Premedia strana 2 z 50

Mali by ste veriť číslam o nezamestnanosti? Je vzostup Číny nezastaviteľný? A čo je horšie pre životné prostredie: vaše auto alebo mobilný telefón? To je len niekoľko z otázok, ktoré si profesor Václav Smil kladie v knihe, ktorá prináša úžasnú zmes vedy a histórie. Autor preberá množstvo tém, od národov a obyvateľov Zeme cez palivá a potraviny, ktoré im dodávajú energiu, až po dopravu a vynálezy nášho moderného sveta – a ako to všetko vplýva na samotnú planétu. V knihe Čísla neklamú nás vezme na dobrodružnú cestu za faktami, pričom pomocou prekvapivých štatistík a poučných grafov spochybňuje povrchné myslenie. Bez náznaku pesimizmu či optimizmu a bez strachu z veľkých otázok Smil vysvetľuje, prečo sú výzvy na vyhlásenie antropocénu možno predčasné, alebo prečo klimatické dohody nezachádzajú dostatočne ďaleko. Tieto otázky nie sú jednoznačné a pokrok trvá dlhšie, než by ste si mysleli, ale so Smilom ako našim autoritatívnym a zábavným sprievodcom dostávame zdravú dávku realizmu.

Mali by ste veriť číslam o nezamestnanosti? Je vzostup Číny nezastaviteľný? A čo je horšie pre životné prostredie: vaše auto alebo mobilný telefón? To je len niekoľko z otázok, ktoré si profesor Václav Smil kladie v knihe, ktorá prináša úžasnú zmes vedy a histórie. Autor preberá množstvo tém, od národov a obyvateľov Zeme cez palivá a potraviny, ktoré im dodávajú energiu, až po dopravu a vynálezy nášho moderného sveta – a ako to všetko vplýva na samotnú planétu. V knihe Čísla neklamú nás vezme na dobrodružnú cestu za faktami, pričom pomocou prekvapivých štatistík a poučných grafov spochybňuje povrchné myslenie. Bez náznaku pesimizmu či optimizmu a bez strachu z veľkých otázok Smil vysvetľuje, prečo sú výzvy na vyhlásenie antropocénu možno predčasné, alebo prečo klimatické dohody nezachádzajú dostatočne ďaleko. Tieto otázky nie sú jednoznačné a pokrok trvá dlhšie, než by ste si mysleli, ale so Smilom ako našim autoritatívnym a zábavným sprievodcom dostávame zdravú dávku realizmu.

Šódó Harada Róši je významný japonský zenový majster línie Rinzai, ktorý pôsobí ako hlavný opát kláštora Sógen-Dži v japonskej Okajame. Vo svojej stručnej a vecnej príručke Čo je zazen ponúka detailný návod na praktikovanie zazenu – meditácie v sede, ktorá predstavuje jadro zenového buddhizmu. Nezameriava sa pri tom na teoretické princípy. Dôraz kladie predovšetkým na priamu skúsenosť a na presah zenovej praxe a jej výsledkov do každodenného života. Doplnkom a zavŕšením jeho výkladu je druhá časť textu, ktorú tvoria jeho odpovede žiakom na ich najčastejšie kladené otázky. Publikáciu dotvára stručný životopis autora, ktorého útly text je vďaka svojim kvalitám vynikajúcim úvodom do témy zenového buddhizmu a zároveň praktickým návodom pre všetkých, ktorí hľadajú vnútorný pokoj a jasnú myseľ v chaose súčasného sveta.

Šódó Harada Róši je významný japonský zenový majster línie Rinzai, ktorý pôsobí ako hlavný opát kláštora Sógen-Dži v japonskej Okajame. Vo svojej stručnej a vecnej príručke Čo je zazen ponúka detailný návod na praktikovanie zazenu – meditácie v sede, ktorá predstavuje jadro zenového buddhizmu. Nezameriava sa pri tom na teoretické princípy. Dôraz kladie predovšetkým na priamu skúsenosť a na presah zenovej praxe a jej výsledkov do každodenného života. Doplnkom a zavŕšením jeho výkladu je druhá časť textu, ktorú tvoria jeho odpovede žiakom na ich najčastejšie kladené otázky. Publikáciu dotvára stručný životopis autora, ktorého útly text je vďaka svojim kvalitám vynikajúcim úvodom do témy zenového buddhizmu a zároveň praktickým návodom pre všetkých, ktorí hľadajú vnútorný pokoj a jasnú myseľ v chaose súčasného sveta.

