Premedia strana 5 z 50

Dorothy, žijúca s náladovým otcom, farárom z malého mestečka, plní úlohu poslušnej dcéry a šikanovanej pomocníčky v jeho domácnosti. V myšlienkach sa zaoberá kostýmami pre školskú hru, beznádejou kázania chudobným a dlhmi, ktoré nemôžu zaplatiť. Snaží sa byť ostražitá, aj za ten najmenší hriech či nevhodnú myšlienku sa pichne špendlíkom. Jej rutina sa rozbije, keď sa ocitne na dne a bez práce v Londýne. Má na sebe hodvábne pančuchy, vo vrecku peniaze a nevie si spomenúť na svoje meno. Dobrodružstvo hlavnej hrdinky sa pre Orwella stáva príležitosťou zobraziť spoločnosť, v ktorej sú triedne rozdiely osudové, predsudky hojné, príslušnosť k tej či onej cirkvi je samoúčelnou hrou a viera začína slabnúť tvárou v tvár pochybnostiam.

Čo je to sloboda a čo pre nás znamená? Spočíva len v absencii strachu a obmedzení, alebo znamená aj účasť na spoločenských procesoch, vlastný politický hlas, aby nás ostatní počuli, uznali a napokon si na nás spomenuli? Táto esej, ktorá vyšla v Spojených štátoch v šesťdesiatych rokoch, odráža prísnosť a silu politického myslenia Hannah Arendtovej a precízne zhŕňa jej úvahy o slobode, ktoré sú veľmi hlboké a dokážu sa spojiť s výzvami a nebezpečenstvami našej doby. Arendtová sleduje historický vývoj pojmu sloboda, pričom berie do úvahy najmä revolúcie vo Francúzsku a v Amerike. Zatiaľ čo jedna sa skončila katastrofou, ale stala sa zlomovým bodom v dejinách, druhá zaznamenala triumfálny úspech, a predsa zostala lokálnou záležitosťou. Prehodnotenie myšlienky revolúcie sa dnes stalo nevyhnutnosťou a toto opätovné stretnutie s Hannah Arendtovou predstavuje potrebný impulz pre nové generácie.

Čo je to sloboda a čo pre nás znamená? Spočíva len v absencii strachu a obmedzení, alebo znamená aj účasť na spoločenských procesoch, vlastný politický hlas, aby nás ostatní počuli, uznali a napokon si na nás spomenuli? Táto esej, ktorá vyšla v Spojených štátoch v šesťdesiatych rokoch, odráža prísnosť a silu politického myslenia Hannah Arendtovej a precízne zhŕňa jej úvahy o slobode, ktoré sú veľmi hlboké a dokážu sa spojiť s výzvami a nebezpečenstvami našej doby. Arendtová sleduje historický vývoj pojmu sloboda, pričom berie do úvahy najmä revolúcie vo Francúzsku a v Amerike. Zatiaľ čo jedna sa skončila katastrofou, ale stala sa zlomovým bodom v dejinách, druhá zaznamenala triumfálny úspech, a predsa zostala lokálnou záležitosťou. Prehodnotenie myšlienky revolúcie sa dnes stalo nevyhnutnosťou a toto opätovné stretnutie s Hannah Arendtovou predstavuje potrebný impulz pre nové generácie.

Od mladosti som pracoval ako historik filozofie, zaoberal som sa slovenskou i európskou filozofiou, najmä osvietenskou. Výsledky som uverejnil v mnohých štúdiách a vo viacerých knihách. Pri styku s niektorými filozofmi minulosti zostalo mi však čosi osobnejšie, čo som vtedy nenapísal. Časť z toho im adresujem teraz. Na ich oslovenie som si zvolil formu listu. Nie je vo filozofii nová. Listy písali už Platón, Epikuros, Seneca, Pascal a mnohí iní. Kým však títo autori svojich adresátov aj poúčali, ja som ďaleko od toho, aby som poúčal Platóna, Voltaira či Poppera. Mám však výhrady voči niektorým ich názorom, a tie im predkladám. V listoch možno byť osobnejší, dôvernejší, štýl môže byť voľnejší, možno povedať všeličo, čo sa do štúdie nehodí.Využívam túto možnosť a píšem predovšetkým o problémoch, ktoré sa ma osobne, ba bytostne dotýkajú, ktoré ma sprevádzajú a pália už desaťročia a ktoré sa ani týmito Listami neriešia. Možno však nájdu u niektorých čitateľov odozvu. Nie sú totiž len moje osobné, ale sú to problémy storočí a tisícročí.

