Premedia strana 20 z 49

Dej knihy Lenin v Zürichu začína pred vypuknutím prvej svetovej vojny a končí známym transportom cez Nemecko do Ruska v roku 1917. Alexander Solženicyn dlhé roky zbieral materiál nielen na Súostrovie Gulag, ale aj na románový cyklus Červené koleso, plánovaný ako cyklus dvadsiatich kníh, ktorého písaniu sa venoval počas rokov v americkom exile. Hoci v ňom videl svoje životné dielo, zostal nedokončený. Iba prvé dve knihy majú pritom románový charakter, zvyšné publikované časti sú skôr faktografickou kronikou. Autor chcel v každej z častí zachytiť dobové udalosti v tzv. uzloch, ich dej sa vždy koncentroval do niekoľkých kľúčových dní. V roku 1975 Solženicyn vydal časti týkajúce sa Lenina v osobitnej knihe s názvom Lenin v Zürichu. Lenina v nej vykreslil ako človeka posadnutého jedinou myšlienkou, rozpútať svetovú socialistickú revolúciu. Uznáva len vlastné názory, rozkolu vo svojej strane dáva prednosť pred kompromismi, a to aj za cenu vlastnej izolácie. Nepozná priateľstvo, s ľuďmi sa spája, len ak ich môže využiť pre svoju vec. Ak pre neho v danú chvíľu nie sú užitoční, odvrhne ich. Medzi využívaných priateľov patrí aj jeho milenka Inessa Armandová, na ktorej mu však prekáža príliš nezávislý spôsob myslenia, prednosť dáva Nadežde Krupskej, ktorá je poddajná a oddane sa o neho stará.

Dej knihy Lenin v Zürichu začína pred vypuknutím prvej svetovej vojny a končí známym transportom cez Nemecko do Ruska v roku 1917. Alexander Solženicyn dlhé roky zbieral materiál nielen na Súostrovie Gulag, ale aj na románový cyklus Červené koleso, plánovaný ako cyklus dvadsiatich kníh, ktorého písaniu sa venoval počas rokov v americkom exile. Hoci v ňom videl svoje životné dielo, zostal nedokončený. Iba prvé dve knihy majú pritom románový charakter, zvyšné publikované časti sú skôr faktografickou kronikou. Autor chcel v každej z častí zachytiť dobové udalosti v tzv. uzloch, ich dej sa vždy koncentroval do niekoľkých kľúčových dní. V roku 1975 Solženicyn vydal časti týkajúce sa Lenina v osobitnej knihe s názvom Lenin v Zürichu. Lenina v nej vykreslil ako človeka posadnutého jedinou myšlienkou, rozpútať svetovú socialistickú revolúciu. Uznáva len vlastné názory, rozkolu vo svojej strane dáva prednosť pred kompromismi, a to aj za cenu vlastnej izolácie. Nepozná priateľstvo, s ľuďmi sa spája, len ak ich môže využiť pre svoju vec. Ak pre neho v danú chvíľu nie sú užitoční, odvrhne ich. Medzi využívaných priateľov patrí aj jeho milenka Inessa Armandová, na ktorej mu však prekáža príliš nezávislý spôsob myslenia, prednosť dáva Nadežde Krupskej, ktorá je poddajná a oddane sa o neho stará.

Timothy Snyder v reflexívnej eseji Naša nemoc, poskladanej z fragmentov jeho nemocničných zápiskov, prekračuje hranice svojho tradičného teritória histórie a politiky. Jeho témou je tentoraz aktuálna súčasnosť a bezprostrednou inšpiráciou vlastná skúsenosť s chorobou a životom v Európe a Amerike. Tesne pred koncom roku 2019 ochorel a ocitol sa na pokraji smrti. V súvislosti s tým, čo prežil ako pacient s nesprávnou diagnózou a čakajúci celé hodiny na pohotovosti, rozvíja širšiu úvahu o tom, ako úzko súvisí naše zdravie s našou slobodou. Ak nemá byť zdravie ľudským právom, potom všetky ostatné práva a slobody strácajú zmysel. Naša nemoc je razantnou kritikou komerčného zdravotníctva, čo sa prejavilo okrem iného aj na neschopnosti mnohých štátov - vrátane jeho rodných Spojených štátov - reagovať primerane na krízu v súvislosti so šírením koronavírusu. Snyder ponúka bravúrnu analýzu opakujúceho sa zlyhávania zdravotnej starostlivosti, kde sa zabúda na konkrétneho človeka, degraduje autorita lekárov a nemyslí sa na budúcnosť.

