Premedia strana 14 z 49

Paríž, Alžír, Tel Aviv, Petrohrad. Hrdinovia z Nenapraviteľných optimistov, ich sny a štyri desaťročia, v ktorých sa zrazili všetky sľuby jednej krajiny a zároveň všetky zasľúbené krajiny. Michel Marini má práve devätnásť rokov a za sebou maturitu. Chce vycestovať za Camille do Izraela, so svojou Leicou dobyť svet a nájsť Cécile, priateľku svojho nezvestného brata Francka, ktorý sa nevrátil z Alžírska po tom, čo dezertoval. Ako presvedčený komunista sa totiž rozhodol radšej meniť svet. V zajatí svojich lások a tajomstiev poslední nenapraviteľní optimisti prechovávajú v týchto neľahkých časoch veľké nádeje. Od kolonializmu k pádu sovietskeho bloku, od zázrakov konzumnej spoločnosti po mystické volanie Jean-Michel Guenassia vykresľuje intímnu epopeju celej jednej generácie.

Stretne sa: profesorka informatiky, profesorka detskej onkológie, záchranár, umelkyňa, niekoľkí podnikatelia, učitelia, lekári, matky aj otcovia, psychologička aj najznámejšia moderátorka a vznikne z toho takáto kniha. Jakub Ptačin je dizajnér, podnikateľ a občiansky aktivista. V roku 2020 vydal bestseller 53 pokusov, ako byť lepší, ktorý zachytáva sériu krátkych esejí, ktoré posielal odoberateľom svojho newslettra. Nasledujúci rok oslovil 53 zaujímavých ľudí, aby mu napísali ich pohľady a pokusy, ako byť lepší. V tejto knihe nájdete eseje od týchto autorov: Ľudmila Kolesárová, Viliam Dobiáš, Gábor Bindics, Vladimír Burjan, Samo Marec, Eva Mosnáková, Jakub Goda, Dominika Fričová, Ondrej Kořínek, Jana Hoosová, Igor Tóth, Kristína Martanovičová, Kristína Tormová, Lucia Hurajová, Samuel "Vedátor" Kováčik, Mária Bieliková, Danica Pišteková, Kvet Nguyen, Jano Suchal, Oľga Belešová, Saša Miklášová, Andrea Mešková, Martin Jenča, Denisa Augustinová, Ivan Ježík, Vít Ježek, Dominika Sakmárová, Markéta Šetinová, Dominika Morávková, Jaro Chrapko, Vlado Ledecký, Laura Kellöová, Ján Orlovský, Mikina Dimunová, Zuzana Mitošinková, Ľubica Noščáková, Lucia Šicková, Lucia Molnár Satinská, Barbora Berezňáková, Tomáš Hasala, Lucia Pašková, Andrej Jeleník, Peter "Šarkan" Novák, Ivan Zaťko, Ladislav Kossár, Mária Beňačková Rišková, Lucia Šimeková, Hana Poliačiková, Tino Hrnčiar, Alexandra Kolenová, Diana Fabiánová, Adela Vinczeová, Klára Ptačinová Klimčíková. „Vďaka svojej práci a projektom som mal možnosť spoznať množstvo úžasných ľudí – 53 z nich som oslovil, aby napísali esej na približne päťsto slov na jednoduchú, ale pritom takú zložitú tému: ako a v čom sa snažíš byť lepší? Každý to spracoval úplne inak. Niektoré texty mi otvorili oči a ukázali veci, ktoré som doteraz nevidel. Iné zas popísali niečo, čo dlho cítim sám a ukázali mi na to nový pohľad. Rovnako ako pri mojej knihe 53 pokusov, ako byť lepší vás chcem o niečo poprosiť: Pri čítaní tejto knihy nezabudnite, prosím, na to, že každá, aj tá najsamozrejmejšia vec, bola pre vás kedysi úplne nová. Verím, že v tejto knihe nájdete veci nové, ale aj nové pohľady na veci, ktoré sú ti už dávno známe.“