Jedného októbrového dňa Williamovi Wistingovi oznámia, že prepúšťajú na slobodu Erika Kaplina. Ten si odsedel osemnásť rokov za vraždu a spísal zoznam ľudí, ktorých považuje za zodpovedných za svoje odsúdenie. Na jeho čele je Wistingovo meno. Zároveň mu Line zverí malú Amalie, keďže odchádza do Južnej Afriky, aby tam pracovala na podcaste o málo známom príbehu z minulosti Adriana Stillera, nového šéfa oddelenia nevyriešených prípadov na kriminálnej polícii. Jeho stredoškolská láska Julia Delcourtová pred mnohými rokmi bez stopy zmizla. Line sa chcela k tomuto príbehu vrátiť, aby pochopila, čo sa v skutočnosti stalo, a zistila, prečo Stiller zasvätil svoj život riešeniu odložených prípadov. Kým sa Wisting snaží pracovať a zároveň sa starať o vnučku, zomiera náhle jeho bývalý šéf. Ten sa na dôchodku venoval starému prípadu nezvestnej osoby – prípadu, ktorý skončil na Stillerovom stole. Postupne vychádzajú najavo staré tajomstvá a v samom centre celej spleti udalostí stojí Wisting.

Jedného októbrového dňa Williamovi Wistingovi oznámia, že prepúšťajú na slobodu Erika Kaplina. Ten si odsedel osemnásť rokov za vraždu a spísal zoznam ľudí, ktorých považuje za zodpovedných za svoje odsúdenie. Na jeho čele je Wistingovo meno. Zároveň mu Line zverí malú Amalie, keďže odchádza do Južnej Afriky, aby tam pracovala na podcaste o málo známom príbehu z minulosti Adriana Stillera, nového šéfa oddelenia nevyriešených prípadov na kriminálnej polícii. Jeho stredoškolská láska Julia Delcourtová pred mnohými rokmi bez stopy zmizla. Line sa chcela k tomuto príbehu vrátiť, aby pochopila, čo sa v skutočnosti stalo, a zistila, prečo Stiller zasvätil svoj život riešeniu odložených prípadov. Kým sa Wisting snaží pracovať a zároveň sa starať o vnučku, zomiera náhle jeho bývalý šéf. Ten sa na dôchodku venoval starému prípadu nezvestnej osoby – prípadu, ktorý skončil na Stillerovom stole. Postupne vychádzajú najavo staré tajomstvá a v samom centre celej spleti udalostí stojí Wisting.

Nekonvenčný archeológ Robert Kelly pri pozorovaní evolúcie ľudstva počas 6 miliónov rokov našiel päť kľúčových „mutácií“ v ľudskej spoločnosti. Každá z nich znamenala zlomový bod, každý zlomový bod ohlasoval začiatok novej éry: „Technológia“ umožnila ľudstvu prevládnuť nad živočíšnou ríšou, čím sa začal prvý zlomový bod; „Kultúra“ nás urobila skutočne ľudskými a znamenala druhý zlomový bod; „Poľnohospodárstvo“ premenilo ľudstvo z nomádskych lovcov na usadených ľudí a iniciovalo tretí zlomový bod; „Štáty“ vtlačili civilizácii nerovnosť, násilie a vojny, čím znamenali štvrtý zlomový bod; Dnes stojíme na prahu piateho zlomového bodu. Celé ľudstvo sa podieľa na bezprecedentnej globálnej transformácii. Ľudská spoločnosť prechádza hlbokými zmenami, začína nová éra a my všetci sme jej súčasťou – nikto jej nemôže uniknúť. Prostredníctvom piatich začiatkov kniha osviežuje naše chápanie minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Málokedy sa archeológ tak hlboko zaoberá budúcnosťou a ešte málokedy je vedec, ktorý sa tak hlboko zaoberá budúcnosťou, tak hlboko optimistický.