Priestor, kde sa venujeme svojej práci, priťahuje priam magicky neporiadok a chaos. Koho by nevyčerpávali zbytočné mítingy, neusporiadané dokumenty, nekonečné emaily a úlohy, z ktorých neplynie žiaden úžitok? Toto sú úskalia, ktorým čelíme takmer všetci, a hoci sa to na prvý pohľad nezdá, môžu nás obrať o radosť z práce, oklieštiť naše šance na kariérny postup a znižovať našu kvalitu života. Existuje však aj iná cesta. Autorka bestsellerov a hviezda netflixovej šou Marie Kondo vám ponúka spolu s profesorom Riceovej univerzity Scottom Sonensheinom príbehy, štúdie a stratégie, ktoré vám pomôžu skoncovať s neporiadkom a vytvoriť si priestor na to, čo je skutočne podstatné. Metóda KonMari v kombinácii s poznatkami plynúcimi z rôznych štúdií vám pomôžu zvládnuť výzvu, akou je chaos na pracovisku. S usporiadaným stolom a mysľou sa navráti aj pocit spokojnosti a šťastia.

Timothy Snyder v reflexívnej eseji Naša nemoc, poskladanej z fragmentov jeho nemocničných zápiskov, prekračuje hranice svojho tradičného teritória histórie a politiky. Jeho témou je tentoraz aktuálna súčasnosť a bezprostrednou inšpiráciou vlastná skúsenosť s chorobou a životom v Európe a Amerike. Tesne pred koncom roku 2019 ochorel a ocitol sa na pokraji smrti. V súvislosti s tým, čo prežil ako pacient s nesprávnou diagnózou a čakajúci celé hodiny na pohotovosti, rozvíja širšiu úvahu o tom, ako úzko súvisí naše zdravie s našou slobodou. Ak nemá byť zdravie ľudským právom, potom všetky ostatné práva a slobody strácajú zmysel. Naša nemoc je razantnou kritikou komerčného zdravotníctva, čo sa prejavilo okrem iného aj na neschopnosti mnohých štátov – vrátane jeho rodných Spojených štátov – reagovať primerane na krízu v súvislosti so šírením koronavírusu. Snyder ponúka bravúrnu analýzu opakujúceho sa zlyhávania zdravotnej starostlivosti, kde sa zabúda na konkrétneho človeka, degraduje autorita lekárov a nemyslí sa na budúcnosť.

Priestor, kde sa venujeme svojej práci, priťahuje priam magicky neporiadok a chaos. Koho by nevyčerpávali zbytočné mítingy, neusporiadané dokumenty, nekonečné emaily a úlohy, z ktorých neplynie žiaden úžitok? Toto sú úskalia, ktorým čelíme takmer všetci, a hoci sa to na prvý pohľad nezdá, môžu nás obrať o radosť z práce, oklieštiť naše šance na kariérny postup a znižovať našu kvalitu života. Existuje však aj iná cesta. Autorka bestsellerov a hviezda netflixovej šou Marie Kondo vám ponúka spolu s profesorom Riceovej univerzity Scottom Sonensheinom príbehy, štúdie a stratégie, ktoré vám pomôžu skoncovať s neporiadkom a vytvoriť si priestor na to, čo je skutočne podstatné. Metóda KonMari v kombinácii s poznatkami plynúcimi z rôznych štúdií vám pomôžu zvládnuť výzvu, akou je chaos na pracovisku. S usporiadaným stolom a mysľou sa navráti aj pocit spokojnosti a šťastia.