Múry pribúdajú a sú čoraz vyššie. Nacionalizmus a politika identity sú opäť na vzostupe. Za ostatné desaťročie sme postavili tisícky kilometrov plotov a bariér, ktoré nanovo pretvárajú politickú mapu sveta. Autor svetového bestselleru V zajatí geografie ponúka napínavú a prenikavú analýzu zlomov, múrov, bariér a plotov, ktoré rozdeľujú súčasnú Čínu, Spojené štáty, Izrael a Palestínu, Blízky východ, indický subkontinent, Afriku, Európu a Spojené kráľovstvo, a ktoré budú formovať podobu sveta v nadchádzajúcich rokoch. Existuje mnoho dôvodov, prečo medzi sebou staviame múry: bohatstvo, rasa, náboženské presvedčenie, politika. Zlomy ostatného desaťročia neohrozujú iba jednotnosť Európy, ale v niektorých krajinách aj liberálnu demokraciu samotnú. Porozumieť tomu, čo nás rozdelilo, rozdeľuje a bude rozdeľovať, je kľúčom k pochopeniu toho, čo sa deje v dnešnom svete.

Na jeseň býva v Larviku hustá hmla. Keď sa však v to ráno rozptýli, ukáže sa, že uprostred hlavného námestia stojí kôl a na ňom je napichnutá hlava dievčaťa. Nevie sa, kto to je, a občania aj médiá sa dožadujú vysvetlenia. Tlak na políciu sa znásobí, keď z hlbín rieky vypláva ďalšia mŕtvola. Celé Nórsko je otrasené a inšpektor Wisting sa púšťa do riešenia jednej z najbizarnejších vrážd jeho kariéry.

Grafický román Duna, adaptácia žánrovej klasiky science fiction od Franka Herberta, rozpráva príbeh Paula Atreida a jeho rodiny, ktorí na púštnej planéte Arrakis preberajú ťažbu mystickej drogy melanže, ktorá umožňuje cestovanie medzi hviezdami. Frank Herbert svojou Dunou a jej jedinečnou zmesou dobrodružstva, mystiky, ekológie a politických intríg spôsobil revolúciu v žánri science fiction. Jeho syn Brian Herbert spolu s autorom bestsellerov Kevinom J. Andersonom adaptuje toto dielo v troch zväzkoch ako grafický román, aby inšpiroval novú generáciu čitateľov. Spolu s Raúlom Allénom sa o grafickú realizáciu Herbertovej vízie postarala jedna z najvýznamnejších výtvarníčok na komiksovej scéne Patricia Martín a ilustrácie na obálke od legendy Billa Sienkiewicza pozdvihli projekt na úroveň, ktorú si táto výnimočná predloha zasluhuje. Po prvej časti bude bude nasledovať druhá s názvom Muad´Dib a tretia s názvom Prorok.

Diamondova kniha ocenená Pulitzerovou cenou prináša fascinujúci pohľad na 13 000 rokov ľudskej histórie. Popisuje v nej, ako sa vývoj rôznych ľudských skupín a spoločností na našej planéte odlišoval a aké faktory na to mali vplyv. Najviac bohatstva a moci majú dnes národy s euroázijským pôvodom, na opačnom konci sú Afričania či pôvodní obyvatelia oboch Amerík alebo Austrálie. Diamond analyzuje, čo spôsobilo takéto odlišné trajektórie jednotlivých spoločenstiev. Často za tým boli najmä prírodné podmienky, ktoré pomáhali, alebo brzdili krajiny v rozvoji. Neuspokojuje sa so známou teóriou o priaznivých klimatických podmienkach a už vôbec nie s rasistickou myšlienkou, že za tým stoja vrodené predpoklady a inteligencia niektorých skupín. Je presvedčený, že prvotných príčin rozdielneho vývoja ľudstva muselo byť omnoho viac a mnohé súvisí s vynálezom a spracovaním železa a výrobou strelných zbraní, ako aj s používaním písma či s rozvojom cestovania a šírením choroboplodných zárodkov. Medzi ďalšie faktory patrí napríklad severo-južná orientácia Afriky, ktorá spomaľovala migráciu a do cesty kládla meniace sa klimatické pásma, ako aj zúfalý nedostatok zvierat vhodných na domestikáciu. Opačným príbehom je východo-západne orientovaná Eurázia s oveľa väčšou zásobárňou vhodných zvierat aj rastlín a klimaticky veľmi podobným pásmom, ktoré umožnilo rýchly presun vedomostí aj ľudí. Diamond napísal knihu, ktorou zachytil príbeh ľudstva fascinujúcim a veľmi čítavým spôsobom.

