Premedia strana 7 z 50

Sme zázrakom evolúcie, ktorý je schopný neuveriteľných výkonov. Sme však aj hlboko chybní. Naše telá sa lámu, dusia a zlyhávajú. Byť človekom je zhmotnená história. Vo svojej predošlej knihe Pôvod sa Lewis Dartnell pozrel na to, ako vývoj ľudstva ovplyvnila geológia, v tej najnovšej sleduje súvislosti medzi dejinami a ľudskou biológiou. Ako ukazuje, choroby prekazili naše najodvážnejšie plány a naše psychologické predsudky boli príčinou hrozných rozhodnutí vo vojne aj v mieri. Tento mimoriadny rozpor je podstatou toho, čo znamená byť človekom – súhrnom našich slabostí a silných stránok. Aby sme teda pochopili smer, ktorým sa ľudstvo uberalo od praveku cez obdobie impérií až po modernú éru, musíme pochopiť, kto a čo sme. Na počítaní v desiatkach nie je nič nevyhnutné – je pre nás prirodzené myslieť v desiatkach, pretože sme päťprsté zvieratá, ktorých predné končatiny sa delia na dve sady po piatich čísliciach. Podobne aj jazyky, v ktorých myslíme, snívame a vyjadrujeme abstraktné myšlienky, majú svoj základ vo fyzickej evolúcii hrdla a úst, ktorých jemné vyjadrovacie schopnosti sú spojené s rizikom zadusenia potravou. Schopnosť rastlín nabúrať našu neurochémiu spôsobila, že sme schopní využívať závislosť ako zbraň, ktorú môžeme použiť proti iným spoločnostiam. Ako zmenili malé genetické chyby, ktoré nám bránia syntetizovať určité chemické látky v našom vlastnom tele – nedostatok vitamínov, ktoré spôsobujú beriberi a skorbut – výsledok vojen o imperiálnu nadvládu? Ako endemické choroby chránili niektoré komunity pred inváziou? A možno najdôležitejšie zo všetkého je, že Lewis Dartnell sa pýta, ako nás neurologické šablóny, ktoré sme si vyvinuli, aby sme sa vyrovnali s krajinou, v ktorej sme sa vyvinuli, viedli k tomu, že sme sa dopustili hlbokých a deštruktívnych omylov o iných ľuďoch a iných spoločnostiach.

V knihe Pády impérií sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí, ktoré stáli za pádmi najväčších svetových impérií, od starovekého Egypta po pád mocnej britskej koloniálnej ríše. Kniha nielen odhaľuje dynamiku a faktory – politické, ekonomické, environmentálne a sociálne – ktoré viedli k týmto kolapsom, ale skúma aj otázku, či sú dnešné veľmoci ako Spojené štáty, Rusko alebo Čína na prahu podobného osudu. Mohli byť vojny, vnútorné krízy, ekonomická nestabilita alebo klimatické zmeny príčinou úpadku obrovských svetových ríši? A čo môžeme z týchto historických príbehov vyčítať pre súčasnosť? Každá kapitola ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov. V čase, keď národy prekonávajú zložité problémy globalizácie, klimatickej krízy, neustále sa vracajúcich vĺn epidémií a vnútorných rozporov, nám lekcie z histórie pripomínajú krehkosť moci a dôležitosť odolnosti, prispôsobivosti a predvídavosti. Na pády impérií sa totiž dá pozerať aj inak – ako na transformáciu od starých, nefungujúcich a rigidných štruktúr, ktoré sú naďalej neudržateľné, k niečomu novému a lepšie fungujúcemu.

V knihe Pády impérií sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí, ktoré stáli za pádmi najväčších svetových impérií, od starovekého Egypta po pád mocnej britskej koloniálnej ríše. Kniha nielen odhaľuje dynamiku a faktory – politické, ekonomické, environmentálne a sociálne – ktoré viedli k týmto kolapsom, ale skúma aj otázku, či sú dnešné veľmoci ako Spojené štáty, Rusko alebo Čína na prahu podobného osudu. Mohli byť vojny, vnútorné krízy, ekonomická nestabilita alebo klimatické zmeny príčinou úpadku obrovských svetových ríši? A čo môžeme z týchto historických príbehov vyčítať pre súčasnosť? Každá kapitola ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov. V čase, keď národy prekonávajú zložité problémy globalizácie, klimatickej krízy, neustále sa vracajúcich vĺn epidémií a vnútorných rozporov, nám lekcie z histórie pripomínajú krehkosť moci a dôležitosť odolnosti, prispôsobivosti a predvídavosti. Na pády impérií sa totiž dá pozerať aj inak – ako na transformáciu od starých, nefungujúcich a rigidných štruktúr, ktoré sú naďalej neudržateľné, k niečomu novému a lepšie fungujúcemu.