Súrodenci Liv, Ellen a Hakon prichádzajú aj s deťmi a partnermi na taliansku riviéru, aby oslávili otcovu sedemdesiatku. Oslava sa uberie nečakaným smerom, keď rodičia počas slávnostného obeda oznámia, že sa rozvádzajú. Šokovaní súrodenci sa každý po svojom pokúšajú vyrovnať s novou situáciou. Nečakaný zvrat mení dejiny aj dynamiku celej rodiny. V príbehoch troch súrodencov sa z rôznych uhlov pohľadu dozvedáme o ich vzťahoch, o blízkosti, rozvrate, následkoch rozvodu a o tom, čo vlastne znamená byť rodinou. Helga Flatland píše o medziľudských vzťahoch s takým porozumením, psychologickou hĺbkou ale aj humorom, ako len málo autorov. Sladkotrpký román ocenený Cenou nórskych kníhkupcov ponúka detailný pohľad na našich najbližších. Odhaľuje, že nikdy nie je neskoro na to, aby sme sa mohli zmeniť...

Sladkotrpký román ocenený Cenou nórskych kníhkupcov ponúka detailný pohľad na našich najbližších. Odhaľuje, že nikdy nie je neskoro na to, aby sme sa mohli zmeniť... Súrodenci Liv, Ellen a Hakon prichádzajú aj s deťmi a partnermi na taliansku riviéru, aby oslávili otcovu sedemdesiatku. Oslava sa uberie nečakaným smerom, keď rodičia počas slávnostného obeda oznámia, že sa rozvádzajú. Šokovaní súrodenci sa každý po svojom pokúšajú vyrovnať s novou situáciou. Nečakaný zvrat mení dejiny aj dynamiku celej rodiny. V príbehoch troch súrodencov sa z rôznych uhlov pohľadu dozvedáme o ich vzťahoch, o blízkosti, rozvrate, následkoch rozvodu – a o tom, čo vlastne znamená byť rodinou. Helga Flatland píše o medziľudských vzťahoch s takým porozumením, psychologickou hĺbkou ale aj humorom, ako len málo autorov.

Preben Pramm ležal týždeň zviazaný a mŕtvy vo svojej obývačke, kým ho našli. Všetko naznačuje tomu, že ho vrah pred smrťou brutálne mučil. Dom je prevrátený hore nohami, vrahovia však zrejme nenašli, čo hľadali. Aké tajomstvo strážil nenápadný starec, ktorý nemal rodinu ani priateľov? Kľúčový svedok je debutom jedného z najúspešnejších škandinávskych autorov detektívok. Román, ktorý sa zakladá na skutočnom kriminálnom prípade, je zároveň prvou knihou série o hlavnom inšpektorovi Williamovi Wistingovi.

Elektromobily šetrné k životnému prostrediu, udržateľné potraviny, oblečenie z recyklovaných plastov vylovených z mora. Hurá! Veľké spoločnosti nás ľahko presvedčia, že svet dokážeme zachrániť kupovaním správnych vecí. To je však rozsiahla a nebezpečná lož. Katharin Hartmannová, odborníčka na "greenwashing", opisuje zavádzanie zákazníkov a ukazuje, ako sa môžeme proti tejto lži brániť. Čím absurdnejšie zelené klamstvá sú, tým ľahšie im uveríme. Šíria sa už od osemdesiatych rokov a dnes sú populárnejšie ako kedykoľvek predtým. Hartmannová prináša príklady z celého sveta, od veľkej ropnej spoločnosti, ktorá zamietla pod koberec najväčšiu haváriu v histórii, cez ničenie svetových pralesov kvôli sóji, hovädziemu dobytku a palmovému oleju, až po textilný priemysel. Ako ukazuje, greenwashing je nebezpečný tým, že ľudí nevedie k skutočnej zmene, a tým len prehlbuje krízu, v ktorej sme sa ocitli.

