Premedia strana 13 z 41

Muža, ktorý pracuje pre nórsku vládu, nájdu mŕtveho v osloskej autoumyvárni. Niekto ho strelil do genitálií a nechal vykrvácať. O pár dní nato zmizne novinárka pátrajúca po jeho tajomstvách. Zaujímala sa aj otca inšpektora Fredrika Beiera. Telá sa začnú kopiť a Beier nevie, komu sa dá ešte veriť. Dokonca aj jeho kolegyňa Kafa Iqbalová podľa všetkého niečo skrýva. Fredrik je nútený spochybniť všetko a každého, len tak sa môže dopracovať k pravde. Nesiem svoj kríž je posledným dielom medzinárodne úspešnej trilógie o vyšetrovateľoch Fredrikovi Beierovi a Kafe Iqbalovej.

Je ešte možné o holokauste, tejto zdanlivo uzavretej kapitole ľudských dejín, povedať niečo nové? Kniha amerického historika to robí nielen preto, že si podrobnejšie všíma environmentálne pozadie nacistickej ideológie a premeny jej ústredných cieľov, ale aj preto, že vidí naliehavú paralelu so súčasnosťou, keď sa klimatické zmeny premietajú do svetovej politiky. Svet sa namiesto vízie lepšej budúcnosti čoraz viac zaoberá temnými apokalyptickými scenármi, kde boj o obmedzené prírodné zdroje môže prerásť do veľkých konfliktov. V impozantnom príbehu o vyhladení a prežití, predstavuje Timothy Snyder nové vysvetlenia obrovských ukrutností napáchaných v dvadsiatom storočí a odhaľuje riziká, ktorým čelíme v dvadsiatom prvom. Využívajúc nové pramene z východnej Európy a zabudnuté svedectvá Židov, ktorí prežili, pripomína autor, že masová vražda Židov je udalosť nie tak vzdialená a oveľa pochopiteľnejšia, ako by sme sa nádejali a teda oveľa hrôzostrašnejšia. Holokaust sa začal na temnom a dostupnom mieste v Hitlerovej mysli. Jeho zárodkom bola myšlienka, že odstránenie Židov by mohlo obnoviť rovnováhu a planéte a umožniť Nemcom získať zdroje, ktoré zúfalo potrebovali. Táto predstava o svete sa mohla dať zrealizovať, len ak by Nemecko zničilo iné štáty, čiže Hitlerov cieľ bola koloniálna vojna na európskej pôde. K najväčším stratám na životoch došlo na miestach, kde sa úplne rozpadli politické štruktúry. V bezštátnych zónach zomreli takmer všetci Židia. Pomáhalo im niekoľko ľudí, zopár spravodlivých, ktorých nepodporovali žiadne inštitúcie. Snyder upozorňuje na ponaučenie plynúce z holokaustu a dospieva k záveru, že sme nepochopili moderný vek a ohrozili tým našu budúcnosť. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle a nás tiež.

Pred piatimi rokmi Francis Fukuyama napísal, že americké inštitúcie upadajú, pretože ich stále viac ovládajú silné záujmové skupiny. O dva roky sa jeho predpoveď vyplnila, keď sa k moci dostali viacerí politickí outsideri, ktorých ekonomický nacionalizmus a autoritárske sklony ohrozujú celý svetový poriadok. Nacionalistickí populisti vsadili na charizmatické prepojenie s "ľudom". Pracujú s úzkym chápaním identity, čo ľudí ženie do uzavretých skupín, ktoré vylučujú všetkých ostatných. Univerzálne uznanie rovnosti, ktoré je základom liberálnej demokracie, stále častejšie spochybňujú užšími podobami uznania, založenými napríklad na národe, náboženstve alebo rase. Vyústilo to do vlny protiimigrantského populizmu, spolitizovaného islamu či bieleho nacionalizmu. Fukuyama napísal aktuálnu a dôležitú knihu - vážne varovanie, že ak nevytvoríme univerzálne chápanie ľudskej dôstojnosti, odsúdime sa na nepretržitý konflikt.

