Premedia strana 4 z 41

Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia, aby sa nevyhla ďalšiemu konfliktu. V knihe zachytil nielen nástup nacizmu a to, „koľko ľudskej dôstojnosti zmizlo v tomto storočí“, ale aj pulzujúci intelektuálny život či premeny morálky na prelome storočí, keď práve dospieval.

Čerstvo rozvedený prokurátor Teodor Szacki opúšťa svojou rodinu aj Varšavu. Na vlastnú žiadosť sa presťahuje do Sandomierzu, malebného mesta s temnou minulosťou, kde bývali pogromy na dennom poriadku. Staré predsudky dodnes pripomína obraz visiaci v katedrále, na ktorom Židia vraždia novorodencov. Znaky rituálnej vraždy nesie aj telo ženy nájdené krátko po Szackého príchode do mesta. Hrozí, že sa opäť rozhoria tlejúce antisemitské vášne. Zygmunt Miłoszewski, podobne ako ďalší úspešní poľskí autori detektívnych románov, využíva minulosť svojej krajiny bohatú na historické zvraty, ale aj predsudky a krvavé strety s inými etnikami. Jeho román je sondou do súčasnej poľskej spoločnosti a jej starých tráum, a zároveň detektívnym rébusom, pričom hrá s čitateľom fair play podľa pravidiel klasickej detektívky. Precízne vystavaný román získal Cenu veľkého kalibru pre najlepšiu poľskú detektívku roka. Zygmunt Miłoszewski (1976) je poľský novinár a spisovateľ . Pracoval ako súdny reportér, neskôr päť rokov pôsobil v poľskej mutácii týždenníka Newsweek. Debutoval mysterióznym hororom Domofón odohrávajúcim sa vo varšavskom paneláku, nasledoval fantasy román pre mladších čitateľov Pohorie zmijí. Za romány Zapletení a Zrnko pravdy o prokurátorovi Szackom získal cenu pre najlepšiu poľskú detektívku. Hoci pôvodne uvažoval o trilógii, neskôr sa tohto zámeru vzdal. Jeho najnovšou knihou je thriller Drahocenný o navrátení ukradnutých umeleckých diel. Zygmunt Miłoszewski je milovník a znalec počítačových hier, pravidelne o nich publikuje. Preklady jeho kníh vyšli vo viacerých krajinách, v Poľsku patrí medzi najlepšie hodnotených a zároveň najúspešnejších autorov.

Hlavnými postavami šiestich príbehov sú ženy v neľahkých životných situáciách. Známy americký psychoterapeut v nich vychádza z vlastnej praxe, titulný príbeh hovorí o jeho vzťahu s matkou, nedopovedaných témach a smrti, ktorá všetko zmenila a prinútila ho o všetkom premýšľať nanovo a inak. Irvin D. Yalom znova odhaľuje zákutia ľudskej duše – svojich pacientov aj seba samého – a hľadá cestu k jej pretvoreniu. Pomáha mu k tomu jeho zmysel pre detail, ale aj schopnosť uznať vlastné chyby. Hoci ide väčšinou o príbehy ľudí v hraničných situáciách, ak to okolnosti aspoň trochu dovoľujú, nechýba v príbehoch ani jemný humor a zmysel pre absurdnosť niektorých situácií.

Škandinávsku detektívku roku 2013 napísal profesionál, bývalý policajný vyšetrovateľ a nová hviezda nórskej detektívky Jørn Lier Horst. Jeho hlavná postava, inšpektor William Wisting je suspendovaný kvôli podozreniu, že v sedemnásť rokov starom prípade podstrčil falošné dôkazy, aby dostal za mreže muža podozrivého z únosu a vraždy mladej ženy. Práve on viedol vyšetrovanie zmiznutia Cecilie Lindeovej, ktoré bolo stredobodom pozornosti médií. Z niekdajšieho hrdinu sa razom stáva hlavný podozrivý. Média opäť zacítili krv a Wistingova dcéra Line sa musí rozhodnúť, či bude pre ňu hlavná práca v bulvárnom denníku, alebo pomôže otcovi vypátrať, kto manipuloval prípadom a čo tým sledoval. Udalosti naberú rýchly spád, keď zmizne ďalšie mladé dievča – v podobných prípadoch čas hrá len málokedy v prospech vyšetrovateľov. V starostlivo vybudovaných napínavých príbehoch autor využíva svoje pracovné skúsenosti, či už ide o policajné postupy alebo charakteristiku postáv. Jeho realistický a vecný prístup mu umožnil, aby sa vyhol mnohým žánrovým klišé, vďaka čomu sú jeho detektívne príbehy silné a zároveň uveriteľné. Jørn Lier Horst (1970) až donedávna pôsobil ako hlavný vyšetrovateľ v Larviku, študoval kriminológiu, filozofiu a psychológiu. Debutoval detektívnym románom Kľúčový svedok, ktorý bol založený na skutočnom prípade. Uviedol ním dnes už deväťdielnu sériu kníh s inšpektorom Williamom Wistingom a jeho dcérou pracujúcou v novinách. Je držiteľom Ceny nórskych kníhkupcov, za knihu Poľovné psy pomenovanú po rovnomennom súhvezdí získal Rivertonovu cenu pre najlepšiu nórsku detektívku roka a následne aj Sklenený kľúč, cenu pre najlepšiu škandinávsku detektívku. V slovenskom vydaní pripravujeme jeho najnovší román Jaskynný muž.

