Premedia strana 21 z 49

Svet prežil katastrofu, z ktorej sa ľudstvo už nemusí pozviechaťPost-apokalyptický román Jacka Londona sa odohráva v roku 2073. Uplynulo už šesťdesiat rokov od červenej smrti, ktorá vyhladila takmer celé ľudstvo a prežilo len pár malých skupiniek, ktoré bojujú o prežitie. Stará civilizácia je v troskách a existuje už len jeden posledný svedok jej dávnej slávy. Starý muž kráča po zarastenom železničnom násype, sprevádza ho mladý zdivočený chlapec. Rozprávanie starého profesora o dobách dávno minulých ťažko nachádza publikum, ktoré by ho počúvalo a chápalo – jeho vnuci už vyrastajú v úplne inom, primitívnejšom svete a vyhliadky ľudstva sú aj pri pohľade na nich neisté. U nás menej známy Londonov román patrí k základným dielam svojho žánru, ktorý sa tiahne od Mary Shelleyovej až ku Cormacovi McCarthymu.

Post-apokalyptický román Jacka Londona sa odohráva v roku 2073. Uplynulo už šesťdesiat rokov od červenej smrti, ktorá vyhladila takmer celé ľudstvo a prežilo len pár malých skupiniek, ktoré bojujú o prežitie. Stará civilizácia je v troskách a existuje už len jeden posledný svedok jej dávnej slávy. Starý muž kráča po zarastenom železničnom násype, sprevádza ho mladý zdivočený chlapec. Rozprávanie starého profesora o dobách dávno minulých ťažko nachádza publikum, ktoré by ho počúvalo a chápalo - jeho vnuci už vyrastajú v úplne inom, primitívnejšom svete a vyhliadky ľudstva sú aj pri pohľade na nich neisté. U nás menej známy Londonov román patrí k základným dielam svojho žánru, ktorý sa tiahne od Mary Shelleyovej až ku Cormacovi McCarthymu. Svet prežil katastrofu, z ktorej sa ľudstvo už nemusí pozviechať.

Rozštvrtené telo mladého dievčaťa, ktoré objaví náhodný turista v lese, neveští nič dobré. Bola totiž zavraždená rovnakým spôsobom ako obete brutálneho sériového vraha Toma Kerra. Ten však sedí už štvrtý rok vo väzení. Zabil ju azda jeho pomocník, muž, ktorého nikdy nevypátrali a ktorého novinári nazvali Ten druhý? Približne v tom čase sa Kerr s policajnou eskortou vydávajú na polostrov Eftang, kde údajne zakopal jednu zo svojich obetí. Začína sa akcia, ktorá preverí fyzické aj psychické limity vyšetrovateľov – stane sa totiž to, čo sa nikdy stať nemalo. Ten druhý im uniká, pohráva sa s nimi a oni rýchlo nadobúdajú presvedčenie, že je azda ešte nebezpečnejší ako Kerr. Jeho jedinou motiváciou je zlo. Chce spôsobovať utrpenie a bude to robiť, kým ho nezastavia.

Rozštvrtené telo mladého dievčaťa, ktoré objaví náhodný turista v lese, neveští nič dobré. Bola totiž zavraždená rovnakým spôsobom ako obete brutálneho sériového vraha Toma Kerra. Ten však sedí už štvrtý rok vo väzení. Zabil ju azda jeho pomocník, muž, ktorého nikdy nevypátrali a ktorého novinári nazvali Ten druhý? Približne v tom čase sa Kerr s policajnou eskortou vydávajú na polostrov Eftang, kde údajne zakopal jednu zo svojich obetí. Začína sa akcia, ktorá preverí fyzické aj psychické limity vyšetrovateľov - stane sa totiž to, čo sa nikdy stať nemalo. Ten druhý im uniká, pohráva sa s nimi a oni rýchlo nadobúdajú presvedčenie, že je azda ešte nebezpečnejší ako Kerr. Jeho jedinou motiváciou je zlo. Chce spôsobovať utrpenie a bude to robiť, kým ho nezastavia.

Prečo prerobíte, ak sa skúsite hrať na realitného agenta? Čo stojí za silami, vďaka ktorým naletíme na sezónne zľavy a prečo sme ochotní cestovať hodinu, aby sme ušetrili pár eur? Prečo pri platení často cítime až fyzickú bolesť? To je niekoľko z mnohých otázok, ktoré si kladú autori knihy o ľuďoch, peniazoch a iracionalite, ktorá tomuto svetu vládne. K napísaniu svojej najnovšej knihy prizval svetoznámy behaviorálny ekonóm Dan Ariely komika a spisovateľa Jeffa Kreislera, výsledkom čoho je vtipná a poučná kniha o tom, čo robíme zle a prečo sme v tom takí tvrdohlaví. Kniha sa nevenuje iba míňaniu peňazí - rovnaké sily, ktoré vytvárajú našu finančnú realitu, ovplyvňujú aj iné dôležité veci v našich životoch: ako trávime svoj voľný čas, vnímame svoju prácu či milostný život.

