Premedia strana 6 z 49

Vo svojej mimoriadne vplyvnej práci Mimo dobra a zla Nietzsche priamo nadväzuje na idey, ktoré básnicky stvárnil vo svojom vrcholnom diele Tak riekol Zarathustra. Keďže sú v nej obsiahnuté všetky základné pojmy a myšlienkové motívy jeho filozofie, obvykle sa pokladá za ideálny „vstupný portál“ do jeho myslenia. Vychádzajúc zo zásadnej kritiky európskej kultúry založenej na platonizme a kresťanstve, ktoré svojimi dôsledkami nevyhnutne vedú k nihilizmu, hľadá nové formy morálky mimo jej historicky tradovaných, náboženstvom a dogmatickým myslením ovplyvnených noriem a hodnôt, proti ktorým stavia svoju filozofiu „imorality“. Ide mu o prekonanie „otrockej“ morálky masového, „stádového“ človeka „ušľachtilou“ či „aristokratickou“ morálkou sebauvedomeného a za seba plne zodpovedného jednotlivca. Nietzscheho myšlienkové zápasy svedčia o jeho priam sebazničujúcom nasadení pri uplatňovaní poslednej nepochybnej a nespochybniteľnej hodnoty, ktorú označuje ako „poctivosť“. Ich výsledky, brilantne formulované veľmi pôsobivým metaforickým jazykom, sú preto napriek všetkej svojej kontroverznosti a polemickosti predovšetkým svedectvom jeho úporného hľadania zmyslu a pevného záchytného bodu v čoraz neuchopiteľnejšom svete moderného človeka.

Bývalý vojak a bývalý policajný študent Markus Heger vyšetruje staré aj nové kriminálne prípady z podcastového štúdia v zadnej časti svojho karavanu. Výkrik, ktorý nikto nepočul mal byť seriál o sedemročnej Leah Forsbergovej, ktorá zmizla pred pätnástimi rokmi, ale stala sa z neho len jedna epizóda. Hoci sa Leahino telo nikdy nenašlo, jej otec bol odsúdený za vraždu a neskôr si vo väzení vzal život. Keď zmizne ďalšie dievča, Markus je opäť vtiahnutý do prípadu a informácie z dôveryhodného zdroja ho nútia pochybovať, či sa za mreže dostal ten správny človek. Medzitým sa mu stále vynárajú na povrch veci z minulosti, ktoré sa zúfalo snažil vytesniť. Z väzenia mu napíše jeho otec, s ktorým nebol v kontakte od tínedžerských čias, a požiada ho o stretnutie. Môže mu otec pomôcť vyriešiť prípad a dokážu napraviť svoj narušený vzťah? Jorn Lier Horst je jedným z najpopulárnejších nórskych autorov detektívok. Jana-Erika Fjella poznajú čitatelia vďaka kriminálnej sérii s cynickým vyšetrovateľom Antonom Brekkem. Táto kniha je ich prvým spoločným projektom a v Nórsku zaznamenala veľký úspech. Nasledovať by mali ďalšie dve časti.

Siedma kniha z cyklu kroník o planéte Duna nadväzuje na ságu, ktorú Frank Herbert už nestihol dokončiť. Jeho syn Brian sa spojil s Kevinom J. Andersonom, aby sériu uzavreli románom Lovci Duny a ôsmou časťou s názvom Piesočné červy Duny. Týmito knihami, ktoré spájajú veľké dejové línie a objavujú sa v nich obľúbené postavy klasického sveta Duny, príbeh kultovej série vrcholí. Vychádzajú z poznámok a náčrtkov Franka Herberta, ktoré ležali desať rokov ukryté v jeho bezpečnostnej schránke. Fanúšikovia tak konečne dostali odpovede na otázky, o ktorých už dlho diskutovali. Na konci knihy Duna: Kapitula, posledného románu Franka Herberta, loď s gholom Duncana Idaha, Šíanou (ktorá dokáže ovládať piesočné červy) a posádkou utečencov uniká do neznámej galaxie. Utekajú pred Ctenými matre, temnými náprotivkami sesterstva Bene Gesserit. Ich takmer neporaziteľné protivníčky sa vyrojili do Starého impéria, lebo ich z domova vyhnal hrozivý, záhadný Nepriateľ. Jadro príbehu Lovcov Duny a Piesočných červov Duny je putovanie Duncanovej nelode, ktorá je nútená unikať nástrahám krutého, neznámeho Nepriateľa. Aby znásobili svoju silu, využijú utečenci genetickú technológiu posledného Pána z Tleilaxu Scytala na oživenie kľúčových postáv z minulosti Duny – vrátane Paula Muad'Diba a jeho milovanej Chani, lady Jessicy, Stilgara, Thufira Hawata, a dokonca aj doktora Wellingtona Yueha. Každá z týchto postáv využije svoje jedinečné schopnosti, aby náročné situácie, v akých sa ocitajú, zvrátili vo svoj prospech. Zlyhanie neprichádza do úvahy – ide nielen o ich prežitie, majú v rukách osud celého ľudstva.

