Premedia strana 14 z 50

Je zima, severne od polárneho kruhu. Niekoľko hodín bledého svetla je všetko, čo slnko ponúka, než sa krajina opäť zahalí do tmy. Toto je Sápmi, krajina Saamov, pôvodných obyvateľov Škandinávie. Deväťročná Elsa je dcérou pastierov sobov. Keď sa jedného rána vyberie sama na lyže, stane sa svedkom toho, ako muž brutálne zabije jej milované teľa. Je to Švéd zo susednej dediny a vie, že jej rodinu obťažuje už roky. Muža však nikdy neprichytili pri čine. Až teraz. Soby sú pre Saamov zdrojom obživy, ale zvieratá plnia aj dôležitú duchovnú úlohu; útok na ich soby je útokom na samotnú kultúru. Hoci je Elsa ešte len dieťa, vidí, ako pretrvávajúce násilie zo strany susedov a systematická ľahostajnosť úradov spôsobujú hlboké rany a jej blízki strácajú nádej, ba dokonca aj chuť žiť. Uplynulo desať rokov a nenávisť a hrozby voči Saamom sa naďalej stupňujú. Keď sa Elsa stane terčom muža, ktorý pred rokmi zabil jej sobie teľa, niečo sa v nej zlomí. Vina, strach a hnev, ktoré v sebe nosí od detstva, sa na ňu valia ako lavína a vedú Elsu k záverečnej dramatickej konfrontácii. V septembri 2021 získala autorka za tento román ocenenie za najlepšiu švédsku knihu roka.

Paleolit, mezolit, neolit: časovo tak vzdialené obdobia, že mnohí z nás majú problém ich zaradiť. Predstaviť si, ako sa vtedy žilo, je takmer nemožné. Môžeme však povedať, že naši pravekí predkovia sú nám úplne cudzí? Spisovateľ Juan José Millás je presvedčený o opaku. Preto požiadal Juana Luisa Arsuagu, jedného z najgeniálnejších paleontológov svojej generácie, aby ho sprevádzal pri objavovaní našich koreňov. Millás, ktorý sa od detstva označuje za neandertálca, kombinuje svoje rozprávačské schopnosti s odbornými znalosťami svojho akademického spoločníka, ktorý má dostatok vedomostí o ostatných druhoch rodu Homo, aby nás previedol biomechanikou a sexuálnym dimorfizmom, dvojnohým držaním tela a chrupom, australopitekom Lucy a oholenou bradou Alexandra Veľkého, či základnými zlomovými bodmi, ako je napríklad objavenie schopnosti hodiť kameňom a rozdelenie práce na lovcov a zberačov. Ako Don Quijote so svojím Sanchom Panzom nás obaja berú na zábavnú a poučnú výpravu za tajomstvami ľudskej evolúcie v duchu najlepšej vedeckej popularizácie.

Spisovatelia, inžinieri a politici už vyše sto rokov snívajú o živote vo vonkajšom kozmickom priestore. Niektorých tam ťahá výhľad na vybudovanie lepšieho sveta, pre iných je to otázka geniálneho inžinierstva, zakladania kozmických kolónií alebo privatizácie zdrojov surovín na Mesiaci. Tieto vízie majú ďalekosiahle dôsledky pre život na Zemi. Pre ruských kozmistov z konca devätnásteho storočia bol vonkajší kozmos miestom, kde sa mala dosiahnuť ľudskú dokonalosť. Pre iných, ako bol Wernher von Braun, to bola technická úloha, ktorá sa počas kozmických pretekov, studenej vojny a druhej svetovej vojny kombinovala s deštruktívnou geopolitikou. Veľmi odlišný pohľad ponúkal vo svojich sci-fi knihách zase Arthur C. Clarke. NASA medzitým naplánovala a zorganizovala stavbu kozmickej stanice, ktorú riadila v štýle pozemskej korporácie. Dnes sa stal prieskum vonkajšieho kozmu hobby technologických miliardárov, ako sú Elon Musk a Jeff Bezos, ktorých motivuje prenos ich komerčných ambícií aj do sféry mimo nášho sveta. Od utopických snov či koloniálnych ambícií až po útočisko pred environmentálnou katastrofou, príbehy v tejto knihe odhaľujú alternatívnu históriu nášho vzťahu s vonkajším kozmickým priestorom. Strhujúci výklad Freda Scharmena ponúka nečakané hlboké prieniky do spôsobu, akým sa pozeráme na život na Zemi.

