Premedia strana 2 z 49

Kniha španielskeho paleontológa, ktorý naše telo považuje za zázrak biologického inžinierstva, ponúka fascinujúcu cestu do hlbín dokonalého stroja. Dotknite sa kolena. Pohybujte prstami na nohách. Otočte predlaktie a pocíťte, ako tancujú vaše svaly. Nie je to len pohyb. Sú to stopy miliónov rokov evolúcie zaznamenané vo vašom tele. Juan Luis Arsuaga, významný paleontológ a majster rozprávania o vede, nás vezme na mimoriadnu cestu ľudským telom. S nadšením detektíva a citlivosťou umelca odpovedá na otázky, ktoré nás často trápia. Ako vznikla naša bipedálnosť? Prečo vieme hovoriť, ale iné zvieratá nie? Ako sa ľudský mozog stal najdokonalejším nástrojom na Zemi? Arsuaga odhaľuje tajomstvá ľudského tela v múzeu Prado. Prostredníctvom diel veľkých majstrov ukazuje, ako inšpirovalo umelcov od staroveku až po modernú dobu. Kniha ponúka revolučnú lekciu anatómie a zároveň to je pocta prírode – veľkej umelkyni, ktorá svoje majstrovské dielo zdokonaľovala státisíce rokov.

„Veblen napísal knihu, ktorá sa bude čítať tak dlho, ako dlho sa budú bohatí líšiť od nás ostatných; a ak bude budúcnosť podobná minulosti, líšiť sa budú vždy,“ napísal o Teórii záhaľčivej triedy americký sociológ Alan Wolfe. Od svojho prvého vydania v roku 1899 sa dielo stalo klasikou sociálneho, ekonomického a politického myslenia a malo vplyv, ktorý presiahol sféru ekonómie. So satirickým nadhľadom Veblenova kniha, považovaná za zakladateľské dielo sociológie spotreby, módy a teórie konzumnej spoločnosti, skúma vyprázdnenosť a neautentickosť, ktoré naznačuje pojem „okázalá spotreba“, a odhaľuje bezobsažnosť mnohých oceňovaných štandardov vkusu, vzdelania, odievania a kultúry. Pre Veblena bola plytkosť a povrchnosť sociálneho života výsledkom tendencie veriť, že skutočné naplnenie spočíva v dosiahnutí stavu okázalého bohatstva a dobrého postavenia. Pri rozvíjaní tejto tézy sleduje pôvod a vývoj vlastníctva a majetku a skúma fenomén konzumerizmu, vývoj triednej štruktúry, nárast množstva voľného času a to, ako sú moderné spoločenské ciele zakorenené v majetkoých ašpiráciách a úspechoch. Každý, kto sa zaujíma o motívy a správanie ľudí v širšom sociálnom kontexte zistí, že táto štúdia je aj viac ako sto rokov po svojom prvom vydaní stále aktuálna.

Pätnásť kníh Egypťana Sinuheta uvádza čitateľa do čias starého Egypta v rokoch 1390 až 1335 pred naším letopočtom. Múdry a vzdelaný lekár v štvrti chudobných prijal malého opusteného chlapca, dal mu meno Sinuhe, zasvätil ho do tajomstiev liečenia a okrem všetkej starostlivosti ho zahrnul aj láskou. No Sinuhe, ktorého už aj meno predurčuje k osamelosti, postupne odvrhuje všetkých, čo ho milujú, až sa dostane na dvor faraóna Echnatona a stane sa jeho dôverníkom. Po faraónovej smrti však Sinuhe upadne do nemilosti a jeho bývalý priateľ, egyptský vojvodca a uchádzač o faraónsky stolec, ho pošle do vyhnanstva. Tu starnúci Sinuhe píše svoje pamäti, aby sám pred sebou ospravedlnil činy, ktorých sa dopustil často proti svojej vlastnej vôli a vlastnému presvedčeniu, len zo slabosti a neschopnosti vzoprieť sa brutalite vládcov. Množstvo exotických zážitkov, plnokrvných postáv a historických udalostí čitateľa udržiava v ustavičnom napätí. Kniha prekračuje rámec historického románu, pretože v nej nájdeme aj množstvo paralel so súčasnosťou. Mika Waltari ju vydal rok po skončení druhej svetovej vojny a z románu cítiť jeho vieru v humanizmus a ľudskú dôstojnosť.