Od mladosti som pracoval ako historik filozofie, zaoberal som sa slovenskou i európskou filozofiou, najmä osvietenskou. Výsledky som uverejnil v mnohých štúdiách a vo viacerých knihách. Pri styku s niektorými filozofmi minulosti zostalo mi však čosi osobnejšie, čo som vtedy nenapísal. Časť z toho im adresujem teraz. Na ich oslovenie som si zvolil formu listu. Nie je vo filozofii nová. Listy písali už Platón, Epikuros, Seneca, Pascal a mnohí iní. Kým však títo autori svojich adresátov aj poúčali, ja som ďaleko od toho, aby som poúčal Platóna, Voltaira či Poppera. Mám však výhrady voči niektorým ich názorom, a tie im predkladám. V listoch možno byť osobnejší, dôvernejší, štýl môže byť voľnejší, možno povedať všeličo, čo sa do štúdie nehodí. Využívam túto možnosť a píšem predovšetkým o problémoch, ktoré sa ma osobne, ba bytostne dotýkajú, ktoré ma sprevádzajú a pália už desaťročia a ktoré sa ani týmito Listami neriešia. Možno však nájdu u niektorých čitateľov odozvu. Nie sú totiž len moje osobné, ale sú to problémy storočí a tisícročí. Teodor Münz

Možno ste si aj vy uvedomili, že vaši rodičia už nie sú takí ako kedysi. Zaregistrovali ste, že vašu mamu čoraz viac vyčerpáva varenie či pečenie, hoci jej predtým šlo vždy ľahko od ruky. Že ich kúpeľňa sa neligoce čistotou ako kedysi. Že začali dostávať upomienky, hoci váš otec si dal vždy záležať na tom, aby sa všetko platilo načas. Azda vás trápi aj to, že keď spolu telefonujete, mama sa vás často pýta na to isté a pôsobí zmätene. Alebo sa vám zdá, že sa sťahuje do seba a že už ju vy a váš život nezaujímate. Všetko je akési iné, aj váš vzťah, a azda si pomyslíte: Moji rodičia starnú. Možno sa o rodičov už staráte, pomáhate im s domácnosťou a, samozrejme, keď sa ozvú, tak ich počúvate a poradíte im, či pomôžete. Ale sadli ste si niekedy a porozprávali ste sa spoločne o starnutí? O tom, ako sa chcú v tejto životnej fáze zariadiť? Viete, čo chcú alebo čo ich trápi? Ako vyzerajú ich plány a predstavy o posledných rokoch ich života – čo očakávajú, čo si prajú a požadujú od vás? Peggy Elfmann poskytuje nápady založené na každodennom živote so starnúcimi rodičmi a ponúka návrhy na citlivú spoluprácu. Nemecká novinárka píše o tom, ako môžu dospelé deti a ich rodičia pristupovať k téme starostlivosti, ako podporiť svojich rodičov, aby mohli dôstojne zostarnúť a poskytuje pohľad, ktorý dáva do popredia starostlivosť a komunitný život.