„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ hovorí psychológ Ivan Štúr. Kniha rozhovorov predstavuje jeho názory na výchovu, život v rodine, vzťahy medzi mužmi a ženami i rodičmi a deťmi. Rozpráva o konkrétnych prípadoch a skúsenostiach z viac než tridsaťročnej klinickej praxe, ale aj o zážitkoch z vlastného detstva a života. „Keď si sťažujem na vlastné deti, tak si vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil,“ hovorí Ivan Štúr, ktorý v knihe vystupuje ako nezávislý odborník, ale aj ako syn výnimočných rodičov či otec troch synov. Vyjadruje sa stručne a riešenia, ktoré na väčšinu výchovných a vzťahových problémov nachádza, sú zvyčajne jednoduché. Stavia na rozhovore, humore a schopnosti poučiť sa z ťažkostí. Za základ dobrej výchovy nepovažuje potláčanie zlých vlastností, ale podporovanie tých dobrých. Ako odporca „čiarkovacej” psychológie založenej na testoch a dotazníkoch volí individuálny prístup ku každému osudu a podporuje aktívny postoj k životu.

Uspávanie patrí k najväčším problémom rodín s malými deťmi. Práve im je určená kniha detskej psychologičky Jiřiny Prekopovej, ktorá ukazuje cestu k pokojnému spánku. Poukazuje pritom na skúsenosti mnohých prírodných kultúr, ktoré ešte nestratili spojenie s tradíciou a stáročnými zvykmi. Autorka propaguje návrat k prirodzeným vzťahom, kde dieťa pociťuje istotu zavedených rituálov, ale aj bezpečie, ktoré cíti zo strany matky. Dieťa nemá rado zmeny, potrebuje pocit istoty, ako napríklad dôverne známe miesto, kde zaspáva, kolísanie či hladenie. Kniha poukazuje na najčastejšie chyby a ponúka rady, ako premeniť zaspávanie zo stresujúcej skúsenosti na prirodzenú časť dňa, ktorej nechýba jej čaro a krása

Salzburská psychologička a správkyňa časti autorkinej pozostalosti sa v pútavom publicistickom diele podujala odhaliť pravú tvár Ale Rachmanovovej, ktorú slovenskí čitatelia poznajú z jej denníkovej trilógie. Aký bol osud tejto charizmatickej ženy? Čo sa stalo s jej rodinou? Aké skutočnosti zamlčala v denníkoch, aby uchránila identitu svojej rodiny pred sovietskymi úradmi? Ruská emigrantka sa stala kultovou postavou práve vďaka svojim denníkom. Jej spomienky na krvavé udalosti v revolúciou zmietanom Rusku, ako i reminiscencie na Viedeň a medzivojnové obdobie sú pevne späté s veľkými historickými udalosťami prvej polovice 20. storočia. Pohnutý život Ale Rachmanovovej (vlastným menom Galiny Ďuriaginovej) sa trilogicky odvíja v Rusku, kde prežíva bezstarostné detstvo a dramatické dospievanie počas boľševickej revolúcie, Rakúsku, kde sa s manželom a malým Jurkom snažia prežiť vo Viedni a neskôr zažívajú literárny úspech v Salzburgu, ale prežívajú aj pre rodinu mimoriadne tragický koniec druhej svetovej vojny, a napokon v povojnovom Švajčiarsku. Kniha je doplnená desiatkami fotografií a dokumentov z autorkinho súkromného archívu. Ilse Stahrová (1946) vyštudovala psychológiu, venovala sa diagnostickej a terapeutickej práci s deťmi a rodinnému poradenstvu. Už počas štúdií ju zaujalo Rachmanovovej dielo a neskôr sa náhodou dostala k častiam jej pozostalosti. Kniha je vyústením desaťročí jej výskumu.

