Premedia strana 6 z 50

Všetci sa tešia na príchod cirkusu Mantovani. Kým sledujú vystúpenie Nebojácnej Fiony, neznámy zlodej sa vláme do domu dedka Oskara a ukradne mu cenný zberateľský kúsok. Alebo to bola zlodejka? Tiril a Oliver zistia, že keď bol cirkus v susednom meste, stalo sa tam tiež niečo nekalé. Rozhodnú sa prísť celej veci na koreň. Vyšetrovanie zločinov majú napokon v krvi. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia deviaty prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už viac ako dvadsať dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým.

Príbeh románu E.E., patriaceho medzi Tokarczukovej rané diela, sa odohráva vo Vroclave ešte pred prvou svetovou vojnou. V poľsko-nemeckej rodine továrnika Eltznera hlavná hrdinka, predpubertálna Erna, začína mať zdravotné problémy – často omdlieva a čudne sa správa. Lekár je zoči-voči ťažkostiam dievčaťa bezradný; keď však Erna začne rozprávať, že vidí akési postavy, možno aj duchov, jej matku to mimoriadne nadchne a začína v tom vidieť Boží dar. Autorka inšpirovaná dobovými teóriami o ľudskom podvedomí, freudizmom a módnymi špiritistickými trendmi, použila tieto dobové kulisy ako podklad pre reflexie týkajúce sa materstva, manželstva a  úlohy ženy v týchto vzťahoch. V knihe nejde len o pokus prezentovať premenu dievčaťa na ženu, zachytiť čas, v ktorom sa prebúdzajú hormóny a čoraz výraznejšiu úlohu začínajú zohrávať emócie. Príbeh je aj mierne kritickým obrazom doby, fascinovanej Freudovým psychoanalytickým prístupom k človeku. Tvorbu Olgy Tokarczukovej, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru za rok 2018, od začiatku charakterizuje úsilie o opisy prchavých tajomstiev, s akými sa stretáva človek, ktorý intenzívne prežíva svoj život. Román E.E. je jej v poradí druhá próza, ktorá nasledovala po románovom debute Putovanie ľudí Knihy, nedávno vydanom aj v slovenčine.

Na riečanskom námestí sa dejú záhadné veci. Tiril a Oliver si jedného dňa všimnú podozrivého muža s igelitkou. Rozhodnú sa ho sledovať. Ešte väčšmi zbystria pozornosť, keď si sadne na lavičku a vymení svoju tašku za tašku ženy, čo si prisadne k nemu. Prečo to spravili? Čo sa nachádzalo v tých igelitkách? Detektívna kancelária č. 2 sa púšťa do riešenia nového prípadu. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia ôsmy prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už viac ako dvadsať dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým.

Príbeh románu E.E., patriaceho medzi Tokarczukovej rané diela, sa odohráva vo Vroclave ešte pred prvou svetovou vojnou. V poľsko-nemeckej rodine továrnika Eltznera hlavná hrdinka, predpubertálna Erna, začína mať zdravotné problémy – často omdlieva a čudne sa správa. Lekár je zoči-voči ťažkostiam dievčaťa bezradný; keď však Erna začne rozprávať, že vidí akési postavy, možno aj duchov, jej matku to mimoriadne nadchne a začína v tom vidieť Boží dar. Autorka inšpirovaná dobovými teóriami o ľudskom podvedomí, freudizmom a módnymi špiritistickými trendmi, použila tieto dobové kulisy ako podklad pre reflexie týkajúce sa materstva, manželstva a úlohy ženy v týchto vzťahoch. V knihe nejde len o pokus prezentovať premenu dievčaťa na ženu, zachytiť čas, v ktorom sa prebúdzajú hormóny a čoraz výraznejšiu úlohu začínajú zohrávať emócie. Príbeh je aj mierne kritickým obrazom doby, fascinovanej Freudovým psychoanalytickým prístupom k človeku. Tvorbu Olgy Tokarczukovej, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru za rok 2018, od začiatku charakterizuje úsilie o opisy prchavých tajomstiev, s akými sa stretáva človek, ktorý intenzívne prežíva svoj život. Román E.E. je jej v poradí druhá próza, ktorá nasledovala po románovom debute Putovanie ľudí Knihy, nedávno vydanom aj v slovenčine.