Duna Púštna planéta Arrakis je jediným miestom, kde možno nájsť vzácne korenie, ktoré predlžuje ľuďom život a zároveň ich obdarúva výnimočnými psychickými schopnosťami. Na pozadí tohto neľútostného a drsného sveta sa rozohráva komplikovaný boj o moc medzi znepriatelenými veľkorodmi, ktoré by rady náleziská na Arrakise ovládali. Klasika literatúry sci-fi, ktorá sa okrem precízne vytvoreného fiktívneho sveta zaoberá aj politikou, ekológiou a filozofiou, ponúka čitateľovi predovšetkým jedno: veľký a dobrodružný príbeh. Aj keď Duna hneď po vydaní získala dve najprestížnejšie ceny v žánri sci-fi, jej popularita rástla až postupne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, predovšetkým vďaka zanieteným fanúšikom. Spasiteľ Duny Román o tom, aká je cena víťazstva... a cena vojny. Pokračovanie slávneho románu Duna je viac ako fantasy, viac ako sci-fi: jedinečne výstižná analýza moci a jej dôsledkov pre jednotlivca. Dvanásť rokov po tom, čo pokoril Harkonnenovcov, vládne Paul Atreides ako imperátor celému známemu vesmíru. No jeho víťazstvo má obrovské následky. Rozpútal vojnu, v ktorej zahynuli miliardy ľudí, a hoci sa mu to krviprelievanie protiví, nedokáže ho zastaviť. Dokáže aspoň zachrániť seba a svojich milovaných? Spasiteľ Duny je pokračovanie príbehu Paula Atreidesa, známeho a obávaného pod menom Muad'Dib, ktorý vo svojich rukách sústredil väčšiu moc, než je pre smrteľníka zdravé. Fanatickí Fremeni ho uctievajú ako božstvo, ale veľkorody, ktoré pri svojom nástupe na trón porazil, ho nenávidia. Teraz musí čeliť sprisahaniu z najbližších kruhov. V ohrození je všetko: jeho potomkovia, jeho láska, jeho budúcnosť. A spolu s tým aj budúcnosť celého vesmíru. Deti Duny Pieskom zaviaty Arrakis sa zazelenie, ožije a je čoraz úrodnejší. Zmenená klíma zasadí tvrdý úder ekonomike planéty znamená totiž zánik púštnych červov. Paul Atreides, spasiteľ Duny, ktorý sa svojho času postavil do čela fremenov, mizne v púšti. Arrakisu vládne jeho sestra Alia, ale jej vláda nie je absolútna. Musí čeliť zradám a vzburám a zlým hlasom ozývajúcim sa z jej vnútra. Jedinú nádej predstavujú Paulove deti, dvojičky obdarené nadprirodzenými schopnosťami. Alia si uvedomuje ich cenu a snaží sa ich zmanipulovať. Ale Leto a Ghanima majú nielen vízie, ale aj svoje vlastné plány a vlastné osudy. Božský imperátor Duny Prešli miléniá a Arrakis, planéta, ktorú kedysi pokrývali púšte, je opäť zelená. Leto Atreides síce žije, no prišiel o svoju ľudskú podstatu. Aby zachránil budúcnosť ľudstva, obetoval svoje človečenstvo a splynul s púštnym červom, vďaka čomu je takmer nesmrteľný. Leto vládne tvrdou rukou. Premena, ktorú podstúpil, ho olúpila nielen o ľudskú podobu, ale aj o ľudské vnímanie morálky. Vypukne vzbura a na jej čelo sa postaví Siona, ktorá patrí tiež k atreidesovskému rodu. Neuvedomuje si však, že Letova predstava o Zlatej ceste pre ľudstvo zahŕňa aj to, ako by sa mal naplniť jej osud a to tak, ako by si sama nikdy nevybrala. Štvrtý diel slávnej knižnej série nás posúva o 3500 rokov vpred v čase a je nemenej pútavý ako tie predošlé. Kacíri Duny V piatom pokračovaní kultovej knižnej série sa opäť vraciame do piesočných dún. Leto Atreides je mŕtvy a jeho ríša upadá. Počas Rozptylu sa rozpŕchli do neznámych kútov galaxie miliónové davy. Z Arrakisu sa stal Rakis, planéta, ktorú zaplavila púšť – a ktorej hrozí vymretie obrovských piesočných červov. Do starých končín sa vracajú Stratení a hlásia sa o moc. A nie sú jediní. O nadvládu bojujú rôzne frakcie. Uprostred komplikovanej a neprehľadnej situácie sa objavuje Šíana, dievča, ktoré dokáže jazdiť na červoch ako kedysi Fremeni. Stelesňuje splnenie dávneho proroctva Božského imperátora. Kapitula: Duna Zavedené usporiadanie galaxie odchádza do dejín. Ctené matre, bezohľadné spoločenstvo, ktoré zničilo planétu Duna, je na vzostupe. Proti nim sa stále bránia zvyšky Bene Gesseritu a koordinujú odpor z dosiaľ neobjaveného sveta, planéty zvanej Kapitula. Plánujú nový Rozptyl, no tentoraz so sebou povezú aj jeden starostl

