Premedia strana 3 z 41

V súčasnosti najvyhľadávanejšia a najdiskutovanejšia diéta, aj keď ide skôr o životný štýl, vychádza zo stravovania a iných životných návykov človeka v období paleolitu. Toto najdlhšie obdobie v ľudských dejinách trvalo približne 3 milióny rokov a skončilo len nedávno. Milióny rokov sa naši predkovia živili ako lovci a zberači, keď postupný vývoj náhle prerušil nástup poľnohospodárstva. Za niekoľko tisíc rokov doslova zmenilo dejiny ľudstva, nezmenilo však ľudské trávenie, ktoré sa častokrát nedokázalo prispôsobiť jeho produktom, akými sú obilniny, mliečne výrobky a pod. Na rozdiel od mnohých iných podobných publikácií nie je paleo diéta založená na obmedzovaní prijatých kalórií, ale na poznaní toho, ako sa vyvinul ľudský druh a na tom, čo mu je vlastné. Ako zdôrazňuje autor, nejde len o zmenu jedálnička, ale aj celého životného štýlu. Jeho súčasťou má byť nielen iný typ stravy, ale aj dostatok spánku a pohybu. Vďaka tomu sa dokážeme ubrániť mnohým civilizačným chorobám a dostať svoje telo do takého dobrého stavu, ako to príroda počas miliónov rokov nášho vývoja plánovala.

Je možné, aby nevinne pôsobiaca obilnina stála za väčšinou bežných zdravotných problémov? Ľahšie tomu uveríte po zistení, že zjedenie dvoch krajcov celozrnného chleba zvýši hladinu cukru v krvi viac, než keby ste zjedli dve polievkové lyžice cukru. Práve tomuto fenoménu sa venuje kniha amerického kardiológa, ktorá je v Spojených štátoch už druhý rok najpredávanejším titulom o zdravej výžive. Chlieb, pečivo, pizza, cestoviny – pšenica je v našej strave všadeprítomná. Zlatožlté zrno však poškodzuje naše zdravie a stojí za hromadením tuku. Za posledných päťdesiat rokov sa pšenica tak geneticky zmenila, že s pôvodnými odrodami nemá veľa spoločného. Nová pšenica robí ľudí tučnými, podporuje diabetes ako aj starnutie, poškodzuje srdce a mozog a škodí pleti. Doktor William Davis predstavuje alternatívu a spôsob, ako byť zdravý a štíhly bez pšenice. Od zavedenia nových zdravotných odporučení v sedemdesiatych rokoch, ktoré boli zamerané na zníženie podielu tuku v strave, sa v Spojených štátoch objavil zvláštny fenomén: Američania začali rapídne priberať, zhoršilo sa ich zdravie a zvýšilo riziko cukrovky. Potom, čo dvom tisíckam svojich pacientov odporučil úplne vynechať pšenicu, prišiel autor knihy k prekvapivému záveru, že epidémiu obezity nevyvolal cukor, tuky ani sedavý spôsob života, ale práve pšenica. Kedysi nevinná potravina výrazne zvyšuje hladinu cukru v krvi a vyvoláva závislosť, keď sa ako na tobogáne striedajú cykly hladu, prejedania a únavy. Autor predkladá presvedčivé dôkazy pre vylúčenie pšeničných produktov z našej stravy a ponúka spôsoby, ako to urobiť čo najľahšie a bez rizika, že sa vrátime k nezdravým návykom. Svoje tvrdenia podporuje skúsenosťami z vlastnej praxe, ako aj množstvom vedeckých štúdií z posledných desaťročí. WILLIAM DAVIS, MD, je preventívny kardiológ, ktorý propagáciou života bez pšenice prispel k zníženiu srdcových chorôb a obezity. Je zakladateľom internetového programu Track Your Plague zameraného na prevenciu srdcových chorôb, často prispieva do odborných aj populárnych publikácií. So svojou manželkou a troma deťmi žije vo Fox Pointe vo Wisconsine v súlade s tým, čo hlása – hľadať v ich domácnosti celozrnné žemle či chrumkavé croissanty by bolo márne.