Hlavným cieľom knihy je podeliť sa o poznatky a skúsenosti zmiešaných rodín, teda rodín, ktoré sú nanovo pospájané, v ktorých má aspoň jeden z partnerov minimálne jedno dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Počet takýchto rodín sa v poslednom čase veľmi rýchlo zvyšuje. Bývajú zakladané s tým najlepším úmyslom, aby to už teraz konečne vyšlo, aby sa mali všetci radi, aby bolo všetkým spolu dobre. Napriek dobrému úmyslu však ľudia zväčša nevedia, ako to dosiahnuť. Netušia, čo všetko im život v takomto spolužití prinesie, aké ťažké bude zladiť navzájom svoje potreby a rozvrhy, aké náročné je vytvorenie vzťahu medzi nevlastným rodičom a dieťaťom. Hoci existuje množstvo kníh o rodičovstve, informácií, ako byť dobrým nevlastným rodičom, nájdeme veľmi málo. Rovnako ako o tom, ako by mali fungovať zmiešané rodiny. Táto kniha sa venuje práve špecifikám zmiešaných rodín, aké majú formy, ako sa v nich žije deťom, nevlastným aj vlastným rodičom, ako na to vplýva druhý rodič dieťaťa, či ako si nastaviť financie. Prináša tiež podnety a tipy, ktoré by mohli pomôcť v rôznych životných situáciách tak, aby sa podarilo vybudovať zdravú a odolnú rodinu.

Hlavným cieľom knihy je podeliť sa o poznatky a skúsenosti zmiešaných rodín, teda rodín, ktoré sú nanovo pospájané, v ktorých má aspoň jeden z partnerov minimálne jedno dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Počet takýchto rodín sa v poslednom čase veľmi rýchlo zvyšuje. Bývajú zakladané s tým najlepším úmyslom, aby to už teraz konečne vyšlo, aby sa mali všetci radi, aby bolo všetkým spolu dobre. Napriek dobrému úmyslu však ľudia zväčša nevedia, ako to dosiahnuť. Netušia, čo všetko im život v takomto spolužití prinesie, aké ťažké bude zladiť navzájom svoje potreby a rozvrhy, aké náročné je vytvorenie vzťahu medzi nevlastným rodičom a dieťaťom. Hoci existuje množstvo kníh o rodičovstve, informácií, ako byť dobrým nevlastným rodičom, nájdeme veľmi málo. Rovnako ako o tom, ako by mali fungovať zmiešané rodiny. Táto kniha sa venuje práve špecifikám zmiešaných rodín, aké majú formy, ako sa v nich žije deťom, nevlastným aj vlastným rodičom, ako na to vplýva druhý rodič dieťaťa, či ako si nastaviť financie. Prináša tiež podnety a tipy, ktoré by mohli pomôcť v rôznych životných situáciách tak, aby sa podarilo vybudovať zdravú a odolnú rodinu.

Možno ste si aj vy uvedomili, že vaši rodičia už nie sú takí ako kedysi. Zaregistrovali ste, že vašu mamu čoraz viac vyčerpáva varenie či pečenie, hoci jej predtým šlo vždy ľahko od ruky. Že ich kúpeľňa sa neligoce čistotou ako kedysi. Že začali dostávať upomienky, hoci váš otec si dal vždy záležať na tom, aby sa všetko platilo načas. Azda vás trápi aj to, že keď spolu telefonujete, mama sa vás často pýta na to isté a pôsobí zmätene. Alebo sa vám zdá, že sa sťahuje do seba a že už ju vy a váš život nezaujímate. Všetko je akési iné, aj váš vzťah, a azda si pomyslíte: Moji rodičia starnú. Možno sa o rodičov už staráte, pomáhate im s domácnosťou a, samozrejme, keď sa ozvú, tak ich počúvate a poradíte im, či pomôžete. Ale sadli ste si niekedy a porozprávali ste sa spoločne o starnutí? O tom, ako sa chcú v tejto životnej fáze zariadiť? Viete, čo chcú alebo čo ich trápi? Ako vyzerajú ich plány a predstavy o posledných rokoch ich života – čo očakávajú, čo si prajú a požadujú od vás? Peggy Elfmann poskytuje nápady založené na každodennom živote so starnúcimi rodičmi a ponúka návrhy na citlivú spoluprácu. Nemecká novinárka píše o tom, ako môžu dospelé deti a ich rodičia pristupovať k téme starostlivosti, ako podporiť svojich rodičov, aby mohli dôstojne zostarnúť a poskytuje pohľad, ktorý dáva do popredia starostlivosť a komunitný život.