Hlavnou postavou knihy je bagdadský obchodník so starožitnosťami Hadí. Z častí tiel obetí bombových útokov vytvorí telo, ktorá nečakane ožíva a začína sa mstiť za každú obeť, z ktorej je vytvorené. Hadí so zdesením zisťuje, že sa mu monštrum vymklo spod kontroly. Miestami až surrealisticky pôsobiaca satira popisuje deštruktívne stupňovanie násilia v Bagdade. Mesto po americkej invázii a páde krutého režimu Saddáma Husajna sužujú bombové útoky a občianska vojna. „Keďže som poskladaný z ľudí rozličného pôvodu – rôznych národností, kmeňov, rás a spoločenských tried – som miešanec, aký doteraz ešte neexistoval. Myslím si, že som prvý skutočný iracký občan,“ hovorí o sebe Hadího výtvor. Román získal Medzinárodnú cenu pre arabskú prózu, zároveň sa dostal do užšej nominácie na International Booker Prize a Arthur C. Clarke Award.

Hlavnou postavou knihy je bagdadský obchodník so starožitnosťami Hadí. Z častí tiel obetí bombových útokov vytvorí telo, ktorá nečakane ožíva a začína sa mstiť za každú obeť, z ktorej je vytvorené. Hadí so zdesením zisťuje, že sa mu monštrum vymklo spod kontroly. Miestami až surrealisticky pôsobiaca satira popisuje deštruktívne stupňovanie násilia v Bagdade. Mesto po americkej invázii a páde krutého režimu Saddáma Husajna sužujú bombové útoky a občianska vojna. "Keďže som poskladaný z ľudí rozličného pôvodu - rôznych národností, kmeňov, rás a spoločenských tried - som miešanec, aký doteraz ešte neexistoval. Myslím si, že som prvý skutočný iracký občan," hovorí o sebe Hadího výtvor. Román získal Medzinárodnú cenu pre arabskú prózu, zároveň sa dostal do užšej nominácie na International Booker Prize a Arthur C. Clarke Award.

Historické texty sú často nadčasové a ukazujú, že naši predkovia riešili rovnaké dilemy ako my dnes. Kresťanskí svätci mohli napríklad vykonávať interrupcie a stredovekí mnísi si adoptovali deti. Začiatok novoveku sa spája s upaľovaním bosoriek. Najnovšie výskumy však tvrdia, že za touto krutou činnosťou môže byť len obyčajné „marketingové" súperenie cirkví. Jedinečná kniha zachytáva veľké a malé historické príbehy od praveku do 20. storočia. História pre zaneprázdnených prináša najnovšie informácie z bádania historikov a archeológov. Hrdinami knihy sú mnohé dejinné osobnosti – megalomanský Adolf Hitler, húževnatý Winston Churchill, ambiciózny „Červený barón", výnimočný Marcus Aurelius alebo záchranca Ján III. Sobieski. Jednotlivé časti knihy, ktorej autormi sú prispievatelia Historywebu, dokážete prečítať aj pri krátkej pracovnej prestávke v tablete či pri vychutnávaní rannej kávy. Vašim obľúbeným príbehom sa však môžete venovať aj dlhšie. Vedeli ste, že pravekí lovci napriek zaužívanej predstave nekopali mamutom pasce? „Ropou" staroveku bolo drevo. Táto surovina ovplyvňovala históriu tisícky rokov. Dlho existovala aj Rímska ríša, za jej diskutovaným koncom však nemusia byť len vpády barbarov, ale napríklad aj epidémia „bratranca" eboly. A mŕtvi vojaci v napoleonských vojnách sa často stávali zdrojom veľmi žiadaných zubných protéz. Podľa najnovších vedeckých poznatkov boli v tomto ohľade populárne „zuby od Waterloo".

Kniha Ako dobre bývať sa v zrozumiteľnej podobe zaoberá bývaním po jednotlivých miestnostiach v byte alebo v dome a ponúka množstvo osobných postrehov aj vedeckých poznatkov o tom, ako si čo najlepšie zariadiť svoj domov. Vychádza z autorkiných odborných kníh o dizajne s ohľadom na človeka a komforte v interiéri. Text sprevádzajú názorné ilustrácie, vďaka ktorým sa môžeme vyvarovať bežným chybám. Kniha je užitočným sprievodcom pri zariaďovaní a prináša inšpiráciu a motiváciu zamyslieť sa nad svojimi skutočnými potrebami. Ako tvrdí autorka, pri stavbe či rekonštrukcii bytov či domov by sa mali spojiť rozum aj cit. Práve z tohto princípu vychádza väčšina rád, ktoré ponúka táto kniha.

