Premedia strana 12 z 50

Nikdy sme nemali na dosah ruky toľko informácií, a napriek tomu väčšina z nás nevie, ako svet skutočne funguje. Táto kniha vysvetľuje sedem najzákladnejších skutočností, ktorými sa riadi naše prežitie a prosperita. Ponúka vecný a kritický pohľad na témy ako je výroba energie a potravín, cez náš materiálny svet a jeho globalizáciu až po riziká, naše životné prostredie a jeho budúcnosť. V tejto ambicióznej a podnetnej knihe napríklad vidíme, že globalizácia nie je nevyhnutná - nebezpečenstvo toho, že 70 percent svetových gumených rukavíc sa vyrába len v jednej továrni, sa stalo očividným v roku 2020 – a že naša spoločnosť neustále zvyšuje svoju závislosť od fosílnych palív, takže ich úplné a rýchle odstránenie je nepravdepodobné. Napríklad každá paradajka vypestovaná v skleníku a kúpená v supermarkete si na svoju výrobu vyžaduje ekvivalent piatich polievkových lyžíc nafty a stále nám chýbajú komerčne životaschopné spôsoby výroby ocele, čpavku, cementu alebo plastov v celosvetovo potrebnom rozsahu bez fosílnych palív. Václav Smil nie je pesimista ani optimista, je to vedec; je to popredný svetový odborník na energetiku a úžasný polyhistor. Na základe najnovších vedeckých poznatkov vrátane vlastného výskumu nakoniec odpovedá na najhlbšiu otázku nášho veku: sme nezvratne odsúdení na zánik, alebo nás čaká svetlejšia utópia?

Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala globálne ovplyvniť ľudské dejiny. Aj malá zmena klimatických podmienok mohla mať fatálny vplyv na ľudské spoločnosti na jednotlivých kontinentoch. Slovenskí a zahraniční vedci sa zamysleli, ako klíma vplývala na naše a svetové dejiny. Klíma bola často určujúcim faktorom pre kolaps historických civilizácií. Mnohé ľudské spoločnosti hľadali cesty, ako sa pred vplyvom prírody chrániť. Budovali priehrady, sťahovali sa na vidiek, alebo prosili bohov o ochranu. Obyvatelia Južnej Ameriky v strachu pred neustálym dažďom obetovali nebesiam to najdrahšie, čo mali – životy svojich najbližších. Zmena klímy spôsobila zaplavenie Doggerlandu, šírej nížiny medzi Britskými ostrovmi a európskym kontinentom. Sucho ovplyvnilo aj zánik starovekého Egypta. Klimatické zmeny mohli byť aj jedným z faktorov kolapsu Veľkej Moravy. Klíma, pochopiteľne, nevplývala na spoločnosti len negatívne. Práve vďaka priaznivým podmienkam sa mohli rozvíjať a rásť mnohé staroveké a stredoveké ríše – Čína, Rímska ríša, Franská ríša. Vďaka priaznivej klíme mohli Vikingovia osídliť Grónsko a zároveň sa ako prví „Európania“ doplaviť do Ameriky. Rovnako migrácia Hunov, vznik starovekého Egypta, a dokonca aj krížové výpravy boli zásadným spôsobom ovplyvnené prírodnými faktormi. Na jednej strane pomohli klimatické podmienky rozmachu stredovekej Číny, ale na druhej strane mohlo vlhké obdobie v Strednej Ázii priniesť smrtiacu pandémiu moru do Európy a Afriky. Iné klimatické zmeny mohli mať na svedomí dodnes nie celkom jasný zánik mayských mestských štátov. Sucho alebo, naopak, prívaly zrážok stáli za hladomormi a za rozšírením škodcov aj v moderných dejinách. Erupcia sopky Tambora spôsobila jednu z najvýznamnejších klimatických anomálií v Európe a v Severnej Amerike. Výkyvy klímy prispeli k vzplanutiu strašidelnej pandémie španielskej chrípky. Sucho v tradičných obilniciach bolo jedným zo spúšťačov tzv. Arabskej jari, a klimatické výkyvy mohli dokonca ovplyvniť aj genocídu v Rwande. Pôsobenie klimatických faktorov mohlo byť niekedy zdanlivo menšie, ale aj tak malo zásadný vplyv na vzájomné interakcie rôznych ľudských spoločenstiev. Na prvý pohľad to nemusí byť zrejmé, ale i najmenšia zmena klímy mohla výrazne zasiahnuť do ľudských dejín.

Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala globálne ovplyvniť ľudské dejiny. Aj malá zmena klimatických podmienok mohla mať fatálny vplyv na ľudské spoločnosti na jednotlivých kontinentoch. Slovenskí a zahraniční vedci sa zamysleli, ako klíma vplývala na naše a svetové dejiny. Klíma bola často určujúcim faktorom pre kolaps historických civilizácií. Mnohé ľudské spoločnosti hľadali cesty, ako sa pred vplyvom prírody chrániť. Budovali priehrady, sťahovali sa na vidiek, alebo prosili bohov o ochranu. Obyvatelia Južnej Ameriky v strachu pred neustálym dažďom obetovali nebesiam to najdrahšie, čo mali – životy svojich najbližších. Zmena klímy spôsobila zaplavenie Doggerlandu, šírej nížiny medzi Britskými ostrovmi a európskym kontinentom. Sucho ovplyvnilo aj zánik starovekého Egypta. Klimatické zmeny mohli byť aj jedným z faktorov kolapsu Veľkej Moravy. Klíma, pochopiteľne, nevplývala na spoločnosti len negatívne. Práve vďaka priaznivým podmienkam sa mohli rozvíjať a rásť mnohé staroveké a stredoveké ríše – Čína, Rímska ríša, Franská ríša. Vďaka priaznivej klíme mohli Vikingovia osídliť Grónsko a zároveň sa ako prví „Európania“ doplaviť do Ameriky. Rovnako migrácia Hunov, vznik starovekého Egypta, a dokonca aj krížové výpravy boli zásadným spôsobom ovplyvnené prírodnými faktormi. Na jednej strane pomohli klimatické podmienky rozmachu stredovekej Číny, ale na druhej strane mohlo vlhké obdobie v Strednej Ázii priniesť smrtiacu pandémiu moru do Európy a Afriky. Iné klimatické zmeny mohli mať na svedomí dodnes nie celkom jasný zánik mayských mestských štátov. Sucho alebo, naopak, prívaly zrážok stáli za hladomormi a za rozšírením škodcov aj v moderných dejinách. Erupcia sopky Tambora spôsobila jednu z najvýznamnejších klimatických anomálií v Európe a v Severnej Amerike. Výkyvy klímy prispeli k vzplanutiu strašidelnej pandémie španielskej chrípky. Sucho v tradičných obilniciach bolo jedným zo spúšťačov tzv. Arabskej jari, a klimatické výkyvy mohli dokonca ovplyvniť aj genocídu v Rwande. Pôsobenie klimatických faktorov mohlo byť niekedy zdanlivo menšie, ale aj tak malo zásadný vplyv na vzájomné interakcie rôznych ľudských spoločenstiev. Na prvý pohľad to nemusí byť zrejmé, ale i najmenšia zmena klímy mohla výrazne zasiahnuť do ľudských dejín.

Kniha antropologických esejí ruského prírodovedca a anarchistického filozofa Petra Kropotkina vyšla knižne v roku 1902, hoci boli napísané o dekádu skôr. Autor skúma úlohu vzájomne prospešnej spolupráce a reciprocity (alebo „vzájomnej pomoci“) v živočíšnej ríši a v ľudských spoločnostiach v minulosti aj v súčasnosti. Je to argument proti teóriám sociálneho darvinizmu, ktoré zdôrazňujú súťaživosť a prežitie najsilnejších, a proti romantickým predstavám spisovateľov, ako bol Jean-Jacques Rousseau, ktorý si myslel, že spolupráca je motivovaná všeobecnou láskou. Kropotkin namiesto toho tvrdí, že vzájomná pomoc má pragmatické výhody pre prežitie ľudských a zvieracích spoločenstiev a spolu so svedomím sa presadila prostredníctvom prírodného výberu. Kropotkin sa zamýšľa nad významom vzájomnej pomoci pre prosperitu a prežitie v živočíšnej ríši, v domorodých a raných európskych spoločnostiach, v stredovekých slobodných mestách (najmä prostredníctvom cechov) a na konci 19. storočia na dedine, v robotníckom hnutí a v chudobnom ľude. Kritizuje štát za to, že zničil historicky dôležité inštitúcie vzájomnej pomoci, najmä prostredníctvom zavedenia súkromného vlastníctva. Mnohí biológovia, vrátane Stephena Goulda, jedného z najvplyvnejších evolučných biológov svojej generácie, toto dielo považujú za dôležitý míľnik vedeckého skúmania spolupráce a altruizmu.