Najnovšia kniha autora úspešného románu Celý život nás privádza do Viedne šesťdesiatych rokov. Robert Simon si zarába ako príležitostný robotník na trhovisku. Sleduje, ako sa Viedeň dvíha z vojnových trosiek a všade vzniká niečo nové. Robert sa tým necháva strhnúť a opustené pohostinstvo prerobí na kaviareň. Ako mu hovorí jeho domáca, vojnová vdova: „Nádej musí vždy prevážiť nad obavami. Nebolo by hlúpe, keby to tak nebolo?“ Do kaviarne prichádza pestrá zmeska ľudí a prinášajú so sebou i svoje príbehy – o túžbe, strate, nádeji. Najnovší Seethalerov román je o nielen o jednej kaviarni a jej štamgastoch, ale i o vzniku nového sveta, ktorý v sebe zákonite nesie aj zárodok svojho konca. Robert Seethaler čerpá inšpiráciu z miesta, kde sa narodil: jeho opisy Viedne vynárajúcej sa z trosiek, v tieni obrieho ruského kolesa v Prátri, dodávajú postavám Kaviarne bez mena veľmi zvláštnu príchuť a nehu.

Najnovšia kniha autora úspešného románu Celý život nás privádza do Viedne šesťdesiatych rokov. Robert Simon si zarába ako príležitostný robotník na trhovisku. Sleduje, ako sa Viedeň dvíha z vojnových trosiek a všade vzniká niečo nové. Robert sa tým necháva strhnúť a opustené pohostinstvo prerobí na kaviareň. Ako mu hovorí jeho domáca, vojnová vdova: „Nádej musí vždy prevážiť nad obavami. Nebolo by hlúpe, keby to tak nebolo?“ Do kaviarne prichádza pestrá zmeska ľudí a prinášajú so sebou i svoje príbehy – o túžbe, strate, nádeji. Najnovší Seethalerov román je o nielen o jednej kaviarni a jej štamgastoch, ale i o vzniku nového sveta, ktorý v sebe zákonite nesie aj zárodok svojho konca. Robert Seethaler čerpá inšpiráciu z miesta, kde sa narodil: jeho opisy Viedne vynárajúcej sa z trosiek, v tieni obrieho ruského kolesa v Prátri, dodávajú postavám Kaviarne bez mena veľmi zvláštnu príchuť a nehu.

Ešte nikdy sme nemuseli nasýtiť toľko ľudí ako dnes. Napriek tomu nerozumieme tomu, odkiaľ naše potraviny skutočne pochádzajú, ako nás naše stravovacie požiadavky formujú a prečo to drastickým spôsobom ovplyvňuje našu planétu. Výsledkom je, že pri ekonomických, politických a každodenných rozhodnutiach považujeme za samozrejmosť a nedokážeme doceniť to, čo umožňuje celý náš život: jedlo. V tejto ambicióznej, mýty búrajúcej knihe Václav Smil skúma mnohé pálčivé otázky, ktorým čelí dnešný svet: Prečo sú niektorí z najväčších svetových producentov potravín zároveň krajinami s najviac podvyživeným obyvateľstvom? Prečo plytváme toľkými potravinami a ako to môžeme vyriešiť? Mohli by sme sa všetci stať vegánmi a byť zdraví? Autor skúma globálnu históriu výroby potravín, aby pochopil, prečo niektoré zvieratá chováme a iné nie, prečo väčšina kalórií na svete pochádza len z niekoľkých plodín a ako sa to môže v budúcnosti zmeniť. Ako nasýtiť planétu je na údajoch založená, dôsledne preskúmaná príručka, ktorá ponúka riešenia nášho nefunkčného globálneho potravinového systému.

