Premedia strana 3 z 49

V okne starého loveckého zámočku na Kopčisku sa začne objavovať dievča s prízračne bledou pokožkou a hlbokými čiernymi očami. O zámočku sa vždy povrávalo, že tam straší. Blúdi tam azda sivá slúžtička, duch dievčaťa, ktoré bolo pred dávnymi časmi väznené v pivnici? Na vyriešenie tejto záhady bude potrebné nasadenie Detektívnej kancelárie č. 2. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia desiaty prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už viac ako dvadsať dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým.

Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny „fašizmus“ a „fašista“ patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva. Objasňuje motivácie a ideológiu fašistov a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín. Na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Československo) ukazuje, ako fungovali historické fašistické hnutia a režimy a v samostatnej kapitole vysvetlí i peripetie a transformáciu fašizmu po druhej svetovej vojne až po dnešok. Rozšírené vydanie prináša kapitoly o transnacionálnych sieťach fašistov v medzivojnovom období a brazílskom fašizme, ale tiež o povojnových premenách a evolúcii fašizmu v digitálnom veku 21. storočia – od prvých prejavov a šírení na internete, cez sociálne siete až po nové taktiky a jazyk fašistov. Ukazuje aj to, prečo sa v odborných i verejných debatách o fašizme čoraz častejšie objavujú mená ako Donald Trump či Vladimír Putin.

V okne starého loveckého zámočku na Kopčisku sa začne objavovať dievča s prízračne bledou pokožkou a hlbokými čiernymi očami. O zámočku sa vždy povrávalo, že tam straší. Blúdi tam azda sivá slúžtička, duch dievčaťa, ktoré bolo pred dávnymi časmi väznené v pivnici? Na vyriešenie tejto záhady bude potrebné nasadenie Detektívnej kancelárie č. 2. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia desiaty prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už viac ako dvadsať dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým.

Počas vyšetrovania na pláži narazia Tiril a Oliver na čudesný starý cínový tanier zakopaný hlboko v piesku. Ukáže sa, že patril neslávne známemu pirátovi Tymianovi Víchorovi, a keď im ho o pár dní nato niekto ukradne, detektívi pochopia, že sú na stope niečomu veľkému. Vie azda zlodej, kde je ukrytý Tymianov poklad? A ako s tým súvisí tanier? Detektívna kancelária č. 2 bude musieť využiť všetky dostupné zdroje, aby vyriešila túto záhadu. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia jedenásty prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už trinásť dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým.

Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny „fašizmus“ a „fašista“ patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva. Objasňuje motivácie a ideológiu fašistov a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín. Na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Československo) ukazuje, ako fungovali historické fašistické hnutia a režimy a v samostatnej kapitole vysvetlí i peripetie a transformáciu fašizmu po druhej svetovej vojne až po dnešok. Rozšírené vydanie prináša kapitoly o transnacionálnych sieťach fašistov v medzivojnovom období a brazílskom fašizme, ale tiež o povojnových premenách a evolúcii fašizmu v digitálnom veku 21. storočia – od prvých prejavov a šírení na internete, cez sociálne siete až po nové taktiky a jazyk fašistov. Ukazuje aj to, prečo sa v odborných i verejných debatách o fašizme čoraz častejšie objavujú mená ako Donald Trump či Vladimír Putin.

Púštne červy Duny je ôsma, záverečná časť série Duna, ktorú už Frank Herbert nestihol dokončiť. Neloď Itaka letí vesmírom, no nedokáže unikať pred Nepriateľom večne – napokon mu musí čeliť. Mysliace stroje, ktoré utrpeli v butlerovskom džiháde porážku, neboli zničené, len vyhnané do exilu – a teraz sa vrátili. Dokážu opätovne vzkriesení hrdinovia a hrdinky na palube Itaky zachrániť ľudstvo pred vyhladením? Román Púštne červy Duny vychádza z poznámok, ktoré zanechal Frank Herbert a odpovie na otázky, o ktorých fanúšikovia Duny diskutujú už dávno. Odkiaľ sa vzali Ctené matre? Ako bude vyzerať budúcnosť planéty Arrakis? Kto je skutočný Kwisatz Haderach? A tá najdôležitejšia: Ako sa skončí súboj medzi človekom a strojom? Nový román zo série Duna poteší všetkých fanúšikov Franka Herberta a jeho komplexného vesmíru.