Historické texty sú často nadčasové a ukazujú, že naši predkovia riešili rovnaké dilemy ako my dnes. Kresťanskí svätci mohli napríklad vykonávať interrupcie a stredovekí mnísi si adoptovali deti. Začiatok novoveku sa spája s upaľovaním bosoriek. Najnovšie výskumy však tvrdia, že za touto krutou činnosťou môže byť len obyčajné marketingové" súperenie cirkví. Jedinečná kniha zachytáva veľké a malé historické príbehy od praveku do 20. storočia. História pre zaneprázdnených prináša najnovšie informácie z bádania historikov a archeológov. Hrdinami knihy sú mnohé dejinné osobnosti megalomanský Adolf Hitler, húževnatý Winston Churchill, ambiciózny Červený barón", výnimočný Marcus Aurelius alebo záchranca Ján III. Sobieski. Jednotlivé časti knihy, ktorej autormi sú prispievatelia Historywebu, dokážete prečítať aj pri krátkej pracovnej prestávke v tablete či pri vychutnávaní rannej kávy. Vašim obľúbeným príbehom sa však môžete venovať aj dlhšie. Vedeli ste, že pravekí lovci napriek zaužívanej predstave nekopali mamutom pasce? Ropou" staroveku bolo drevo. Táto surovina ovplyvňovala históriu tisícky rokov. Dlho existovala aj Rímska ríša, za jej diskutovaným koncom však nemusia byť len vpády barbarov, ale napríklad aj epidémia bratranca" eboly. A mŕtvi vojaci v napoleonských vojnách sa často stávali zdrojom veľmi žiadaných zubných protéz. Podľa najnovších vedeckých poznatkov boli v tomto ohľade populárne zuby od Waterloo".

Viera v nezmysly sa prelína celými dejinami ľudstva. Ale až dnes má tak veľa nových podôb a názvov. Dezinformácie, propaganda, fakenews, konšpiračné teórie, hoaxy, trollovia, postfaktutálna doba, pseudoveda, šarlatáni. To sú len niektoré z výrazov, s ktorými sa stretávame čoraz častejšie a ktoré sa snažia popísať javy, s ktorými dnes mnohé spoločnosti zápasia. O význame týchto slov svedčí aj to, že sa v posledných rokoch viaceré z nich objavili v anketách alebo v rozhodnutiach odborných porôt o „slovo roka“. História pri ceste za poznaním je bohatá na ľudské omyly. Keď však hovoríme o postfaktuálnej dobe, hovoríme o tom, že badať ústup záujmu o pravdu. Nepodložené presvedčenia sa dnes šíria rýchlejšie ako kedysi a kým ich niekto uvedie na správnu mieru, škoda je už dávno napáchaná. Navyše aj dávno vyvrátené nepravdy sa k nám neustále vracajú zo „záhrobia“, ako napríklad presvedčenie o plochosti Zeme. Trend ignorovania pravdy má mnoho prejavov, tím slovenských psychológov v tejto publikácii uvádza desiatky príkladov a hľadá cestu, ako v ľuďoch prebudiť kritické myslenie.

Viera v nezmysly sa prelína celými dejinami ľudstva. Ale až dnes má tak veľa nových podôb a názvov. Dezinformácie, propaganda, fakenews, konšpiračné teórie, hoaxy, trollovia, postfaktutálna doba, pseudoveda, šarlatáni. To sú len niektoré z výrazov, s ktorými sa stretávame čoraz častejšie a ktoré sa snažia popísať javy, s ktorými dnes mnohé spoločnosti zápasia. O význame týchto slov svedčí aj to, že sa v posledných rokoch viaceré z nich objavili v anketách alebo v rozhodnutiach odborných porôt o slovo roka. História pri ceste za poznaním je bohatá na ľudské omyly. Keď však hovoríme o postfaktuálnej dobe, hovoríme o tom, že badať ústup záujmu o pravdu. Nepodložené presvedčenia sa dnes šíria rýchlejšie ako kedysi a kým ich niekto uvedie na správnu mieru, škoda je už dávno napáchaná. Navyše aj dávno vyvrátené nepravdy sa k nám neustále vracajú zo záhrobia, ako napríklad presvedčenie o plochosti Zeme. Trend ignorovania pravdy má mnoho prejavov, tím slovenských psychológov v tejto publikácii uvádza desiatky príkladov a hľadá cestu, ako v ľuďoch prebudiť kritické myslenie.