Najznámejší Yalomov román o zaľúbených mužoch, osudových ženách, ako aj o myšlienkach, ktoré zmenili svoju dobu. Vo Viedni devätnásteho storočia sa odohráva dráma lásky, osudu a vôle na pozadí intelektuálnych prúdov, ktoré budú definovať celú éru. Josef Breuer, jeden zo zakladateľov psychoanalýzy, je na vrchole svojej kariéry. Jedného z najväčších európskych filozofov Friedricha Nietzscheho trápia samovražedné myšlienky, nenachádza liek na bolesti hlavy a milostné problémy, ktoré ho sužujú. Keď Breuer súhlasí liečiť Nietzscheho svojou experimentálnou metódou založenou na rozhovore, ešte netuší, že aj on nájde v týchto stretnutiach útechu. Až vďaka tomu, že musí čeliť vlastným vnútorným démonom, dokáže talentovaný psychiater pomôcť svojmu pacientovi. V románe Keď Nietzsche plakal spája Yalom fakty a fikciu, atmosféru a napätie, aby odkryl nezabudnuteľný príbeh o sile myšlienok a priateľstva.

Najznámejší Yalomov román o zaľúbených mužoch, osudových ženách, ako aj o myšlienkach, ktoré zmenili svoju dobu. Vo Viedni devätnásteho storočia sa odohráva dráma lásky, osudu a vôle na pozadí intelektuálnych prúdov, ktoré budú definovať celú éru. Josef Breuer, jeden zo zakladateľov psychoanalýzy, je na vrchole svojej kariéry. Jedného z najväčších európskych filozofov Friedricha Nietzscheho trápia samovražedné myšlienky, nenachádza liek na bolesti hlavy a milostné problémy, ktoré ho sužujú. Keď Breuer súhlasí liečiť Nietzscheho svojou experimentálnou metódou založenou na rozhovore, ešte netuší, že aj on nájde v týchto stretnutiach útechu. Až vďaka tomu, že musí čeliť vlastným vnútorným démonom, dokáže talentovaný psychiater pomôcť svojmu pacientovi. V románe Keď Nietzsche plakal spája Yalom fakty a fikciu, atmosféru a napätie, aby odkryl nezabudnuteľný príbeh o sile myšlienok a priateľstva.

Ešte nikdy sme nemuseli nasýtiť toľko ľudí ako dnes. Napriek tomu nerozumieme tomu, odkiaľ naše potraviny skutočne pochádzajú, ako nás naše stravovacie požiadavky formujú a prečo to drastickým spôsobom ovplyvňuje našu planétu. Výsledkom je, že pri ekonomických, politických a každodenných rozhodnutiach považujeme za samozrejmosť a nedokážeme doceniť to, čo umožňuje celý náš život: jedlo. V tejto ambicióznej, mýty búrajúcej knihe Václav Smil skúma mnohé pálčivé otázky, ktorým čelí dnešný svet: Prečo sú niektorí z najväčších svetových producentov potravín zároveň krajinami s najviac podvyživeným obyvateľstvom? Prečo plytváme toľkými potravinami a ako to môžeme vyriešiť? Mohli by sme sa všetci stať vegánmi a byť zdraví? Autor skúma globálnu históriu výroby potravín, aby pochopil, prečo niektoré zvieratá chováme a iné nie, prečo väčšina kalórií na svete pochádza len z niekoľkých plodín a ako sa to môže v budúcnosti zmeniť. Ako nasýtiť planétu je na údajoch založená, dôsledne preskúmaná príručka, ktorá ponúka riešenia nášho nefunkčného globálneho potravinového systému.

Na riečanskom námestí sa dejú záhadné veci. Tiril a Oliver si jedného dňa všimnú podozrivého muža s igelitkou. Rozhodnú sa ho sledovať. Ešte väčšmi zbystria pozornosť, keď si sadne na lavičku a vymení svoju tašku za tašku ženy, čo si prisadne k nemu. Prečo to spravili? Čo sa nachádzalo v tých igelitkách? Detektívna kancelária č. 2 sa púšťa do riešenia nového prípadu. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia ôsmy prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už viac ako dvadsať dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým.