Premedia strana 20 z 41

Pravek – dedina uprostred Poľska, kde sa všednosť preplieta s nezvyčajnosťou, prítomnosť s mýtom a každodenný život je dôležitejší ako veľké udalosti. V búrlivom dvadsiatom storočí bojuje v Praveku niekoľko pokolení niekoľkých rodín o šťastie i budúcnosť. Ich osudy vytvárajú univerzálny príbeh o čase, pominuteľnosti a ľudskom osude. Jeden z najvýraznejších súčasných poľských románov, ktorý bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, už roky nachádza čitateľov na celom svete. Jeho autorka získala Nobelovu cenu za literatúru.

Kniha o súdnom procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom v roku 1961 vyvolala v čase svojho prvého vydania veľký záujem, ale aj pobúrenie. Eichmanna uniesli z Argentíny do Izraela, kde bol obvinený, že bol jedným z hlavných strojcov konečného riešenia židovskej otázky. Kniha koncipovaná ako reportáž je zároveň historickým svedectvom, filozofickou úvahou a pojednaním o rôznych výkladoch práva. Opakuje sa v nej dilema z norimberských procesov, kde sa obžalovaní obhajovali tým, že len poslúchali rozkazy. Arendtová napísala nepohodlnú knihu. Jej portrét Eichmanna nezodpovedal tradičnej predstave vojnového zločinca ako psychopata a brutálneho vraha, namiesto toho tu máme podivný produkt svojej doby s dušou byrokrata. Vášnivé diskusie vyvolali jej pasáže o židovských radách, ktoré sa svojim spôsobom podieľali na hladkom priebehu likvidácie židovského obyvateľstva. Tretí problém sa týkal jej kritiky samotného procesu a spôsobu, akým bol vedený. Dnes, s odstupom šesťdesiatich rokov, kniha patrí medzi najvýraznejšie míľniky v uvažovaní nielen o holokauste, ale aj o rizikách modernej spoločnosti.

Dámsky gambit je literárnou predlohou jedného z najúspešnejších seriálov posledných rokov spoločnosti Netflix. Román o živote fiktívnej nesmierne talentovanej mladej šachistky nás zavedie do päťdesiatych rokov minulého storočia. Osemročná sirota Beth Harmonová je mĺkve nenápadné dievča, ktoré z letargie prebudí až jej prvá šachová partia. Už ako šestnásťročná súperí so špičkou a stáva sa z nej najlepšia americká šachistka. Čím vyššie sa však dostáva, tým osamelejšia je. Únik hľadá v alkohole a tabletkách na upokojenie. Veľmi rýchlo zisťuje, že musí čeliť nielen súperom, ale aj svojim démonom.

Od vybudovania Sankt-Peterburgu po brutálnu stalinistickú propagandu, od ľudového umenia k magickým rituálom ázijských šamanov, od Puškinovej poézie po Mussorgského hudbu a Ejzenštejnove filmy. Defiluje pred nami neuveriteľne pestrá škála ľudí, ktorí tvorili históriu ruskej kultúry: nevoľnícki umelci, aristokrati, revolucionári, exulanti, kňazi i disidenti. Natašin tanec je panoramatickým obrazom Ruska a jeho histórie, skúmanou cez optiku kultúry. Unikátnosť tohto diela, ktoré ponúka zrozumiteľný a zasvätený výklad prepojenosti ruskej histórie, politiky, spoločnosti i geografie s kultúrou, spočíva v autorovom brilantnom výklade témy, ilustrovanej citlivým výberom citátov z literárnych diel veľkých ruských autorov a kultúrnych mysliteľov. Titul knihy vychádza zo slávnej scény v Tolstého epopeji Vojna a mier, kde mladá a krásna Nataša Rostovová tancuje na ľudovú melódiu, inštinktívne vnímajúc jej rytmus a tanečné kroky. Figes si tento obraz zvolil ako metaforu, že ruský zmysel pre identitu je stelesnený v jeho kultúre tak, ako vari v žiadnej inej veľkej kultúre.

V korunách stromov je dielo plné horlivého aktivizmu a protestu, v ktorom sa ale zároveň pred čitateľom neuveriteľným spôsobom objavuje príroda – a kniha je teda aj ódou na ňu. Dvanásty román Richarda Powersa sa pred nami od koreňov ku korune a potom späť odvíja ako sústredené kruhy navzájom poprepájaných príbehov. Tie siahajú od New Yorku v období pred vojnou Juhu proti Severu až po boje o drevo na severozápade Spojených štátov koncom 20. storočia a ďalej. Existuje totiž svet, ktorý sa odvíja paralelne s tým naším – tento svet je nesmierny, pomalý, navzájom poprepájaný, bohatý, neuveriteľne tvorivý a našimi očami takmer neviditeľný. Prichádza príbeh o niekoľkých ľuďoch, ktorí sa tento svet naučia vidieť, a ktorí sú vtiahnutí do prebiehajúcej katastrofy. „Dômyselne vystavaný príbeh, ktorý sa vetví a týči ako stromy, čo sa nachádzajú v jeho jadre. Ich výnimočnosť a vzájomná prepojenosť pritom odráža ľudí, ktorí medzi nimi žijú,“ zhodnotila komisia, ktorá románu udelila Pulitzerovu cenu za beletriu.

Pieskom zaviaty Arrakis sa zazelenie, ožije a je čoraz úrodnejší. Zmenená klíma zasadí tvrdý úder ekonomike planéty – znamená totiž zánik púštnych červov. Paul Atreides, spasiteľ Duny, ktorý sa svojho času postavil do čela fremenov, mizne v púšti. Arrakisu vládne jeho sestra Alia, ale jej vláda nie je absolútna. Musí čeliť zradám a vzburám – a zlým hlasom ozývajúcim sa z jej vnútra. Jedinú nádej predstavujú Paulove deti, dvojičky obdarené nadprirodzenými schopnosťami. Alia si uvedomuje ich cenu a snaží sa ich zmanipulovať. Ale Leto a Ghanima majú nielen vízie, ale aj svoje vlastné plány – a vlastné osudy.

V jeden horúci júlový deň zmizne nádejná mladá hádzanárka Kajsa Bergová. Polícia sa pustí do rozsiahlej pátracej akcie pozorne sledovaná zástupcami médií. Každý deň ich bombardujú novými a čoraz dramatickejšími titulkami a inšpektor Wisting priznáva vlastnú bezradnosť – ani po niekoľkých dňoch totiž nevie, ktorým smerom sa vo vyšetrovaní vydať. Keď sa v lese objaví jama, ktorá nápadne pripomína hrob a o kus ďalej nájdu požiarnici k stromu pripútané zuhoľnatené telo muža, tak sa jeho bezradnosť mení na frustráciu. Na ústave súdneho lekárstva sa hromadia telá a Wisting stále nepozná odpoveď na otázku: Čo sa stalo s Kajsou Bergovou? Detektívny román Jediná je poslednou knihou zo série prípadov Williama Wistinga, ktorý ešte nebol preložený do slovenčiny, na sériu nadväzuje Horstova nová séria Odložený prípad, kde sa stretávame s tým istým vyšetrovateľom.

Súčasné krízy sú podobné tým minulým. Ľudstvo aj v minulosti bojovalo s problémami a ohrozovali ho kolapsy. Medzi ikonické príklady zánikov starých civilizácií patrí kolaps Západorímskej ríše. Kolaps zasiahol rovnako tragicky starých Egypťanov a Asýrčanov, bojovných obyvateľov Sparty či starých Mayov. Okrem veľkých civilizácií vplýval aj na menšie ľudské spoločenstvá, akými boli Vikingovia v Grónsku alebo obyvatelia Veľkonočného ostrova. Kolapsy neobišli ani populácie strednej Európy. Hľadanie príčin zániku keltskej spoločnosti či Veľkej Moravy je rovnako podstatné ako skúmanie pádov veľkých civilizácií. Niektoré spoločnosti dokázali svoj zánik oddialiť. Faraóni Novej ríše v Egypte sa pripravovali na krízu, ľud harappskej kultúry v Indii zmenil svoje životné stratégie a obyvatelia Európy doslova vstali z popola, keď ich v stredoveku zasiahli ekonomické problémy, zmena klímy a čierna smrť. Za kolapsom nikdy nestála len jedna príčina. Každý zánik je iný, ale aj tak majú mnoho podobných znakov. Poznanie dejín kolapsov môže byť nielen obohatením poznania, ale aj pomocou pri riešení súčasných a budúcich kríz našej spoločnosti.

