Premedia strana 22 z 49

Fascinujúca a súčasne vtipná kniha o nepotlačiteľnej potrebe veľkých i malých diktátorov obšťastňovať svet písaným slovom. Už od čias Rímskej ríše mali diktátori nutkanie písať knihy. Ale až v dvadsiatom storočí došlo priam k erupcii tejto diktátorskej obsesie. Titani tohto žánru ako napríklad Stalin, Hitler, Mussolini, Mao či Chomejní produkovali teoretické diela, duchovné manifesty, básnické zbierky, memoáre, ba občas aj poklesnuté romance ako na bežiacom páse. A nekonečná záplava diktátorskej makulatúry dodnes celkom neopadla. Daniel Kalder v tejto brilantne a so sarkastickým nadhľadom napísanej knihe hľadá a nachádza odpovede na základné otázky tohto literárneho žánru: prečo a ako sa produkovanie písaného slova tohto typu, nazývaného z neznámych dôvodov literatúrou, stalo jedným z kľúčových pilierov diktátorských režimov? Čo odhaľujú tieto diela o diktátorovej duši? Ako môžu knihy a gramotnosť všeobecne, o ktorých pozitívnom vplyve nikto seriózny nepochybuje, spôsobovať toľko zla? Ako je možné, že sú knihy na škodu sveta? Pekelná knižnica je knihou o knihách tých najkrvavejších diktátorov ľudskej histórie, presvedčených nielen o svojom historickom poslaní, ale aj o svojom talente a spisovateľskej genialite. Tieto knihy vychádzali v miliónových nákladoch, čítali ich povinne i dobrovoľne, povrchne i extaticky milióny ľudí. Drvivá väčšina z nich už nie je ničím iným, než dobovou kuriozitou a nemá ani hodnotu literárneho braku. O to pútavejšie je poprechádzať sa pod erudovaným autorovým vedením týmto literárnym panoptikom.

Jeden z najvýznamnejších ekonómov mesta prichádza s prelomovou knihou, ktorá mení naše nazeranie na mestá. Amerika by bez veľkých miest nebola Amerikou, ale napriek tomu majú veľkomestá zlú povesť: hovorí sa o nich, že sú špinavé, chudobné, nezdravé a škodia životnému prostrediu. Je to však pravda? Edward Glaeser vo svojej knihe tvrdí, že práve veľkomestá sú najzdravšie, najzelenšie a najbohatšie v ekonomickom aj kultúrnom zmysle. Vydáva sa do histórie a cestuje po celom svete, pričom opisuje, ako veľkomestá fungujú a ako ľudstvo vďaka nim napreduje. Glaeser je odvážny reportér a šikovný analytik, ktorý presvedčivo a naliehavo vysvetľuje, prečo sú mestá výnimočné a dôležité. Výsledkom jeho výskumu je množstvo dôkazov o tom, že práve veľkomestá sú tým najlepším vynálezom v histórii ľudstva a zároveň aj našou najväčšou nádejou do budúcnosti.

Jeden z najvýznamnejších ekonómov mesta prichádza s prelomovou knihou, ktorá mení naše nazeranie na mestá. Amerika by bez veľkých miest nebola Amerikou, ale napriek tomu majú veľkomestá zlú povesť: hovorí sa o nich, že sú špinavé, chudobné, nezdravé a škodia životnému prostrediu. Je to však pravda? Edward Glaeser vo svojej knihe tvrdí, že práve veľkomestá sú najzdravšie, najzelenšie a najbohatšie v ekonomickom aj kultúrnom zmysle. Vydáva sa do histórie a cestuje po celom svete, pričom opisuje, ako veľkomestá fungujú a ako ľudstvo vďaka nim napreduje. Glaeser je odvážny reportér a šikovný analytik, ktorý presvedčivo a naliehavo vysvetľuje, prečo sú mestá výnimočné a dôležité. Výsledkom jeho výskumu je množstvo dôkazov o tom, že práve veľkomestá sú tým najlepším vynálezom v histórii ľudstva a zároveň aj našou najväčšou nádejou do budúcnosti.