Druhá a dlho očakávaná zbierka Teda Chianga prináša prekvapivé myšlienky, ktoré osvetľujú záhady vesmíru aj ľudského vnútra. V príbehu Kupec a alchymistova brána sa predavač látok vďaka magickému portálu môže vrátiť do minulosti a pokúsiť sa o nápravu dávnych chýb. Výdych je listom od vedca z inej planéty, ktorého objav prinesie prekvapivé dôsledky nielen pre jeho vlastný svet, ale aj pre ľudstvo. A v poviedke Životný cyklus softvérových objektov žena vychová z digitálneho tvora komplexnú osobnosť, schopnú citov i rozhodnutí. Elegantná zbierka, ktorá sa vám uhniezdi v myšlienkach, sa zaoberá najstaršími otázky nášho jestvovania: Aká je podstata vesmíru? Čo znamená byť človekom? Existuje slobodná vôľa? Každý jeden príbeh vlastným spôsobom dokazuje, že komplexná a premyslená sci-fi vystupuje na nové úrovne krásy, významu a súcitu. Ted Chiang je držiteľom mnohých literárnych ocenení a obyvateľom mnohých literárnych žánrov. Autora poviedky, ktorá sa stala predlohou pre film Arrival, síce pričleňujú k sci-fi, no jeho poviedky sa odmietajú niekam zaradiť: evokujú tichú racionálnu mágiu Jorgeho Luisa Borgesa a čerpajú z bohatých dejín rozprávačstva.

Druhá a dlho očakávaná zbierka Teda Chianga prináša prekvapivé myšlienky, ktoré osvetľujú záhady vesmíru aj ľudského vnútra. V príbehu Kupec a alchymistova brána sa predavač látok vďaka magickému portálu môže vrátiť do minulosti a pokúsiť sa o nápravu dávnych chýb. Výdych je listom od vedca z inej planéty, ktorého objav prinesie prekvapivé dôsledky nielen pre jeho vlastný svet, ale aj pre ľudstvo. A v poviedke Životný cyklus softvérových objektov žena vychová z digitálneho tvora komplexnú osobnosť, schopnú citov i rozhodnutí. Elegantná zbierka, ktorá sa vám uhniezdi v myšlienkach, sa zaoberá najstaršími otázky nášho jestvovania: Aká je podstata vesmíru? Čo znamená byť človekom? Existuje slobodná vôľa? Každý jeden príbeh vlastným spôsobom dokazuje, že komplexná a premyslená sci-fi vystupuje na nové úrovne krásy, významu a súcitu. Ted Chiang je držiteľom mnohých literárnych ocenení a obyvateľom mnohých literárnych žánrov. Autora poviedky, ktorá sa stala predlohou pre film Arrival, síce pričleňujú k sci-fi, no jeho poviedky sa odmietajú niekam zaradiť: evokujú tichú racionálnu mágiu Jorgeho Luisa Borgesa a čerpajú z bohatých dejín rozprávačstva.

Epidémie smrtiacich chorôb ohrozovali ľudstvo už od nepamäti. Ich zásahy boli pritom často také radikálne, že ovplyvnili vývoj civilizácií takmer na celom svete. Výrazne zasiahli v prospech moderných ľudí v ich strete s neandertálcami. Neznáme choroby nielenže prispeli k pádu Rímskej ríše, ale mor zabránil i jej opätovnému zjednoteniu. V stredoveku zasiahla populáciu vo viacerých vlnách neslávne známa čierna smrť, pravdepodobne najdesivejšia a najtragickejšia pandémia v dejinách. Ani prežitie morových pandémií však neprinieslo ľudstvu vytúžený pokoj. Vojenské konflikty novovekého sveta významne napomohli šíreniu škvrnitého týfusu či cholery. Choroby sa stali "biologickými zbraňami" Európanov pri kolonizácii Ameriky. Veľké množstvo jej pôvodných obyvateľov mali na svedomí pravé kiahne. Dokonca aj Napoleon sa musel skloniť pred silou bubonického moru či škvrnitého týfusu, ktoré masovo kántrili jeho vojakov. O nepoučiteľnosti ľudstva z vlastných dejín svedčia smrtiace vlny rôznych druhov chrípky, ktoré sprevádzali celé 20. storočie. Kniha ponúka texty renomovaných archeológov a historikov, sumarizujúce epidemické i pandemické nákazy, ktoré už ľudstvo dokázalo prekonať.