Fascinujúca a súčasne vtipná kniha o nepotlačiteľnej potrebe veľkých i malých diktátorov obšťastňovať svet písaným slovom. Už od čias Rímskej ríše mali diktátori nutkanie písať knihy. Ale až v dvadsiatom storočí došlo priam k erupcii tejto diktátorskej obsesie. Titani tohto žánru ako napríklad Stalin, Hitler, Mussolini, Mao či Chomejní produkovali teoretické diela, duchovné manifesty, básnické zbierky, memoáre, ba občas aj poklesnuté romance ako na bežiacom páse. A nekonečná záplava diktátorskej makulatúry dodnes celkom neopadla. Daniel Kalder v tejto brilantne a so sarkastickým nadhľadom napísanej knihe hľadá – a nachádza – odpovede na základné otázky tohto literárneho žánru: prečo a ako sa produkovanie písaného slova tohto typu, nazývaného z neznámych dôvodov literatúrou, stalo jedným z kľúčových pilierov diktátorských režimov? Čo odhaľujú tieto diela o diktátorovej duši? Ako môžu knihy a gramotnosť všeobecne, o ktorých pozitívnom vplyve nikto seriózny nepochybuje, spôsobovať toľko zla? Ako je možné, že sú knihy na škodu sveta? Pekelná knižnica je knihou o knihách tých najkrvavejších diktátorov ľudskej histórie, presvedčených nielen o svojom historickom poslaní, ale aj o svojom talente a spisovateľskej genialite. Tieto knihy vychádzali v miliónových nákladoch, čítali ich povinne i dobrovoľne, povrchne i extaticky milióny ľudí. Drvivá väčšina z nich už nie je ničím iným, než dobovou kuriozitou a nemá ani hodnotu literárneho braku. O to pútavejšie je poprechádzať sa pod erudovaným autorovým vedením týmto literárnym panoptikom.

William Wisting vyráža v jeden hmlistý večer do terénu - pri lekárni v Staverne totiž našli ležať muža so strelnými ranami. O pár hodín neskôr a niekoľko kilometrov ďalej nachádza polícia zuhoľnatené ľudské pozostatky a keď more vyplaví ďalšiu čerstvú mŕtvolu, je skúsenému vyšetrovateľovi jasné, že zrejme čelia kriminálnemu prípadu netušených rozmerov. Wisting sa zahryzne do práce, hoci takmer nikto neverí tomu, že prípady nejako súvisia. Situáciu mu neuľahčuje ani fakt, že okrem neochoty vedenia musí zápasiť aj s veľkou zmenou v osobnom živote. Jeho manželka Ingrid je v Afrike, dcéra Line žije novinárčinou a on sa môže oprieť jedine o to, čo ho doteraz nikdy nesklamalo svoj policajný inštinkt.

William Wisting vyráža v jeden hmlistý večer do terénu - pri lekárni v Staverne totiž našli ležať muža so strelnými ranami. O pár hodín neskôr a niekoľko kilometrov ďalej nachádza polícia zuhoľnatené ľudské pozostatky a keď more vyplaví ďalšiu čerstvú mŕtvolu, je skúsenému vyšetrovateľovi jasné, že zrejme čelia kriminálnemu prípadu netušených rozmerov. Wisting sa zahryzne do práce, hoci takmer nikto neverí tomu, že prípady nejako súvisia. Situáciu mu neuľahčuje ani fakt, že okrem neochoty vedenia musí zápasiť aj s veľkou zmenou v osobnom živote. Jeho manželka Ingrid je v Afrike, dcéra Line žije novinárčinou a on sa môže oprieť jedine o to, čo ho doteraz nikdy nesklamalo – svoj policajný inštinkt.

Nič nedokáže o režime Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vypovedať výrečnejšie než autentické pramene, ktoré po sebe sám zanechal. Komentovaná čítanka je pomyselným strojom času, prenášajúci nás do doby, keď demokracia bola v Európe v ofsajde a pravidlá hry určovali fašistické mocnosti. Texty v antológii na jednom mieste demonštrujú celé spektrum ľudáckeho myšlienkového sveta: jeho najvnútornejšie svetonázorové pravdy, zakladateľské a budovateľské mýty Slovenského štátu, podoby kultu osobnosti, napodobňovanie propagandy národnosocialistického veľkého brata, ako aj bizarné formy povojnového legendarizovania štátu a jeho prezidenta Jozefa Tisa. Sprievodný výklad čitateľovi demonštruje, ako sa prostredníctvom politického jazyka menil duch pôvodne nacionalisticko-autoritatívneho režimu, ktorý sa pod vplyvom domácich a zahraničných faktorov premenil na režim národnosocialistického typu, až napokon zmutoval do hybridného režimu bez jasnej politickej identity. Je to výpoveď o mentalite politickej kultúry, ktorá po roku 1945 prežila svoju klinickú smrť a v slovenskej spoločnosti prežíva dodnes.