Na riečanskom námestí sa dejú záhadné veci. Tiril a Oliver si jedného dňa všimnú podozrivého muža s igelitkou. Rozhodnú sa ho sledovať. Ešte väčšmi zbystria pozornosť, keď si sadne na lavičku a vymení svoju tašku za tašku ženy, čo si prisadne k nemu. Prečo to spravili? Čo sa nachádzalo v tých igelitkách? Detektívna kancelária č. 2 sa púšťa do riešenia nového prípadu. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia ôsmy prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už viac ako dvadsať dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým.

Tretia, záverečná časť grafickej adaptácie románu Duna. Schyľuje sa k záverečnému boju o Arrakis. Paul Atreides prijal úlohu vodcu Fremenov, ale vie, že jeho moc nad nimi je veľmi krehká – buď sa opätovne zmocnia planéty alebo povedú bojovú výpravu, ktorá pohltí celý vesmír. Lady Jessica sa stáva Ctihodnou matkou a musí správne vyvážiť podporu svojho syna a očakávania, ktoré sú na ňu kladené Bene Gesseritom. Barón Harkonnen medzičasom naďalej pripravuje svojho ľstivého synovca Feyda-Rauta na vládnutie nad púštnou planétou. Ich osudy sa stretnú v strhujúcom finále, ktoré navždy zmení Arrakis i celý vesmír. Brian Herbert, syn legendárneho spisovateľa sci-fi románov Franka Herberta a bestsellerový autor Kevin J. Anderson uzatvárajú svoju vernú adaptáciu Duny Paulovým vyjavením jeho veľkého a strašného poslania. Ilustrátorom Raúlovi Allénovi a Patricii Martín sa opäť podarilo preniesť čitateľov do vesmíru Duny v tomto vizuálnom diele, ktoré spája klasickú sci-fi so súčasným grafickým románom.

Duna: Grafický román, kniha 1 Grafický román Duna, adaptácia žánrovej klasiky science fiction od Franka Herberta, rozpráva príbeh Paula Atreida a jeho rodiny, ktorí na púštnej planéte Arrakis preberajú ťažbu mystickej drogy melanže, ktorá umožňuje cestovanie medzi hviezdami. Frank Herbert svojou Dunou a jej jedinečnou zmesou dobrodružstva, mystiky, ekológie a politických intríg spôsobil revolúciu v žánri science fiction. Jeho syn Brian Herbert spolu s autorom bestsellerov Kevinom J. Andersonom adaptuje toto dielo v troch zväzkoch ako grafický román, aby inšpiroval novú generáciu čitateľov. Spolu s Raúlom Allénom sa o grafickú realizáciu Herbertovej vízie postarala jedna z najvýznamnejších výtvarníčok na komiksovej scéne Patricia Martín a ilustrácie na obálke od legendy Billa Sienkiewicza pozdvihli projekt na úroveň, ktorú si táto výnimočná predloha zasluhuje. Adaptácia: Brian Herbert, Kevin J. Anderson Duna: Grafický román, kniha 2: Muad´Dib Druhý diel grafického románu Duna, nazvaný Muad´Dib, je súčasťou trojdielnej komiksovej adaptácie románu Franka Herberta Duna, vydaného v roku 1965. V tejto časti sa mladý Paul Atreides a jeho matka lady Jessica ocitnú v púšti na Arrakise po zrade, ktorej sa na nich dopustil Dr. Yueh. Prenasledovaní harkonnenovskými zabijakmi utekajú nehostinnou krajinou a útočisko im poskytnú záhadní Fremeni. Spoznávajú tajomstvá planéty a čelia dilemám, ktoré naveky zmenia ich osud. Verná komiksová adaptácia, ktorú vytvoril Brian Herbert, syn Franka Herberta, a s ním autor bestselerov Kevin J. Anderson, sleduje Paulovu premenu z chlapca na záhadného spasiteľa. Výtvarne ju opäť uchopili Raúl Allén a Patricia Martínová a podarilo sa im majstrovsky sprostredkovať vesmír herbertovskej Duny. Duna: Grafický román III: Prorok Tretia, záverečná časť grafickej adaptácie románu Duna. Schyľuje sa k záverečnému boju o Arrakis. Paul Atreides prijal úlohu vodcu Fremenov, ale vie, že jeho moc nad nimi je veľmi krehká – buď sa opätovne zmocnia planéty alebo povedú bojovú výpravu, ktorá pohltí celý vesmír. Lady Jessica sa stáva Ctihodnou matkou a musí správne vyvážiť podporu svojho syna a očakávania, ktoré sú na ňu kladené Bene Gesseritom. Barón Harkonnen medzičasom naďalej pripravuje svojho ľstivého synovca Feyda-Rauta na vládnutie nad púštnou planétou. Ich osudy sa stretnú v strhujúcom finále, ktoré navždy zmení Arrakis i celý vesmír. Brian Herbert, syn legendárneho spisovateľa sci-fi románov Franka Herberta a bestsellerový autor Kevin J. Anderson uzatvárajú svoju vernú adaptáciu Duny Paulovým vyjavením jeho veľkého a strašného poslania. Ilustrátorom Raúlovi Allénovi a Patricii Martín sa opäť podarilo preniesť čitateľov do vesmíru Duny v tomto vizuálnom diele, ktoré spája klasickú sci-fi so súčasným grafickým románom.