Diamondova kniha ocenená Pulitzerovou cenou prináša fascinujúci pohľad na 13 000 rokov ľudskej histórie. Popisuje v nej, ako sa vývoj rôznych ľudských skupín a spoločností na našej planéte odlišoval a aké faktory na to mali vplyv. Najviac bohatstva a moci majú dnes národy s euroázijským pôvodom, na opačnom konci sú Afričania či pôvodní obyvatelia oboch Amerík alebo Austrálie. Diamond analyzuje, čo spôsobilo takéto odlišné trajektórie jednotlivých spoločenstiev. Často za tým boli najmä prírodné podmienky, ktoré pomáhali, alebo brzdili krajiny v rozvoji. Neuspokojuje sa so známou teóriou o priaznivých klimatických podmienkach a už vôbec nie s rasistickou myšlienkou, že za tým stoja vrodené predpoklady a inteligencia niektorých skupín. Je presvedčený, že prvotných príčin rozdielneho vývoja ľudstva muselo byť omnoho viac a mnohé súvisí s vynálezom a spracovaním železa a výrobou strelných zbraní, ako aj s používaním písma či s rozvojom cestovania a šírením choroboplodných zárodkov. Medzi ďalšie faktory patrí napríklad severo-južná orientácia Afriky, ktorá spomaľovala migráciu a do cesty kládla meniace sa klimatické pásma, ako aj zúfalý nedostatok zvierat vhodných na domestikáciu. Opačným príbehom je východo-západne orientovaná Eurázia s oveľa väčšou zásobárňou vhodných zvierat aj rastlín a klimaticky veľmi podobným pásmom, ktoré umožnilo rýchly presun vedomostí aj ľudí. Diamond napísal knihu, ktorou zachytil príbeh ľudstva fascinujúcim a veľmi čítavým spôsobom.

V mestečku Riečany sa deje čosi zvláštne. Pekárovi zmizli kvasnice, stratili sa sudy z prístavu a v parku niekto ošklbal borievky. Zoznam ukradnutých vecí je čoraz dlhší a nikomu nedochádza, že spolu súvisia. Prípadu sa však ujíma Detektívna kancelária č. 2. Tiril a Oliver si najprv nevedia dať rady, pomôže im ale stopovací pes Osmo s úžasných čuchom. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia prvý prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už dvanásť dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým. Najpredávanejšia nórska detská kniha roku vychádza v druhom slovenskom vydaní, v pevnej väzbe.

Kniha Boľševici a apoštoli obsahuje osem fascinujúcich životopisov postáv, ktoré významne ovplyvnili dejiny Ruska dvadsiateho storočia. Ich príbeh je príbehom boja, politiky, revolúcie, lásky, viery, bolesti a smrti. A nad nimi tragická otázka: „Stálo to za to?“ Veľký spisovateľ Maxim Gorkij, ktorý sa stal človekom inštitúciou. Bratia Alexander a Vladimír Uľjanovci, ktorí boli ako rub a líc tej istej mince. Mikuláš II. alebo Jób sediaci na cárskom tróne. Alexander Parvus, červený kapitalista, ktorý si kúpil revolúciu. Boris Savinkov, terorista a romantik. Mária Spiridonová, ktorá sa stala sväticou medzi revolucionármi. A Alexandra Kolontajová, apoštolka lásky, ktorá chcela ženám dokázať, že nie sú v ničom horšie ako muži. Pri každej osobnosti si autorka vyberá leitmotív, ktorý je najčastejšie založený na istom vnútornom hodnotovom konflikte. Dôležitou črtou jednotlivých biografií je preto mnohorozmernosť opisovaných osobností, ktoré balansujú medzi dvomi historickými obdobiami – predrevolučným a porevolučným Ruskom a pomáha nám pochopiť revolúcie v rokoch 1905 a 1917, ako aj ich hlavných aktérov.

Psychiater a spisovateľ Irvin Yalom zasvätil svoj život pomáhaniu ľuďom trpiacim úzkosťami a smútkom. Nikdy sa však nestretol s potrebou poradiť sám sebe, kým jeho manželke, uznávanej feministickej spisovateľke Marilyn Yalomovej, nediagnostikovali rakovinu. V knihe Otázka smrti a života sa Marilyn a Irv delia o svoje skúsenosti s tým, ako sa pustili do nového boja: umožniť Marilyn zomrieť dobrou smrťou a Irvovi žiť ďalej bez nej. V striedavom rozprávaní o ich posledných spoločných mesiacoch a Irvových prvých mesiacoch osamote nám ponúkajú vzácny pohľad do tváre smrteľnosti a vyrovnávania sa so stratou milovanej osoby. Manželia Yalomovci mali veľa požehnania – milujúcu rodinu, dom v Palo Alto pod nádherným starým dubom, veľký okruh priateľov, vášnivých čitateľov po celom svete a dlhé, naplnené manželstvo – ale čelili smrti tak ako všetci ostatní. S múdrosťou a láskou, ktorá v ich prípade trvala takmer sedemdesiat rokov, skúmajú univerzálne otázky intimity, lásky a smútku. Kniha Otázka smrti a života, vychádzajúca z dvoch životných skúseností, je otvorenou ponukou pre každého, kto hľadá podporu, útechu a zmysluplný život.

Životom prekypujúci román o hľadaní lásky storočia, veľkých stratách aj o druhých šanciach. Rodinná sága, v ktorej plachá maliarka Esther opisuje príbehy troch generácií žijúcich pod jednou strechou, sa vinie z blatistých petrohradských predmestí až do Kodane a Paríža. Keď Estherin starý otec Hannibal kúpi v roku 1921 dom na Palermskej ceste v Kodani, predstavuje si, ako ho naplní operou, bohémskym duchom a omamujúcou vášňou, aká je opísaná v Šalamúnovej Piesni piesní. Ale pre jeho nevestu, ruskú hadiu ženu Varinku, sa čas zázrakov skončil vo chvíli, keď videla svoju prvú lásku zmiznúť v útrobách hrocha. Hrocha, ktorý mal byť v skutočnosti slonom a stať sa hlavnou hviezdou otcovho cirkusu. Ich dcéra Eva, letuška milujúca kúzla a zrejme aj jasnovidka, sa vášnivo zamiluje do švédskeho krotiteľa holubov. Hannibalovu túžbu po láske a umení zdedia jeho vnučky, dvojičky Esther a Olga, ktoré súperia o post rodinnej umelkyne, zatiaľ čo ich staršiu sestru zamestnáva túžba stať sa prvou kozmonantkou na svete. Ako napísal dánsky recenzent, Bjergfeldtovej román v tom najlepšom pripomína švédskych autorov Jonasa Jonassona a Fredrika Backmana, je to vyznanie lásky k životu vo všetkých farbách, ktoré ponúka. O autorke Anette Bjergfeldt je dánska speváčka, maliarka a autorka. Kodanská Pieseň piesní je jej prvým románom, ktorý si okamžite získal priazeň nielen kritiky, ale aj čitateľov. Ako hudobníčka bola dvakrát nominovaná na cenu Grammy a jej piesne sa objavovali v dánskom rozhlase takmer denne. Organizuje workshopy a kurzy písania piesní vo väzeniach a pre deti s rôznymi postihnutiami. Široké spektrum jej kreatívneho zamerania je zrejmé aj v jej literárnej tvorbe, ktorá je vášnivým vyznaním lásky k umeniu.