Spisovatelia, inžinieri a politici už vyše sto rokov snívajú o živote vo vonkajšom kozmickom priestore. Niektorých tam ťahá výhľad na vybudovanie lepšieho sveta, pre iných je to otázka geniálneho inžinierstva, zakladania kozmických kolónií alebo privatizácie zdrojov surovín na Mesiaci. Tieto vízie majú ďalekosiahle dôsledky pre život na Zemi. Pre ruských kozmistov z konca devätnásteho storočia bol vonkajší kozmos miestom, kde sa mala dosiahnuť ľudskú dokonalosť. Pre iných, ako bol Wernher von Braun, to bola technická úloha, ktorá sa počas kozmických pretekov, studenej vojny a druhej svetovej vojny kombinovala s deštruktívnou geopolitikou. Veľmi odlišný pohľad ponúkal vo svojich sci-fi knihách zase Arthur C. Clarke. NASA medzitým naplánovala a zorganizovala stavbu kozmickej stanice, ktorú riadila v štýle pozemskej korporácie. Dnes sa stal prieskum vonkajšieho kozmu hobby technologických miliardárov, ako sú Elon Musk a Jeff Bezos, ktorých motivuje prenos ich komerčných ambícií aj do sféry mimo nášho sveta. Od utopických snov či koloniálnych ambícií až po útočisko pred environmentálnou katastrofou, príbehy v tejto knihe odhaľujú alternatívnu históriu nášho vzťahu s vonkajším kozmickým priestorom. Strhujúci výklad Freda Scharmena ponúka nečakané hlboké prieniky do spôsobu, akým sa pozeráme na život na Zemi.

Najväčšia politická lož v dejinách moderného Slovenska znie: Stačí prestať kradnúť a problémy sa vyriešia. Nestačí a nevyriešia. Tri desaťročia ekonomickej histórie krajiny sú plné šialených rozhodnutí. Ich dôsledky sa počítajú na miliardy eur, premárnené životné osudy a životy ľudí. Súčasťou mnohých zlomových okamihov bola korupcia, ale hlavným vinníkom problémov bola neschopnosť, malichernosť, neochota a nedostatok guráže. Slovensko na ceste za prosperitou stratilo vôľu hľadať riešenia. Kniha Ako skapal tatranský tiger ukazuje najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré ovplyvnili hospodársky vývoj krajiny od jej vzniku v roku 1993 až do roku 2020. Jednotlivé časti knihy sa venujú najdôležitejším témam a okamihom ekonomickej histórie ponovembrového Slovenska: privatizácia, vznik koruny a prijatie eura, krachy bánk a nebankových spoločností, zdravotníctvo, dôchodková reforma, reformy, verejné financie, spory okolo eurovalu. Od koruny ku korone – Najväčšia politická lož v histórii Slovenska: „Stačí prestať kradnúť".PRIVATIZÁCIA: Všetko bude inak a bude to lepšie – Slovenská cesta transformácie: cudzie nechceme, svoje si rozdáme.KORUNA A EURO: Graf, ktorý zmenil históriu – Koruna: nečakane úspešná mena, ktorá nečakane rýchlo odišla do histórie.BANKY: Keď traja robia to isté – Ako bankári ošklbali Slovensko a nič sa im nestalo.VEREJNÉ FINANCIE: Zastavme ich, bratia – Ani minimálny, ani sociálny. Štát na Slovensku je slabý a deravý.DÔCHODKY: Čistá zloba – Ako zlodeji budúcich dôchodkov obrali mladých o dôstojnú starobu.ZDRAVOTNÍCTVO: Keď slabý štát zabíja – Tragédia zdravotníctva, v ktorom pacient nikdy nebol na prvom mieste.EUROVAL: Malá, ale sebecká krajina – Ako Slováci vytrestali Grékov a takmer zastavili Európu na ceste do nevoľníctva.REFORMY: Ako skapal tatranský tiger – Prečo Slovensko nerieši problémy a ľuďom je to jedno.

Svet ovláda toxická ideológia extrémnej rivality a individualizmu. Zahmlieva skutočnú ľudskú povahu a ničí nádej a spoločný cieľ. Nahradiť ju môže len pozitívna vízia – nový príbeh, ktorý znovu zaangažuje ľudí do politiky a osvetlí cestu k lepšiemu svetu. Britský politický a environmentálny aktivista George Monbiot popisuje, ako nové poznatky v psychológii, neurovede a evolučnej biológii umožňujú vidieť ľudí a ich povahu v úplne inom svetle: ako výnimočných altruistov, ktorí navzájom spolupracujú. Ukazuje, ako na týchto zisteniach môžeme stavať a vytvoriť novú politiku: politiku spolupatričnosti. Zásadné preorganizovanie demokracie a ekonomiky zdola nám podľa neho umožní opäť získať kontrolu a zvrhnúť sily, ktoré maria naše snahy o lepšiu spoločnosť. Naliehavá a zanietená kniha prináša nádej a jasnosť potrebné pre zmenu sveta.