Za tretí prípad inšpektora Sejera získala autorka Cenu nórskych kníhkupcov za najlepší nórsky román roka. Errkiho už od detstva sprevádza povesť čudáka, ktorý nosí smolou nielen sebe, ale aj svojim blízkym. Zlovestné domnienky podporuje jeho zanedbaný výzor, mlčanlivosť a miestne legendy o tom, že zo sveta za záhadných okolností zniesol svoju matku, pričom možno nebola jediná. Jeho útek zo psychiatrie sprevádzajú nepredvídané komplikácie a to, že sa stáva podozrivým z vraždy starej ženy, je len začiatkom príbehu s mnohými nečakaným zvratmi. Autorka mu stavia do cesty ďalších ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, takže román, ktorý má miestami až nádych čiernej grotesky, je zároveň pozoruhodnou sondou do života zatracovanej časti nórskej spoločnosti.

Jedinečná kniha o Európe krátko po druhej svetovej vojne zachytáva široké spektrum konfliktov, ktorými kontinent prešiel približne v rozmedzí rokov 1944 až 1949. Koniec vojny priniesol explóziu nového násilia naprieč celou Európou. Väzni zabíjali svojich väzniteľov, odbojári zabíjali a pranierovali kolaborantov. Etnické čistky, občianske vojny, znásilňovanie a zabíjanie boli bežné v dňoch, mesiacoch aj rokoch po oficiálnom skončení vojny. Kniha britského historika skúma Európu hnanú túžbou po pomste. Krutý kontinent je šokujúcim portrétom doteraz nepovšimnutej doby bezprávia a hrôz. Ako píše autor, je len akýmsi príjemným mýtom, že akonáhle skončila druhá svetová vojna, všetko sa vrátilo do normálu. Všetko, čo existovalo pred vojnou, bolo zničené, a to nehovoríme iba o dopravnej infraštruktúre, budovách či fabrikách, ale o celom predvojnovom živote. Povojnové roky sa niesli v znamení presídľovania, posúvania hraníc, ale trebárs aj zbavovania sa nepohodlných detí, ktoré v mnohých krajinách zostali po nemeckých vojakoch. Kniha Krutý kontinent je prvá veľká syntéza o danom období, ktorá ukazuje, že podobné dianie a chaos existovali takmer všade v Európe.

Voľné pokračovanie obľúbeného románu Doppler pokračuje tam, kde sme skončili, Doppler sprevádzaný malým losom a synom sa blížia k švédskej hranici. Humor tejto knihy okrem iného ťaží z večného porovnávania Švédska a Nórska, ale aj z dvoch nových postáv starého muža a ženy, ktorí celé desaťročia pestujú svoju antipatiu. Doppler na úteku od vlastnej rodiny stretáva nových zaujímavých ľudí a hrozí mu, že jedného dňa predsa len dospeje.

Román, ktorý si získal kritikov aj širokú verejnosť, hovorí jednoduchým jazykom o zložitých veciach. Mladý osamelý muž si nájde svojský spôsob, ako čeliť zamotanosti sveta. Opustí univerzitu a presťahuje sa do bratovho bytu, kde spriada rozmanité zoznamy a hĺba nad zmyslom života. Erlend Loe píše jednoducho, pretože je to súčasťou jeho manifestu, pre jeho knihy je príznačný humor, ale aj tak trochu bezradné mužské postavy.

Najnovší detektívny román nórskeho autora začína úmrtím vo Wistingovom bezprostrednom susedstve. Len o tri domy ďalej od inšpektora sedí už štyri mesiace pred blikajúcim televízorom mŕtvy muž. Nič nenaznačuje tomu, že by mala smrť kriminálne pozadie. Viggo Hansen bol „neviditeľný“ človek, jeho úmrtie sa nemá prečo ocitnúť na titulných stránkach novín, no niečo na jeho skone nedáva pokoj inšpektorovej dcére, novinárke Line. Zamýšľa napísať portrét celkom neznámeho muža, ktorý žije uprostred dnešnej spoločnosti. Púšťa sa do pátrania a súčasne prichádza na policajnú stanicu hlásenie o ďalšom úmrtí. Aj táto obeť nesie všetky známky toho, že je mŕtva už dlhší čas. Nález tela je úvodom jednej z najväčších vyšetrovacích akcií v dejinách nórskej kriminalistiky. „Ďalší zásah do čierneho od tohto mimoriadne kompetentného autora. Jaskynný muž patrí medzi najlepšie detektívky roka.“ Kulturspeilet