Poviedková kniha Bizarné poviedky pozostáva z desiatich nepredvídateľných, krásnych a pozoruhodných príbehov. Každý z nich pozýva čitateľa do iného sveta, či už sa dej odohráva vo Volyni v 17. storočí počas švédskej invázie do Poľska, v súčasnom Švajčiarsku, v Ázii alebo v obyčajnej poľskej záhrade. Prípadne na miestach, ktoré vôbec neexistujú. Príbehy sú plné fantastických, surrealistických a často znepokojujúcich prvkov: preklep má fatálne následky alebo transplantované srdce sa chce vrátiť do rodnej krajiny darcu. Prvky grotesky, čierneho humoru, fantázie a hororu prítomné v príbehoch jasne ukazujú, že v našej realite nie je nič tak, ako sa zdá. Olga Tokarczuková získala v roku 2018 Nobelovu cenu za literatúru a je jednou z najvýznamnejších poľských autoriek. Bizarné poviedky predstavujú šírku jej tvorby: jej úžasnú schopnosť žonglovať so štýlmi a kombinovať podivné a komické s hlboko temnými aspektmi ľudskej mysle. Zároveň sa dotýka veľkých otázok života, ako je vzťah medzi človekom a prírodou, choroba, starnutie a smrť. Jej očami sa svet javí nový a, áno, bizarný.

Jedinečná kniha o Európe krátko po druhej svetovej vojne zachytáva široké spektrum konfliktov, ktorými kontinent prešiel približne v rozmedzí rokov 1944 až 1949. Koniec vojny priniesol explóziu nového násilia naprieč celou Európou. Väzni zabíjali svojich väzniteľov, odbojári zabíjali a pranierovali kolaborantov. Etnické čistky, občianske vojny, znásilňovanie a zabíjanie boli bežné v dňoch, mesiacoch aj rokoch po oficiálnom skončení vojny. Kniha britského historika skúma Európu hnanú túžbou po pomste. Krutý kontinent je šokujúcim portrétom doteraz nepovšimnutej doby bezprávia a hrôz. Ako píše autor, je len akýmsi príjemným mýtom, že akonáhle skončila druhá svetová vojna, všetko sa vrátilo do normálu. Všetko, čo existovalo pred vojnou, bolo zničené, a to nehovoríme iba o dopravnej infraštruktúre, budovách či fabrikách, ale o celom predvojnovom živote. Povojnové roky sa niesli v znamení presídľovania, posúvania hraníc, ale trebárs aj zbavovania sa nepohodlných detí, ktoré v mnohých krajinách zostali po nemeckých vojakoch. Kniha Krutý kontinent je prvá veľká syntéza o danom období, ktorá ukazuje, že podobné dianie a chaos existovali takmer všade v Európe.

Budúcnosť je ubíjajúce miesto. Ľudí je čoraz menej, a tí, čo ostali, blúdia zdrogovaní a omámení po uliciach rozpadajúcich sa miest. Z tohto sveta sa vytratilo umenie, čítanie a deti a mnohí radšej podstúpia agonickú smrť upálením, než by mali pokračovať v takejto bezduchej existencii. „Žiadne otázky, relaxuj.“ To je nové heslo ľudí, posadnutých svojím individuálnym komfortom a pokojom, oslobodených od akejkoľvek práce vďaka robotom. Knihy, filmy a city sú už celé generácie zakázané. Až do dňa, keď sa Paul, osamelý mladý muž, vďaka starej nahrávke naučí čítať. Zmätený kontaktuje najsofistikovanejšieho robota, aký bol kedy vytvorený: Spoffortha, ktorý riadi svet z Newyorskej univerzity a márne túži po tom, čo mu je nedostupné – umrieť. Využije android tento objav na pomoc ľudstvu, alebo ho definitívne zničí? Román Waltera Tevisa bol nominovaný na ocenenie Nebula ako najlepší sci-fi román roku a aj po desaťročiach je to pútavý príbeh zo vzdialenej budúcnosti, v ktorej vidíme dôsledky toho, čo prežívame práve dnes.

Londýn, rok 1936. Gordon Comstock vyhlásil vojnu bohu peňazí a túto vojnu prehráva. Takmer tridsaťročný básnik, ktorého jediná zbierka poézie nedopadla najlepšie, sa vzdal práce autora reklamných textov a začal pracovať v kníhkupectve za polovicu svojho predchádzajúceho platu. Vždy bez peňazí, ale príliš hrdý na to, aby prijal pomoc, zriedka sa stretáva so svojimi niekoľkými priateľmi a nedokáže dostať panenskú Rosemary do postele, pretože (aspoň tak verí) „ak nemáš peniaze... ženy ťa nebudú milovať“. Na parapete okna Gordonovej ošarpanej izby v penzióne stojí chorľavá, ale nezničiteľná aspidistra – rastlina, ktorú nenávidí ako symbol „lakomého slušného správania nižšej strednej triedy“, pred ktorým uteká vo svojom páde na dno.