Masa a moc sú kľúčové pojmy našej epochy. Bol nimi fascinovaný aj Elias Canetti, ktorý ich skúma ako fenomény, pre ktoré možno nájsť v dejinách ľudstva množstvo príkladov. Písaniu tejto knihy venoval viac ako dvadsať rokov svojho života. Canettiho tvrdenia sú často intuitívne, nepodkladá ich zdrojmi, ale prežitkom, filozofuje, psychologizuje, hravým spôsobom interpretuje mýty a rituály, ale rovnakú pozornosť venuje aj bežnému životu a vlastným skúsenostiam. Napriek jeho výletom do dejín a ku kultúrno-antropologickým prameňom je Masa a moc predovšetkým veľkým dielom a veľkou básnickou víziou ľudského univerza.

53 krátkych esejí o tom, ako byť optimista, ako sa dožiť 120 rokov, ako hovoriť nie, ako prezentovať, ako byť štedrý a aj o tom, ako byť niekedy horší. Dal som si záväzok, že počas jedného roka napíšem každý týždeň jednu esej, ktorú pošlem ako newsletter ďalej. Každý týždeň jedna téma na 500 slov a tip na knihu pre tých, ktorí sa téme chcú venovať viac do hĺbky. Žiadna grafika, len čistý text. Iba podstata. Ich obľúbenosť a reakcie odberateľov ma priviedli k myšlienke vydať ich ako knihu. 53 esejí na každý týždeň v roku. Všetko, čo už viete, ale potrebujete počuť znova.

Na Silvestra, presne o polnoci, otrasie Oslom mohutná explózia a polícia je okamžite v pohotovosti – predpokladá sa totiž, že šlo o teroristický útok. Medzi ťažko zranenými je aj Ruth-Kristine Smeplassová, matka Patricie, dievčatka, ktoré niekto pred desiatimi rokmi uniesol. Vyšetrovanie výbuchu pozorne sledujú médiá, no novinárku Emmu Rammovú zaujme najmä Smeplassovej osud a záhadné zmiznutie malej Patricie. To nenecháva na pokoji ani policajta, ktorý ho vyšetroval, Alexandrovi Blixovi. Podarí sa im preniknúť cez polopravdy a lži obklopujúce celý prípad a zistiť, čo sa naozaj stalo?

Dej knihy Lenin v Zürichu začína pred vypuknutím prvej svetovej vojny a končí známym transportom cez Nemecko do Ruska v roku 1917. Alexander Solženicyn dlhé roky zbieral materiál nielen na Súostrovie Gulag, ale aj na románový cyklus Červené koleso, plánovaný ako cyklus dvadsiatich kníh, ktorého písaniu sa venoval počas rokov v americkom exile. Hoci v ňom videl svoje životné dielo, zostal nedokončený. Iba prvé dve knihy majú pritom románový charakter, zvyšné publikované časti sú skôr faktografickou kronikou. Autor chcel v každej z častí zachytiť dobové udalosti v tzv. uzloch, ich dej sa vždy koncentroval do niekoľkých kľúčových dní. V roku 1975 Solženicyn vydal časti týkajúce sa Lenina v osobitnej knihe s názvom Lenin v Zürichu. Lenina v nej vykreslil ako človeka posadnutého jedinou myšlienkou, rozpútať svetovú socialistickú revolúciu. Uznáva len vlastné názory, rozkolu vo svojej strane dáva prednosť pred kompromismi, a to aj za cenu vlastnej izolácie. Nepozná priateľstvo, s ľuďmi sa spája, len ak ich môže využiť pre svoju vec. Ak pre neho v danú chvíľu nie sú užitoční, odvrhne ich. Medzi využívaných priateľov patrí aj jeho milenka Inessa Armandová, na ktorej mu však prekáža príliš nezávislý spôsob myslenia, prednosť dáva Nadežde Krupskej, ktorá je poddajná a oddane sa o neho stará.