Vo svojej mimoriadne vplyvnej práci Mimo dobra a zla Nietzsche priamo nadväzuje na idey, ktoré básnicky stvárnil vo svojom vrcholnom diele Tak riekol Zarathustra. Keďže sú v nej obsiahnuté všetky základné pojmy a myšlienkové motívy jeho filozofie, obvykle sa pokladá za ideálny „vstupný portál“ do jeho myslenia. Vychádzajúc zo zásadnej kritiky európskej kultúry založenej na platonizme a kresťanstve, ktoré svojimi dôsledkami nevyhnutne vedú k nihilizmu, hľadá nové formy morálky mimo jej historicky tradovaných, náboženstvom a dogmatickým myslením ovplyvnených noriem a hodnôt, proti ktorým stavia svoju filozofiu „imorality“. Ide mu o prekonanie „otrockej“ morálky masového, „stádového“ človeka „ušľachtilou“ či „aristokratickou“ morálkou sebauvedomeného a za seba plne zodpovedného jednotlivca. Nietzscheho myšlienkové zápasy svedčia o jeho priam sebazničujúcom nasadení pri uplatňovaní poslednej nepochybnej a nespochybniteľnej hodnoty, ktorú označuje ako „poctivosť“. Ich výsledky, brilantne formulované veľmi pôsobivým metaforickým jazykom, sú preto napriek všetkej svojej kontroverznosti a polemickosti predovšetkým svedectvom jeho úporného hľadania zmyslu a pevného záchytného bodu v čoraz neuchopiteľnejšom svete moderného človeka.

Bývalý vojak a bývalý policajný študent Markus Heger vyšetruje staré aj nové kriminálne prípady z podcastového štúdia v zadnej časti svojho karavanu. Výkrik, ktorý nikto nepočul mal byť seriál o sedemročnej Leah Forsbergovej, ktorá zmizla pred pätnástimi rokmi, ale stala sa z neho len jedna epizóda. Hoci sa Leahino telo nikdy nenašlo, jej otec bol odsúdený za vraždu a neskôr si vo väzení vzal život. Keď zmizne ďalšie dievča, Markus je opäť vtiahnutý do prípadu a informácie z dôveryhodného zdroja ho nútia pochybovať, či sa za mreže dostal ten správny človek. Medzitým sa mu stále vynárajú na povrch veci z minulosti, ktoré sa zúfalo snažil vytesniť. Z väzenia mu napíše jeho otec, s ktorým nebol v kontakte od tínedžerských čias, a požiada ho o stretnutie. Môže mu otec pomôcť vyriešiť prípad a dokážu napraviť svoj narušený vzťah? Jorn Lier Horst je jedným z najpopulárnejších nórskych autorov detektívok. Jana-Erika Fjella poznajú čitatelia vďaka kriminálnej sérii s cynickým vyšetrovateľom Antonom Brekkem. Táto kniha je ich prvým spoločným projektom a v Nórsku zaznamenala veľký úspech. Nasledovať by mali ďalšie dve časti.