Výber z korešpondencie Georgea Orwella približuje jeho osobnosť nielen ako významného spisovateľa a mysliteľa, ktorý ovplyvnil a dodnes ovplyvňuje generácie spisovateľov a intelektuálov, ale aj ako spoločenského glosátora, aktívneho občana, presvedčeného socialistu a antistalinistu. A prirodzene aj ako človeka, ktorého osobný život nepatril vzhľadom na chatrné zdravie a osobné tragédie k tým najšťastnejším. Výber mapuje zásadné etapy Orwellovho života od pôsobenia v Indii, bezprostredného zapojenia sa do bojov v španielskej občianskej vojne, pobyt v Maroku, cez účasť v domobrane počas bombardovania Londýna a bitky o Britániu, prácu pre rozhlasovú stanicu BBC, až po záverečnú etapu jeho života na hebridskom ostrove Jura, kde napísal či dokončil svoje najdôležitejšie literárne diela. Ťažisko je položené na autorovom epištolárnom komentovaní, analyzovaní, glosovaní svetových i lokálnych udalostí, vrátane jeho osobných názorov na literatúru a spoločnosť, kontaktov s vydavateľmi jeho kníh a zaradená je aj jeho korešpondencia s významnými umeleckými osobnosťami 20. storočia, ako boli T. S. Eliot, S. Spender, A. Koestler, C. Connolly či Henry Miller. Záverečnú časť knihy tvoria listy Orwellovej manželky Eileen, ktorá zohrala dôležitú úlohu nielen v jeho osobnom živote, ale aj pri písaní jeho kľúčových diel.

Výber z korešpondencie Georgea Orwella približuje jeho osobnosť nielen ako významného spisovateľa a mysliteľa, ktorý ovplyvnil a dodnes ovplyvňuje generácie spisovateľov a intelektuálov, ale aj ako spoločenského glosátora, aktívneho občana, presvedčeného socialistu a antistalinistu. A prirodzene aj ako človeka, ktorého osobný život nepatril vzhľadom na chatrné zdravie a osobné tragédie k tým najšťastnejším. Výber mapuje zásadné etapy Orwellovho života od pôsobenia v Indii, bezprostredného zapojenia sa do bojov v španielskej občianskej vojne, pobyt v Maroku, cez účasť v domobrane počas bombardovania Londýna a bitky o Britániu, prácu pre rozhlasovú stanicu BBC, až po záverečnú etapu jeho života na hebridskom ostrove Jura, kde napísal či dokončil svoje najdôležitejšie literárne diela. Ťažisko je položené na autorovom epištolárnom komentovaní, analyzovaní, glosovaní svetových i lokálnych udalostí, vrátane jeho osobných názorov na literatúru a spoločnosť, kontaktov s vydavateľmi jeho kníh a zaradená je aj jeho korešpondencia s významnými umeleckými osobnosťami 20. storočia, ako boli T. S. Eliot, S. Spender, A. Koestler, C. Connolly či Henry Miller. Záverečnú časť knihy tvoria listy Orwellovej manželky Eileen, ktorá zohrala dôležitú úlohu nielen v jeho osobnom živote, ale aj pri písaní jeho kľúčových diel.

Od uznávaného historika a autora bestselleru O tyranii prichádza brilantné skúmanie slobody – čo to je, ako bola nesprávne pochopená a prečo je našou jedinou šancou na prežitie. Sloboda je naším veľkým záväzkom, ale ako tvrdí Timothy Snyder, stratili sme zo zreteľa, čo znamená – a to nás vedie do krízy. Príliš veľa z nás sa na slobodu pozerá ako na absenciu štátnej moci: myslíme si, že sme slobodní, ak si môžeme robiť a hovoriť, čo sa nám zachce. Skutočná sloboda však nie je ani tak sloboda od, ako skôr sloboda pre – sloboda rozvíjať sa, riskovať pre budúcnosť, ktorú si vyberieme. Sloboda je hodnota, ktorá umožňuje všetky ostatné hodnoty. Na základe prác filozofov a politických disidentov, rozhovorov so súčasnými mysliteľmi a vlastných skúseností s dospievaním v čase americkej výnimočnosti Snyder identifikuje postupy a postoje, ktoré nám umožnia vytvoriť vládu, vďaka ktorej budeme my a budúce generácie prosperovať. Oceňuje význam tradícií (ktoré obhajuje pravica), ale aj úlohu inštitúcií (ktoré sú v kompetencii ľavice). Táto kniha, ktorá je intímna a zároveň ambiciózna, pomáha vytvoriť nový konsenzus, je to vzrušujúca intelektuálna cesta a tour de force politickej filozofie.