Je to jeden z najhorúcejších letných dní za posledné obdobie. Tiril a Oliver objavia tri lode, ktoré sa plavia k brehu. Na palube nikto nie je a nič nehovorí o tom, kto ich opustil. Spolu s verným psom Osmom začnú detektívi pátrať a stopy ich zavedú na tienistý Letný ostrov. Detektívna séria Jorna Liera Horsta a Hansa Jorgena Sandnesa sa v Nórsku rýchlo zaradila medzi najpredávanejšie série pre mladších čitateľov. Jorn Lier Horst píše napínavé a realistické detektívne príbehy z malého mesta Riečany. Hans Jorgen Sandnes dopĺňa príbehy svojimi farebnými a detailnými ilustráciami. Každá kniha sa končí epilógom, ktorý vyzýva čitateľa, aby si sám vyskúšal svoje detektívne schopnosti.

1. Kniha História zadnými dverami je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Čitateľ sa v príbehoch siahajúcich od stredoveku po najnovšie dejiny 20. storočia dozvie zaujímavosti, ktoré sa do učebníc dejepisu nedostali. Popri bojiskách či konferenčných sálach tu majú miesto verejné záchody, absurdné právne nariadenia, podivné stredoveké rituály, rôzne formy podvratnej činnosti, vplyv alkoholu na dejinné udalosti, sexuálne radovánky a pokrytectvo vrchnosti dávnej i takmer súčasnej, politické vtipy a satira či príklady toho, že niektoré neduhy v politike majú dávnu tradíciu. Mihnú sa tu slávne osobnosti ako Kennedy, Chruščov, Štefánik či Hurban Vajanský, ale aj množstvo postáv, o ktorých ste nikdy nepočuli, a pritom sú ich osudy nemenej zaujímavé, niekedy veselé a niekedy tragické. 2. Naše dejiny sú plné bizarností, omylov, trápnych momentov i kuriozít. A nikdy nešli priamo. Ako sa mala šľachta, ako sa obliekali a čo jedli, alebo, čo všetko muži i ženy spod Tatier či iného sveta prežívali, keď nepózovali pred kamerami pre budúcnosť v demokratickej medzivojnovej Československej republike. A propos, ani v tej medzivojnovej ČSR nebolo všetko ideálne a ružové a stredovek nebol taký temný, ako by sme si možno mohli myslieť. V druhej časti Histórie zadnými dverami, ktorej autormi sú opäť historici z Historického ústavu SAV, nájdete široké spektrum tém od obskúrnych liečiteľských postupov, cez výchovné praktiky na kráľovských dvoroch až po bizarnosti, ktoré sa udiali v starých šľachtických rodoch. Na čitateľa čakajú putujúci mnísi-svetobežníci, Casanova, pani Sacherová a bojovníci za abstinenciu v alkoholizmom postihnutých slovenských dedinách a obciach. Autori však neobišli ani novšie dejiny, nezabudli na Slovenský štát 1939 (a to, čo mu predchádzalo) a na krátke vojnové obdobie, ktoré je taktiež bohaté na zaujímavé témy a absurdnosti, pričom sa venujú sa aj československému rozmeru tohto časového úseku. A k tomu všetkému pridávajú mnohé iné texty z obdobia komunistického režimu, úteky z raja, kde vraj zajtra znamenalo už včera. 3. Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Zišlo by vám niekedy na um, že bobra kedysi radili medzi ryby dávno pred tým, ako sa začali za prvej republiky v Bratislave činiť prví tunajší developeri? A že Grétka, pestúnka, ktorá sa starala o Stefana Zweiga, keď bol dieťa, bola len jednou z mnohých  slovenských dievčat, ktoré žili a pracovali vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia? A, ruku na srdce, aj o Borgiovcoch vie väčšina len to, čo im sprostredkoval populárny televízny seriál.  V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov.  Autormi tretieho zväzku úspešnej série sú aj tentokrát historici z Historického ústavu SAV. 