Sme zázrakom evolúcie, ktorý je schopný neuveriteľných výkonov. Sme však aj hlboko chybní. Naše telá sa lámu, dusia a zlyhávajú. Byť človekom je zhmotnená história. Vo svojej predošlej knihe Pôvod sa Lewis Dartnell pozrel na to, ako vývoj ľudstva ovplyvnila geológia, v tej najnovšej sleduje súvislosti medzi dejinami a ľudskou biológiou. Ako ukazuje, choroby prekazili naše najodvážnejšie plány a naše psychologické predsudky boli príčinou hrozných rozhodnutí vo vojne aj v mieri. Tento mimoriadny rozpor je podstatou toho, čo znamená byť človekom – súhrnom našich slabostí a silných stránok. Aby sme teda pochopili smer, ktorým sa ľudstvo uberalo od praveku cez obdobie impérií až po modernú éru, musíme pochopiť, kto a čo sme. Na počítaní v desiatkach nie je nič nevyhnutné – je pre nás prirodzené myslieť v desiatkach, pretože sme päťprsté zvieratá, ktorých predné končatiny sa delia na dve sady po piatich čísliciach. Podobne aj jazyky, v ktorých myslíme, snívame a vyjadrujeme abstraktné myšlienky, majú svoj základ vo fyzickej evolúcii hrdla a úst, ktorých jemné vyjadrovacie schopnosti sú spojené s rizikom zadusenia potravou. Schopnosť rastlín nabúrať našu neurochémiu spôsobila, že sme schopní využívať závislosť ako zbraň, ktorú môžeme použiť proti iným spoločnostiam. Ako zmenili malé genetické chyby, ktoré nám bránia syntetizovať určité chemické látky v našom vlastnom tele – nedostatok vitamínov, ktoré spôsobujú beriberi a skorbut – výsledok vojen o imperiálnu nadvládu? Ako endemické choroby chránili niektoré komunity pred inváziou? A možno najdôležitejšie zo všetkého je, že Lewis Dartnell sa pýta, ako nás neurologické šablóny, ktoré sme si vyvinuli, aby sme sa vyrovnali s krajinou, v ktorej sme sa vyvinuli, viedli k tomu, že sme sa dopustili hlbokých a deštruktívnych omylov o iných ľuďoch a iných spoločnostiach.

V knihe Pády impérií sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí, ktoré stáli za pádmi najväčších svetových impérií, od starovekého Egypta po pád mocnej britskej koloniálnej ríše. Kniha nielen odhaľuje dynamiku a faktory – politické, ekonomické, environmentálne a sociálne – ktoré viedli k týmto kolapsom, ale skúma aj otázku, či sú dnešné veľmoci ako Spojené štáty, Rusko alebo Čína na prahu podobného osudu. Mohli byť vojny, vnútorné krízy, ekonomická nestabilita alebo klimatické zmeny príčinou úpadku obrovských svetových ríši? A čo môžeme z týchto historických príbehov vyčítať pre súčasnosť? Každá kapitola ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov. V čase, keď národy prekonávajú zložité problémy globalizácie, klimatickej krízy, neustále sa vracajúcich vĺn epidémií a vnútorných rozporov, nám lekcie z histórie pripomínajú krehkosť moci a dôležitosť odolnosti, prispôsobivosti a predvídavosti. Na pády impérií sa totiž dá pozerať aj inak – ako na transformáciu od starých, nefungujúcich a rigidných štruktúr, ktoré sú naďalej neudržateľné, k niečomu novému a lepšie fungujúcemu.