Pravek – dedina uprostred Poľska, kde sa všednosť preplieta s nezvyčajnosťou, prítomnosť s mýtom a každodenný život je dôležitejší ako veľké udalosti. V búrlivom dvadsiatom storočí bojuje v Praveku niekoľko pokolení niekoľkých rodín o šťastie i budúcnosť. Ich osudy vytvárajú univerzálny príbeh o čase, pominuteľnosti a ľudskom osude. Jeden z najvýraznejších súčasných poľských románov, ktorý bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, už roky nachádza čitateľov na celom svete. Jeho autorka získala Nobelovu cenu za literatúru.

Kniha o súdnom procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom v roku 1961 vyvolala v čase svojho prvého vydania veľký záujem, ale aj pobúrenie. Eichmanna uniesli z Argentíny do Izraela, kde bol obvinený, že bol jedným z hlavných strojcov konečného riešenia židovskej otázky. Kniha koncipovaná ako reportáž je zároveň historickým svedectvom, filozofickou úvahou a pojednaním o rôznych výkladoch práva. Opakuje sa v nej dilema z norimberských procesov, kde sa obžalovaní obhajovali tým, že len poslúchali rozkazy. Arendtová napísala nepohodlnú knihu. Jej portrét Eichmanna nezodpovedal tradičnej predstave vojnového zločinca ako psychopata a brutálneho vraha, namiesto toho tu máme podivný produkt svojej doby s dušou byrokrata. Vášnivé diskusie vyvolali jej pasáže o židovských radách, ktoré sa svojim spôsobom podieľali na hladkom priebehu likvidácie židovského obyvateľstva. Tretí problém sa týkal jej kritiky samotného procesu a spôsobu, akým bol vedený. Dnes, s odstupom šesťdesiatich rokov, kniha patrí medzi najvýraznejšie míľniky v uvažovaní nielen o holokauste, ale aj o rizikách modernej spoločnosti.

Vo svojom najslávnejšom románe Quo Vadis, ktorý sa odohráva na pozadí vlády cisára Nera, opisuje Henryk Sienkiewicz ľúbostný príbeh rímskeho patricija a vojaka Vinicia a kresťanky Lýgie. Mladík sa uchádza o priazeň mladej barbarky, nie práve šikovne a nie práve vhodne, následkom čoho sa Lýgia ocitá na dvore pološialeného Nera. Obaja musia prekonať veľa prekážok, aby sa napokon znova našli a Vinicius musí neraz riskovať všetko, aby zachránil ženu, ktorá ho zmenila a ktorú nadovšetko miluje. Román sa stal zanedlho po svojom prvom vydaní bestsellerom a jeho popularita pretrvala do dnešných dní. Kritika vyzdvihovala okrem nepopierateľne strhujúceho príbehu aj historickú akurátnosť, s akou opísal cézarov dekandentný dvor, bežný život Rimanov, začiatky kresťanskej cirkvi i prenasledovanie jej príslušníkov.  Okrem Vinicia, Lýgie, apoštola Pavla, Petra, arbitra elegancie Petronia či Nera sa v ňom môžeme stretnúť s pestrým panoptikom vedľajších postáv, či už reálnych alebo vymyslených.  Henrykovi Sienkiewiczovi udelili v roku 1905 Nobelovu cenu za literatúru, na čom malo zásadný podiel práve napísanie románu Quo Vadis. Román vychádza v novom slovenskom preklade a s doslovom, ktorý sa venuje historickým reáliám Ríma počas panovania cisára Nera.

1.diel série Posledný pútnik Severská detektívka roku 2014. SEVERSKÁ DETEKTÍVKA, AKÚ STE EŠTE NEČÍTALI! Detektívne príbehy zo škandinávskych krajín sa na nás valia zo všetkých krajín, ale žiadny výpočet kvalitných severských autorov nie je kompletný, ak v ňom nie je Gard Sveen. Vynikajúci autor, ktorého debut Posledný pútnik si môžeme konečne prečítať aj v slovenčine. Zoznámime sa s detektívom Tommym Bergmannom, ktorý sa snaží nájsť vzťah medzi vraždou významného člena nórskeho odboja a nálezom troch kostier z druhej svetovej vojny. Keď pomocnica v domácnosti prichádza k vile na Holmenkollene, hneď zistí, že niečo nie je v poriadku. Brána je otvorená, psa i jeho pána ktosi beštiálne zavraždil. Carl Oscar Krogh bol členom odboja počas nemeckej okupácie Nórska. To, čo nájdu policajti na mieste činu, prepojí vraždu s jeho vojnovou minulosťou. A tým sa komplikovaný prípad iba začína... 2.diel série Peklo je otvorené Tommy Bergmann prichádza na miesto činu v osloskom byte, kde objavili zmasakrovanú mladú prostitútku. Zranenia, ktoré dievča utŕžilo, sa znepokojivo podobajú na spôsob, akým svoje obete v minulosti doriadil učiteľ Anders Rask. Ten sa k vraždám priznal a už roky sedí izolovaný na uzavretom oddelení psychiatrickej nemocnice. Matka jednej zo zavraždených je presvedčená, že bývalého učiteľa odsúdili nespravodlivo. Je to všetko len chorá fantázia, alebo sa Raskovi podarilo všetkých oklamať a nevraždil sám? Pri pátraní po pravde zablúdi Tommy Bergmann s kolegyňou Susanne Bechovou do najtemnejších labyrintov ľudskej duše, dostanú sa do pekla... ktoré sa otvorilo. Druhý detektívny román s inšpektorom Tommym Bergmannom nasleduje po Sveenovom úspešnom debute Posledný pútnik, ktorý sa stal Severskou detektívkou roku 2014, nasledovať bude tretí diel s názvom Rozbúrená krv. 3.diel série Rozbúrená krv Krátko po zmiznutí trinásťročnej Amandy nájdu zhorené telo sériového vraha Jona-Olava Farberga. Všetci veria, že sa tento príbeh skončil, o Farbergovej smrti pochybuje jedine Tommy Bergmann. Kto je schopný preniknúť do sveta šialeného a brutálneho zločinca, ak nie mladý osloský policajt, ktorý bojuje s vlastnými démonmi? Tommy Bergmann stúpa pri vyšetrovaní prípadu na päty nielen vrahovi, ale aj prízrakom svojej minulosti. Pri pátraní po nezvestnej tínedžerke musí vycestovať za hranice Nórska, pretože jedna stopa vedie až do čias cárskeho Ruska. Ale rovnako to môže byť iba slepá ulička, ktorá zavedie vyšetrovanie nesprávnym smerom. Bergmann pátra na vlastnú päsť a riskuje viac, než by mal. Rozbúrená krv je tretí detektívny román s inšpektorom Tommym Bergmannom, nasleduje po Sveenovom úspešnom debute Posledný pútnik, ktorý sa stal Severskou detektívkou roku 2014, a po druhom románe v sérii, ktorý vyšiel pod názvom Peklo je otvorené. 4.diel série Medveď Tri desaťročia po procese niekto zavraždí Arvida Storholta, najznámejšieho nórskeho špióna, ktorého zatkli a odsúdili v roku 1987. Krátko predtým pochovajú v Enebakku telo neznámej ženy, ktorú objavil v neďalekom jazere mladý Poliak. Jedno je isté, ležala v ňom už dlho. Kto to je? A kto je muž s krycím menom Medveď, na ktorého Tommy Bergmann opakovane naráža pri svojom vyšetrovaní? O prípad ženy z jazera sa začne neočakávane zaujímať aj šedá eminencia nórskej tajnej služby. Trochu starší, a aj zrelší Bergmann sa vydáva do labyrintu stôp zo studenej vojny a dúfa, že jedna z nich ho dovedie k vrahovi.

Môže byť vo svete, kde majú všetci prístup k neuveriteľnému množstvu informácií, každý vyšetrovateľom? Čo sa stane, keď sa smie do pátrania po vrahovi mladej austrálskej backpackerky zapojiť hocikto od hocikadiaľ, anonymne – a potrebuje na to len počítač a pripojenie na internet? V najnovšej knihe J. L. Horsta kontaktuje inšpektora Wistinga adminka crowdsolvingovej stránky a požiada ho o pomoc. Jedna členka amatérskeho onlineového vyšetrovacieho tímu bez stopy zmizla a nikto nevie, či to nesúvisí s vraždou, ktorou sa zaoberajú. Wisting sa vydáva po stopách, ktoré zanechala, v reálnom živote aj na internete, aby zistil, čo sa s ňou stalo. Ale ešte predtým musí zistiť jej skutočnú identitu.

Paríž, Alžír, Tel Aviv, Petrohrad. Hrdinovia z Klubu nenapraviteľných optimistov sa vracajú v ďalšom veľkom románe, ktorý sleduje ich životy a sny. Zachytáva štyri desaťročia od rozkladu koloniálnych mocností až po pád železnej opony, dekády plné nádejí a hľadania zasľúbených krajín. Michel Marini má len sedemnásť rokov a za sebou maturitu. Chce vycestovať za Camille, ktorá s rodinou žije v izraelskom kibuci, so svojim fotoaparátom dobyť svet a nájsť Cécile, priateľku nezvestného brata, ktorý sa nevrátil z Alžírska po tom, čo dezertoval. Ako presvedčený komunista sa totiž rozhodol radšej meniť svet. V zajatí svojich lások a tajomstiev poslední nenapraviteľní optimisti prechovávajú veľké nádeje tohto búrlivého obdobia. Od kolonializmu k pádu sovietskeho bloku, od zázrakov konzumnej spoločnosti po mystické volanie Jean-Michel Guenassia vykresľuje intímnu epopeju celej jednej generácie.

Môže byť vo svete, kde majú všetci prístup k neuveriteľnému množstvu informácií, každý vyšetrovateľom? Čo sa stane, keď sa smie do pátrania po vrahovi mladej austrálskej backpackerky zapojiť hocikto od hocikadiaľ, anonymne – a potrebuje na to len počítač a pripojenie na internet? V najnovšej knihe J. L. Horsta kontaktuje inšpektora Wistinga adminka crowdsolvingovej stránky a požiada ho o pomoc. Jedna členka amatérskeho onlineového vyšetrovacieho tímu bez stopy zmizla a nikto nevie, či to nesúvisí s vraždou, ktorou sa zaoberajú. Wisting sa vydáva po stopách, ktoré zanechala, v reálnom živote aj na internete, aby zistil, čo sa s ňou stalo. Ale ešte predtým musí zistiť jej skutočnú identitu.

Paríž, Alžír, Tel Aviv, Petrohrad. Hrdinovia z Nenapraviteľných optimistov, ich sny a štyri desaťročia, v ktorých sa zrazili všetky sľuby jednej krajiny a zároveň všetky zasľúbené krajiny. Michel Marini má práve devätnásť rokov a za sebou maturitu. Chce vycestovať za Camille do Izraela, so svojou Leicou dobyť svet a nájsť Cécile, priateľku svojho nezvestného brata Francka, ktorý sa nevrátil z Alžírska po tom, čo dezertoval. Ako presvedčený komunista sa totiž rozhodol radšej meniť svet. V zajatí svojich lások a tajomstiev poslední nenapraviteľní optimisti prechovávajú v týchto neľahkých časoch veľké nádeje. Od kolonializmu k pádu sovietskeho bloku, od zázrakov konzumnej spoločnosti po mystické volanie Jean-Michel Guenassia vykresľuje intímnu epopeju celej jednej generácie.

Stretne sa: profesorka informatiky, profesorka detskej onkológie, záchranár, umelkyňa, niekoľkí podnikatelia, učitelia, lekári, matky aj otcovia, psychologička aj najznámejšia moderátorka a vznikne z toho takáto kniha. Jakub Ptačin je dizajnér, podnikateľ a občiansky aktivista. V roku 2020 vydal bestseller 53 pokusov, ako byť lepší, ktorý zachytáva sériu krátkych esejí, ktoré posielal odoberateľom svojho newslettra. Nasledujúci rok oslovil 53 zaujímavých ľudí, aby mu napísali ich pohľady a pokusy, ako byť lepší. V tejto knihe nájdete eseje od týchto autorov: Ľudmila Kolesárová, Viliam Dobiáš, Gábor Bindics, Vladimír Burjan, Samo Marec, Eva Mosnáková, Jakub Goda, Dominika Fričová, Ondrej Kořínek, Jana Hoosová, Igor Tóth, Kristína Martanovičová, Kristína Tormová, Lucia Hurajová, Samuel "Vedátor" Kováčik, Mária Bieliková, Danica Pišteková, Kvet Nguyen, Jano Suchal, Oľga Belešová, Saša Miklášová, Andrea Mešková, Martin Jenča, Denisa Augustinová, Ivan Ježík, Vít Ježek, Dominika Sakmárová, Markéta Šetinová, Dominika Morávková, Jaro Chrapko, Vlado Ledecký, Laura Kellöová, Ján Orlovský, Mikina Dimunová, Zuzana Mitošinková, Ľubica Noščáková, Lucia Šicková, Lucia Molnár Satinská, Barbora Berezňáková, Tomáš Hasala, Lucia Pašková, Andrej Jeleník, Peter "Šarkan" Novák, Ivan Zaťko, Ladislav Kossár, Mária Beňačková Rišková, Lucia Šimeková, Hana Poliačiková, Tino Hrnčiar, Alexandra Kolenová, Diana Fabiánová, Adela Vinczeová, Klára Ptačinová Klimčíková. „Vďaka svojej práci a projektom som mal možnosť spoznať množstvo úžasných ľudí – 53 z nich som oslovil, aby napísali esej na približne päťsto slov na jednoduchú, ale pritom takú zložitú tému: ako a v čom sa snažíš byť lepší? Každý to spracoval úplne inak. Niektoré texty mi otvorili oči a ukázali veci, ktoré som doteraz nevidel. Iné zas popísali niečo, čo dlho cítim sám a ukázali mi na to nový pohľad. Rovnako ako pri mojej knihe 53 pokusov, ako byť lepší vás chcem o niečo poprosiť: Pri čítaní tejto knihy nezabudnite, prosím, na to, že každá, aj tá najsamozrejmejšia vec, bola pre vás kedysi úplne nová. Verím, že v tejto knihe nájdete veci nové, ale aj nové pohľady na veci, ktoré sú ti už dávno známe.“

Na jeseň býva v Larviku hustá hmla. Keď sa však v to ráno rozptýli, ukáže sa, že uprostred hlavného námestia stojí kôl a na ňom je napichnutá hlava dievčaťa. Nevie sa, kto to je, a občania aj médiá sa dožadujú vysvetlenia. Tlak na políciu sa znásobí, keď z hlbín rieky vypláva ďalšia mŕtvola. Celé Nórsko je otrasené a inšpektor Wisting sa púšťa do riešenia jednej z najbizarnejších vrážd jeho kariéry.