Všelijako sa dá listovať v dobe, ktorú sme všetci spoločne, v tejto malebnej krajine na hornom výbežku Karpatskej kotliny, prežili. Môžete si prechádzať sedem rokov staré noviny, keď sa vám chce. Alebo sa ňúrať v grafoch a štatistikách, ak máte dojem, že váš život nie je dostatočne nudný. Ale nič z toho tak dokonale a autenticky nezachytí tú tupotu, ktorou sme boli obklopení, ako vtipy, na ktorých sme sa po celý čas priebežne smiali. Všetky tie postavičky a ich tragikomické prúsery, ktoré sa nám tu, slovami klasika, trtošili a pregrciavali, vystihne jednoduchý vtip oveľa lepšie, než komplikovaná analýza. Cynická obluda ich za prvých sedem rokov svojej existencie spravila viac ako tritisíc. Z nich jej autor starostlivo vybral štyri stovky tých najlepších, najobľúbenejších, najvýstižnejších a tých, ktoré najviac pobúrili Andrej Danka. Roztriedil ich tematicky do desiatich kapitol podľa toho, ktorým z fenoménov sa zaoberali od Fica, cez historky z krajiny potácajúcej sa medzi Ruskom a civilizáciou, kresťanského boja za návrat do stredoveku, vzostup náckov, trápenia komickej opozície, figúrky viac smiešne než vtipné, až po šport a dejiny mafiánskeho štátu. Ku každej z nich napísal krátku esej a vy tak do rúk dostávate dokonalú kroniku siedmich rokov, kde je všetko podstatné namiesto zdĺhavých omáčok vyrozprávané údernými pointami v stručných bublinkách. Históriu siedmich rokov Slovenska, jeho obyvateľov, okolitého sveta aj vás samých, nad ktorou by objektívne možno bolo treba skôr zaplakať, ale v takto spracovanej podobe sa budete v prvom rade kráľovsky baviť.

Román o tom, aká je cena víťazstva... a cena vojny. Pokračovanie slávneho románu Duna je viac ako fantasy, viac ako sci-fi: jedinečne výstižná analýza moci a jej dôsledkov pre jednotlivca. Dvanásť rokov po tom, čo pokoril Harkonnenovcov, vládne Paul Atreides ako imperátor celému známemu vesmíru. No jeho víťazstvo má obrovské následky. Rozpútal vojnu, v ktorej zahynuli miliardy ľudí, a hoci sa mu to krviprelievanie protiví, nedokáže ho zastaviť. Dokáže aspoň zachrániť seba a svojich milovaných? Spasiteľ Duny je pokračovanie príbehu Paula Atreidesa, známeho a obávaného pod menom MuadʼDib, ktorý vo svojich rukách sústredil väčšiu moc, než je pre smrteľníka zdravé. Fanatickí Fremeni ho uctievajú ako božstvo, ale veľkorody, ktoré pri svojom nástupe na trón porazil, ho nenávidia. Teraz musí čeliť sprisahaniu z najbližších kruhov. V ohrození je všetko: jeho potomkovia, jeho láska, jeho budúcnosť. A spolu s tým aj budúcnosť celého vesmíru.

Román o tom, aká je cena víťazstva... a cena vojny. Pokračovanie slávneho románu Duna je viac ako fantasy, viac ako sci-fi: jedinečne výstižná analýza moci a jej dôsledkov pre jednotlivca. Dvanásť rokov po tom, čo pokoril Harkonnenovcov, vládne Paul Atreides ako imperátor celému známemu vesmíru. No jeho víťazstvo má obrovské následky. Rozpútal vojnu, v ktorej zahynuli miliardy ľudí, a hoci sa mu to krviprelievanie protiví, nedokáže ho zastaviť. Dokáže aspoň zachrániť seba a svojich milovaných? Spasiteľ Duny je pokračovanie príbehu Paula Atreidesa, známeho a obávaného pod menom Muad`Dib, ktorý vo svojich rukách sústredil väčšiu moc, než je pre smrteľníka zdravé. Fanatickí Fremeni ho uctievajú ako božstvo, ale veľkorody, ktoré pri svojom nástupe na trón porazil, ho nenávidia. Teraz musí čeliť sprisahaniu z najbližších kruhov. V ohrození je všetko: jeho potomkovia, jeho láska, jeho budúcnosť. A spolu s tým aj budúcnosť celého vesmíru.