Sme zázrakom evolúcie, ktorý je schopný neuveriteľných výkonov. Sme však aj hlboko chybní. Naše telá sa lámu, dusia a zlyhávajú. Byť človekom je zhmotnená história. Vo svojej predošlej knihe Pôvod sa Lewis Dartnell pozrel na to, ako vývoj ľudstva ovplyvnila geológia, v tej najnovšej sleduje súvislosti medzi dejinami a ľudskou biológiou. Ako ukazuje, choroby prekazili naše najodvážnejšie plány a naše psychologické predsudky boli príčinou hrozných rozhodnutí vo vojne aj v mieri. Tento mimoriadny rozpor je podstatou toho, čo znamená byť človekom – súhrnom našich slabostí a silných stránok. Aby sme teda pochopili smer, ktorým sa ľudstvo uberalo od praveku cez obdobie impérií až po modernú éru, musíme pochopiť, kto a čo sme. Na počítaní v desiatkach nie je nič nevyhnutné – je pre nás prirodzené myslieť v desiatkach, pretože sme päťprsté zvieratá, ktorých predné končatiny sa delia na dve sady po piatich čísliciach. Podobne aj jazyky, v ktorých myslíme, snívame a vyjadrujeme abstraktné myšlienky, majú svoj základ vo fyzickej evolúcii hrdla a úst, ktorých jemné vyjadrovacie schopnosti sú spojené s rizikom zadusenia potravou. Schopnosť rastlín nabúrať našu neurochémiu spôsobila, že sme schopní využívať závislosť ako zbraň, ktorú môžeme použiť proti iným spoločnostiam. Ako zmenili malé genetické chyby, ktoré nám bránia syntetizovať určité chemické látky v našom vlastnom tele – nedostatok vitamínov, ktoré spôsobujú beriberi a skorbut – výsledok vojen o imperiálnu nadvládu? Ako endemické choroby chránili niektoré komunity pred inváziou? A možno najdôležitejšie zo všetkého je, že Lewis Dartnell sa pýta, ako nás neurologické šablóny, ktoré sme si vyvinuli, aby sme sa vyrovnali s krajinou, v ktorej sme sa vyvinuli, viedli k tomu, že sme sa dopustili hlbokých a deštruktívnych omylov o iných ľuďoch a iných spoločnostiach.

V knihe Pády impérií sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí, ktoré stáli za pádmi najväčších svetových impérií, od starovekého Egypta po pád mocnej britskej koloniálnej ríše. Kniha nielen odhaľuje dynamiku a faktory – politické, ekonomické, environmentálne a sociálne – ktoré viedli k týmto kolapsom, ale skúma aj otázku, či sú dnešné veľmoci ako Spojené štáty, Rusko alebo Čína na prahu podobného osudu. Mohli byť vojny, vnútorné krízy, ekonomická nestabilita alebo klimatické zmeny príčinou úpadku obrovských svetových ríši? A čo môžeme z týchto historických príbehov vyčítať pre súčasnosť? Každá kapitola ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov. V čase, keď národy prekonávajú zložité problémy globalizácie, klimatickej krízy, neustále sa vracajúcich vĺn epidémií a vnútorných rozporov, nám lekcie z histórie pripomínajú krehkosť moci a dôležitosť odolnosti, prispôsobivosti a predvídavosti. Na pády impérií sa totiž dá pozerať aj inak – ako na transformáciu od starých, nefungujúcich a rigidných štruktúr, ktoré sú naďalej neudržateľné, k niečomu novému a lepšie fungujúcemu.

Výber z korešpondencie Georgea Orwella približuje jeho osobnosť nielen ako významného spisovateľa a mysliteľa, ktorý ovplyvnil a dodnes ovplyvňuje generácie spisovateľov a intelektuálov, ale aj ako spoločenského glosátora, aktívneho občana, presvedčeného socialistu a antistalinistu. A prirodzene aj ako človeka, ktorého osobný život nepatril vzhľadom na chatrné zdravie a osobné tragédie k tým najšťastnejším. Výber mapuje zásadné etapy Orwellovho života od pôsobenia v Indii, bezprostredného zapojenia sa do bojov v španielskej občianskej vojne, pobyt v Maroku, cez účasť v domobrane počas bombardovania Londýna a bitky o Britániu, prácu pre rozhlasovú stanicu BBC, až po záverečnú etapu jeho života na hebridskom ostrove Jura, kde napísal či dokončil svoje najdôležitejšie literárne diela. Ťažisko je položené na autorovom epištolárnom komentovaní, analyzovaní, glosovaní svetových i lokálnych udalostí, vrátane jeho osobných názorov na literatúru a spoločnosť, kontaktov s vydavateľmi jeho kníh a zaradená je aj jeho korešpondencia s významnými umeleckými osobnosťami 20. storočia, ako boli T. S. Eliot, S. Spender, A. Koestler, C. Connolly či Henry Miller. Záverečnú časť knihy tvoria listy Orwellovej manželky Eileen, ktorá zohrala dôležitú úlohu nielen v jeho osobnom živote, ale aj pri písaní jeho kľúčových diel.