Púštne červy Duny je ôsma, záverečná časť série Duna, ktorú už Frank Herbert nestihol dokončiť. Neloď Itaka letí vesmírom, no nedokáže unikať pred Nepriateľom večne – napokon mu musí čeliť. Mysliace stroje, ktoré utrpeli v butlerovskom džiháde porážku, neboli zničené, len vyhnané do exilu – a teraz sa vrátili. Dokážu opätovne vzkriesení hrdinovia a hrdinky na palube Itaky zachrániť ľudstvo pred vyhladením? Román Púštne červy Duny vychádza z poznámok, ktoré zanechal Frank Herbert a odpovie na otázky, o ktorých fanúšikovia Duny diskutujú už dávno. Odkiaľ sa vzali Ctené matre? Ako bude vyzerať budúcnosť planéty Arrakis? Kto je skutočný Kwisatz Haderach? A tá najdôležitejšia: Ako sa skončí súboj medzi človekom a strojom? Nový román zo série Duna poteší všetkých fanúšikov Franka Herberta a jeho komplexného vesmíru. V slovenčine vyšlo: • Duna • Spasiteľ Duny • Deti Duny • Božský imperátor Duny • Kacíri Duny • Kapitula: Duna • Lovci Duny • Púštne červy Duny

Poviedková kniha Bizarné poviedky pozostáva z desiatich nepredvídateľných, krásnych a pozoruhodných príbehov. Každý z nich pozýva čitateľa do iného sveta, či už sa dej odohráva vo Volyni v 17. storočí počas švédskej invázie do Poľska, v súčasnom Švajčiarsku, v Ázii alebo v obyčajnej poľskej záhrade. Prípadne na miestach, ktoré vôbec neexistujú. Príbehy sú plné fantastických, surrealistických a často znepokojujúcich prvkov: preklep má fatálne následky alebo transplantované srdce sa chce vrátiť do rodnej krajiny darcu. Prvky grotesky, čierneho humoru, fantázie a hororu prítomné v príbehoch jasne ukazujú, že v našej realite nie je nič tak, ako sa zdá. Olga Tokarczuková získala v roku 2018 Nobelovu cenu za literatúru a je jednou z najvýznamnejších poľských autoriek. Bizarné poviedky predstavujú šírku jej tvorby: jej úžasnú schopnosť žonglovať so štýlmi a kombinovať podivné a komické s hlboko temnými aspektmi ľudskej mysle. Zároveň sa dotýka veľkých otázok života, ako je vzťah medzi človekom a prírodou, choroba, starnutie a smrť. Jej očami sa svet javí nový a, áno, bizarný.

Nekonvenčný archeológ Robert Kelly pri pozorovaní evolúcie ľudstva počas 6 miliónov rokov našiel päť kľúčových „mutácií“ v ľudskej spoločnosti. Každá z nich znamenala zlomový bod, každý zlomový bod ohlasoval začiatok novej éry: „Technológia“ umožnila ľudstvu prevládnuť nad živočíšnou ríšou, čím sa začal prvý zlomový bod; „Kultúra“ nás urobila skutočne ľudskými a znamenala druhý zlomový bod; „Poľnohospodárstvo“ premenilo ľudstvo z nomádskych lovcov na usadených ľudí a iniciovalo tretí zlomový bod; „Národné štáty“ vtlačili civilizácii nerovnosť, násilie a vojny, čím znamenali štvrtý zlomový bod; Dnes stojíme na prahu piateho zlomového bodu. Celé ľudstvo sa podieľa na bezprecedentnej globálnej transformácii. Ľudská spoločnosť prechádza hlbokými zmenami, začína nová éra a my všetci sme jej súčasťou – nikto jej nemôže uniknúť. Prostredníctvom piatich začiatkov kniha osviežuje naše chápanie minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Málokedy sa archeológ tak hlboko zaoberá budúcnosťou a ešte málokedy je vedec, ktorý sa tak hlboko zaoberá budúcnosťou, tak hlboko optimistický.