Od uznávaného historika a autora bestselleru O tyranii prichádza brilantné skúmanie slobody – čo to je, ako bola nesprávne pochopená a prečo je našou jedinou šancou na prežitie. Sloboda je naším veľkým záväzkom, ale ako tvrdí Timothy Snyder, stratili sme zo zreteľa, čo znamená – a to nás vedie do krízy. Príliš veľa z nás sa na slobodu pozerá ako na absenciu štátnej moci: myslíme si, že sme slobodní, ak si môžeme robiť a hovoriť, čo sa nám zachce. Skutočná sloboda však nie je ani tak sloboda od, ako skôr sloboda pre – sloboda rozvíjať sa, riskovať pre budúcnosť, ktorú si vyberieme. Sloboda je hodnota, ktorá umožňuje všetky ostatné hodnoty. Na základe prác filozofov a politických disidentov, rozhovorov so súčasnými mysliteľmi a vlastných skúseností s dospievaním v čase americkej výnimočnosti Snyder identifikuje postupy a postoje, ktoré nám umožnia vytvoriť vládu, vďaka ktorej budeme my a budúce generácie prosperovať. Oceňuje význam tradícií (ktoré obhajuje pravica), ale aj úlohu inštitúcií (ktoré sú v kompetencii ľavice). Táto kniha, ktorá je intímna a zároveň ambiciózna, pomáha vytvoriť nový konsenzus, je to vzrušujúca intelektuálna cesta a tour de force politickej filozofie.

Cesta k Wigan Pier je reportážnym spracovaním autorovho pobytu na priemyselnom severe Anglicka v roku 1936, krátko po skončení veľkej hospodárskej krízy. George Orwell sa zameriava predovšetkým na banícku komunitu a jej životné pomery a postoje. Jeho návštevy v tmavých baniach aj preplnených domoch poskytujú drsný obraz toho, ako v tom čase žila pracujúca i nepracujúca chudoba. Zúfalstvo a bieda, ktoré tento obraz sprostredkúva, majú desivú silu, ktorá presahuje hranice času a štátov. Kniha je zároveň aj Orwellovou cestou k socializmu, keď skúma svoje vlastné vnútro. Narodil sa v britskej strednej triede a spomína, ako postupne začal pochybovať a neskôr nenávidieť prísne triedne bariéry, ktoré rozdeľovali vtedajšiu britskú spoločnosť. Pretože v jeho mysli socializmus v konečnom dôsledku znamená len jeden pojem: „spravodlivosť a sloboda“. Osudy ľudí z robotníckej triedy vykresľuje na základe vlastných skúseností, bez prikrášľovania a idealizácie, ale aj bez predsudkov, akými v tom čase trpeli mnohí mestskí intelektuáli.

Cesta k Wigan Pier je reportážnym spracovaním autorovho pobytu na priemyselnom severe Anglicka v roku 1936, krátko po skončení veľkej hospodárskej krízy. George Orwell sa zameriava predovšetkým na banícku komunitu a jej životné pomery a postoje. Jeho návštevy v tmavých baniach aj preplnených domoch poskytujú drsný obraz toho, ako v tom čase žila pracujúca i nepracujúca chudoba. Zúfalstvo a bieda, ktoré tento obraz sprostredkúva, majú desivú silu, ktorá presahuje hranice času a štátov. Kniha je zároveň aj Orwellovou cestou k socializmu, keď skúma svoje vlastné vnútro. Narodil sa v britskej strednej triede a spomína, ako postupne začal pochybovať a neskôr nenávidieť prísne triedne bariéry, ktoré rozdeľovali vtedajšiu britskú spoločnosť. Pretože v jeho mysli socializmus v konečnom dôsledku znamená len jeden pojem: „spravodlivosť a sloboda“. Osudy ľudí z robotníckej triedy vykresľuje na základe vlastných skúseností, bez prikrášľovania a idealizácie, ale aj bez predsudkov, akými v tom čase trpeli mnohí mestskí intelektuáli.