Človek nie je ani zďaleka najrýchlejším tvorom planéty, ale je taký vytrvalý, že na dlhé vzdialenosti dokáže iné druhy uštvať. Behanie bolo v minulosti našou evolučnou výhodou a dodnes je pre mnohých záľubou. Ako ukazuje autor knihy, dejiny behania sú plné fascinujúcich príbehov, ale aj mýtov. Napríklad v skutočnosti neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz, že by grécky vojak Feidippides po dobehnutí z Maratónu do Atén od vyčerpania zomrel. Bol to profesionál, akých bolo v minulosti mnoho, behali dokonca aj starovekí králi a faraóni. Zatiaľ čo v starom Grécku muži aj ženy behávali nahí, v dvadsiatom storočí ženy museli bojovať ešte aj za to, aby mohli behávať maratóny. Rozprávanie knihy sa klenie od pradávnych čias až po súčasné masové behanie. Hovorí o mezopotámskom kráľovi žijúcom pred štyrmi tisícmi rokov, ktorý dokázal prebehnúť stovky kilometrov, Vikingoch pretekajúcich sa so zvieratami, behajúcich nudistoch, mníchoch, bežcoch behajúcich pospiatky, inkských profesionálnych bežcoch, ale trebárs aj o Emilovi Zátopkovi a podivnostiach behania v komunistickom bloku. Najviac zachovaných prameňov máme z posledných dvoch storočí, ktoré tvoria najväčšiu časť knihy. Autor napríklad vysvetľuje, prečo boli pred vyše polstoročím Švédi „Keňanmi” svojej doby a skúma hranice ľudských výkonov, ktoré sa výrazne posunuli najmä v minulom storočí. V tom našom zrejme uvídíme oveľa menej rekordov, ale o to viac bežcov. THOR GOTAAS (1965) je nórsky etnológ a spisovateľ. Zaoberá sa najmä ľuďmi na okraji spoločnosti, ako napríklad tulákmi, ako aj kultúrnymi, geografickými a spoločenskými dejinami športu. Jeho kniha o behaní vyšla v pätnástich krajinách.

Uprostred Európy, uprostred dvadsiateho storočia, zavraždili Sovieti a nacisti na krvavom území medzi Berlínom a Moskvou štrnásť miliónov ľudí. Počas dvanástich rokov na území dnešného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, pobaltských štátov a v západnej časti Ruska každý rok zmasakrovali v priemere viac ako milión obyvateľov. Bol to výsledok cielenej politiky, ktorá priamo nesúvisela s bojovými operáciami. Kniha pomáha pochopiť, že toto šialenstvo malo systém. Americký historik Timothy Snyder vo svojej knihe podrobne skúma Stalinove a Hitlerove motívy a metódy. Svoje rozprávanie dopĺňa aj dôležitými výpoveďami obetí, ktoré po sebe zanechali listy príbuzným, vyhodili lístky z vlakov či po sebe zanechali denníky. Dielo vychádza zo širokého využívania predovšetkým miestnych prameňov. Opiera sa o autorovu schopnosť nepateticky, cez množstvo epizodických postáv vrátiť aspoň niektorým z týchto miliónov zavraždených tvár a hlas. Výsledkom je originálna kniha, ktorá nás núti nanovo preskúmať najväčšiu tragédiu v európskych dejinách a nanovo premýšľať o našej minulosti. Viacerí odborníci označili Krvavé územie za jednu z najdôležitejších kníh o zlomových udalostiach 20. storočia. Dielo získalo od vydania viaceré prestížne ocenenia a v štyroch krajinách figurovalo na prvej priečke rebríčka bestsellerov literatúry faktu. Neprekvapuje, že okrem prekladov do najväčších svetových jazykov kniha medzičasom vyšla vo všetkých jazykoch, ktorými sa dnes hovorí na niekdajšom krvavom území. Timothy Snyder (1969) je americký historik, profesor dejín na Yaleovej univerzite špecializujúci sa na dejiny strednej a východnej Európy. Prijatie jeho diela Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom odbornou verejnosťou i čitateľmi potvrdilo jeho miesto medzi najvýraznejšími anglosaskými historikmi strednej generácie. Za knihu získal Cenu Ralpha Walda Emersona, ktorú udeľujú každý rok za najdôležitejšie a najoriginálnejšie dielo v oblasti literatúry faktu. V roku 2013 získal za svoj prínos k politickému mysleniu Cenu Hannah Arendtovej.