Elektromobily šetrné k životnému prostrediu, udržateľné potraviny, oblečenie z recyklovaných plastov vylovených z mora. Hurá! Veľké spoločnosti nás ľahko presvedčia, že svet dokážeme zachrániť kupovaním správnych vecí. To je však rozsiahla a nebezpečná lož. Katharin Hartmannová, odborníčka na „greenwashing“, opisuje zavádzanie zákazníkov a ukazuje, ako sa môžeme proti tejto lži brániť. Čím absurdnejšie zelené klamstvá sú, tým ľahšie im uveríme. Šíria sa už od osemdesiatych rokov a dnes sú populárnejšie ako kedykoľvek predtým. Hartmannová prináša príklady z celého sveta, od veľkej ropnej spoločnosti, ktorá zamietla pod koberec najväčšiu haváriu v histórii, cez ničenie svetových pralesov kvôli sóji, hovädziemu dobytku a palmovému oleju, až po textilný priemysel. Ako ukazuje, greenwashing je nebezpečný tým, že ľudí nevedie k skutočnej zmene, a tým len prehlbuje krízu, v ktorej sme sa ocitli.

Epidémie smrtiacich chorôb ohrozovali ľudstvo už od nepamäti. Ich zásahy boli pritom často také radikálne, že ovplyvnili vývoj civilizácií takmer na celom svete. Výrazne zasiahli v prospech moderných ľudí v ich strete s neandertálcami. Neznáme choroby nielenže prispeli k pádu Rímskej ríše, ale mor zabránil i jej opätovnému zjednoteniu. V stredoveku zasiahla populáciu vo viacerých vlnách neslávne známa čierna smrť, pravdepodobne najdesivejšia a najtragickejšia pandémia v dejinách. Ani prežitie morových pandémií však neprinieslo ľudstvu vytúžený pokoj. Vojenské konflikty novovekého sveta významne napomohli šíreniu škvrnitého týfusu či cholery. Choroby sa stali „biologickými zbraňami“ Európanov pri kolonizácii Ameriky. Veľké množstvo jej pôvodných obyvateľov mali na svedomí pravé kiahne. Dokonca aj Napoleon sa musel skloniť pred silou bubonického moru či škvrnitého týfusu, ktoré masovo kántrili jeho vojakov. O nepoučiteľnosti ľudstva z vlastných dejín svedčia smrtiace vlny rôznych druhov chrípky, ktoré sprevádzali celé 20. storočie. Kniha ponúka texty renomovaných archeológov a historikov, sumarizujúce epidemické i pandemické nákazy, ktoré už ľudstvo dokázalo prekonať.

Svet prežil katastrofu, z ktorej sa ľudstvo už nemusí pozviechaťPost-apokalyptický román Jacka Londona sa odohráva v roku 2073. Uplynulo už šesťdesiat rokov od červenej smrti, ktorá vyhladila takmer celé ľudstvo a prežilo len pár malých skupiniek, ktoré bojujú o prežitie. Stará civilizácia je v troskách a existuje už len jeden posledný svedok jej dávnej slávy. Starý muž kráča po zarastenom železničnom násype, sprevádza ho mladý zdivočený chlapec. Rozprávanie starého profesora o dobách dávno minulých ťažko nachádza publikum, ktoré by ho počúvalo a chápalo – jeho vnuci už vyrastajú v úplne inom, primitívnejšom svete a vyhliadky ľudstva sú aj pri pohľade na nich neisté. U nás menej známy Londonov román patrí k základným dielam svojho žánru, ktorý sa tiahne od Mary Shelleyovej až ku Cormacovi McCarthymu.