Všetci sa tešia na príchod cirkusu Mantovani. Kým sledujú vystúpenie Nebojácnej Fiony, neznámy zlodej sa vláme do domu dedka Oskara a ukradne mu cenný zberateľský kúsok. Alebo to bola zlodejka? Tiril a Oliver zistia, že keď bol cirkus v susednom meste, stalo sa tam tiež niečo nekalé. Rozhodnú sa prísť celej veci na koreň. Vyšetrovanie zločinov majú napokon v krvi. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia deviaty prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už viac ako dvadsať dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým.

Vo svojej mimoriadne vplyvnej práci Mimo dobra a zla Nietzsche priamo nadväzuje na idey, ktoré básnicky stvárnil vo svojom vrcholnom diele Tak riekol Zarathustra. Keďže sú v nej obsiahnuté všetky základné pojmy a myšlienkové motívy jeho filozofie, obvykle sa pokladá za ideálny „vstupný portál“ do jeho myslenia. Vychádzajúc zo zásadnej kritiky európskej kultúry založenej na platonizme a kresťanstve, ktoré svojimi dôsledkami nevyhnutne vedú k nihilizmu, hľadá nové formy morálky mimo jej historicky tradovaných, náboženstvom a dogmatickým myslením ovplyvnených noriem a hodnôt, proti ktorým stavia svoju filozofiu „imorality“. Ide mu o prekonanie „otrockej“ morálky masového, „stádového“ človeka „ušľachtilou“ či „aristokratickou“ morálkou sebauvedomeného a za seba plne zodpovedného jednotlivca. Nietzscheho myšlienkové zápasy svedčia o jeho priam sebazničujúcom nasadení pri uplatňovaní poslednej nepochybnej a nespochybniteľnej hodnoty, ktorú označuje ako „poctivosť“. Ich výsledky, brilantne formulované veľmi pôsobivým metaforickým jazykom, sú preto napriek všetkej svojej kontroverznosti a polemickosti predovšetkým svedectvom jeho úporného hľadania zmyslu a pevného záchytného bodu v čoraz neuchopiteľnejšom svete moderného človeka.