Výber z korešpondencie Georgea Orwella približuje jeho osobnosť nielen ako významného spisovateľa a mysliteľa, ktorý ovplyvnil a dodnes ovplyvňuje generácie spisovateľov a intelektuálov, ale aj ako spoločenského glosátora, aktívneho občana, presvedčeného socialistu a antistalinistu. A prirodzene aj ako človeka, ktorého osobný život nepatril vzhľadom na chatrné zdravie a osobné tragédie k tým najšťastnejším. Výber mapuje zásadné etapy Orwellovho života od pôsobenia v Indii, bezprostredného zapojenia sa do bojov v španielskej občianskej vojne, pobyt v Maroku, cez účasť v domobrane počas bombardovania Londýna a bitky o Britániu, prácu pre rozhlasovú stanicu BBC, až po záverečnú etapu jeho života na hebridskom ostrove Jura, kde napísal či dokončil svoje najdôležitejšie literárne diela. Ťažisko je položené na autorovom epištolárnom komentovaní, analyzovaní, glosovaní svetových i lokálnych udalostí, vrátane jeho osobných názorov na literatúru a spoločnosť, kontaktov s vydavateľmi jeho kníh a zaradená je aj jeho korešpondencia s významnými umeleckými osobnosťami 20. storočia, ako boli T. S. Eliot, S. Spender, A. Koestler, C. Connolly či Henry Miller. Záverečnú časť knihy tvoria listy Orwellovej manželky Eileen, ktorá zohrala dôležitú úlohu nielen v jeho osobnom živote, ale aj pri písaní jeho kľúčových diel.

Od uznávaného historika a autora bestselleru O tyranii prichádza brilantné skúmanie slobody – čo to je, ako bola nesprávne pochopená a prečo je našou jedinou šancou na prežitie. Sloboda je naším veľkým záväzkom, ale ako tvrdí Timothy Snyder, stratili sme zo zreteľa, čo znamená – a to nás vedie do krízy. Príliš veľa z nás sa na slobodu pozerá ako na absenciu štátnej moci: myslíme si, že sme slobodní, ak si môžeme robiť a hovoriť, čo sa nám zachce. Skutočná sloboda však nie je ani tak sloboda od, ako skôr sloboda pre – sloboda rozvíjať sa, riskovať pre budúcnosť, ktorú si vyberieme. Sloboda je hodnota, ktorá umožňuje všetky ostatné hodnoty. Na základe prác filozofov a politických disidentov, rozhovorov so súčasnými mysliteľmi a vlastných skúseností s dospievaním v čase americkej výnimočnosti Snyder identifikuje postupy a postoje, ktoré nám umožnia vytvoriť vládu, vďaka ktorej budeme my a budúce generácie prosperovať. Oceňuje význam tradícií (ktoré obhajuje pravica), ale aj úlohu inštitúcií (ktoré sú v kompetencii ľavice). Táto kniha, ktorá je intímna a zároveň ambiciózna, pomáha vytvoriť nový konsenzus, je to vzrušujúca intelektuálna cesta a tour de force politickej filozofie.

Od uznávaného historika a autora bestselleru O tyranii prichádza brilantné skúmanie slobody – čo to je, ako bola nesprávne pochopená a prečo je našou jedinou šancou na prežitie. Sloboda je naším veľkým záväzkom, ale ako tvrdí Timothy Snyder, stratili sme zo zreteľa, čo znamená – a to nás vedie do krízy. Príliš veľa z nás sa na slobodu pozerá ako na absenciu štátnej moci: myslíme si, že sme slobodní, ak si môžeme robiť a hovoriť, čo sa nám zachce. Skutočná sloboda však nie je ani tak sloboda od, ako skôr sloboda pre – sloboda rozvíjať sa, riskovať pre budúcnosť, ktorú si vyberieme. Sloboda je hodnota, ktorá umožňuje všetky ostatné hodnoty. Na základe prác filozofov a politických disidentov, rozhovorov so súčasnými mysliteľmi a vlastných skúseností s dospievaním v čase americkej výnimočnosti Snyder identifikuje postupy a postoje, ktoré nám umožnia vytvoriť vládu, vďaka ktorej budeme my a budúce generácie prosperovať. Oceňuje význam tradícií (ktoré obhajuje pravica), ale aj úlohu inštitúcií (ktoré sú v kompetencii ľavice). Táto kniha, ktorá je intímna a zároveň ambiciózna, pomáha vytvoriť nový konsenzus, je to vzrušujúca intelektuálna cesta a tour de force politickej filozofie.