Denníky Maxa Frischa z rokov 1946 - 1949 možno čítať ako fragment spisovateľovej autobiografie aj ako zápisky reportážneho charakteru z povojnovej Prahy, Viedne, Varšavy, Frankfurtu a Berlína. Výrazne literárne, ba až poetické pasáže sa v texte prelínajú s vecno-realistickými, s opismi hrôzostrašných scenérií a bizarných zážitkov. V jeho denníku nachádzame pestrú mozaiku postáv a postavičiek, sám Frisch hovorí o "pralese osudov", ktorým sa prediera. Je dobrý pozorovateľ a uvedomuje si rozsah morálnej katastrofy, ktorú spôsobila vojna. Odmieta myslieť v kategóriách ako je vina a pokánie a odmieta aj myšlienku kolektívnej viny, ktorá bola v tých časoch pomerne rozšírená. Dospieva k presvedčeniu, že ani kultúra a vzdelanie nie sú zárukou opakovania podobných vecí a že tomu možno zabrániť, len ak sa na ne nezabudne. Niektorí literárni vedci radia Frischove denníky k najdôležitejším dielam švajčiarskej literatúry 20. storočia. O autorovi Švajčiarsky spisovateľ, dramatik a publicista skúmal vo svojom diele charakter identity človeka, jeho individualitu a zodpovednosť, ktorú so sebou prináša. Narodil sa v roku 1911 v Zürichu do rodiny, ktorá patrila k strednej triede. Po smrti otca bol prinútený prerušiť štúdium germanistiky a začal pracovať ako novinár, aby uživil seba i svoju matku. Po nie veľmi úspešných literárnych pokusoch sa v roku 1937 rozhodol, že prestane tvoriť a opäť začal študovať - tentoraz architektúru. O niekoľko rokov svoj sľub porušil a v tvorbe pokračoval, neskôr sa venoval takmer výlučne len písaniu. Maxa Frischa preslávili jeho romány Stiller, Homo Faber a Volajte ma Gantenbein, známy je však aj vďaka svojim divadelným hrám, ktoré uvádzajú divadlá do dnešného dňa. Vo svojom diele odsudzuje prejavy totalitarizmu a zameriava sa na súčasného človeka a na to, ako jeho život mení a ovplyvňuje moderná spoločnosť. Považuje sa za jedného z najdôležitejších predstaviteľov švajčiarskej literatúry 20. storočia. Max Frisch zomrel v roku 1991, len pár sto metrov od domu, v ktorom sa narodil. Nechcel žiaden hrob, želal si, aby jeho popol "niekde" rozsypali.

Kniha Boľševici a apoštoli obsahuje osem fascinujúcich životopisov postáv, ktoré významne ovplyvnili dejiny Ruska dvadsiateho storočia. Ich príbeh je príbehom boja, politiky, revolúcie, lásky, viery, bolesti a smrti. A nad nimi tragická otázka: "Stálo to za to?" Veľký spisovateľ Maxim Gorkij, ktorý sa stal človekom inštitúciou. Bratia Alexander a Vladimír Uľjanovci, ktorí boli ako rub a líc tej istej mince. Mikuláš II. alebo Jób sediaci na cárskom tróne. Alexander Parvus, červený kapitalista, ktorý si kúpil revolúciu. Boris Savinkov, terorista a romantik. Mária Spiridonová, ktorá sa stala sväticou medzi revolucionármi. A Alexandra Kolontajová, apoštolka lásky, ktorá chcela ženám dokázať, že nie sú v ničom horšie ako muži. Pri každej osobnosti si autorka vyberá leitmotív, ktorý je najčastejšie založený na istom vnútornom hodnotovom konflikte. Dôležitou črtou jednotlivých biografií je preto mnohorozmernosť opisovaných osobností, ktoré balansujú medzi dvomi historickými obdobiami - predrevolučným a porevolučným Ruskom a pomáha nám pochopiť revolúcie v rokoch 1905 a 1917, ako aj ich hlavných aktérov.