Kniha španielskeho paleontológa, ktorý naše telo považuje za zázrak biologického inžinierstva, ponúka fascinujúcu cestu do hlbín dokonalého stroja. Dotknite sa kolena. Pohybujte prstami na nohách. Otočte predlaktie a pocíťte, ako tancujú vaše svaly. Nie je to len pohyb. Sú to stopy miliónov rokov evolúcie zaznamenané vo vašom tele. Juan Luis Arsuaga, významný paleontológ a majster rozprávania o vede, nás vezme na mimoriadnu cestu ľudským telom. S nadšením detektíva a citlivosťou umelca odpovedá na otázky, ktoré nás často trápia. Ako vznikla naša bipedálnosť? Prečo vieme hovoriť, ale iné zvieratá nie? Ako sa ľudský mozog stal najdokonalejším nástrojom na Zemi? Arsuaga odhaľuje tajomstvá ľudského tela v múzeu Prado. Prostredníctvom diel veľkých majstrov ukazuje, ako inšpirovalo umelcov od staroveku až po modernú dobu. Kniha ponúka revolučnú lekciu anatómie a zároveň to je pocta prírode – veľkej umelkyni, ktorá svoje majstrovské dielo zdokonaľovala státisíce rokov.

„Veblen napísal knihu, ktorá sa bude čítať tak dlho, ako dlho sa budú bohatí líšiť od nás ostatných; a ak bude budúcnosť podobná minulosti, líšiť sa budú vždy,“ napísal o Teórii záhaľčivej triedy americký sociológ Alan Wolfe. Od svojho prvého vydania v roku 1899 sa dielo stalo klasikou sociálneho, ekonomického a politického myslenia a malo vplyv, ktorý presiahol sféru ekonómie. So satirickým nadhľadom Veblenova kniha, považovaná za zakladateľské dielo sociológie spotreby, módy a teórie konzumnej spoločnosti, skúma vyprázdnenosť a neautentickosť, ktoré naznačuje pojem „okázalá spotreba“, a odhaľuje bezobsažnosť mnohých oceňovaných štandardov vkusu, vzdelania, odievania a kultúry. Pre Veblena bola plytkosť a povrchnosť sociálneho života výsledkom tendencie veriť, že skutočné naplnenie spočíva v dosiahnutí stavu okázalého bohatstva a dobrého postavenia. Pri rozvíjaní tejto tézy sleduje pôvod a vývoj vlastníctva a majetku a skúma fenomén konzumerizmu, vývoj triednej štruktúry, nárast množstva voľného času a to, ako sú moderné spoločenské ciele zakorenené v majetkových ašpiráciách a úspechoch. Každý, kto sa zaujíma o motívy a správanie ľudí v širšom sociálnom kontexte zistí, že táto štúdia je aj viac ako sto rokov po svojom prvom vydaní stále aktuálna.