Dožiť sa deväťdesiatky je krásne, ale zároveň musíte čeliť nový výzvam – vaše vlastné telo už úplne neposlúcha a čosi podobné platí aj o mysli. Irvin Yalom vo svojej novej knihe opisuje stretnutia s pacientmi, ktoré kvôli výpadkom pamäti musel obmedziť na jednorazové hodinové konzultácie, niečo, čo bolo v zdanlivom rozpore s celou jeho dovtedajšou praxou. Dokážete niekomu pomôcť za hodinu a je šanca, že sa v takom krátkom čase ľudsky zblížite? Revolučná prax zameraná na ešte väčší dôraz využívania jeho prístupu „tu a teraz“ priniesla svoje plody. Obľúbený terapeut-veterán zistil, že sa môže s novými pacientmi dostať čoraz hlbšie, a to v skrátenom čase, bez nárazníka budúcich stretnutí. V knihe opisuje niektoré z týchto intenzívnych konzultácií, ktoré zmenili jeho život, a skúma množstvo ľudských ťažkostí, ako aj svoj vlastný vývoj na konci kariéry terapeuta. Ukazuje, ako ochota terapeuta byť otvorený pomáha pacientovi poľaviť vo vlastnej ostražitosti, čo vedie k hlbšiemu a bezprostrednejšiemu spojeniu. Pre Yaloma táto otvorenosť znamenala, že si dovolil odhaliť detaily zo svojho osobného života, od detstva vo Washingtone s rodičmi prisťahovalcami až po nedávnu smrť manželky a otázky o pôsobení psychoterapie v našom živote.

Dožiť sa deväťdesiatky je krásne, ale zároveň musíte čeliť nový výzvam – vaše vlastné telo už úplne neposlúcha a čosi podobné platí aj o mysli. Irvin Yalom vo svojej novej knihe opisuje stretnutia s pacientmi, ktoré kvôli výpadkom pamäti musel obmedziť na jednorazové hodinové konzultácie, niečo, čo bolo v zdanlivom rozpore s celou jeho dovtedajšou praxou. Dokážete niekomu pomôcť za hodinu a je šanca, že sa v takom krátkom čase ľudsky zblížite? Revolučná prax zameraná na ešte väčší dôraz využívania jeho prístupu „tu a teraz“ priniesla svoje plody. Obľúbený terapeut-veterán zistil, že sa môže s novými pacientmi dostať čoraz hlbšie, a to v skrátenom čase, bez nárazníka budúcich stretnutí. V knihe opisuje niektoré z týchto intenzívnych konzultácií, ktoré zmenili jeho život, a skúma množstvo ľudských ťažkostí, ako aj svoj vlastný vývoj na konci kariéry terapeuta. Ukazuje, ako ochota terapeuta byť otvorený pomáha pacientovi poľaviť vo vlastnej ostražitosti, čo vedie k hlbšiemu a bezprostrednejšiemu spojeniu. Pre Yaloma táto otvorenosť znamenala, že si dovolil odhaliť detaily zo svojho osobného života, od detstva vo Washingtone s rodičmi prisťahovalcami až po nedávnu smrť manželky a otázky o pôsobení psychoterapie v našom živote.

Bývalý vojak a bývalý policajný študent Markus Heger vyšetruje staré aj nové kriminálne prípady z podcastového štúdia v zadnej časti svojho karavanu. Výkrik, ktorý nikto nepočul mal byť seriál o sedemročnej Leah Forsbergovej, ktorá zmizla pred pätnástimi rokmi, ale stala sa z neho len jedna epizóda. Hoci sa Leahino telo nikdy nenašlo, jej otec bol odsúdený za vraždu a neskôr si vo väzení vzal život. Keď zmizne ďalšie dievča, Markus je opäť vtiahnutý do prípadu a informácie z dôveryhodného zdroja ho nútia pochybovať, či sa za mreže dostal ten správny človek. Medzitým sa mu stále vynárajú na povrch veci z minulosti, ktoré sa zúfalo snažil vytesniť. Z väzenia mu napíše jeho otec, s ktorým nebol v kontakte od tínedžerských čias, a požiada ho o stretnutie. Môže mu otec pomôcť vyriešiť prípad a dokážu napraviť svoj narušený vzťah? Jorn Lier Horst je jedným z najpopulárnejších nórskych autorov detektívok. Jana-Erika Fjella poznajú čitatelia vďaka kriminálnej sérii s cynickým vyšetrovateľom Antonom Brekkem. Táto kniha je ich prvým spoločným projektom a v Nórsku zaznamenala veľký úspech. Nasledovať by mali ďalšie dve časti.