Životom prekypujúci román o hľadaní lásky storočia, veľkých stratách aj o druhých šanciach. Rodinná sága, v ktorej plachá maliarka Esther opisuje príbehy troch generácií žijúcich pod jednou strechou, sa vinie z blatistých petrohradských predmestí až do Kodane a Paríža. Keď Estherin starý otec Hannibal kúpi v roku 1921 dom na Palermskej ceste v Kodani, predstavuje si, ako ho naplní operou, bohémskym duchom a omamujúcou vášňou, aká je opísaná v Šalamúnovej Piesni piesní. Ale pre jeho nevestu, ruskú hadiu ženu Varinku, sa čas zázrakov skončil vo chvíli, keď videla svoju prvú lásku zmiznúť v útrobách hrocha. Hrocha, ktorý mal byť v skutočnosti slonom a stať sa hlavnou hviezdou otcovho cirkusu. Ich dcéra Eva, letuška milujúca kúzla a zrejme aj jasnovidka, sa vášnivo zamiluje do švédskeho krotiteľa holubov. Hannibalovu túžbu po láske a umení zdedia jeho vnučky, dvojičky Esther a Olga, ktoré súperia o post rodinnej umelkyne, zatiaľ čo ich staršiu sestru zamestnáva túžba stať sa prvou kozmonantkou na svete. Ako napísal dánsky recenzent, Bjergfeldtovej román v tom najlepšom pripomína švédskych autorov Jonasa Jonassona a Fredrika Backmana, je to vyznanie lásky k životu vo všetkých farbách, ktoré ponúka.

Denníky Maxa Frischa z rokov 1946 – 1949 možno čítať ako fragment spisovateľovej autobiografie aj ako zápisky reportážneho charakteru z povojnovej Prahy, Viedne, Varšavy, Frankfurtu a Berlína. Výrazne literárne, ba až poetické pasáže sa v texte prelínajú s vecno-realistickými, s opismi hrôzostrašných scenérií a bizarných zážitkov. V jeho denníku nachádzame pestrú mozaiku postáv a postavičiek, sám Frisch hovorí o „pralese osudov", ktorým sa prediera. Je dobrý pozorovateľ a uvedomuje si rozsah morálnej katastrofy, ktorú spôsobila vojna. Odmieta myslieť v kategóriách ako je vina a pokánie a odmieta aj myšlienku kolektívnej viny, ktorá bola v tých časoch pomerne rozšírená. Dospieva k presvedčeniu, že ani kultúra a vzdelanie nie sú zárukou opakovania podobných vecí a že tomu možno zabrániť, len ak sa na ne nezabudne. Niektorí literárni vedci radia Frischove denníky k najdôležitejším dielam švajčiarskej literatúry 20. storočia.

Psychiater a spisovateľ Irvin Yalom zasvätil svoj život pomáhaniu ľuďom trpiacim úzkosťami a smútkom. Nikdy sa však nestretol s potrebou poradiť sám sebe, kým jeho manželke, uznávanej feministickej spisovateľke Marilyn Yalomovej, nediagnostikovali rakovinu. V knihe Otázka smrti a života sa Marilyn a Irv delia o svoje skúsenosti s tým, ako sa pustili do nového boja: umožniť Marilyn zomrieť dobrou smrťou a Irvovi žiť ďalej bez nej. V striedavom rozprávaní o ich posledných spoločných mesiacoch a Irvových prvých mesiacoch osamote nám ponúkajú vzácny pohľad do tváre smrteľnosti a vyrovnávania sa so stratou milovanej osoby. Manželia Yalomovci mali veľa požehnania - milujúcu rodinu, dom v Palo Alto pod nádherným starým dubom, veľký okruh priateľov, vášnivých čitateľov po celom svete a dlhé, naplnené manželstvo - ale čelili smrti tak ako všetci ostatní. S múdrosťou a láskou, ktorá v ich prípade trvala takmer sedemdesiat rokov, skúmajú univerzálne otázky intimity, lásky a smútku. Kniha Otázka smrti a života, vychádzajúca z dvoch životných skúseností, je otvorenou ponukou pre každého, kto hľadá podporu, útechu a zmysluplný život.