Možno poznáte Cynickú obludu. Človek, ktorý ju vymyslel, už dlhé roky pred ňou vymýšľal množstvo iných vecí. Napríklad takmer dvetisíc článkov uverejnených kade-tade po médiách. Do tejto knihy Rado Ondřejíček, tak sa ten človek volá, vybral niekoľko desiatok najlepších z nich. Budú vás baviť, rozčuľovať, utešovať a možno vás aj poučia. Ale lepšieho človeka z vás neurobia. Sú texty, ktoré človeku pohladia dušu, ukážu mu krásy sveta tam, kde ich ani neočakával, pripomenú aké dôležité je v každej dobe ostať šľachetnou ľudskou bytosťou, texty prekypujúce láskou, toleranciou, pokorou a múdrosťou, texty písané s úctou a rešpektom k všetkému živému. V tejto knihe ich však nenájdete. Ani jeden. Zato je plná uštipačných, nactiutŕhačných, ľahkovážnych, cynických ba aj celkom sprosto vulgárnych literárnych šrapnelov. Niektoré autor písal pre radosť, iné zo zúfalstva , ale všetky s jediným úmyslom: pobaviť čitateľov, ako je on sám. Vďaka tejto výberovke si ich môžete vziať na záchod, do električky, alebo ich aspoň po niekom hodiť. RADO ONDŘEJÍČEK (1977) napísal svoje prvé texty niekedy na konci minulého tisícročia. V magazíne inZine sa stal zlým deckom slovenskej publicistiky. Pokračoval v T-Station, založil si Humno.sk a svoje texty stihol medzičasom uverejniť skoro vo všetkom, čo tu vychádza. V roku 2011 vydal knihu Homo asapiens a o rok neskôr založil projekt Cynická obluda. Prežíva v Bratislave, žije kdekoľvek, kde je more.

Johannesovi Jensenovi je jasné, že príliš nezapadá. Že by to bolo jeho chvostom? Alebo tým, že nosí mašľu? Žiaden z jeho pokusov zaradiť sa do spoločnosti nie je úspešný – až kým mu nečakaný sled udalostí neukáže, že je s ním všetko v najlepšom poriadku. Očarujúci príbeh ukazuje deťom aj dospelým, že nie je hanba vytŕčať z davu. Trebárs aj o jednu krokodíliu hlavu. HENRIK HOVLAD je nórsky spisovateľ a novinár, okrem kníh pre deti napísal aj dve pre dospelých. Vystriedal viacero povolaní, slúžil vo francúzskej cudzinecekj légii, robil plavčíka na Aljaške aj vojnového reportéra vo viacerých konfliktoch po celom svete. Ilustrátorka knihy TORILL KOVE získala za svoj animovaný film Oscara.

Detektívny príbeh Evino oko je slovenskou premiérou autorky s povesťou kráľovnej nórskej detektívky. Dnes už jedenásťdielna séria o prípadoch inšpektora Konrada Sejera, ktorá začala knihou Evino oko, zožala viacero nórskych, škandinávskych aj zámorských cien. Umelkyňa na voľnej nohe Eva prežíva ťažké obdobie. Jej abstraktné obrazy sa nepredávajú a akoby to nestačilo, v jeden sychravý aprílový deň na prechádzke s malou dcérou objavia v rieke rozkladajúcu sa mŕtvolu muža. Zavraždeným je nenápadný zamestnanec miestneho pivovaru, nezvestný už viac ako pol roka. Zmizol len pár dní po tom, ako ktosi zabil miestnu luxusnú spoločníčku. Na malé mesto Drammen neďaleko Osla je to čosi nevídané. Môžu tieto vraždy spolu súvisieť? Román o úzkej hranici, ktorú si ľudia všimnú, až keď ju prekročia a je neskoro, je prvým prípadom melancholického komisára Konrada Sejera. V slovenčine pripavujeme ich kompletné vydanie. KARIN FOSSUM (1954) je autorkou mimoriadne úspešnej série detektívnych románov o inšpektorovi Sejerovi, za ktorú získala viacero prestížnych ocenení. Krátko po prvej knihe vychádza slovenské vydanie jeho druhého prípadu s názvom Neobzeraj sa. Knihu vyhlásili za najlepšiu škandinávsku detektívku roka. Autorka ako dvadsaťročná debutovala oceňovanou zbierkou poézie, nasledovali dve poviedkové knihy, prelomom však bola jej kriminálna séria o inšpektorovi Sejerovi, ktorej písanie prerušila zatiaľ len jedným románom z iného prostredia.