Philip bol pacient, ktorému renomovaný psychoanalytik Julius Hertzfeldt pred dávnymi rokmi nedokázal pomôcť a vyliečiť ho zo závislosti od sexu. Ich životné cesty sa opäť pretnú v čase, keď je Julius náhle konfrontovaný s vlastnou smrteľnosťou a ochorenie, ktorému čelí, ho prinúti klásť si otázky o význame svojho života. Pri stretnutí s Philipom zistí, že je stále rovnako arogantný a sebastredný, ale svojej závislosti sa údajne zbavil – a to síce čítaním diela nemeckého pesimistického filozofa Arthura Schopenhauera, ktorý do filozofie vniesol telesnosť. Yalom sa v tejto knihe venuje veľkým témam: strate, pátraniu po zmysle života a sexuálnej túžbe. Je to však aj príbeh posledného roka starnúceho psychiatra a jeho terapeutickej skupiny. Prelínajú sa v ňom príbehy ľudí zo súčasnosti s osudom veľkého nemeckého filozofa, v ktorého dielach niekto mohol nájsť útechu, aj keď rovnako tam bola aj beznádej.

Jared Diamond ako autor bestsellerov Osudy ľudských spoločností a Kolaps zmenil naše chápanie vzostupov a pádov ľudskej spoločnosti. Svoju monumentálnu trilógiu zakončuje dielom Otrasy: Ako národy riešia svoje krízy, v ktorom vysvetľuje, akým spôsobom sa niektoré národy dokázali vyrovnať s krízami a prečo dokázali prijať selektívne zmeny. Diamond porovnáva, ako sa podarilo šiestim krajinám prekonať krízy, pričom sa oblúk jeho výkladu klenie od vynúteného otvorenia krajiny, ako to bolo v prípade Japonska, cez útok Sovietskeho zväzu proti Fínsku, krvavé puče v Čile a v Indonézii, až po spoločenské transformácie v Austrálii a v Nemecku po druhej svetovej vojne. Pretože Diamond žil v piatich z týchto krajín, pričom hovorí aj piatimi jazykmi, predkladá čitateľovi svoje skúsenosti z prvej ruky. Analyzuje, akým spôsobom jednotlivé krajiny dokázali identifikovať svoju krízovú situáciu, ako si ju dokázali uvedomiť, akým spôsobom prijímali bolestné opatrenia na ich prekonanie, ako dokázali byť voči sebe úprimné a ako sa dokázali poučiť z príkladov iných krajín. K tomu skúma aktuálnu situáciu v Spojených štátoch a širšie v celom svete zoči-voči aktuálnym hrozbám. Dokážeme sa z toho všetkého ponaučiť? Diamondova kniha je zasvätenou sondou do histórie, geografie i antropológie, odhaľuje nám faktory, ovplyvňujúce akým spôsobom sa národy i jednotlivci dokážu vyrovnať s veľkými výzvami. Je to veľké epické dielo v kombinácii s dôvernou úvahou človeka o sebe samom.