Nietzscheho neskorá práca Genealógia morálky – polemický spis sa pokladá za jeho azda najvplyvnejšie dielo. Priamo nadväzuje na jeho prácu Mimo dobra a zla a podľa jeho vlastných slov je jej „dodatočným doplnením a ozrejmením“. Skúma v nej pôvod, historický vývoj a psychologické podmienky vzniku súčasnej západnej, kresťanstvom ovplyvnenej morálky. Na rozdiel od iných morálnych filozofov sa nepokúša odvodiť a zdôvodniť nejakú konkrétnu morálku, nezaoberá tým, ako by mali ľudia konať, ale skúma, prečo ľudia veria, že by mali konať určitým spôsobom. V prvej z troch statí svojho spisu rozlišuje „panskú“ a „otrockú“ morálku a zavádza termín „plavovlasá beštia“, v druhej analyzuje pojmy viny a zlého svedomia. V tretej podrobuje dôkladnej kritike tzv. asketické ideály, pričom oboznámenie sa s touto kritikou sa obvykle pokladá za podmienku porozumenia celej jeho neskorej filozofie. Pokiaľ ide o formálnu stránku, Nietzsche tu úplne upúšťa od aforistickej formy. Jeho výklad je systematický a konzistentný, zároveň sa však vyznačuje pre neho typickým brilantným literárnym štýlom a pôsobivým metaforickým jazykom. Genealógia morálky výrazným spôsobom ovplyvnila mnoho významných osobností, predovšetkým S. Freuda, M. Schelera a M. Foucaulta. Označuje sa tiež za dielo, ktoré v storočnom predstihu pripravovalo cestu postmodernej filozofii.

Ak ste siahli po tejto knihe, je možné, že ste čítali niektorú z našich predchádzajúcich kníh, ako boli Prečo ľudia veria nezmyslom a Prečo ľudia potrebujú krízy. Čo nové sa dá o téme nepodložených presvedčení v dobe polykríz napísať? Na rozdiel od našich predchádzajúcich kníh je táto určená skôr pre odbornú verejnosť, študentov spoločenských vied, či ľuďom z hocijakej oblasti, ktorí sa chcú dozvedieť viac o tom, ako funguje ľudská myseľ a ktoré faktory prispievajú k urputnosti nepodložených presvedčení, a zároveň sa neboja ponoriť hlbšie do psychologického skúmania. Ľudia na jednom konci názorového spektra nevedia pochopiť, prečo ľudia na druhom konci veria dezinformáciám, kým tí ľudia na druhom konci zasa nechápu, ako je možné, že to tí prví nevidia rovnako jasne ako oni. Toto nepochopenie vedie k čoraz väčšej frustrácii a polarizácii – navzájom si nadávame do dezolátov, slniečkárov, rusofilov, katolibancov, liberálnych fašistov a múdrosráčov. Táto kniha je pokusom o objasnenie, prečo si navzájom nerozumieme v tom, ako si vysvetľujeme fungovanie spoločnosti a sveta okolo nás. Veríme, že správne porozumenie tomu, čo nás spája a rozdeľuje, je prvým krokom k snahe zmierňovať spoločenskú polarizáciu, po ktorej v dnešnej dobe mnohí túžia.

Ešte donedávna sa Nemecko javilo ako vzor ekonomického a politického úspechu. Nedávne udalosti – od závislosti Nemecka od ruského plynu až po oneskorenia nemeckého automobilového priemyslu v prechode na elektromobily – však tento pohľad spochybnili. V knihe Kaput Wolfgang Münchau tvrdí, že slabiny nemeckého hospodárstva sa v skutočnosti formovali už desaťročia. Úzke prepojenie medzi priemyselnou a politickou elitou krajiny spôsobilo, že Nemecko technologicky zaostáva, je príliš závislé od autoritárskeho Ruska a Číny a vykazuje len málo známok schopnosti prispôsobiť sa digitálnej realite 21. storočia. Je to povinné čítanie pre každého, kto sa zaujíma o budúcnosť najdôležitejšej európskej ekonomiky.

Ešte donedávna sa Nemecko javilo ako vzor ekonomického a politického úspechu. Nedávne udalosti – od závislosti Nemecka od ruského plynu až po oneskorenia nemeckého automobilového priemyslu v prechode na elektromobily – však tento pohľad spochybnili. V knihe Kaput Wolfgang Münchau tvrdí, že slabiny nemeckého hospodárstva sa v skutočnosti formovali už desaťročia. Úzke prepojenie medzi priemyselnou a politickou elitou krajiny spôsobilo, že Nemecko technologicky zaostáva, je príliš závislé od autoritárskeho Ruska a Číny a vykazuje len málo známok schopnosti prispôsobiť sa digitálnej realite 21. storočia. Je to povinné čítanie pre každého, kto sa zaujíma o budúcnosť najdôležitejšej európskej ekonomiky.