Čoraz viac rodičov je bezradných: hoci sa svoje deti snažili vychovávať čo najlepšie, vykľuli sa z nich malí tyrani. V novom, rozšírenom vydaní svojej najúspešnejšej knihy známa detská psychologička vysvetľuje, koľko opory a aké hranice deti potrebujú, aby ich vývin prebiehal hladko a bez porúch. U detských porúch osobnosti sa stretávame s pozoruhodnou zmenou, ktorá sa ako výbuch šíri približne od osemdesiatych rokov. Dovtedy prevažovali úzkostné deti a outsideri, dnes sú to najmä poruchy spájajúce sa s deštrukciou a agresiou. Pre takéto deti je typický citový chlad, egoizmus a bezohľadnosť. Autorka upozorňuje, aký typ rodičov je na výchovu „malého tyrana“ najnáchylnejší, v ktorých obdobiach výchovy sa rodičia dopúšťajú chýb, a o aké chyby zvyčajne ide. Vďaka mnohým príkladom z praxe je kniha názorná a neraz otriasajúca. Pomoc ponúka terapia pevným objatím, ktorú autorka opisuje spolu s mnohými inými radami, ako deti zodpovedne vychovávať. Jiřina Prekopová (1929), česko-nemecká psychologička, ktorá sa mohla naplno svojej téme venovať až v emigrácii. Pracovala s postihnutými deťmi, autistami a až do dôchodku na oddelení vývinových porúch na detskej klinike v Stuttgarte. Je autorkou viacerých publikácií, z nich najznámejšia je Malý tyran. Jeden z jej najnovších projektov je zameraný na obnovu lásky v rodine a podporu pozitívneho rodičovstva, ktoré odmieta ponižovanie, fyzické tresty, manipuláciu, prehnanú starostlivosť a ďalšie nežiaduce javy. Inštitúty Jiřiny Prekopovej boli založené v Nemecku, vo Viedni, Aténach, Mexico City a ďalších mestách.

Za druhý prípad inšpektora Sejera získala autorka v jednom roku cenu za najlepšiu nórsku detektívku roka aj cenu za najlepšiu škandinávsku detektívku. V malom mestečku pod horami sa deti môžu bez¬starostne hrávať a rodičia sa neboja púšťať ich von bez dozoru. Keď však malá Ranghild pri jazere objaví mŕtvolu nahej mladej ženy, pokojné dni sa zdanlivo navždy končia. Kto mohol mať dôvod zavraždiť ju? Inšpektor Sejer rieši svoj ďalší prípad a ani ten¬tokrát nejde o „zvyčajných podozrivých“. V obci, kde ľudí spájajú priateľské alebo rodinné putá, musí postupovať veľmi opatrne a pri pátraní po vrahovi odhaľuje za fasádou zdanlivo sporiadaných životov nejedno temné tajomstvo. Karin Fossum, ktorú si rýchlo obľúbili nielen fanúšikovia žánrovej škandinávskej literatúry, nám predstavuje ďalší z príbehov, na ktorých je najhrôzostrašnejšie to, že by sa mohli odohrávať práve vo vašom susedstve. „Neobzeraj sa ukazuje, čím si autorka vyslúžila svoju európsku slávu. Všetky jej postavy sú napísané s inteligenciou a pochopením, aké na stránkach detektívok často nenájdete.” Sunday Times „Konrad Sejer patrí k inšpektorom, akými boli Adam Dalgliesh či inšpektor Morse – nadaní detektívi a sužovaní muži, ktorých človek rád spozná bližšie.” The Boston Globe