Známy autor vedeckých kníh prichádza s titulom o histórii ľudskej vynaliezavosti – a s ňou spojených prelomov a pádov. V tejto knihe ponúka jasnú korekciu prehnaných sľubov, ktoré sprevádzajú všetko od nových liekov až po umelú inteligenciu. Pripomína nám, že aj keď prejdeme dosť ďaleko po trajektórii vynález - vývoj - aplikácia, možno nikdy nič reálne nezavedieme. Alebo ešte horšie, aj keď sa nám zavedenie vynálezu podarí, jeho budúcnosť môže byť poznačená nedostatočným výkonom, sklamaním, alebo aj nedozernými škodami, s ktorými nikto nepočítal. Na základe svojich rozsiahlych vedeckých a historických poznatkov autor vysvetľuje rozdiel medzi vynálezom a inováciou a venuje sa trom rôznym typom vynálezov: tie, ktoré nedominovali tak, ako sa sľubovalo (napríklad vzducholode a nadzvukové lietadlá), vynálezy, ktoré skončili katastrofami (ako olovnatý benzín alebo pesticíd DDT) a vynálezy, ktoré nám boli dlho sľubované a boli by veľmi prospešné, ale ich masové zavedenie do života je v nedohľadne (od hyperloopu až po atómovú fúziu). Kniha je triezvou správou o bláznovstve, ktoré tak často sprevádza ľudskú vynaliezavosť, a o tom, ako môžeme a musíme lepšie zosúladiť naše očakávania s realitou.

Známy autor vedeckých kníh prichádza s titulom o histórii ľudskej vynaliezavosti – a s ňou spojených prelomov a pádov. V tejto knihe ponúka jasnú korekciu prehnaných sľubov, ktoré sprevádzajú všetko od nových liekov až po umelú inteligenciu. Pripomína nám, že aj keď prejdeme dosť ďaleko po trajektórii vynález - vývoj - aplikácia, možno nikdy nič reálne nezavedieme. Alebo ešte horšie, aj keď sa nám zavedenie vynálezu podarí, jeho budúcnosť môže byť poznačená nedostatočným výkonom, sklamaním, alebo aj nedozernými škodami, s ktorými nikto nepočítal. Na základe svojich rozsiahlych vedeckých a historických poznatkov autor vysvetľuje rozdiel medzi vynálezom a inováciou a venuje sa trom rôznym typom vynálezov: tie, ktoré nedominovali tak, ako sa sľubovalo (napríklad vzducholode a nadzvukové lietadlá), vynálezy, ktoré skončili katastrofami (ako olovnatý benzín alebo pesticíd DDT) a vynálezy, ktoré nám boli dlho sľubované a boli by veľmi prospešné, ale ich masové zavedenie do života je v nedohľadne (od hyperloopu až po atómovú fúziu). Kniha je triezvou správou o bláznovstve, ktoré tak často sprevádza ľudskú vynaliezavosť, a o tom, ako môžeme a musíme lepšie zosúladiť naše očakávania s realitou.

Kniha o súdnom procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom v roku 1961 vyvolala v čase svojho prvého vydania veľký záujem, ale aj pobúrenie. Eichmanna uniesli z Argentíny do Izraela, kde bol obvinený, že bol jedným z hlavných strojcov konečného riešenia židovskej otázky. Kniha koncipovaná ako reportáž je zároveň historickým svedectvom, filozofickou úvahou a pojednaním o rôznych výkladoch práva. Opakuje sa v nej dilema z norimberských procesov, kde sa obžalovaní obhajovali tým, že len poslúchali rozkazy. Arendtová napísala nepohodlnú knihu. Jej portrét Eichmanna nezodpovedal tradičnej predstave vojnového zločinca ako psychopata a brutálneho vraha, namiesto toho tu máme podivný produkt svojej doby s dušou byrokrata. Vášnivé diskusie vyvolali jej pasáže o židovských radách, ktoré sa svojim spôsobom podieľali na hladkom priebehu likvidácie židovského obyvateľstva. Tretí problém sa týkal jej kritiky samotného procesu a spôsobu, akým bol vedený. Dnes, s odstupom viac než päťdesiatich rokov, kniha patrí medzi najvýraznejšie míľniky v uvažovaní nielen o holokauste, ale aj o rizikách modernej spoločnosti.