Londýn, rok 1936. Gordon Comstock vyhlásil vojnu bohu peňazí a túto vojnu prehráva. Takmer tridsaťročný básnik, ktorého jediná zbierka poézie nedopadla najlepšie, sa vzdal práce autora reklamných textov a začal pracovať v kníhkupectve za polovicu svojho predchádzajúceho platu. Vždy bez peňazí, ale príliš hrdý na to, aby prijal pomoc, zriedka sa stretáva so svojimi niekoľkými priateľmi a nedokáže dostať panenskú Rosemary do postele, pretože (aspoň tak verí) „ak nemáš peniaze... ženy ťa nebudú milovať“. Na parapete okna Gordonovej ošarpanej izby v penzióne stojí chorľavá, ale nezničiteľná aspidistra – rastlina, ktorú nenávidí ako symbol „lakomého slušného správania nižšej strednej triedy“, pred ktorým uteká vo svojom páde na dno.

Budúcnosť je ubíjajúce miesto. Ľudí je čoraz menej, a tí, čo ostali, blúdia zdrogovaní a omámení po uliciach rozpadajúcich sa miest. Z tohto sveta sa vytratilo umenie, čítanie a deti a mnohí radšej podstúpia agonickú smrť upálením, než by mali pokračovať v takejto bezduchej existencii. „Žiadne otázky, relaxuj.“ To je nové heslo ľudí, posadnutých svojím individuálnym komfortom a pokojom, oslobodených od akejkoľvek práce vďaka robotom. Knihy, filmy a city sú už celé generácie zakázané. Až do dňa, keď sa Paul, osamelý mladý muž, vďaka starej nahrávke naučí čítať. Zmätený kontaktuje najsofistikovanejšieho robota, aký bol kedy vytvorený: Spoffortha, ktorý riadi svet z Newyorskej univerzity a márne túži po tom, čo mu je nedostupné – umrieť. Využije android tento objav na pomoc ľudstvu, alebo ho definitívne zničí? Román Waltera Tevisa bol nominovaný na ocenenie Nebula ako najlepší sci-fi román roku a aj po desaťročiach je to pútavý príbeh zo vzdialenej budúcnosti, v ktorej vidíme dôsledky toho, čo prežívame práve dnes.

Šiesta časť série Blix a Rammová. Oslo sa topí v letnej horúčave, keď mestom otrasie séria výstrelov. Neznámy útočník spustí paľbu v preplnených uliciach a strach sa rýchlo šíri. Hlavné mesto sa mení na obliehané mesto. Uprostred chaosu sa sestra Emmy Rammovej stáva zdanlivo náhodnou obeťou. Spolu s Alexandrom Blixom, bývalým policajným vyšetrovateľom, sa Emma vrhá do pátrania po vrahovi, ktorého polícia nedokáže pochopiť. Blixovi sa to zdá byť viac ako náhodné násilie. Cíti v tom určitý vzorec, skrytý plán s osobným motívom pomsty. Ako stúpa počet obetí a šíri sa panika, Blix a Rammová sa snažia zastaviť muža, ktorý prišiel o všetko a nemá čo stratiť. Vyvrheľ je šiestou časťou série kriminálnych prípadov dnes už bývalého inšpektora Alexandra Blixa a novinárky Emmy Rammovej, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom, predošlé časti vyšli v slovenčine pod názvami Bod nula, Dymová clona, Neumieraj mladá, Jazvy a Obeť.

V zajatí geografie vychádza v aktualizovanom a výrazne rozšírenom vydaní. Reflektuje dekádu dramatických geopolitických zmien na celom svete, ktoré sa udiali od prvého vydania tejto úspešnej knihy – od ambícií Číny po konflikty na Ukrajine alebo v Gaze. Nový materiál zahŕňa aj spojenectvá Moskvy s autoritárskymi štátmi, konflikty na Blízkom východe, globálnu moc USA a orientáciu na Tichomorie, remilitarizáciu Japonska a rast jeho moci, hru veľmocí v Afrike, či rast indického hospodárstva a vojenskej sily. Tim Marshall sa pozerá na minulosť, prítomnosť a budúcnosť cez geografické pomery, ktoré ovplyvnili vývoj ľudstva a dodnes ovplyvňujú správanie politikov. Ich rozhodnutia sú limitované pohoriami, riekami, púšťami aj oceánmi. V desiatich kapitolách (venovaných Rusku, Číne, Spojeným štátom, Európe, Afrike, Blízkemu východu, Indii a Pakistanu, Japonsku a Kórei, Latinskej Amerike a Arktíde) autor používa mapy nielen na ilustráciu, ale ako odrazový mostík k úvahám o súčasnej geopolitickej situácii.