„Veblen napísal knihu, ktorá sa bude čítať tak dlho, ako dlho sa budú bohatí líšiť od nás ostatných; a ak bude budúcnosť podobná minulosti, líšiť sa budú vždy,“ napísal o Teórii záhaľčivej triedy americký sociológ Alan Wolfe. Od svojho prvého vydania v roku 1899 sa dielo stalo klasikou sociálneho, ekonomického a politického myslenia a malo vplyv, ktorý presiahol sféru ekonómie. So satirickým nadhľadom Veblenova kniha, považovaná za zakladateľské dielo sociológie spotreby, módy a teórie konzumnej spoločnosti, skúma vyprázdnenosť a neautentickosť, ktoré naznačuje pojem „okázalá spotreba“, a odhaľuje bezobsažnosť mnohých oceňovaných štandardov vkusu, vzdelania, odievania a kultúry. Pre Veblena bola plytkosť a povrchnosť sociálneho života výsledkom tendencie veriť, že skutočné naplnenie spočíva v dosiahnutí stavu okázalého bohatstva a dobrého postavenia. Pri rozvíjaní tejto tézy sleduje pôvod a vývoj vlastníctva a majetku a skúma fenomén konzumerizmu, vývoj triednej štruktúry, nárast množstva voľného času a to, ako sú moderné spoločenské ciele zakorenené v majetkoých ašpiráciách a úspechoch. Každý, kto sa zaujíma o motívy a správanie ľudí v širšom sociálnom kontexte zistí, že táto štúdia je aj viac ako sto rokov po svojom prvom vydaní stále aktuálna.

Kniha španielskeho paleontológa, ktorý naše telo považuje za zázrak biologického inžinierstva, ponúka fascinujúcu cestu do hlbín dokonalého stroja. Dotknite sa kolena. Pohybujte prstami na nohách. Otočte predlaktie a pocíťte, ako tancujú vaše svaly. Nie je to len pohyb. Sú to stopy miliónov rokov evolúcie zaznamenané vo vašom tele. Juan Luis Arsuaga, významný paleontológ a majster rozprávania o vede, nás vezme na mimoriadnu cestu ľudským telom. S nadšením detektíva a citlivosťou umelca odpovedá na otázky, ktoré nás často trápia. Ako vznikla naša bipedálnosť? Prečo vieme hovoriť, ale iné zvieratá nie? Ako sa ľudský mozog stal najdokonalejším nástrojom na Zemi? Arsuaga odhaľuje tajomstvá ľudského tela v múzeu Prado. Prostredníctvom diel veľkých majstrov ukazuje, ako inšpirovalo umelcov od staroveku až po modernú dobu. Kniha ponúka revolučnú lekciu anatómie a zároveň to je pocta prírode – veľkej umelkyni, ktorá svoje majstrovské dielo zdokonaľovala státisíce rokov.

Poviedková kniha Bizarné poviedky pozostáva z desiatich nepredvídateľných, krásnych a pozoruhodných príbehov. Každý z nich pozýva čitateľa do iného sveta, či už sa dej odohráva vo Volyni v 17. storočí počas švédskej invázie do Poľska, v súčasnom Švajčiarsku, v Ázii alebo v obyčajnej poľskej záhrade. Prípadne na miestach, ktoré vôbec neexistujú. Príbehy sú plné fantastických, surrealistických a často znepokojujúcich prvkov: preklep má fatálne následky alebo transplantované srdce sa chce vrátiť do rodnej krajiny darcu. Prvky grotesky, čierneho humoru, fantázie a hororu prítomné v príbehoch jasne ukazujú, že v našej realite nie je nič tak, ako sa zdá. Olga Tokarczuková získala v roku 2018 Nobelovu cenu za literatúru a je jednou z najvýznamnejších poľských autoriek. Bizarné poviedky predstavujú šírku jej tvorby: jej úžasnú schopnosť žonglovať so štýlmi a kombinovať podivné a komické s hlboko temnými aspektmi ľudskej mysle. Zároveň sa dotýka veľkých otázok života, ako je vzťah medzi človekom a prírodou, choroba, starnutie a smrť. Jej očami sa svet javí nový a, áno, bizarný.