Ak ste siahli po tejto knihe, je možné, že ste čítali niektorú z našich predchádzajúcich kníh, ako boli Prečo ľudia veria nezmyslom a Prečo ľudia potrebujú krízy. Čo nové sa dá o téme nepodložených presvedčení v dobe polykríz napísať? Na rozdiel od našich predchádzajúcich kníh je táto určená skôr pre odbornú verejnosť, študentov spoločenských vied, či ľuďom z hocijakej oblasti, ktorí sa chcú dozvedieť viac o tom, ako funguje ľudská myseľ a ktoré faktory prispievajú k urputnosti nepodložených presvedčení, a zároveň sa neboja ponoriť hlbšie do psychologického skúmania. Ľudia na jednom konci názorového spektra nevedia pochopiť, prečo ľudia na druhom konci veria dezinformáciám, kým tí ľudia na druhom konci zasa nechápu, ako je možné, že to tí prví nevidia rovnako jasne ako oni. Toto nepochopenie vedie k čoraz väčšej frustrácii a polarizácii – navzájom si nadávame do dezolátov, slniečkárov, rusofilov, katoli¬bancov, liberálnych fašistov a múdrosráčov. Táto kniha je pokusom o objasnenie, prečo si navzájom nerozumieme v tom, ako si vysvet¬ľujeme fungovanie spoločnosti a sveta okolo nás. Veríme, že správne porozumenie tomu, čo nás spája a rozdeľuje, je prvým krokom k snahe zmierňovať spoločenskú polarizáciu, po ktorej v dnešnej dobe mnohí túžia.

Nietzscheho neskorá práca Genealógia morálky – polemický spis sa pokladá za jeho azda najvplyvnejšie dielo. Priamo nadväzuje na jeho prácu Mimo dobra a zla a podľa jeho vlastných slov je jej „dodatočným doplnením a ozrejmením“. Skúma v nej pôvod, historický vývoj a psychologické podmienky vzniku súčasnej západnej, kresťanstvom ovplyvnenej morálky. Na rozdiel od iných morálnych filozofov sa nepokúša odvodiť a zdôvodniť nejakú konkrétnu morálku, nezaoberá tým, ako by mali ľudia konať, ale skúma, prečo ľudia veria, že by mali konať určitým spôsobom. V prvej z troch statí svojho spisu rozlišuje „panskú“ a „otrockú“ morálku a zavádza termín „plavovlasá beštia“, v druhej analyzuje pojmy viny a zlého svedomia. V tretej podrobuje dôkladnej kritike tzv. asketické ideály, pričom oboznámenie sa s touto kritikou sa obvykle pokladá za podmienku porozumenia celej jeho neskorej filozofie. Pokiaľ ide o formálnu stránku, Nietzsche tu úplne upúšťa od aforistickej formy. Jeho výklad je systematický a konzistentný, zároveň sa však vyznačuje pre neho typickým brilantným literárnym štýlom a pôsobivým metaforickým jazykom. Genealógia morálky výrazným spôsobom ovplyvnila mnoho významných osobností, predovšetkým S. Freuda, M. Schelera a M. Foucaulta. Označuje sa tiež za dielo, ktoré v storočnom predstihu pripravovalo cestu postmodernej filozofii.

Ako si zachrániť mozog je praktická príručka pre každého, kto chce v chaose dnešného sveta získať späť pozornosť, zvládať stres a žiť pokojnejšie. Pomocou príbehov, experimentov a vedeckých poznatkov kniha vysvetľuje, prečo sme vyčerpaní, rozptýlení či závislí, a čo s tým môžeme reálne robiť. Ponúka konkrétne metódy na tréning mysle, sebakontroly a pozornosti a pomáha pochopiť, ako funguje náš mozog aj digitálne nástroje, ktoré denne používame. Dnešný svet je špecifický nadmerným náporom na našu myseľ. Nepotrebujeme sa hýbať toľko, koľko naši predkovia, náš mozog sa však musí čeliť svetu plnému informácií a stimulov. Napriek novým vynálezom a pokroku stúpa výskyt depresií, problémov so spánkom a sústredením. Aj keď nám najbližšie roky prinesú ešte detailnejšie formy virtuálnej reality a digitálnych pomocníkov, naša realita sa bude stále odohrávať v biologickom hardvéri – v našej hlave. Preto by sme mali vedieť, ako funguje. Hormóny, presvedčenia a evolučné mechanizmy podvedome ovplyvňujú naše rozhodnutia a ich poznanie nám umožňuje prevziať kontrolu.