Jared Diamond ako autor bestsellerov Osudy ľudských spoločností a Kolaps zmenil naše chápanie vzostupov a pádov ľudskej spoločnosti. Svoju monumentálnu trilógiu zakončuje dielom Otrasy: Ako národy riešia svoje krízy, v ktorom vysvetľuje, akým spôsobom sa niektoré národy dokázali vyrovnať s krízami a prečo dokázali prijať selektívne zmeny. Diamond porovnáva, ako sa podarilo šiestim krajinám prekonať krízy, pričom sa oblúk jeho výkladu klenie od vynúteného otvorenia krajiny, ako to bolo v prípade Japonska, cez útok Sovietskeho zväzu proti Fínsku, krvavé puče v Čile a v Indonézii, až po spoločenské transformácie v Austrálii a v Nemecku po druhej svetovej vojne. Pretože Diamond žil v piatich z týchto krajín, pričom hovorí aj piatimi jazykmi, predkladá čitateľovi svoje skúsenosti z prvej ruky. Analyzuje, akým spôsobom jednotlivé krajiny dokázali identifikovať svoju krízovú situáciu, ako si ju dokázali uvedomiť, akým spôsobom prijímali bolestné opatrenia na ich prekonanie, ako dokázali byť voči sebe úprimné a ako sa dokázali poučiť z príkladov iných krajín. K tomu skúma aktuálnu situáciu v Spojených štátoch a širšie v celom svete zoči-voči aktuálnym hrozbám. Dokážeme sa z toho všetkého ponaučiť? Diamondova kniha je zasvätenou sondou do histórie, geografie i antropológie, odhaľuje nám faktory, ovplyvňujúce akým spôsobom sa národy i jednotlivci dokážu vyrovnať s veľkými výzvami. Je to veľké epické dielo v kombinácii s dôvernou úvahou človeka o sebe samom.

Philip bol pacient, ktorému renomovaný psychoanalytik Julius Hertzfeldt pred dávnymi rokmi nedokázal pomôcť a vyliečiť ho zo závislosti od sexu. Ich životné cesty sa opäť pretnú v čase, keď je Julius náhle konfrontovaný s vlastnou smrteľnosťou a ochorenie, ktorému čelí, ho prinúti klásť si otázky o význame svojho života. Pri stretnutí s Philipom zistí, že je stále rovnako arogantný a sebastredný, ale svojej závislosti sa údajne zbavil - a to síce čítaním diela nemeckého pesimistického filozofa Arthura Schopenhauera, ktorý do filozofie vniesol telesnosť. Yalom sa v tejto knihe venuje veľkým témam: strate, pátraniu po zmysle života a sexuálnej túžbe. Je to však aj príbeh posledného roka starnúceho psychiatra a jeho terapeutickej skupiny. Prelínajú sa v ňom príbehy ľudí zo súčasnosti s osudom veľkého nemeckého filozofa, v ktorého dielach niekto mohol nájsť útechu, aj keď rovnako tam bola aj beznádej.

Pred piatimi rokmi Francis Fukuyama napísal, že americké inštitúcie upadajú, pretože ich stále viac ovládajú silné záujmové skupiny. O dva roky sa jeho predpoveď vyplnila, keď sa k moci dostali viacerí politickí outsideri, ktorých ekonomický nacionalizmus a autoritárske sklony ohrozujú celý svetový poriadok. Nacionalistickí populisti vsadili na charizmatické prepojenie s „ľudom“. Pracujú s úzkym chápaním identity, čo ľudí ženie do uzavretých skupín, ktoré vylučujú všetkých ostatných. Univerzálne uznanie rovnosti, ktoré je základom liberálnej demokracie, stále častejšie spochybňujú užšími podobami uznania, založenými napríklad na národe, náboženstve alebo rase. Vyústilo to do vlny protiimigrantského populizmu, spolitizovaného islamu či bieleho nacionalizmu. Fukuyama napísal aktuálnu a dôležitú knihu – vážne varovanie, že ak nevytvoríme univerzálne chápanie ľudskej dôstojnosti, odsúdime sa na nepretržitý konflikt.