Kniha antropologických esejí ruského prírodovedca a anarchistického filozofa Petra Kropotkina vyšla knižne v roku 1902, hoci boli napísané o dekádu skôr. Autor skúma úlohu vzájomne prospešnej spolupráce a reciprocity (alebo „vzájomnej pomoci“) v živočíšnej ríši a v ľudských spoločnostiach v minulosti aj v súčasnosti. Je to argument proti teóriám sociálneho darvinizmu, ktoré zdôrazňujú súťaživosť a prežitie najsilnejších, a proti romantickým predstavám spisovateľov, ako bol Jean-Jacques Rousseau, ktorý si myslel, že spolupráca je motivovaná všeobecnou láskou. Kropotkin namiesto toho tvrdí, že vzájomná pomoc má pragmatické výhody pre prežitie ľudských a zvieracích spoločenstiev a spolu so svedomím sa presadila prostredníctvom prírodného výberu. Kropotkin sa zamýšľa nad významom vzájomnej pomoci pre prosperitu a prežitie v živočíšnej ríši, v domorodých a raných európskych spoločnostiach, v stredovekých slobodných mestách (najmä prostredníctvom cechov) a na konci 19. storočia na dedine, v robotníckom hnutí a v chudobnom ľude. Kritizuje štát za to, že zničil historicky dôležité inštitúcie vzájomnej pomoci, najmä prostredníctvom zavedenia súkromného vlastníctva. Mnohí biológovia, vrátane Stephena Goulda, jedného z najvplyvnejších evolučných biológov svojej generácie, toto dielo považujú za dôležitý míľnik vedeckého skúmania spolupráce a altruizmu.

Nikdy sme nemali na dosah ruky toľko informácií, a napriek tomu väčšina z nás nevie, ako svet skutočne funguje. Táto kniha vysvetľuje sedem najzákladnejších skutočností, ktorými sa riadi naše prežitie a prosperita. Ponúka vecný a kritický pohľad na témy ako je výroba energie a potravín, cez náš materiálny svet a jeho globalizáciu až po riziká, naše životné prostredie a jeho budúcnosť. V tejto ambicióznej a podnetnej knihe napríklad vidíme, že globalizácia nie je nevyhnutná - nebezpečenstvo toho, že 70 percent svetových gumených rukavíc sa vyrába len v jednej továrni, sa stalo očividným v roku 2020 – a že naša spoločnosť neustále zvyšuje svoju závislosť od fosílnych palív, takže ich úplné a rýchle odstránenie je nepravdepodobné. Napríklad každá paradajka vypestovaná v skleníku a kúpená v supermarkete si na svoju výrobu vyžaduje ekvivalent piatich polievkových lyžíc nafty a stále nám chýbajú komerčne životaschopné spôsoby výroby ocele, čpavku, cementu alebo plastov v celosvetovo potrebnom rozsahu bez fosílnych palív. Václav Smil nie je pesimista ani optimista, je to vedec; je to popredný svetový odborník na energetiku a úžasný polyhistor. Na základe najnovších vedeckých poznatkov vrátane vlastného výskumu nakoniec odpovedá na najhlbšiu otázku nášho veku: sme nezvratne odsúdení na zánik, alebo nás čaká svetlejšia utópia?

O rovinatú, úrodnú a pre útočníkov osudovo lákavú Ukrajinu po stáročia bojovali silnejší susedia. Hoci jej moderné národné hnutie sa datuje od začiatku 19. storočia, skutočnú nezávislosť získala až v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. Kniha britskej historičky rozpráva príbeh Ukrajiny od úplného začiatku. Pred tisíc rokmi bola centrom prvej veľkej slovanskej civilizácie, Kyjivskej Rusi. V roku 1240 sem z východu vtrhli Mongoli a nasledujúcich sedem storočí bola Ukrajina rozdelená medzi bojujúcich susedov: Litovcov, Poliakov, Rusov, Rakúšanov a Tatárov. Znovu a znovu sa pohraničie menilo na bojisko: počas kozáckych povstaní v 17. storočí, vojen Ruska so Švédskom v 18. storočí, občianskej vojny v rokoch 1918 až 1920 a počas nacistickej okupácie, ako aj v nasledujúcom storočí, keď sa opäť ku slovu a vymysleným nárokom prihlásilo Rusko. Ukrajina je väčšia ako Francúzsko, počtom obyvateľov sa takmer vyrovná Veľkej Británii a má potenciál stať sa jedným z najmocnejších štátov v Európe. V tejto precízne napísanej a prenikavej knihe Anna Reidová kombinuje výskum a vlastné skúsenosti, aby zmapovala tragickú minulosť Ukrajiny. Od poľských kostolov vo Ľvive až po uhoľné bane v rusky hovoriacom Donbase, od haličského štetlu po tatárske chatrče na Kryme, kniha skúma boj Ukrajiny o vybudovanie vlastnej národnej identity, identity, ktorá sa vyrovnáva s krvavou minulosťou a zahŕňa všetky národy v jej hraniciach.