Najzábavnejší diár, aký kedy táto krajina na svojich prsiach mohutných nosila a nadájala, vychádza aj tretí rok po sebe! Prečo? Lebo Motivačný diár Cynickej obludy je každým rokom lepší a tisíce nadšených občanov sa už nevedeli dočkať, ako ho budú môcť darovať svojim úhlavným priateľom, najbližších nepriateľom a predovšetkým sami sebe. Ročník 2020 opäť oplýva množstvom mimoriadne tupého, dušu drásajúceho humoru, presne takého akým ťa Cynická obluda každodenne pohoršuje, ba ešte horšieho. Tohtoročným klenotom je epická realistická verzia rozprávky O Červenej čiapočke a spolu s ňou desiatky vtipov drobného rozsahu avšak mohutného ducha, opäť kopa obrázkov od Kukučky vytvorených špeciálne pre túto hodnotnú publikáciu, politická párty hra, ktorá ťa zaručene rozháda s kamarátmi, bingo nešťastných udalostí, návod na rozcvičku, s ktorou začneš v roku 2020 každé ráno a množstvo iného, vrátane praktickej šnúrky, zvýšeného počtu strán na tvoje zápisky a samozrejme denného kalendára s meninami a štátnymi sviatkami, kde si zapíšeš všetky tie veci, ktoré ti život bude v roku 2020 hádzať pod nohy. A teraz pozor, mimoriadna akcia. V porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami Motivačného diára Cynickej obludy má Motivačný diár Cynickej obludy 2020 o jeden celý deň navyše a to všetko pri nezmenenej cene!

Jared Diamond ako autor bestsellerov Osudy ľudských spoločností a Kolaps zmenil naše chápanie vzostupov a pádov ľudskej spoločnosti. Svoju monumentálnu trilógiu zakončuje dielom Otrasy: Ako národy riešia svoje krízy, v ktorom vysvetľuje, akým spôsobom sa niektoré národy dokázali vyrovnať s krízami a prečo dokázali prijať selektívne zmeny. Diamond porovnáva, ako sa podarilo šiestim krajinám prekonať krízy, pričom sa oblúk jeho výkladu klenie od vynúteného otvorenia krajiny, ako to bolo v prípade Japonska, cez útok Sovietskeho zväzu proti Fínsku, krvavé puče v Čile a v Indonézii, až po spoločenské transformácie v Austrálii a v Nemecku po druhej svetovej vojne. Pretože Diamond žil v piatich z týchto krajín, pričom hovorí aj piatimi jazykmi, predkladá čitateľovi svoje skúsenosti z prvej ruky. Analyzuje, akým spôsobom jednotlivé krajiny dokázali identifikovať svoju krízovú situáciu, ako si ju dokázali uvedomiť, akým spôsobom prijímali bolestné opatrenia na ich prekonanie, ako dokázali byť voči sebe úprimné a ako sa dokázali poučiť z príkladov iných krajín. K tomu skúma aktuálnu situáciu v Spojených štátoch a širšie v celom svete zoči-voči aktuálnym hrozbám. Dokážeme sa z toho všetkého ponaučiť? Diamondova kniha je zasvätenou sondou do histórie, geografie i antropológie, odhaľuje nám faktory, ovplyvňujúce akým spôsobom sa národy i jednotlivci dokážu vyrovnať s veľkými výzvami. Je to veľké epické dielo v kombinácii s dôvernou úvahou človeka o sebe samom.

Philip bol pacient, ktorému renomovaný psychoanalytik Julius Hertzfeldt pred dávnymi rokmi nedokázal pomôcť a vyliečiť ho zo závislosti od sexu. Ich životné cesty sa opäť pretnú v čase, keď je Julius náhle konfrontovaný s vlastnou smrteľnosťou a ochorenie, ktorému čelí, ho prinúti klásť si otázky o význame svojho života. Pri stretnutí s Philipom zistí, že je stále rovnako arogantný a sebastredný, ale svojej závislosti sa údajne zbavil - a to síce čítaním diela nemeckého pesimistického filozofa Arthura Schopenhauera, ktorý do filozofie vniesol telesnosť. Yalom sa v tejto knihe venuje veľkým témam: strate, pátraniu po zmysle života a sexuálnej túžbe. Je to však aj príbeh posledného roka starnúceho psychiatra a jeho terapeutickej skupiny. Prelínajú sa v ňom príbehy ľudí zo súčasnosti s osudom veľkého nemeckého filozofa, v ktorého dielach niekto mohol nájsť útechu, aj keď rovnako tam bola aj beznádej.

Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny "fašizmus" a "fašista" patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva. Rôzne národné mutácie fašizmu sa objavili v každej európskej krajine, milióny ľudí fašistov volili v slobodných a demokratických voľbách. Mnohým sa zdala fašistická vízia a sľubovaný nový poriadok lákavé. Nedokázali rozkódovať nevyhnutne genocídnu podstatu fašizmu. Prvá veľká kniha svojho druhu v slovenskom jazyku vysvetľuje dôležité pojmy aj konkrétne prejavy fašizmu. Objasňuje motivácie a ideológiu fašistov a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín. Na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Československo) ukazuje, ako fungovali historické fašistické hnutia a režimy a v rozsiahlej samostatnej kapitole vysvetľuje i peripetie a transformáciu fašizmu po druhej svetovej vojne až po dnešok.

Román o tom, aká je cena víťazstva... a cena vojny. Pokračovanie slávneho románu Duna je viac ako fantasy, viac ako sci-fi: jedinečne výstižná analýza moci a jej dôsledkov pre jednotlivca. Dvanásť rokov po tom, čo pokoril Harkonnenovcov, vládne Paul Atreides ako imperátor celému známemu vesmíru. No jeho víťazstvo má obrovské následky. Rozpútal vojnu, v ktorej zahynuli miliardy ľudí, a hoci sa mu to krviprelievanie protiví, nedokáže ho zastaviť. Dokáže aspoň zachrániť seba a svojich milovaných? Spasiteľ Duny je pokračovanie príbehu Paula Atreidesa, známeho a obávaného pod menom Muad`Dib, ktorý vo svojich rukách sústredil väčšiu moc, než je pre smrteľníka zdravé. Fanatickí Fremeni ho uctievajú ako božstvo, ale veľkorody, ktoré pri svojom nástupe na trón porazil, ho nenávidia. Teraz musí čeliť sprisahaniu z najbližších kruhov. V ohrození je všetko: jeho potomkovia, jeho láska, jeho budúcnosť. A spolu s tým aj budúcnosť celého vesmíru.

Jeden z najvýznamnejších ekonómov mesta prichádza s prelomovou knihou, ktorá mení naše nazeranie na mestá. Amerika by bez veľkých miest nebola Amerikou, ale napriek tomu majú veľkomestá zlú povesť: hovorí sa o nich, že sú špinavé, chudobné, nezdravé a škodia životnému prostrediu. Je to však pravda? Edward Glaeser vo svojej knihe tvrdí, že práve veľkomestá sú najzdravšie, najzelenšie a najbohatšie v ekonomickom aj kultúrnom zmysle. Vydáva sa do histórie a cestuje po celom svete, pričom opisuje, ako veľkomestá fungujú a ako ľudstvo vďaka nim napreduje. Glaeser je odvážny reportér a šikovný analytik, ktorý presvedčivo a naliehavo vysvetľuje, prečo sú mestá výnimočné a dôležité. Výsledkom jeho výskumu je množstvo dôkazov o tom, že práve veľkomestá sú tým najlepším vynálezom v histórii ľudstva a zároveň aj našou najväčšou nádejou do budúcnosti.

Všelijako sa dá listovať v dobe, ktorú sme všetci spoločne, v tejto malebnej krajine na hornom výbežku Karpatskej kotliny, prežili. Môžete si prechádzať sedem rokov staré noviny, keď sa vám chce. Alebo sa ňúrať v grafoch a štatistikách, ak máte dojem, že váš život nie je dostatočne nudný. Ale nič z toho tak dokonale a autenticky nezachytí tú tupotu, ktorou sme boli obklopení, ako vtipy, na ktorých sme sa po celý čas priebežne smiali. Všetky tie postavičky a ich tragikomické prúsery, ktoré sa nám tu, slovami klasika, trtošili a pregrciavali, vystihne jednoduchý vtip oveľa lepšie, než komplikovaná analýza. Cynická obluda ich za prvých sedem rokov svojej existencie spravila viac ako tritisíc. Z nich jej autor starostlivo vybral štyri stovky tých najlepších, najobľúbenejších, najvýstižnejších a tých, ktoré najviac pobúrili Andrej Danka. Roztriedil ich tematicky do desiatich kapitol podľa toho, ktorým z fenoménov sa zaoberali od Fica, cez historky z krajiny potácajúcej sa medzi Ruskom a civilizáciou, kresťanského boja za návrat do stredoveku, vzostup náckov, trápenia komickej opozície, figúrky viac smiešne než vtipné, až po šport a dejiny mafiánskeho štátu. Ku každej z nich napísal krátku esej a vy tak do rúk dostávate dokonalú kroniku siedmich rokov, kde je všetko podstatné namiesto zdĺhavých omáčok vyrozprávané údernými pointami v stručných bublinkách. Históriu siedmich rokov Slovenska, jeho obyvateľov, okolitého sveta aj vás samých, nad ktorou by objektívne možno bolo treba skôr zaplakať, ale v takto spracovanej podobe sa budete v prvom rade kráľovsky baviť.

Fascinujúca a súčasne vtipná kniha o nepotlačiteľnej potrebe veľkých i malých diktátorov obšťastňovať svet písaným slovom. Už od čias Rímskej ríše mali diktátori nutkanie písať knihy. Ale až v dvadsiatom storočí došlo priam k erupcii tejto diktátorskej obsesie. Titani tohto žánru ako napríklad Stalin, Hitler, Mussolini, Mao či Chomejní produkovali teoretické diela, duchovné manifesty, básnické zbierky, memoáre, ba občas aj poklesnuté romance ako na bežiacom páse. A nekonečná záplava diktátorskej makulatúry dodnes celkom neopadla. Daniel Kalder v tejto brilantne a so sarkastickým nadhľadom napísanej knihe hľadá a nachádza odpovede na základné otázky tohto literárneho žánru: prečo a ako sa produkovanie písaného slova tohto typu, nazývaného z neznámych dôvodov literatúrou, stalo jedným z kľúčových pilierov diktátorských režimov? Čo odhaľujú tieto diela o diktátorovej duši? Ako môžu knihy a gramotnosť všeobecne, o ktorých pozitívnom vplyve nikto seriózny nepochybuje, spôsobovať toľko zla? Ako je možné, že sú knihy na škodu sveta? Pekelná knižnica je knihou o knihách tých najkrvavejších diktátorov ľudskej histórie, presvedčených nielen o svojom historickom poslaní, ale aj o svojom talente a spisovateľskej genialite. Tieto knihy vychádzali v miliónových nákladoch, čítali ich povinne i dobrovoľne, povrchne i extaticky milióny ľudí. Drvivá väčšina z nich už nie je ničím iným, než dobovou kuriozitou a nemá ani hodnotu literárneho braku. O to pútavejšie je poprechádzať sa pod erudovaným autorovým vedením týmto literárnym panoptikom.

William Wisting vyráža v jeden hmlistý večer do terénu - pri lekárni v Staverne totiž našli ležať muža so strelnými ranami. O pár hodín neskôr a niekoľko kilometrov ďalej nachádza polícia zuhoľnatené ľudské pozostatky a keď more vyplaví ďalšiu čerstvú mŕtvolu, je skúsenému vyšetrovateľovi jasné, že zrejme čelia kriminálnemu prípadu netušených rozmerov. Wisting sa zahryzne do práce, hoci takmer nikto neverí tomu, že prípady nejako súvisia. Situáciu mu neuľahčuje ani fakt, že okrem neochoty vedenia musí zápasiť aj s veľkou zmenou v osobnom živote. Jeho manželka Ingrid je v Afrike, dcéra Line žije novinárčinou a on sa môže oprieť jedine o to, čo ho doteraz nikdy nesklamalo svoj policajný inštinkt.

Nič nedokáže o režime Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vypovedať výrečnejšie než autentické pramene, ktoré po sebe sám zanechal. Komentovaná čítanka je pomyselným strojom času, prenášajúci nás do doby, keď demokracia bola v Európe v ofsajde a pravidlá hry určovali fašistické mocnosti. Texty v antológii na jednom mieste demonštrujú celé spektrum ľudáckeho myšlienkového sveta: jeho najvnútornejšie svetonázorové pravdy, zakladateľské a budovateľské mýty Slovenského štátu, podoby kultu osobnosti, napodobňovanie propagandy národnosocialistického veľkého brata, ako aj bizarné formy povojnového legendarizovania štátu a jeho prezidenta Jozefa Tisa. Sprievodný výklad čitateľovi demonštruje, ako sa prostredníctvom politického jazyka menil duch pôvodne nacionalisticko-autoritatívneho režimu, ktorý sa pod vplyvom domácich a zahraničných faktorov premenil na režim národnosocialistického typu, až napokon zmutoval do hybridného režimu bez jasnej politickej identity. Je to výpoveď o mentalite politickej kultúry, ktorá po roku 1945 prežila svoju klinickú smrť a v slovenskej spoločnosti prežíva dodnes.

Viera v nezmysly sa prelína celými dejinami ľudstva. Ale až dnes má tak veľa nových podôb a názvov. Dezinformácie, propaganda, fakenews, konšpiračné teórie, hoaxy, trollovia, postfaktutálna doba, pseudoveda, šarlatáni. To sú len niektoré z výrazov, s ktorými sa stretávame čoraz častejšie a ktoré sa snažia popísať javy, s ktorými dnes mnohé spoločnosti zápasia. O význame týchto slov svedčí aj to, že sa v posledných rokoch viaceré z nich objavili v anketách alebo v rozhodnutiach odborných porôt o slovo roka. História pri ceste za poznaním je bohatá na ľudské omyly. Keď však hovoríme o postfaktuálnej dobe, hovoríme o tom, že badať ústup záujmu o pravdu. Nepodložené presvedčenia sa dnes šíria rýchlejšie ako kedysi a kým ich niekto uvedie na správnu mieru, škoda je už dávno napáchaná. Navyše aj dávno vyvrátené nepravdy sa k nám neustále vracajú zo záhrobia, ako napríklad presvedčenie o plochosti Zeme. Trend ignorovania pravdy má mnoho prejavov, tím slovenských psychológov v tejto publikácii uvádza desiatky príkladov a hľadá cestu, ako v ľuďoch prebudiť kritické myslenie.

Kniha Ako dobre bývať sa v zrozumiteľnej podobe zaoberá bývaním po jednotlivých miestnostiach v byte alebo v dome a ponúka množstvo osobných postrehov aj vedeckých poznatkov o tom, ako si čo najlepšie zariadiť svoj domov. Vychádza z autorkiných odborných kníh o dizajne s ohľadom na človeka a komforte v interiéri. Text sprevádzajú názorné ilustrácie, vďaka ktorým sa môžeme vyvarovať bežným chybám. Kniha je užitočným sprievodcom pri zariaďovaní a prináša inšpiráciu a motiváciu zamyslieť sa nad svojimi skutočnými potrebami. Ako tvrdí autorka, pri stavbe či rekonštrukcii bytov či domov by sa mali spojiť rozum aj cit. Práve z tohto princípu vychádza väčšina rád, ktoré ponúka táto kniha.

Hlavnou postavou knihy je bagdadský obchodník so starožitnosťami Hadí. Z častí tiel obetí bombových útokov vytvorí telo, ktorá nečakane ožíva a začína sa mstiť za každú obeť, z ktorej je vytvorené. Hadí so zdesením zisťuje, že sa mu monštrum vymklo spod kontroly. Miestami až surrealisticky pôsobiaca satira popisuje deštruktívne stupňovanie násilia v Bagdade. Mesto po americkej invázii a páde krutého režimu Saddáma Husajna sužujú bombové útoky a občianska vojna. "Keďže som poskladaný z ľudí rozličného pôvodu - rôznych národností, kmeňov, rás a spoločenských tried - som miešanec, aký doteraz ešte neexistoval. Myslím si, že som prvý skutočný iracký občan," hovorí o sebe Hadího výtvor. Román získal Medzinárodnú cenu pre arabskú prózu, zároveň sa dostal do užšej nominácie na International Booker Prize a Arthur C. Clarke Award.