Pred piatimi rokmi Francis Fukuyama napísal, že americké inštitúcie upadajú, pretože ich stále viac ovládajú silné záujmové skupiny. O dva roky sa jeho predpoveď vyplnila, keď sa k moci dostali viacerí politickí outsideri, ktorých ekonomický nacionalizmus a autoritárske sklony ohrozujú celý svetový poriadok. Nacionalistickí populisti vsadili na charizmatické prepojenie s "ľudom". Pracujú s úzkym chápaním identity, čo ľudí ženie do uzavretých skupín, ktoré vylučujú všetkých ostatných. Univerzálne uznanie rovnosti, ktoré je základom liberálnej demokracie, stále častejšie spochybňujú užšími podobami uznania, založenými napríklad na národe, náboženstve alebo rase. Vyústilo to do vlny protiimigrantského populizmu, spolitizovaného islamu či bieleho nacionalizmu. Fukuyama napísal aktuálnu a dôležitú knihu - vážne varovanie, že ak nevytvoríme univerzálne chápanie ľudskej dôstojnosti, odsúdime sa na nepretržitý konflikt.

Je ešte možné o holokauste, tejto zdanlivo uzavretej kapitole ľudských dejín, povedať niečo nové? Kniha amerického historika to robí nielen preto, že si podrobnejšie všíma environmentálne pozadie nacistickej ideológie a premeny jej ústredných cieľov, ale aj preto, že vidí naliehavú paralelu so súčasnosťou, keď sa klimatické zmeny premietajú do svetovej politiky. Svet sa namiesto vízie lepšej budúcnosti čoraz viac zaoberá temnými apokalyptickými scenármi, kde boj o obmedzené prírodné zdroje môže prerásť do veľkých konfliktov. V impozantnom príbehu o vyhladení a prežití, predstavuje Timothy Snyder nové vysvetlenia obrovských ukrutností napáchaných v dvadsiatom storočí a odhaľuje riziká, ktorým čelíme v dvadsiatom prvom. Využívajúc nové pramene z východnej Európy a zabudnuté svedectvá Židov, ktorí prežili, pripomína autor, že masová vražda Židov je udalosť nie tak vzdialená a oveľa pochopiteľnejšia, ako by sme sa nádejali a teda oveľa hrôzostrašnejšia. Holokaust sa začal na temnom a dostupnom mieste v Hitlerovej mysli. Jeho zárodkom bola myšlienka, že odstránenie Židov by mohlo obnoviť rovnováhu a planéte a umožniť Nemcom získať zdroje, ktoré zúfalo potrebovali. Táto predstava o svete sa mohla dať zrealizovať, len ak by Nemecko zničilo iné štáty, čiže Hitlerov cieľ bola koloniálna vojna na európskej pôde. K najväčším stratám na životoch došlo na miestach, kde sa úplne rozpadli politické štruktúry. V bezštátnych zónach zomreli takmer všetci Židia. Pomáhalo im niekoľko ľudí, zopár spravodlivých, ktorých nepodporovali žiadne inštitúcie. Snyder upozorňuje na ponaučenie plynúce z holokaustu a dospieva k záveru, že sme nepochopili moderný vek a ohrozili tým našu budúcnosť. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle a nás tiež.

Nové slovenské vydanie Súostrovia Gulag vychádza v revidovanom preklade doplnenom novými poznámkami a doslovom, ktorý sa zameriava na slovenské obete gulagu a dobové politické súvislosti. Solženicynovo prelomové dielo odhaľuje pomery v sovietskych komunistických koncentračných táboroch. Stalo sa symbolom politickej a ľudskej obžaloby stalinizmu, pričom však neobchádza fakt, že základy totalitného štátu siahajú až k Leninovi – už počas jeho vlády začali masové popravy, položil základy plánovanej ekonomiky, vytvoril Čeku a vznikli prvé tábory, neskôr známe ako gulag. Autor čerpal z vlastných skúseností politického väzňa, ktorý prešiel hrôzami gulagu, ako aj z dobových dokumentov a mnohých autentických svedectiev. Sleduje osud jedného väzňa od zatknutia, cez vyšetrovanie, súd, transport do tábora a život v ňom, ako aj ďalšie príbehy jednotlivých väzňov a na pozadí týchto udalostí uvažuje o nezmyselnej krutosti a absurdite sovietskeho zákonodarstva a pomerov v Stalinovej ére. Podľa Solženicynových prepočtov prešlo gulagom počas jeho existencie okolo šesťdesiat miliónov ľudí. Keď roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru, vedelo iba pár zasvätených, že už dvanásť rokov pracuje na svojom najdôležitejšom diele. Súostrovie Gulag patrí medzi najvýznamnejšie knihy 20. storočia. Ako napísal americký diplomat a historik George F. Kennan, je to „najväčšie a najsilnejšie jednotlivé svedectvo o politickom režime, aké sa v modernej dobe objavilo.“