Jedinečná kniha o Európe krátko po druhej svetovej vojne zachytáva široké spektrum konfliktov, ktorými kontinent prešiel približne v rozmedzí rokov 1944 až 1949. Koniec vojny priniesol explóziu nového násilia naprieč celou Európou. Väzni zabíjali svojich väzniteľov, odbojári zabíjali a pranierovali kolaborantov. Etnické čistky, občianske vojny, znásilňovanie a zabíjanie boli bežné v dňoch, mesiacoch aj rokoch po oficiálnom skončení vojny. Kniha britského historika skúma Európu hnanú túžbou po pomste. Krutý kontinent je šokujúcim portrétom doteraz nepovšimnutej doby bezprávia a hrôz. Ako píše autor, je len akýmsi príjemným mýtom, že akonáhle skončila druhá svetová vojna, všetko sa vrátilo do normálu. Všetko, čo existovalo pred vojnou, bolo zničené, a to nehovoríme iba o dopravnej infraštruktúre, budovách či fabrikách, ale o celom predvojnovom živote. Povojnové roky sa niesli v znamení presídľovania, posúvania hraníc, ale trebárs aj zbavovania sa nepohodlných detí, ktoré v mnohých krajinách zostali po nemeckých vojakoch. Kniha Krutý kontinent je prvá veľká syntéza o danom období, ktorá ukazuje, že podobné dianie a chaos existovali takmer všade v Európe.

Pätnásť kníh Egypťana Sinuheta uvádza čitateľa do čias starého Egypta v rokoch 1390 až 1335 pred naším letopočtom. Múdry a vzdelaný lekár v štvrti chudobných prijal malého opusteného chlapca, dal mu meno Sinuhe, zasvätil ho do tajomstiev liečenia a okrem všetkej starostlivosti ho zahrnul aj láskou. No Sinuhe, ktorého už aj meno predurčuje k osamelosti, postupne odvrhuje všetkých, čo ho milujú, až sa dostane na dvor faraóna Echnatona a stane sa jeho dôverníkom. Po faraónovej smrti však Sinuhe upadne do nemilosti a jeho bývalý priateľ, egyptský vojvodca a uchádzač o faraónsky stolec, ho pošle do vyhnanstva. Tu starnúci Sinuhe píše svoje pamäti, aby sám pred sebou ospravedlnil činy, ktorých sa dopustil často proti svojej vlastnej vôli a vlastnému presvedčeniu, len zo slabosti a neschopnosti vzoprieť sa brutalite vládcov. Množstvo exotických zážitkov, plnokrvných postáv a historických udalostí čitateľa udržiava v ustavičnom napätí. Kniha prekračuje rámec historického románu, pretože v nej nájdeme aj množstvo paralel so súčasnosťou. Mika Waltari ju vydal rok po skončení druhej svetovej vojny a z románu cítiť jeho vieru v humanizmus a ľudskú dôstojnosť.

Budúcnosť je ubíjajúce miesto. Ľudí je čoraz menej, a tí, čo ostali, blúdia zdrogovaní a omámení po uliciach rozpadajúcich sa miest. Z tohto sveta sa vytratilo umenie, čítanie a deti a mnohí radšej podstúpia agonickú smrť upálením, než by mali pokračovať v takejto bezduchej existencii. „Žiadne otázky, relaxuj.“ To je nové heslo ľudí, posadnutých svojím individuálnym komfortom a pokojom, oslobodených od akejkoľvek práce vďaka robotom. Knihy, filmy a city sú už celé generácie zakázané. Až do dňa, keď sa Paul, osamelý mladý muž, vďaka starej nahrávke naučí čítať. Zmätený kontaktuje najsofistikovanejšieho robota, aký bol kedy vytvorený: Spoffortha, ktorý riadi svet z Newyorskej univerzity a márne túži po tom, čo mu je nedostupné – umrieť. Využije android tento objav na pomoc ľudstvu, alebo ho definitívne zničí? Román Waltera Tevisa bol nominovaný na ocenenie Nebula ako najlepší sci-fi román roku a aj po desaťročiach je to pútavý príbeh zo vzdialenej budúcnosti, v ktorej vidíme dôsledky toho, čo prežívame práve dnes.