Múry pribúdajú a sú čoraz vyššie. Nacionalizmus a politika identity sú opäť na vzostupe. Za ostatné desaťročie sme postavili tisícky kilometrov plotov a bariér, ktoré nanovo pretvárajú politickú mapu sveta. Autor svetového bestselleru V zajatí geografie ponúka napínavú a prenikavú analýzu zlomov, múrov, bariér a plotov, ktoré rozdeľujú súčasnú Čínu, Spojené štáty, Izrael a Palestínu, Blízky východ, indický subkontinent, Afriku, Európu a Spojené kráľovstvo, a ktoré budú formovať podobu sveta v nadchádzajúcich rokoch. Existuje mnoho dôvodov, prečo medzi sebou staviame múry: bohatstvo, rasa, náboženské presvedčenie, politika. Zlomy ostatného desaťročia neohrozujú iba jednotnosť Európy, ale v niektorých krajinách aj liberálnu demokraciu samotnú. Porozumieť tomu, čo nás rozdelilo, rozdeľuje a bude rozdeľovať, je kľúčom k pochopeniu toho, čo sa deje v dnešnom svete.

Grafický román Duna, adaptácia žánrovej klasiky science fiction od Franka Herberta, rozpráva príbeh Paula Atreida a jeho rodiny, ktorí na púštnej planéte Arrakis preberajú ťažbu mystickej drogy melanže, ktorá umožňuje cestovanie medzi hviezdami. Frank Herbert svojou Dunou a jej jedinečnou zmesou dobrodružstva, mystiky, ekológie a politických intríg spôsobil revolúciu v žánri science fiction. Jeho syn Brian Herbert spolu s autorom bestsellerov Kevinom J. Andersonom adaptuje toto dielo v troch zväzkoch ako grafický román, aby inšpiroval novú generáciu čitateľov. Spolu s Raúlom Allénom sa o grafickú realizáciu Herbertovej vízie postarala jedna z najvýznamnejších výtvarníčok na komiksovej scéne Patricia Martín a ilustrácie na obálke od legendy Billa Sienkiewicza pozdvihli projekt na úroveň, ktorú si táto výnimočná predloha zasluhuje. Po prvej časti bude bude nasledovať druhá s názvom Muad´Dib a tretia s názvom Prorok.

Diamondova kniha ocenená Pulitzerovou cenou prináša fascinujúci pohľad na 13 000 rokov ľudskej histórie. Popisuje v nej, ako sa vývoj rôznych ľudských skupín a spoločností na našej planéte odlišoval a aké faktory na to mali vplyv. Najviac bohatstva a moci majú dnes národy s euroázijským pôvodom, na opačnom konci sú Afričania či pôvodní obyvatelia oboch Amerík alebo Austrálie. Diamond analyzuje, čo spôsobilo takéto odlišné trajektórie jednotlivých spoločenstiev. Často za tým boli najmä prírodné podmienky, ktoré pomáhali, alebo brzdili krajiny v rozvoji. Neuspokojuje sa so známou teóriou o priaznivých klimatických podmienkach a už vôbec nie s rasistickou myšlienkou, že za tým stoja vrodené predpoklady a inteligencia niektorých skupín. Je presvedčený, že prvotných príčin rozdielneho vývoja ľudstva muselo byť omnoho viac a mnohé súvisí s vynálezom a spracovaním železa a výrobou strelných zbraní, ako aj s používaním písma či s rozvojom cestovania a šírením choroboplodných zárodkov. Medzi ďalšie faktory patrí napríklad severo-južná orientácia Afriky, ktorá spomaľovala migráciu a do cesty kládla meniace sa klimatické pásma, ako aj zúfalý nedostatok zvierat vhodných na domestikáciu. Opačným príbehom je východo-západne orientovaná Eurázia s oveľa väčšou zásobárňou vhodných zvierat aj rastlín a klimaticky veľmi podobným pásmom, ktoré umožnilo rýchly presun vedomostí aj ľudí. Diamond napísal knihu, ktorou zachytil príbeh ľudstva fascinujúcim a veľmi čítavým spôsobom.