Nové slovenské vydanie Súostrovia Gulag vychádza v revidovanom preklade doplnenom novými poznámkami a doslovom, ktorý sa zameriava na slovenské obete gulagu a dobové politické súvislosti. Solženicynovo prelomové dielo odhaľuje pomery v sovietskych komunistických koncentračných táboroch. Stalo sa symbolom politickej a ľudskej obžaloby stalinizmu, pričom však neobchádza fakt, že základy totalitného štátu siahajú až k Leninovi – už počas jeho vlády začali masové popravy, položil základy plánovanej ekonomiky, vytvoril Čeku a vznikli prvé tábory, neskôr známe ako gulag. Autor čerpal z vlastných skúseností politického väzňa, ktorý prešiel hrôzami gulagu, ako aj z dobových dokumentov a mnohých autentických svedectiev. Sleduje osud jedného väzňa od zatknutia, cez vyšetrovanie, súd, transport do tábora a život v ňom, ako aj ďalšie príbehy jednotlivých väzňov a na pozadí týchto udalostí uvažuje o nezmyselnej krutosti a absurdite sovietskeho zákonodarstva a pomerov v Stalinovej ére. Podľa Solženicynových prepočtov prešlo gulagom počas jeho existencie okolo šesťdesiat miliónov ľudí. Keď roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru, vedelo iba pár zasvätených, že už dvanásť rokov pracuje na svojom najdôležitejšom diele. Súostrovie Gulag patrí medzi najvýznamnejšie knihy 20. storočia. Ako napísal americký diplomat a historik George F. Kennan, je to „najväčšie a najsilnejšie jednotlivé svedectvo o politickom režime, aké sa v modernej dobe objavilo.“

Je to horšie, oveľa horšie, ako si myslíte. Pomalosť zmeny klímy je rozprávka, zrejme rovnako zhubná ako tá, podľa ktorej sa klíma vôbec nemení. Ak vaša úzkosť pramení len zo strachu z narastajúcej hladiny morí, je to sotva vrchol ľadovca hrôz, ktoré už možno počas svojho života zažijú dnešní tínedžeri. Dnešné vlny horúčav a lesné požiare sú len predohrou k zmenám, ktoré nastanú. A prichádzajú rýchlo. Bez revolúcie v spôsobe života miliárd ľudí sa niektoré časti Zeme môžu do konca tohto storočia stať neobývateľnými a iné hrozivo nehostinnými. Na svojej ceste do blízkej budúcnosti David Wallace-Wells predstavuje klimatické pohromy, ktoré nás čakajú a zmenia podobu sveta. Zároveň však otepľovanie planéty zmení aj našu politiku, kultúru, vzťah k technológiám a pohľad na históriu. Zmena klímy zasiahne všetko a pretvorí každý aspekt ľudského života. Neobývateľná Zem je meditáciou nad devastáciou, ktorú sme sami spôsobili, a zároveň plamennou výzvou do boja. Viac ako polovicu uhlíka vypusteného do atmosféry sme vyprodukovali v uplynulých troch desaťročiach. Znamená to, že ak sme planétu priviedli na pokraj klimatickej katastrofy počas jednej generácie, zodpovednosť za to, aby sme sa jej vyhli, má tiež len jedna generácia. Všetci ju poznáme. Je to naša generácia.