Druhý diel grafického románu Duna, nazvaný Muad´Dib, je súčasťou trojdielnej komiksovej adaptácie románu Franka Herberta Duna, vydaného v roku 1965. V tejto časti sa mladý Paul Atreides a jeho matka lady Jessica ocitnú v púšti na Arrakise po zrade, ktorej sa na nich dopustil Dr. Yueh. Prenasledovaní harkonnenovskými zabijakmi utekajú nehostinnou krajinou a útočisko im poskytnú záhadní Fremeni. Spoznávajú tajomstvá planéty a čelia dilemám, ktoré naveky zmenia ich osud. Verná komiksová adaptácia, ktorú vytvoril Brian Herbert, syn Franka Herberta, a s ním autor bestselerov Kevin J. Anderson, sleduje Paulovu premenu z chlapca na záhadného spasiteľa. Výtvarne ju opäť uchopili Raúl Allén a Patricia Martínová a podarilo sa im majstrovsky sprostredkovať vesmír herbertovskej Duny.

Kniha Pôvod odhaľuje ohromujúci vplyv zeme pod našimi nohami na podobu ľudských civilizácií – od pestovania prvých plodín až po zakladanie moderných štátov. Nie náhodou býva prirovnávaná k takým významným knihám ako Diamondove Osudy ľudských spoločností. Prináša fascinujúci pohľad na náš svet, ktorý určovali prírodné podmienky. Keď hovoríme o dejinách ľudstva, často sa zameriavame na veľkých vodcov, vývoj populácie a rozhodujúce vojny. Ako však náš osud určila samotná Zem? Naša planéta sa kolíše a to spôsobuje zmeny klímy, ktoré si vynútili prechod od kočovania k poľnohospodárstvu. Hornatý terén viedol k rozvoju demokracie v Grécku. Vzorce prúdenia vzduchu neskôr formovali vývoj objavovania nových krajín, kolonizácie a obchodu. Dokonca aj dnes sa správanie voličov na juhovýchode Spojených štátov riadi tým, kde sa nachádzajú 75 miliónov rokov staré sedimenty z pravekého mora. Všade je vidieť hlboké odtlačky planéty na podobe ľudstva.

Kniha Pôvod odhaľuje ohromujúci vplyv zeme pod našimi nohami na podobu ľudských civilizácií – od pestovania prvých plodín až po zakladanie moderných štátov. Nie náhodou býva prirovnávaná k takým významným knihám ako Diamondove Osudy ľudských spoločností. Prináša fascinujúci pohľad na náš svet, ktorý určovali prírodné podmienky. Keď hovoríme o dejinách ľudstva, často sa zameriavame na veľkých vodcov, vývoj populácie a rozhodujúce vojny. Ako však náš osud určila samotná Zem? Naša planéta sa kolíše a to spôsobuje zmeny klímy, ktoré si vynútili prechod od kočovania k poľnohospodárstvu. Hornatý terén viedol k rozvoju demokracie v Grécku. Vzorce prúdenia vzduchu neskôr formovali vývoj objavovania nových krajín, kolonizácie a obchodu. Dokonca aj dnes sa správanie voličov na juhovýchode Spojených štátov riadi tým, kde sa nachádzajú 75 miliónov rokov staré sedimenty z pravekého mora. Všade je vidieť hlboké odtlačky planéty na podobe ľudstva.

