Premedia strana 7 z 41

Účasť Maďarska v druhej svetovej vojne je fascinujúcim príbehom vzostupov a pádov, zmarených nádejí a snov. Deborah Corneliusová píše o snahe Maďarska získať späť starú slávu spojenectvom s nacistickým Nemeckom. Z dnešného pohľadu bol tento pokus od začiatku odsúdený na neúspech. Kniha sa začína Trianonskou mierovou zmluvou, v ktorej Maďarsko prišlo o väčšinu územia a obyvateľstva. Snaha získať ich späť sa stala základom maďarskej zahraničnej politiky. Maďarskí politici v kľúčových okamihoch uprednostnili zisk územia pred inými záujmami. Uverili, že tým dosiahli svoj dlhodobý cieľ. Namiesto toho pod banálnou zámienkou bombardovania Košíc zaviedli krajinu do zbytočnej vojny, ktorá priniesla utrpenie vojakom na východnom fronte a neskôr aj domácemu obyvateľstvu. Maďarsko sa postupne stalo jedným z najkrvavejších bojísk druhej svetovej vojny a za svoje predchádzajúce rozhodnutia zaplatilo sovietskou okupáciou a štyridsiatimi rokmi komunistickej vlády. Vo chvíľach, keď sa Maďarsko muselo rozhodovať medzi dvoma možnosťami, si nakoniec takmer vždy vybralo tú nesprávnu. Autorka sa venuje aj komplikovaným vzťahom Maďarska s medzivojnovým Československom, vrátane podielu na jeho rozbití prostredníctvom Viedenskej arbitráže. Neobchádza ani dodnes kontroverznú tému povojnovej výmeny obyvateľstva a postavenia maďarskej národnosti menšiny na našom území medzi vojnami aj po nej.

Rudý kat. Ochránce sirotků. Ozbrojená pěst dělnické třídy. Polský šlechtic. Leninův a Stalinův věrný sluha. Cynický politruk. Zaslepený fanatik. Ateista, který o sobě napsal: "Věřím jen Kristovu učení a Jeho evangeliu." Milující otec, starostlivý bratr a vášnivý milenec. Neuvěřitelné množství záhad a paradoxů v těle jednoho člověka. Kým byl Felix Dzeržinskij ve skutečnosti? Na tuto otázku se pokouší odpovědět polská novinářka a reportérka Sylwia Frołow a boří přitom mýty, které šéfa Čeky obklopují. Snaží se proniknout do způsobu jeho myšlení, aniž by ospravedlňovala jeho zločiny. Portrét stvořitele nejhorší tajné policie v dějinách vychází z dosud neznámých dopisů a poznámek samotného Dzeržinského i osobních rozhovorů s jeho příbuznými. Seznamuje nás s jeho osudem od dětství a školních let přes kněžský seminář a kariéru revolucionáře a teroristy až k postu nejvlivnějšího muže v sovětském Rusku. Sylwia Frołow (nar. 1965) Polská novinářka a redaktorka, pracuje v prestižním týdeníku Tygodnik Powszechny. Je autorkou dvou románů, biografie Felixe Dzeržinského a osmi portrétů osobností, které ovlivnily moderní ruskou historii Apoštolové a bolševici.

Máj, rok 1929. Komisára Edwarda Popielského vyhodili z polície, pretože odmietol uposlúchnuť rozkaz. Má teda čas na riešenie matematických hádaniek a... na lásku. Pekná Renata ho nahovorí, aby sa podujal na riskantnú úlohu a rýchlo sa dostáva do ťažkostí. A v Ľvove to opäť vrie. Mestom otrasie brutálna vražda. Len polícia vie, čo sa ukrýva v tajomnom liste od vraha. Po sérii detektívnych prípadov s Eberhardom Mockom zmenil Marek Krajewski prostredie, z Breslau sa presunul do medzivojnového Ľvova, aby predstavil policajného komisára Edwarda Popielského. Absolvent viedenskej univerzity je filológ a trpí zvláštnou formou epilepsie. V románe Cháronove čísla sa dostáva do zložitej situácie, keď príde o prácu aj zdroj príjmov a pokus živiť sa ako súkromný detektív komplikujú citové väzby k dávnej známosti. Záhadné odkazy sú príležitosťou pre vyšetrovateľa s prehľadom v matematike a starých jazykoch. Každý sa môže stať Bohom, stačí len poznať ten správny kód.

Výber z najčítanejšieho ekonomického blogu na svete Pri príležitosti desiateho výročia vydania Freakonomics autori prinášajú výber najlepších príspevkov z rovnomennej stránky. Za dekádu sa stal z Freakonomics svetový fenomén, predalo sa vyše 7 miliónov kníh preložených do vyše 40 jazykov. Rovnako populárnou sa stala webová stránka s vyše 150 miliónmi stiahnutí podcastov. Písanie na blog, ktorý vznikol krátko po vydaní prvej knihy, je neformálnejšie a osobnejšie. Za dekádu sa na stránke objavilo vyše osemtisíc príspevkov od Levitta, Dubnera, ale aj ďalších autorov. Ako zvyčajne, aj tu si kladú množstvo zvláštnych otázok: Ako spáchať najlepší teroristický útok? Majú záchranu planéty v rukách vegáni? Mali by sme nechať cyklistov na Tour de France dopovať? Prečo sú ženy také nešťastné? Knihu dopĺňa aj niekoľko rozhovorov, od nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu až po luxusnú prostitútku. Prajeme príjemné čítanie.