Cesta k Wigan Pier je reportážnym spracovaním autorovho pobytu na priemyselnom severe Anglicka v roku 1936, krátko po skončení veľkej hospodárskej krízy. George Orwell sa zameriava predovšetkým na banícku komunitu a jej životné pomery a postoje. Jeho návštevy v tmavých baniach aj preplnených domoch poskytujú drsný obraz toho, ako v tom čase žila pracujúca i nepracujúca chudoba. Zúfalstvo a bieda, ktoré tento obraz sprostredkúva, majú desivú silu, ktorá presahuje hranice času a štátov. Kniha je zároveň aj Orwellovou cestou k socializmu, keď skúma svoje vlastné vnútro. Narodil sa v britskej strednej triede a spomína, ako postupne začal pochybovať a neskôr nenávidieť prísne triedne bariéry, ktoré rozdeľovali vtedajšiu britskú spoločnosť. Pretože v jeho mysli socializmus v konečnom dôsledku znamená len jeden pojem: „spravodlivosť a sloboda“. Osudy ľudí z robotníckej triedy vykresľuje na základe vlastných skúseností, bez prikrášľovania a idealizácie, ale aj bez predsudkov, akými v tom čase trpeli mnohí mestskí intelektuáli.

Cesta k Wigan Pier je reportážnym spracovaním autorovho pobytu na priemyselnom severe Anglicka v roku 1936, krátko po skončení veľkej hospodárskej krízy. George Orwell sa zameriava predovšetkým na banícku komunitu a jej životné pomery a postoje. Jeho návštevy v tmavých baniach aj preplnených domoch poskytujú drsný obraz toho, ako v tom čase žila pracujúca i nepracujúca chudoba. Zúfalstvo a bieda, ktoré tento obraz sprostredkúva, majú desivú silu, ktorá presahuje hranice času a štátov. Kniha je zároveň aj Orwellovou cestou k socializmu, keď skúma svoje vlastné vnútro. Narodil sa v britskej strednej triede a spomína, ako postupne začal pochybovať a neskôr nenávidieť prísne triedne bariéry, ktoré rozdeľovali vtedajšiu britskú spoločnosť. Pretože v jeho mysli socializmus v konečnom dôsledku znamená len jeden pojem: „spravodlivosť a sloboda“. Osudy ľudí z robotníckej triedy vykresľuje na základe vlastných skúseností, bez prikrášľovania a idealizácie, ale aj bez predsudkov, akými v tom čase trpeli mnohí mestskí intelektuáli.

Známy autor vedeckých kníh prichádza s titulom o histórii ľudskej vynaliezavosti – a s ňou spojených prelomov a pádov. V tejto knihe ponúka jasnú korekciu prehnaných sľubov, ktoré sprevádzajú všetko od nových liekov až po umelú inteligenciu. Pripomína nám, že aj keď prejdeme dosť ďaleko po trajektórii vynález - vývoj - aplikácia, možno nikdy nič reálne nezavedieme. Alebo ešte horšie, aj keď sa nám zavedenie vynálezu podarí, jeho budúcnosť môže byť poznačená nedostatočným výkonom, sklamaním, alebo aj nedozernými škodami, s ktorými nikto nepočítal. Na základe svojich rozsiahlych vedeckých a historických poznatkov autor vysvetľuje rozdiel medzi vynálezom a inováciou a venuje sa trom rôznym typom vynálezov: tie, ktoré nedominovali tak, ako sa sľubovalo (napríklad vzducholode a nadzvukové lietadlá), vynálezy, ktoré skončili katastrofami (ako olovnatý benzín alebo pesticíd DDT) a vynálezy, ktoré nám boli dlho sľubované a boli by veľmi prospešné, ale ich masové zavedenie do života je v nedohľadne (od hyperloopu až po atómovú fúziu). Kniha je triezvou správou o bláznovstve, ktoré tak často sprevádza ľudskú vynaliezavosť, a o tom, ako môžeme a musíme lepšie zosúladiť naše očakávania s realitou.