odznova po strate zamestnania. Tieto silné, nezabudnuteľné a hlboko intímne príbehy o bežných ľuďoch nám pomôžu pochopiť našu vlastnú jedinečnú reakciu na zmenu a osvetlia spôsob, akým pristupujeme k výzvam v každej etape života.

Vo svojom najslávnejšom románe Quo Vadis, ktorý sa odohráva na pozadí vlády cisára Nera, opisuje Henryk Sienkiewicz ľúbostný príbeh rímskeho patricija a vojaka Vinicia a kresťanky Lýgie. Mladík sa uchádza o priazeň mladej barbarky, nie práve šikovne a nie práve vhodne, následkom čoho sa Lýgia ocitá na dvore pološialeného Nera. Obaja musia prekonať veľa prekážok, aby sa napokon znova našli a Vinicius musí neraz riskovať všetko, aby zachránil ženu, ktorá ho zmenila a ktorú nadovšetko miluje. Román sa stal zanedlho po svojom prvom vydaní bestsellerom a jeho popularita pretrvala do dnešných dní. Kritika vyzdvihovala okrem nepopierateľne strhujúceho príbehu aj historickú akurátnosť, s akou opísal cézarov dekandentný dvor, bežný život Rimanov, začiatky kresťanskej cirkvi i prenasledovanie jej príslušníkov. Okrem Vinicia, Lýgie, apoštola Pavla, Petra, arbitra elegancie Petronia či Nera sa v ňom môžeme stretnúť s pestrým panoptikom vedľajších postáv, či už reálnych alebo vymyslených. Henrykovi Sienkiewiczovi udelili v roku 1905 Nobelovu cenu za literatúru, na čom malo zásadný podiel práve napísanie románu Quo Vadis. Román vychádza v novom slovenskom preklade a s doslovom, ktorý sa venuje historickým reáliám Ríma počas panovania cisára Nera.

Paleolit, mezolit, neolit: časovo tak vzdialené obdobia, že mnohí z nás majú problém ich zaradiť. Predstaviť si, ako sa vtedy žilo, je takmer nemožné. Môžeme však povedať, že naši pravekí predkovia sú nám úplne cudzí? Spisovateľ Juan José Millás je presvedčený o opaku. Preto požiadal Juana Luisa Arsuagu, jedného z najgeniálnejších paleontológov svojej generácie, aby ho sprevádzal pri objavovaní našich koreňov. Millás, ktorý sa od detstva označuje za neandertálca, kombinuje svoje rozprávačské schopnosti s odbornými znalosťami svojho akademického spoločníka, ktorý má dostatok vedomostí o ostatných druhoch rodu Homo, aby nás previedol biomechanikou a sexuálnym dimorfizmom, dvojnohým držaním tela a chrupom, australopitekom Lucy a oholenou bradou Alexandra Veľkého, či základnými zlomovými bodmi, ako je napríklad objavenie schopnosti hodiť kameňom a rozdelenie práce na lovcov a zberačov. Ako Don Quijote so svojím Sanchom Panzom nás obaja berú na zábavnú a poučnú výpravu za tajomstvami ľudskej evolúcie v duchu najlepšej vedeckej popularizácie.

Je zima, severne od polárneho kruhu. Niekoľko hodín bledého svetla je všetko, čo slnko ponúka, než sa krajina opäť zahalí do tmy. Toto je Sápmi, krajina Saamov, pôvodných obyvateľov Škandinávie. Deväťročná Elsa je dcérou pastierov sobov. Keď sa jedného rána vyberie sama na lyže, stane sa svedkom toho, ako muž brutálne zabije jej milované teľa. Je to Švéd zo susednej dediny a vie, že jej rodinu obťažuje už roky. Muža však nikdy neprichytili pri čine. Až teraz. Soby sú pre Saamov zdrojom obživy, ale zvieratá plnia aj dôležitú duchovnú úlohu; útok na ich soby je útokom na samotnú kultúru. Hoci je Elsa ešte len dieťa, vidí, ako pretrvávajúce násilie zo strany susedov a systematická ľahostajnosť úradov spôsobujú hlboké rany a jej blízki strácajú nádej, ba dokonca aj chuť žiť. Uplynulo desať rokov a nenávisť a hrozby voči Saamom sa naďalej stupňujú. Keď sa Elsa stane terčom muža, ktorý pred rokmi zabil jej sobie teľa, niečo sa v nej zlomí. Vina, strach a hnev, ktoré v sebe nosí od detstva, sa na ňu valia ako lavína a vedú Elsu k záverečnej dramatickej konfrontácii. V septembri 2021 získala autorka za tento román ocenenie za najlepšiu švédsku knihu roka.