Komfort v mikroprostredí je odbornou knihou o zdravom interiéri a mikroklíme. Sú v nej spracované súvislosti vlastností prostredia s ľudským správaním, pocitom pohody alebo stresu s priamym aj nepriamym vplyvom na celkové zdravie, medziľudské vzťahy a kvalitu života človeka. Je súhrnom vlastných výskumov aj informácií z rôznych vied od psychológie, sociológie, antropológie, medicíny a ergonómie, ktoré sa v mnohom týkajú tvorby vnútorného prostredia. Kultúrny človek je stále živočíchom s rovnakými potrebami ako pred miliónmi rokov a prostredie, ktoré obýva, je dobré vytvoriť s ohľadom na tento fakt. Kniha k tomu ponúka komplexne spracované informácie. Text je spracovaný v kapitolách podľa jednotlivých zmyslov a interakcií s prostredím, ktorými je definované pociťovanie komfortu. Veľký priestor je v knihe venovaný aj sedavej kultúre. Autorka je praktizujúcou dizajnérkou a konzultantkou, pre širšiu čitateľskú verejnosť pripravuje populárnu publikáciu venovanú rovnakej téme ako táto kniha. Veronika Kotradyová pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave a vo výskume aj v tvorbe sa venuje vzťahu ľudského tela, mysle a prostredia. Vyštudovala odbor Dizajn nábytku a interiéru na Drevárskej fakulte vo Zvolene. Pokračovala doktorandským štúdiom na tému ekologického navrhovania na rovnakej fakulte a na TU v Drážďanoch. Špecializáciu na vzťah človeka a prostredia si rozšírila na CED UC Berkeley v USA ako Fulbright štipendista. Je zakladateľkou BCD lab /Body Concious Design laboratory - výskumného, vzdelávacieho a vývojového pracoviska pre dizajn s ohľadom na človeka.

V Elvestade, malej nórskej dedine, sa Konrad Sejer a Jacob Skarre púšťajú do vyšetrovania výnimočne brutálnej vraždy. Žena, ktorú nájdu na lúke za obcou, je znetvorená na nepoznanie. Len deň predtým čaká postarší novomanžel márne na svoju ženu Púnu, s ktorou sa stretol v indickom Mumbaji a hneď sa zamiloval. Gunder ju mal vyzdvihnúť na letisku, no jeho sestra mala dopravnú nehodu a leží v kóme v nemocnici, preto požiadal o pomoc miestneho taxikára. Ten však Púnu nenájde a neobjaví sa ani vo svojom novom domove. Indická nevesta je napínavá detektívka a zároveň krásne napísaný ľúbostný román. Karin Fossumová za knihu získala prestížnu sošku Brageho, Golden Dagger Award a LA Times Book Award. Práve vďaka nej sa jej podarilo podmaniť si aj pre Európanov ťažko dosiahnuteľný americký trh.

Je Ukrajina umelý štát? Prečo je Rusko také veľké? Je jeho zahraničná politika racionálna a prečo vsadili len na vývoz ropy a plynu? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá Alexander Duleba, ktorý za posledné roky patrí k najcitovanejším slovenským analytikom. V knižnom rozhovore sa venuje dejinám, migračným vlnám, vzniku aj fungovaniu štátov. Sústredí sa najmä na vývoj v Rusku a na Ukrajine, ale neobchádza ani ďalšie postsovietske štáty. Opisuje ich moderné dejiny, dnešné problémy a protirečivý vzťah k Európe, do ktorej napriek všetkým výhradám podľa neho patria. Alexander Duleba (1966) vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve, v roku 2009 sa habilitoval na Univerzite Komenského. Od roku 1990 pôsobil ako výskumný pracovník na Katedre sociálnych a politických vied Filozofickej fakulty UPJŠ (dnes Prešovská univerzita), kde pôsobí aj v súčasnosti. Od roku 1993 bol pracovníkom Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pri ministerstve zahraničia. V roku 1995 nastúpil do Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorú od roku 2000 vedie. Venuje sa výskumu zahraničnej politiky Slovenska a vnútornej i zahraničnej politiky postsovietskych štátov.