„Bola som počatá na tanečnom parkete v Buenos Aires v roku 1927.“ Tak sa začína úžasná cesta Lity s jej krásnou a rebelantskou matkou Fabiolou, ktorá je blázon do topánok a pracuje v najznámejšom obchode s obuvou v meste. Osud tomu chcel, že matka s dcérou musia utiecť z krajiny a skončia na vetrom ošľahanom ostrove v kanadskom Novom Škótsku, kde Fabiola predáva v obchode s lodným proviantom gumené čižmy a dreváky. Námornícka ubytovňa Betlehem je plná svojráznych postavičiek a Lita sa čoskoro spriatelí s hluchou dcérou hostiteľov. Keď na ostrov dorazí pán Saito s pohyblivými obrázkami, roznieti dievčenskú fantáziu. Putovné kino pána Saita je neodolateľnou odyseou o vôli žiť, o rytme, v ktorom tlčú srdcia, o tangu, topánkach, chlapcovi s jantárovými očami a tajomných vráskavcoch. No predovšetkým o láske.

„Bola som počatá na tanečnom parkete v Buenos Aires v roku 1927.“ Tak sa začína úžasná cesta Lity s jej krásnou a rebelantskou matkou Fabiolou, ktorá je blázon do topánok a pracuje v najznámejšom obchode s obuvou v meste. Osud tomu chcel, že matka s dcérou musia utiecť z krajiny a skončia na vetrom ošľahanom ostrove v kanadskom Novom Škótsku, kde Fabiola predáva v obchode s lodným proviantom gumené čižmy a dreváky. Námornícka ubytovňa Betlehem je plná svojráznych postavičiek a Lita sa čoskoro spriatelí s hluchou dcérou hostiteľov. Keď na ostrov dorazí pán Saito s pohyblivými obrázkami, roznieti dievčenskú fantáziu. Putovné kino pána Saita je neodolateľnou odyseou o vôli žiť, o rytme, v ktorom tlčú srdcia, o tangu, topánkach, chlapcovi s jantárovými očami a tajomných vráskavcoch. No predovšetkým o láske.

Debutový román držiteľky Nobelovej ceny za literatúru, ktorým Olga Tokarczuk začala svoju literárnu cestu. Francúzsko, rok 1685. Kráľ Slnko zavádza katolicizmus ako jediné povolené náboženstvo. Skupiny hugenotov prechádzajú krajinou, aby sa dostali na sever, kde dúfajú nájsť novú vlasť. Z okien koča ich sleduje skupina nezvyčajných cestovateľov smerujúcich na juh. Veronika, kurtizána čakajúca na snúbenca, Markíz, muž zaoberajúci sa alchýmiou, boháč de Berle a nemý kočiš Gauche. Každý z nich opustil Paríž z iného dôvodu. Táto cesta, miestami priam dobrodružná, by mohla zmeniť nielen ich osudy, ale aj dejiny celého ľudstva. V Pyrenejách, ku ktorým smerujú, je v múroch malého kláštora už stáročia ukrytá Kniha. Teraz má šancu rozhodnúť o budúcnosti sveta. Lenže je svet pripravený na to, aby sa Kniha našla? Tento mladistvý román, napísaný pred tridsiatimi rokmi, je skutočnou zlatou baňou motívov, ktoré Olga Tokarczuková rozvinula vo svojich ďalších dielach a získala si tak medzinárodné uznanie a obdiv čitateľov.

Debutový román držiteľky Nobelovej ceny za literatúru, ktorým Olga Tokarczuk začala svoju literárnu cestu. Francúzsko, rok 1685. Kráľ Slnko zavádza katolicizmus ako jediné povolené náboženstvo. Skupiny hugenotov prechádzajú krajinou, aby sa dostali na sever, kde dúfajú nájsť novú vlasť. Z okien koča ich sleduje skupina nezvyčajných cestovateľov smerujúcich na juh. Veronika, kurtizána čakajúca na snúbenca, Markíz, muž zaoberajúci sa alchýmiou, boháč de Berle a nemý kočiš Gauche. Každý z nich opustil Paríž z iného dôvodu. Táto cesta, miestami priam dobrodružná, by mohla zmeniť nielen ich osudy, ale aj dejiny celého ľudstva. V Pyrenejách, ku ktorým smerujú, je v múroch malého kláštora už stáročia ukrytá Kniha. Teraz má šancu rozhodnúť o budúcnosti sveta. Lenže je svet pripravený na to, aby sa Kniha našla? Tento mladistvý román, napísaný pred tridsiatimi rokmi, je skutočnou zlatou baňou motívov, ktoré Olga Tokarczuková rozvinula vo svojich ďalších dielach a získala si tak medzinárodné uznanie a obdiv čitateľov.