Spisovatelia, inžinieri a politici už vyše sto rokov snívajú o živote vo vonkajšom kozmickom priestore. Niektorých tam ťahá výhľad na vybudovanie lepšieho sveta, pre iných je to otázka geniálneho inžinierstva, zakladania kozmických kolónií alebo privatizácie zdrojov surovín na Mesiaci. Tieto vízie majú ďalekosiahle dôsledky pre život na Zemi. Pre ruských kozmistov z konca devätnásteho storočia bol vonkajší kozmos miestom, kde sa mala dosiahnuť ľudskú dokonalosť. Pre iných, ako bol Wernher von Braun, to bola technická úloha, ktorá sa počas kozmických pretekov, studenej vojny a druhej svetovej vojny kombinovala s deštruktívnou geopolitikou. Veľmi odlišný pohľad ponúkal vo svojich sci-fi knihách zase Arthur C. Clarke. NASA medzitým naplánovala a zorganizovala stavbu kozmickej stanice, ktorú riadila v štýle pozemskej korporácie. Dnes sa stal prieskum vonkajšieho kozmu hobby technologických miliardárov, ako sú Elon Musk a Jeff Bezos, ktorých motivuje prenos ich komerčných ambícií aj do sféry mimo nášho sveta. Od utopických snov či koloniálnych ambícií až po útočisko pred environmentálnou katastrofou, príbehy v tejto knihe odhaľujú alternatívnu históriu nášho vzťahu s vonkajším kozmickým priestorom. Strhujúci výklad Freda Scharmena ponúka nečakané hlboké prieniky do spôsobu, akým sa pozeráme na život na Zemi.

V komplete kníh nekorektného humoru nájdete praktický návod na vyriešenie problémov s mentálne poddimenzovanými voličmi. Vytáčajú vás idioti, chrapúni a prako**ti? Bez nich by tu bolo lepšie, ale fungovanie Zomri by nedávalo zmysel. Všelijako sa dá listovať v dobe, ktorú sme všetci spoločne, v tejto malebnej krajine na hornom výbežku Karpatskej kotliny, prežili. Môžete si prechádzať sedem rokov staré noviny, keď sa vám chce. Alebo sa ňúrať v grafoch a štatistikách, ak máte dojem, že váš život nie je dostatočne nudný. Ale nič z toho tak dokonale a autenticky nezachytí tú tupotu, ktorou sme boli obklopení, ako vtipy, na ktorých sme sa po celý čas priebežne smiali. Tak sa do toho pustite. Kolekcia obsahuje tituly: Motivačný diár Cynickej obludy 2022 , Premedia Čim horšie, tým lepšie. Cynická obluda, prvých sedem rokov, Premedia Keep Calm and Zomri, Premedia

Paleolit, mezolit, neolit: časovo tak vzdialené obdobia, že mnohí z nás majú problém ich zaradiť. Predstaviť si, ako sa vtedy žilo, je takmer nemožné. Môžeme však povedať, že naši pravekí predkovia sú nám úplne cudzí? Spisovateľ Juan José Millás je presvedčený o opaku. Preto požiadal Juana Luisa Arsuagu, jedného z najgeniálnejších paleontológov svojej generácie, aby ho sprevádzal pri objavovaní našich koreňov. Millás, ktorý sa od detstva označuje za neandertálca, kombinuje svoje rozprávačské schopnosti s odbornými znalosťami svojho akademického spoločníka, ktorý má dostatok vedomostí o ostatných druhoch rodu Homo, aby nás previedol biomechanikou a sexuálnym dimorfizmom, dvojnohým držaním tela a chrupom, australopitekom Lucy a oholenou bradou Alexandra Veľkého, či základnými zlomovými bodmi, ako je napríklad objavenie schopnosti hodiť kameňom a rozdelenie práce na lovcov a zberačov. Ako Don Quijote so svojím Sanchom Panzom nás obaja berú na zábavnú a poučnú výpravu za tajomstvami ľudskej evolúcie v duchu najlepšej vedeckej popularizácie.

Spisovatelia, inžinieri a politici už vyše sto rokov snívajú o živote vo vonkajšom kozmickom priestore. Niektorých tam ťahá výhľad na vybudovanie lepšieho sveta, pre iných je to otázka geniálneho inžinierstva, zakladania kozmických kolónií alebo privatizácie zdrojov surovín na Mesiaci. Tieto vízie majú ďalekosiahle dôsledky pre život na Zemi. Pre ruských kozmistov z konca devätnásteho storočia bol vonkajší kozmos miestom, kde sa mala dosiahnuť ľudskú dokonalosť. Pre iných, ako bol Wernher von Braun, to bola technická úloha, ktorá sa počas kozmických pretekov, studenej vojny a druhej svetovej vojny kombinovala s deštruktívnou geopolitikou. Veľmi odlišný pohľad ponúkal vo svojich sci-fi knihách zase Arthur C. Clarke. NASA medzitým naplánovala a zorganizovala stavbu kozmickej stanice, ktorú riadila v štýle pozemskej korporácie. Dnes sa stal prieskum vonkajšieho kozmu hobby technologických miliardárov, ako sú Elon Musk a Jeff Bezos, ktorých motivuje prenos ich komerčných ambícií aj do sféry mimo nášho sveta. Od utopických snov či koloniálnych ambícií až po útočisko pred environmentálnou katastrofou, príbehy v tejto knihe odhaľujú alternatívnu históriu nášho vzťahu s vonkajším kozmickým priestorom. Strhujúci výklad Freda Scharmena ponúka nečakané hlboké prieniky do spôsobu, akým sa pozeráme na život na Zemi.