V zajatí geografie vychádza v aktualizovanom a výrazne rozšírenom vydaní. Reflektuje dekádu dramatických geopolitických zmien na celom svete, ktoré sa udiali od prvého vydania tejto úspešnej knihy – od ambícií Číny po konflikty na Ukrajine alebo v Gaze. Nový materiál zahŕňa aj spojenectvá Moskvy s autoritárskymi štátmi, konflikty na Blízkom východe, globálnu moc USA a orientáciu na Tichomorie, remilitarizáciu Japonska a rast jeho moci, hru veľmocí v Afrike, či rast indického hospodárstva a vojenskej sily. Tim Marshall sa pozerá na minulosť, prítomnosť a budúcnosť cez geografické pomery, ktoré ovplyvnili vývoj ľudstva a dodnes ovplyvňujú správanie politikov. Ich rozhodnutia sú limitované pohoriami, riekami, púšťami aj oceánmi. V desiatich kapitolách (venovaných Rusku, Číne, Spojeným štátom, Európe, Afrike, Blízkemu východu, Indii a Pakistanu, Japonsku a Kórei, Latinskej Amerike a Arktíde) autor používa mapy nielen na ilustráciu, ale ako odrazový mostík k úvahám o súčasnej geopolitickej situácii.

Irvin D. Yalom, nenapodobiteľný rozprávač, sa v tejto svojej knihe výnimočne povzbudivým spôsobom púšťa do témy smrteľnosti. Završuje v nej svoje celoživotné dielo, ponúka nám svoje osobné skúsenosti a pomáha nám uvedomiť si, že strach zo smrti je zdrojom väčšiny našich úzkostí. Autor motivuje k tomu, aby sme konfrontovali vlastnú smrteľnosť a inšpiruje nás, aby sme prehodnotili svoje priority, komunikovali s tými, ktorých milujeme – a hlboko si vážili všetko krásne, čo nám život ponúka. A aby sme sa nebáli podstúpiť riziko, lebo častokrát je práve ono cenou, ktorú platíme za naplnený život.

Irvin D. Yalom, nenapodobiteľný rozprávač, sa v tejto svojej knihe výnimočne povzbudivým spôsobom púšťa do témy smrteľnosti. Završuje v nej svoje celoživotné dielo, ponúka nám svoje osobné skúsenosti a pomáha nám uvedomiť si, že strach zo smrti je zdrojom väčšiny našich úzkostí. Autor motivuje k tomu, aby sme konfrontovali vlastnú smrteľnosť a inšpiruje nás, aby sme prehodnotili svoje priority, komunikovali s tými, ktorých milujeme – a hlboko si vážili všetko krásne, čo nám život ponúka. A aby sme sa nebáli podstúpiť riziko, lebo častokrát je práve ono cenou, ktorú platíme za naplnený život.

Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny „fašizmus“ a „fašista“ patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva. Objasňuje motivácie a ideológiu fašistov a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín. Na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Československo) ukazuje, ako fungovali historické fašistické hnutia a režimy a v samostatnej kapitole vysvetlí i peripetie a transformáciu fašizmu po druhej svetovej vojne až po dnešok. Rozšírené vydanie prináša kapitoly o transnacionálnych sieťach fašistov v medzivojnovom období a brazílskom fašizme, ale tiež o povojnových premenách a evolúcii fašizmu v digitálnom veku 21. storočia – od prvých prejavov a šírení na internete, cez sociálne siete až po nové taktiky a jazyk fašistov. Ukazuje aj to, prečo sa v odborných i verejných debatách o fašizme čoraz častejšie objavujú mená ako Donald Trump či Vladimír Putin.

Šiesta časť série Blix a Rammová. Oslo sa topí v letnej horúčave, keď mestom otrasie séria výstrelov. Neznámy útočník spustí paľbu v preplnených uliciach a strach sa rýchlo šíri. Hlavné mesto sa mení na obliehané mesto. Uprostred chaosu sa sestra Emmy Rammovej stáva zdanlivo náhodnou obeťou. Spolu s Alexandrom Blixom, bývalým policajným vyšetrovateľom, sa Emma vrhá do pátrania po vrahovi, ktorého polícia nedokáže pochopiť. Blixovi sa to zdá byť viac ako náhodné násilie. Cíti v tom určitý vzorec, skrytý plán s osobným motívom pomsty. Ako stúpa počet obetí a šíri sa panika, Blix a Rammová sa snažia zastaviť muža, ktorý prišiel o všetko a nemá čo stratiť. Vyvrheľ je šiestou časťou série kriminálnych prípadov dnes už bývalého inšpektora Alexandra Blixa a novinárky Emmy Rammovej, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom, predošlé časti vyšli v slovenčine pod názvami Bod nula, Dymová clona, Neumieraj mladá, Jazvy a Obeť.