Kniha predstavuje čarovné zákutia ekonómie, ktoré sa s ňou ale často nespájajú, od krásy až po šťastie. Základom knihy sú rozhovory s poprednými svetovými ekonómami, každý z nich dopĺňajú príspevky, ktoré súvisia s témou daného rozhovoru. Freudov pravnuk George Loewenstein rozpráva o psychologických prístupoch v ekonómii aj o vlastných pochybnostiach, či sa môže vymaniť z tieňa slávneho predka, švajčiarsky ekonóm Bruno Frey o ekonómii šťastia, americký ekonóm Daniel Hamermesh o ekonómii krásy a izraelsko-americký matematik a nositeľ Nobelovej ceny Robert Aumann o politike a teóriách hier, ktoré sa v nej už desaťročia uplatňujú. Rozhovory dopĺňajú viac ako tri desiatky článkov, medzi nimi nájdete aj tieto témy: . Chcete byť spokojní? Tak sa o to príliš nesnažte . Prečo sú krásni ľudia inteligentnejší . Trinásť minút, ktoré Hitlerovi darovali život . Prečo má Fidel Castro sedem detí? . Spôsobila ekonomickú krízu pornografia? . Desať spôsobov ako prísť o peniaze. Lukáš Kovanda (1980) je ekonóm a novinár, pôsobí ako hlavný analytik časopisu Týden, vedie think-tank Prague Twenty a prednáša na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Pod názvami Príbeh dokonalej búrky a Príbeh dlhovej smršte vydal dve knihy rozhovorov s poprednými svetovými ekonómami, vrátane viacerých nositeľov Nobelovej ceny. Popularizácii ekonómie venoval knihu Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé (Premedia, 2013) aj svoju najnovšiu knihu, ktorá v slovenčine vychádza pod názvom Šťastie je krásna vec…

Detektívny román inšpirovaný piesňami Leonarda Cohena a kanadskou históriou je slovenskou premiérou päťnásobnej držiteľky prestížneho ocenenia Agatha Award. V knihe, ktorá je vyvrcholením príbehov hlavného inšpektora Armanda Gamachea, sa Louise Penny nechala inšpirovať jednou z najbizarnejších kanadských rodín, ako aj napätím medzi Québecom a zvyškom krajiny. Paralelným príbehom vyšetrovania záhadnej vraždy je situácia s rozpadajúcim sa tímom hlavného inšpektora, ktorý sa po nevydarenom policajnom zákroku ocitá v troskách. Dá sa zachrániť akýkoľvek vzťah, keď sa zdá, že nikto okrem vás už o to nestojí? Za úspechom detektívnej série o inšpektorovi Gamacheovi je hneď niekoľko faktorov. Rýchle sa ukázal omyl vydavateľov, že nikoho nebude zaujímať kanadský vidiek či detektív s usporiadaným životom. Príbehy sú vystavané na silných postavách, veľmi dôležitá je atmosféra. Napriek tomu, že sa odvíjajú od vrážd, v jej románoch chýba samoúčelné násilie. Vychádzajúc z klasických príbehov Agathy Christie sa aj prípady inšpektora Gamachea zameriavajú na hádanky, ktorých rozuzlenie príde vždy až na konci. O autorke: Louise Penny (1958) je kanadská rozhlasová moderátorka a autorka detektívok. Päťnásobná držiteľka Agatha Award si na svoj úspech musela počkať, pätnásť rokov bola závislá na alkohole a jej literárna kariéra začala až vtedy, keď svoj prvý román poslala do anonymnej súťaže. Odvtedy prakticky každý rok vyšiel nový román v sérii, ktorá z Louise Penny urobila jednu z najväčších hviezd súčasnej kanadskej literatúry. S manželom žijú na vidieku v provincii Québec južne od Montrealu.

Internetové seznamky, privatizace, záplava zboží, telenovely a podnikatelské baroko. Seznamy agentů, historické křivdy a zklamaná očekávání. Všechno zakázané a nedostatkové leželo na dosah ruky. Najednou se mohlo svobodně mluvit a psát o minulosti i okolní realitě. Pro Polsko, stejně jako pro Česko a Slovensko, představoval rok 1989 nejen politickou, ale i kulturní a společenskou revoluci. Dnešní polská reportáž, jeden z nejzajímavějších a nejprestižnějších žánrů s dlouhou tradicí, se zrodila právě z nutnosti tyto nové fenomény a změny pochopit. Dívat se na ně s odstupem a kriticky. Novinář Mariusz Szczygieł vybral podle svých slov „nejzajímavější, nejkontroverznější a nejznámější polské reportáže napsané po pádu komunismu“. Některé jako by popisovaly to, co jsme sami prožili, jiné jsou svébytně polské. Dohromady ale skládají neuvěřitelně různorodý, někdy směšný a jindy mrazivý obraz minulých dvaceti let v jedné zemi ve středu Evropy. Nápad, uspořádání a komentáře Mariusz Szczygieł. Ilustrace twożywo.