Vo svojich poznámkach k všeobecnému zrušeniu politických strán francúzska filozofka skúma ich poslanie a legitimitu. Malo by im ísť o spoločné dobro, rozumom uchopiteľnú pravdu a spravodlivosť, ako zhrnutie množstva autonómnych rozhodnutí jednotlivcov. Dochádza však k záveru, že primárnym dôvodom existencie strán, týchto "strojov na výrobu kolektívnej vášne" nie je dobro, ale zlo - a to v podobe útlaku ľudských bytostí, ktorým sa v mene kolektívneho besnenia odníma to najzákladnejšie právo: byť sebou. Simone Weilová (1909 - 1943) bola francúzska filozofka, sociálna reformátorka a mystička. Hoci mala blízko k marxizmu aj ku kresťanstvu, u oboch odmietala ich organizované podoby, keďže inštitucionalizácia aj tých najvznešenejších ideálov bola pre ňu zradná, so sklonom k sebapopretiu.

Zmasakrované telá členov sekty na predmestí Osla vyvolávajú podozrenie, že ide o nábožensky motivovaný čin. Obete masovej vraždy patria k sekte Svetlo Božie, ktorá očakáva koniec sveta. Táto malá komunita žije v izolácii podľa vlastných pravidiel a nedáva si pozor na to, koho si znepriatelí. Fredrika Beiera a jeho novú kolegyňu Kafu Iqbalovú však prvotné hypotézy nepresvedčia a púšťajú sa do pátrania, ktoré môže viesť až do obdobia druhej svetovej vojny k obludným experimentom s rasovou čistotou. Ocitnú sa uprostred prípadu, kde pátrajú nielen po beztvarom vrahovi, ale aj po tajomnej minulosti vodcov tejto sekty. Ingar Johnsrud sa predstavuje ako sebavedomý a nápaditý rozprávač, ktorého debut vychádza v dvadsiatich krajinách, Viedenské bratstvo je úvod pripravovanej trilógie.

V napínavom politickom thrilleri sa predstavuje nový výrazný hlas severskej literatúry. Román zachytáva takmer storočie trvajúci zápas o Arktídu, ktorej význam v novom storočí dramaticky rastie. V roku 1924 Sovieti prinútia predstaviteľov nórskej vlády, aby podpísali tajnú dohodu. Podľa nej má Nórske kráľovstvo v roku 2020 odstúpiť správu Špicbergov Sovietskemu zväzu. Tento dokument sa však čoskoro za nejasných okolností stráca a na dohodu sa zabudne. Vynorí sa o deväťdesiat rokov neskôr - v čase, keď Európa čelí agresívnemu Rusku, ktoré bojuje o nadvládu na ďalekom severe. Ruský prezident spustí komplexnú operáciu. Jej cieľom je zvrátenie nórskej suverenity na Špicbergoch. Boj o Arktídu nadobúda nové dimenzie a v Longyerbyene sa rozpúta politická i ľudská dráma. Per Arne Totland napísal thriller vychádzajúci z reálneho politického konfliktu, o ktorého vznik sa pričinila Špicberská dohoda z roku 1920. V jeho knihe vzplanie nanovo - a oči celého sveta sa upriamia k Arktíde.

Doppler je späť. Po rokoch strávených v lese sa teší, že znovu uvidí manželku a deti. Ich dom však vyzerá akosi inak a v manželskej posteli ho nahradil iný muž - vyšportovaný, starostlivý a obľúbený. Doppler má pocit, že to je to najhoršie, čo ho stretlo, ale udalosti naberú rýchly spád a o ďalšie prekvapenia nie je núdza. Voľné pokračovanie románov Doppler a Kamióny volvo.

List napísaný bledomodrým ženským písmom postaví svojho adresáta pred ťažkú životnú dilemu. Minulosť a prítomnosť sa pretnú v jednom dni, počas ktorého sa odohráva Werfelova majstrovská novela, vychádzajúca po prvýkrát v slovenčine. Je to dráma muža, ktorému frak po mŕtvom spolužiakovi navždy zmení život. Hoci pochádza z chudobných pomerov, svadba so zámožnou Améliou ho dostane medzi viedenskú elitu. V honbe za majetkom sa dopustí zrady, no život bez osudovej lásky ho dovedie k samote a večnému smútku. V psychologickom príbehu z predvojnového Rakúska už prebleskujú prvé náznaky katastrofy, ktorá má čoskoro pohltiť celú Európu.

Paríž 1959. V časoch alžírskej vojny a rokenrolu sa dvanásťročný Michel Marini dostáva do sveta dospelých. V bistre Balto ho viac než stolný futbal priťahuje zadná miestnosť, kde sa stretáva tajomný Klub nenapraviteľných optimistov - emigrantov z východnej Európy, ktorí opustili svoje domovy, rodiny aj staré ideály. Počúva rozprávania o ich milostnom živote, manželkách, deťoch, ambíciách a exile za železnou oponou. Ich dramatické príbehy sa v nasledujúcich rokoch prelínajú s podobne dramatickými udalosťami v Michelovej rodine. Lásky a drámy k nemu už neprichádzajú iba zo vzdialeného sveta, ale znenazdajky sa objavujú aj v jeho živote. Výnimočný román sa stretol s nadšeným prijatím nielen vo Francúzsku, kde získal Prix Goncourt des Lycéens, ale aj vo viacerých európskych krajinách.