V slovenčine vychádza už tretia kniha jedného z najoriginálnejších autorov severskej krimi, čerstvého držiteľa Rivertonovej ceny 2022 za najlepšiu nórsku detektívku roka, ktorú získal za román St. Avenger. Bývalý vyšetrovateľ Thorkild Aske sa musí vrátiť k svojim koreňom na Islande, keď jeho otec Ulfur, environmentalista s pohnutou minulosťou, ochorie na rakovinu. Ulfur je však aj vo väzení: obvinili ho z vraždy jeho mladej milenky. Otec trvá na tom, že je nevinný. Thorkild a jeho sestra začnú pátrať po pravde a skutočnom vrahovi. Ich cesta vedie naprieč Islandom a do temných hlbín minulosti – ich vlastnej, ako aj Ulfurovej radikálnej environmentálnej skupiny – a hrozí, že odhalí temné tajomstvá, na ktoré je najlepšie zabudnúť. Cena za pravdu sa bude počítať v ľudských životoch.

Umenie varenia a prežitia v nedostatku vyrozprávané na pozadí dejín Sovietskeho zväzu, od boľševickej revolúcie cez medzivojnové hladomory, vojnu až po sovietsku spoločnosť za Chruščova a Brežneva a ruskú za Putina. Anya von Bremzen, ktorá sa v emigrácii preslávila knihami o varení, sa pohybuje na pomedzí rodinnej histórie a veľkých dejín, so zvláštnym dôrazom na jedlo a jeho nedostatok – čo bol v danej krajine určujúci fenomén, ktorý stál za mnohými zvratmi. V tragikomických spomienkach zachytáva sedem dekád Sovietskeho zväzu, jeho úspechy aj trápenia, ako aj roky pred nástupom boľševizmu a rýchle zmeny po jeho páde. Rozpráva napríklad, ako sovietsky potravinový trh oživili nápady opozerané pred vojnou v Spojených štátoch, ako udržiavali Leninovu múmiu aj Stalinov apetít, či aké dopady mala Gorbačovova nedomyslená prohibícia. Miestami smutná, inokedy veľmi vtipná kniha o veľkej krajine a ešte väčších problémoch a snoch.

V slovenčine vychádza už tretia kniha jedného z najoriginálnejších autorov severskej krimi, čerstvého držiteľa Rivertonovej ceny 2022 za najlepšiu nórsku detektívku roka, ktorú získal za román St. Avenger. Bývalý vyšetrovateľ Thorkild Aske sa musí vrátiť k svojim koreňom na Islande, keď jeho otec Ulfur, environmentalista s pohnutou minulosťou, ochorie na rakovinu. Ulfur je však aj vo väzení: obvinili ho z vraždy jeho mladej milenky. Otec trvá na tom, že je nevinný. Thorkild a jeho sestra začnú pátrať po pravde a skutočnom vrahovi. Ich cesta vedie naprieč Islandom a do temných hlbín minulosti – ich vlastnej, ako aj Ulfurovej radikálnej environmentálnej skupiny – a hrozí, že odhalí temné tajomstvá, na ktoré je najlepšie zabudnúť. Cena za pravdu sa bude počítať v ľudských životoch.

Umenie varenia a prežitia v nedostatku vyrozprávané na pozadí dejín Sovietskeho zväzu, od boľševickej revolúcie cez medzivojnové hladomory, vojnu až po sovietsku spoločnosť za Chruščova a Brežneva a ruskú za Putina. Anya von Bremzen, ktorá sa v emigrácii preslávila knihami o varení, sa pohybuje na pomedzí rodinnej histórie a veľkých dejín, so zvláštnym dôrazom na jedlo a jeho nedostatok – čo bol v danej krajine určujúci fenomén, ktorý stál za mnohými zvratmi. V tragikomických spomienkach zachytáva sedem dekád Sovietskeho zväzu, jeho úspechy aj trápenia, ako aj roky pred nástupom boľševizmu a rýchle zmeny po jeho páde. Rozpráva napríklad, ako sovietsky potravinový trh oživili nápady opozerané pred vojnou v Spojených štátoch, ako udržiavali Leninovu múmiu aj Stalinov apetít, či aké dopady mala Gorbačovova nedomyslená prohibícia. Miestami smutná, inokedy veľmi vtipná kniha o veľkej krajine a ešte väčších problémoch a snoch.