Siedma kniha z cyklu kroník o planéte Duna nadväzuje na ságu, ktorú Frank Herbert už nestihol dokončiť. Jeho syn Brian sa spojil s Kevinom J. Andersonom, aby sériu uzavreli románom Lovci Duny a ôsmou časťou s názvom Piesočné červy Duny. Týmito knihami, ktoré spájajú veľké dejové línie a objavujú sa v nich obľúbené postavy klasického sveta Duny, príbeh kultovej série vrcholí. Vychádzajú z poznámok a náčrtkov Franka Herberta, ktoré ležali desať rokov ukryté v jeho bezpečnostnej schránke. Fanúšikovia tak konečne dostali odpovede na otázky, o ktorých už dlho diskutovali. Na konci knihy Duna: Kapitula, posledného románu Franka Herberta, loď s gholom Duncana Idaha, Šíanou (ktorá dokáže ovládať piesočné červy) a posádkou utečencov uniká do neznámej galaxie. Utekajú pred Ctenými matre, temnými náprotivkami sesterstva Bene Gesserit. Ich takmer neporaziteľné protivníčky sa vyrojili do Starého impéria, lebo ich z domova vyhnal hrozivý, záhadný Nepriateľ. Jadro príbehu Lovcov Duny a Piesočných červov Duny je putovanie Duncanovej nelode, ktorá je nútená unikať nástrahám krutého, neznámeho Nepriateľa. Aby znásobili svoju silu, využijú utečenci genetickú technológiu posledného Pána z Tleilaxu Scytala na oživenie kľúčových postáv z minulosti Duny – vrátane Paula Muad'Diba a jeho milovanej Chani, lady Jessicy, Stilgara, Thufira Hawata, a dokonca aj doktora Wellingtona Yueha. Každá z týchto postáv využije svoje jedinečné schopnosti, aby náročné situácie, v akých sa ocitajú, zvrátili vo svoj prospech. Zlyhanie neprichádza do úvahy – ide nielen o ich prežitie, majú v rukách osud celého ľudstva.

Vo svojej mimoriadne vplyvnej práci Mimo dobra a zla Nietzsche priamo nadväzuje na idey, ktoré básnicky stvárnil vo svojom vrcholnom diele Tak riekol Zarathustra. Keďže sú v nej obsiahnuté všetky základné pojmy a myšlienkové motívy jeho filozofie, obvykle sa pokladá za ideálny „vstupný portál“ do jeho myslenia. Vychádzajúc zo zásadnej kritiky európskej kultúry založenej na platonizme a kresťanstve, ktoré svojimi dôsledkami nevyhnutne vedú k nihilizmu, hľadá nové formy morálky mimo jej historicky tradovaných, náboženstvom a dogmatickým myslením ovplyvnených noriem a hodnôt, proti ktorým stavia svoju filozofiu „imorality“. Ide mu o prekonanie „otrockej“ morálky masového, „stádového“ človeka „ušľachtilou“ či „aristokratickou“ morálkou sebauvedomeného a za seba plne zodpovedného jednotlivca. Nietzscheho myšlienkové zápasy svedčia o jeho priam sebazničujúcom nasadení pri uplatňovaní poslednej nepochybnej a nespochybniteľnej hodnoty, ktorú označuje ako „poctivosť“. Ich výsledky, brilantne formulované veľmi pôsobivým metaforickým jazykom, sú preto napriek všetkej svojej kontroverznosti a polemickosti predovšetkým svedectvom jeho úporného hľadania zmyslu a pevného záchytného bodu v čoraz neuchopiteľnejšom svete moderného človeka.

Bývalý vojak a bývalý policajný študent Markus Heger vyšetruje staré aj nové kriminálne prípady z podcastového štúdia v zadnej časti svojho karavanu. Výkrik, ktorý nikto nepočul mal byť seriál o sedemročnej Leah Forsbergovej, ktorá zmizla pred pätnástimi rokmi, ale stala sa z neho len jedna epizóda. Hoci sa Leahino telo nikdy nenašlo, jej otec bol odsúdený za vraždu a neskôr si vo väzení vzal život. Keď zmizne ďalšie dievča, Markus je opäť vtiahnutý do prípadu a informácie z dôveryhodného zdroja ho nútia pochybovať, či sa za mreže dostal ten správny človek. Medzitým sa mu stále vynárajú na povrch veci z minulosti, ktoré sa zúfalo snažil vytesniť. Z väzenia mu napíše jeho otec, s ktorým nebol v kontakte od tínedžerských čias, a požiada ho o stretnutie. Môže mu otec pomôcť vyriešiť prípad a dokážu napraviť svoj narušený vzťah? Jorn Lier Horst je jedným z najpopulárnejších nórskych autorov detektívok. Jana-Erika Fjella poznajú čitatelia vďaka kriminálnej sérii s cynickým vyšetrovateľom Antonom Brekkem. Táto kniha je ich prvým spoločným projektom a v Nórsku zaznamenala veľký úspech. Nasledovať by mali ďalšie dve časti.

Sme zázrakom evolúcie, ktorý je schopný neuveriteľných výkonov. Sme však aj hlboko chybní. Naše telá sa lámu, dusia a zlyhávajú. Byť človekom je zhmotnená história. Vo svojej predošlej knihe Pôvod sa Lewis Dartnell pozrel na to, ako vývoj ľudstva ovplyvnila geológia, v tej najnovšej sleduje súvislosti medzi dejinami a ľudskou biológiou. Ako ukazuje, choroby prekazili naše najodvážnejšie plány a naše psychologické predsudky boli príčinou hrozných rozhodnutí vo vojne aj v mieri. Tento mimoriadny rozpor je podstatou toho, čo znamená byť človekom – súhrnom našich slabostí a silných stránok. Aby sme teda pochopili smer, ktorým sa ľudstvo uberalo od praveku cez obdobie impérií až po modernú éru, musíme pochopiť, kto a čo sme. Na počítaní v desiatkach nie je nič nevyhnutné – je pre nás prirodzené myslieť v desiatkach, pretože sme päťprsté zvieratá, ktorých predné končatiny sa delia na dve sady po piatich čísliciach. Podobne aj jazyky, v ktorých myslíme, snívame a vyjadrujeme abstraktné myšlienky, majú svoj základ vo fyzickej evolúcii hrdla a úst, ktorých jemné vyjadrovacie schopnosti sú spojené s rizikom zadusenia potravou. Schopnosť rastlín nabúrať našu neurochémiu spôsobila, že sme schopní využívať závislosť ako zbraň, ktorú môžeme použiť proti iným spoločnostiam. Ako zmenili malé genetické chyby, ktoré nám bránia syntetizovať určité chemické látky v našom vlastnom tele – nedostatok vitamínov, ktoré spôsobujú beriberi a skorbut – výsledok vojen o imperiálnu nadvládu? Ako endemické choroby chránili niektoré komunity pred inváziou? A možno najdôležitejšie zo všetkého je, že Lewis Dartnell sa pýta, ako nás neurologické šablóny, ktoré sme si vyvinuli, aby sme sa vyrovnali s krajinou, v ktorej sme sa vyvinuli, viedli k tomu, že sme sa dopustili hlbokých a deštruktívnych omylov o iných ľuďoch a iných spoločnostiach.